Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/882/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112209909
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112209909.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Y. U., bytom W. H., ul. L. XX/
XX-XX, zast. advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska
7158/5 proti žalovanému E. - L. T., a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom F., H. rad 4, o plnenie z poistnej
zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. apríla 2015 č. k.
12C/81/2012-117, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa pôvodným žalobným návrhom domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 7.003,45 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.530,79 eur
od 01.01.2007 do zaplatenia ako plnenia z poistnej zmluvy č. 0352494215 o poistení zodpovednosti
za škodu vzniknutú pri výkone povolania (úrazové poistenie s tarifou 6UP). Návrhom, doručeným súdu
dňa 14.11.2012, žalobca požiadal o zmenu žaloby tak, že žiadal zaplatiť sumu 38.000 eur, čím rozšíril
pôvodný žalobný návrh o náhradu za stratu na zárobku. Tvrdil, že dňa 10.12.2006 utrpel pracovný úraz
s trvalými následkami u svojho zamestnávateľa Tesco D.C Middlewich vo Veľkej Británii a túto poistnú
udalosť žalovanému ohlásil dňa 29.09.2008 a uplatnil si nárok na poistné plnenie. Žalovaný mu listom zo
dňa 17.10.2008 odmietol vyplatiť poistné plnenie z dôvodu, že podľa všeobecných poistných podmienok
do poistnej ochrany nie sú zahrnuté náhle platničkové chrbticové syndrómy, vznik a zhoršenie prietrží
(hernií) každého druhu pôvodu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol aj námietku premlčania
podľa§104Občianskehozákonníka.Súdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalobužalobcu
je potrebné zamietnuť. Keďže žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, zaoberal sa v prvom
rade tým, či nárok žalobcu je premlčaný. Zaoberal sa tým, čo treba považovať za tzv. „poistnú udalosť“
teda, či za poistnú udalosť možno považovať už náhodnú udalosť samú alebo či sa ňou rozumejú aj
následky náhodnej udalosti. Uviedol, že túto otázku priamo nerieši ani § 797 ods. 2 ani § 788 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa však vychádza z ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ide o
náhodnú udalosť v zmluve bližšie označenú, je pre vymedzenie pojmu „poistná udalosť“ v konkrétnom
prípade rozhodujúce príslušné ustanovenie poistnej zmluvy. V danej veci z uzavretej poistnej zmluvy s
poistnýmipodmienkamivyplýva,ževnichbolakopoistnáudalosťpriúrazovompoistenídefinovanýúraz.
Keďže žalobca tvrdil, že k úrazu došlo dňa 10.12.2006, podľa § 104 a § 101 Občianskeho zákonníka
rok po poistnej udalosti, teda úrazu zo dňa 10.12.2006, t. j. od 10.12.2007 začala plynúť trojročná
premlčacia lehota, ktorá uplynula 10.12.2010. Žaloba žalobcu bola na súd podaná dňa 15.04.2012, teda
po uplynutí premlčacej lehoty. V dôsledku premlčania práva preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že nepriznal úspešnému žalovanému náhradu
trov konania, pretože žalovaný bol ako invalidný dôchodca s nízkym príjmom oslobodený od platenia
súdnych poplatkov celkom.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako
odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie,
podľa ktorého je nárok na poistné plnenie premlčaný, keď pojem poistnej udalosti v úrazovom poistení
nemožno chápať len ako vznik úrazu - čiže vznik samotného poistného rizika, ale predovšetkým ako
vznik následku z tejto poistnej udalosti - v podobe škody - trvalého následku úrazu, teda premlčacia doba
pri úrazovom poistení podľa ust. § 104 Občianskeho zákonníka začína plynúť nie po roku od úrazu, ale
po roku odo dňa, keď sa prejavili následky úrazu. Vyslovil názor, že z výkladu, ktorý použil súd prvej
inštancie je zrejmá jeho striktnosť ako aj nesúlad s princípmi spravodlivosti, ktorý je v rozpore s účelom
úrazového poistenia, keď účelom úrazového poistenia je krytie rizika pre prípad vzniku úrazu, ale najmä
jeho trvalých následkov.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca sa iba všeobecnými tvrdeniami snaží spochybniť rozhodnutie
súdu bez toho, aby konkrétnym argumentom svoje tvrdenia podložil. Žalobca neuviedol konkrétny
dátum, kedy podľa jeho názoru začala premlčacia doba plynúť; iba v písomnom podaní zo dňa
31.01.2015 sa žalobca vyjadril, že sa následky prejavili v období bezprostredne predchádzajúcemu
nahláseniu poistnej udalosti žalovanému dňa 29.09.2008 a zároveň konštatoval, že by „k márnemu
uplynutiu premlčacej doby došlo v prípade, ak by žalobca podal žalobu na súd po lehote september
2012“. S tvrdením, že sa následky úrazu prejavili v období bezprostredne pred 20.09.2008 nemožno
súhlasiť. Na pojednávaní dňa 23.02.2015 žalovaný predložil súdu lekárske správy žalobcu súvisiace s
úrazomzodňa10.12.2006,pričomprválekárskasprávajezodňa06.11.2007,tedanajneskôrvtentodeň
sa prejavili následky úrazu. Trojročná premlčacia doba preto začala plynúť najneskôr dňa 06.11.2008 a
márne uplynula dňa 06.11.2011, a teda nárok uplatnený žalobou je premlčaný.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP), t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania a zistil, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.
5. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle
ust. § 365 ods. 1 CSP odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až h/ CSP (písm. a/ až f/
O.s.p., účinného v čase podania odvolania). Žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. (dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
6. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov.
7. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané,alebovyšlivkonanínajavo,prípadnepreto,žeprihodnotenídôkazov,poprípadepoznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu.
8. Podstatou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je nesprávne právne posúdenie veci.
Podstatou tohto odvolacieho dôvodu je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, za ktoré sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia alebo výklad právnej
normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno vôbec
použiť.
9. V danej veci žalobca vo svojom odvolaní uplatnil obidva odvolacie dôvody, hoci z obsahu jeho
odvolania je nepochybné, že namieta najmä nesprávne právne posúdenie veci, a to nesprávnu aplikáciu
ust. § 104 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav, keď iným spôsobom ako súd prvej inštancie
vysvetľuje pojem „poistná udalosť“, od ktorého pojmu ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka
odvodzuje začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia.
10. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.
11.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, v praxi časti vznikajú otázky, či
za poistnú udalosť možno považovať už náhodnú udalosť samú, alebo či sa ňou rozumejú následky
náhodnej udalosti. Správne pritom konštatuje, že v konkrétnom prípade je rozhodujúce príslušné
ustanovenie poistnej zmluvy, teda v niektorých prípadoch bude poistnou udalosťou už sama náhodná
udalosť (napr. smrť pri poistení osôb), v iných prípadoch bude poistnou udalosťou náhodná udalosť v
spojení s určitým v zmluve označeným následkom (napr. úraz, ktorý spôsobil poškodenie na zdraví).
Správne tiež uvádza, že takto vymedzená poistná udalosť v poistnej zmluve je potom rozhodujúca aj z
hľadiska určenia okamihu, kedy vlastne vznikne právo na plnenie poistiteľa, čo má význam pre plynutie
premlčacej doby podľa § 104 Občianskeho zákonníka.
13. V preskúmavanej veci zo všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie - A, ktoré tvoria
prílohu poistnej zmluvy, vyplýva, že poistnou udalosťou v úrazovom poistení je úraz poisteného. Za úraz
podľa všeobecných poistných podmienok sa rozumie neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl,
ktorým bolo poistenému nezávisle na jeho vôli spôsobené telesné poškodenie alebo smrť.
14. Z citovaného ustanovenia všeobecných poistných podmienok možno vyvodiť, že za poistnú udalosť
v danom prípade možno považovať aj spôsobené telesné poškodenie poškodeného vyvolané úrazom,
teda aj následok náhodnej udalosti - úrazu, ktorý môže nastať až po určitom čase po úraze. Preto záver
súdu prvej inštancie o tom, že poistnou udalosťou v danom prípade bol úraz, ku ktorému došlo dňa
10.12.2006, a od tejto poistnej udalosti, teda úrazu zo dňa 10.12.2006 treba odvíjať začatie plynutia
premlčacej doby v zmysle ust. § 104 Občianskeho zákonníka, nepovažoval odvolací súd za správny.
Bol toho názoru, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť v zmysle ust. § 104 Občianskeho
zákonníka až po roku odo dňa, keď sa prejavili následky tohto úrazu a v tejto časti sa stotožnil s
argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní.
15. Z obsahu spisu je však nepochybné, že následky úrazu žalobcu sa prejavili najneskôr dňa
06.11.2007, kedy žalobca vyhľadal v súvislosti s utrpeným úrazom lekárske ošetrenie v neurologickej
ambulancii MUDr. Ľubomíra Ježíka; tvrdenie o tom, že následky úrazu sa prejavili neskôr (až v období
pred podaním žaloby), žalobca v konaní nepreukázal. Vychádzajúc z uvedeného, v zmysle § 104 a § 101
Občianskeho zákonníka premlčacia doba v danej veci potom začala plynúť 07.11.2008 a uplynula dňa
07.11.2011. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 16.04.2012, uplatnený nárok žalobcu je premlčaný.
16. Súd prvej inštancie preto rozhodol vo výroku vecne správne, keď nárok žalobcu ako premlčaný
zamietol.
17. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.