Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010139
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714010139.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného V. A. ml. a spol. za
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí
16. novembra 2016 o odvolaní okresného prokurátora vo Zvolene proti rozsudku samosudcu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 5T 39/2014 zo dňa 13. 5. 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 39/2014 zo dňa 13. 5. 2016 boli podľa §
285 písm. a) Tr. por. obžalovaný V. A., nar. XX. 7. XXXX, V. A., nar. XX. X. XXXX a T. A., nar. XX. X.
XXXX oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1P v/343/11/6611 zo dňa 27. 02.
2014, ktorá im kládla za vinu spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 23. 06. 2011 v čase okolo 22:55 hod. po vzájomnej predchádzajúcej dohode bez použitia násilia a
predchádzajúceho súhlasu vošli do bytu na ulici R. Q. č. XXXX/X vo D., okres D., ktorý oprávnene na
základe nájomnej zmluvy obývali V. E., nar. XX. XX. XXXX a Q. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom
R. Q. č. XXXX/X, D., kde po takomto neoprávnenom vstúpení do uvedeného obydlia začali verbálne

napádať užívateľov bytu a následne pristúpil obvinený V. A., nar. XX. XX. XXXX k V. H. a baterkou, ktorú
držal v ruke ho udrel do oblasti nosa, k čomu sa pripojili obvinení V. A., nar. XX. XX. XXXX a T. A., nar.
XX. XX. XXXX, ktorí ho tiež začali udierať do rôznych častí tela, z ktorého dôvodu V. E. spadol na zem a
následne napadli tam nachádzajúceho V. M., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom N.. B. XXX, A., L. S., H.
T. tým spôsobom, že ho udierali a kopali do tváre, na čo poškodený V. M. spadol a rozbil akvárium, čím
mu však nespôsobili žiadne zranenia a následne z bytu odišli, pričom týmto svojím konaním obvinený

č. X V. A., nar. XX. XX. XXXX spôsobil úderom poškodenému V. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
R. Q. č. XXXX/X, D., zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a tržno-zmliaždenú ranu na koreni
nosa s dobou liečenia a PN v trvaní 14 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú
obžalovaní stíhaní.

Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených V. H.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. Q. 3, D. a Union zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Bajkalská 29/
A, Bratislava, IČO: 36284831 s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní mal prvostupňový súd za preukázané, že obž. V. A. st. v inkriminovanom čase nemal pri
sebe žiadnu baterku, čo bolo potvrdené výpoveďami svedkov a ďalej, že svedeckými výpoveďami bolo

preukázané, že obž. V. A., ml. a T. A. do bytu vôbec nevošli a čakali vonku, čo potvrdila svedkyňa T.
B., ako aj svedok Y. X. a taktiež i samotní obžalovaní. Ďalej prvostupňový súd v odôvodnení svojhorozhodnutia poukazuje na výpoveď svedkyne T. B., ktorá ako jediná triezva osoba v tomto čase sa
nachádzala v byte poškodeného V. H., ktorá jednoznačne uviedla, že ľudia z bytovky kričali, že je tam
taký hluk, že nemôžu spať, na čo vyšiel obž. V. A. st. hore schodmi, postrašil ich, že nech nerobia

krik a potom išiel každý svojou cestou domov. Ďalšími výpoveďami svedkov mal súd jednoznačne
za preukázané taktiež, že v byte v tom čase nesvietilo svetlo, horeli tam len sviečky a preto aj
viditeľnosť v celom byte bola nízka a že všetky osoby, ktoré sa v tomto byte nachádzali, boli pod
vplyvom alkoholu okrem svedkyne T. B.. Ďalej zdôrazňuje prvostupňový súd skutočnosť, že má za
nepochybne preukázané, že medzi V. M. a V. B. došlo ku vzájomnému konfliktu ešte predtým ako

malo dôjsť ku skutku a taktiež prvostupňový súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania, v
zmysle ktorých ako mechanizmus vzniku zranenia poškodeného bol možný i nekontrolovateľný pád
poškodeného na prekážku, napr. pri strčení, zápase alebo aj pri úmyselnom narazení na stenu, teda
nemuselibyťspôsobenéúderombaterkou,akotouviedolpoškodený.Vovzťahukjedinýmusvedčujúcim
výpovediam vo vzťahu k obžalovaným a to poškodeného V. H. a svedkyne Q. H. prvostupňový súd
poukazuje na skutočnosť, že títo mali dlhodobejšie konflikty s obžalovanými, ako aj s ďalšími vlastníkmi

bytov nachádzajúcimi sa v obytnom dome. Ďalej taktiež prvostupňový súd akcentuje skutočnosť, že
vykonaným dokazovaním bolo, podľa jeho názoru potvrdené, že v čase uvedenom v obžalobe došlo
ku vzájomnému konfliktu medzi poškodeným V. M. a V. B., v rámci ktorého mohlo dôjsť aj k rozbitiu
akvária a taktiež mohlo dôjsť aj ku zraneniu poškodeného V. H., pričom reálne mohlo dôjsť aj k jeho
pádu na zem, čo bolo vzhľadom na jeho opilosť a slabú viditeľnosť v byte aj možné. Záverom svojho

rozhodnutia prvostupňový súd zdôrazňuje, že pre uznanie viny obžalovaným musia byť skutkové a
právne závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania jednoznačné a preukázané bez akýchkoľvek
dôvodných pochybností. V predmetnom prípade však jednotlivé svedecké výpovede, ako aj svedecká
výpoveď poškodeného V. M. jednoznačne preukazovali, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe sa
nestal a preto súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil a to v zmysle ust. § 285 písm. a) Tr. por.,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Súčasne prvostupňový súd
vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody odkázal poškodeného V. H. a UNION zdravotnú
poisťovňu, a.s. vzhľadom na oslobodzujúci záver so svojimi nárokmi na občianskosúdne konanie.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor a to vo

vzťahu ku všetkým trom obžalovaným. V následnom písomnom zdôvodnení svojho odvolania okresný
prokurátor uvádza, že sa nestotožňuje so spôsobom, akým prvostupňový súd vyhodnotil vykonané
dôkazy, nakoľko ich vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaných. Poukazuje pritom najmä na
výpoveď poškodených a to V. H. a Q. H., ktorí zotrvali na svojich výpovediach jednak v prípravnom
konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní a ktorí vo svojich výpovediach jednoznačne usvedčujú všetkých

troch obžalovaných z trestnej činnosti s tým, že nemajú vedomosť o tom, že by v ich byte vznikol nejaký
konflikt medzi inými osobami a že obžalovaní bili aj ich zaťa M. a vtedy sa rozbilo akvárium. Ďalej
poukazuje na výpoveď poškodeného V. M., ktorý na hlavnom pojednávaní modifikoval svoju výpoveď,
kde za vierohodnú považuje jeho výpoveď z prípravného konania a rovnako tak poukazuje na výpoveď
svedka T. A. z prípravného konania, ktorá preukazuje, že V. A. st. a ml. vošli do bytu poškodených.

Ďalej okresný prokurátor poukazuje na skutočnosť, že poškodení fyzické napadnutie oznámili hliadke
PZ, ktorú privolali a zároveň bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, pričom po príchode hliadky
popísali príslušníkom PZ skutočnosť, ktorá je obsahom úradného záznamu. Za nesprávne taktiež
považuje vyhodnotenie znaleckého posudku podaného V.. V. O., ktorý ako možný vznik mechanizmu
zranenia poškodeného uviedol, že mohlo vzniknúť úderom baterky do oblasti nosa a vznikli jediným

izolovaným úderom. Domnieva sa, že tieto skutočnosti mali byť predmetom úvah prvostupňového
súdu a že vzhľadom na závery znaleckého posudku, výpovede poškodených a svedka T. A. je toho
názoru, že bolo dostatočne preukázané, že všetci obžalovaní vošli do priestorov bytu, kde následne
došlo k napadnutiu poškodeného V. H.. Skutočnosť, že osoby, ktoré boli v predmetnom byte a požívali
alkoholické nápoje, podľa názoru okresného prokurátora, nepreukazuje, že nie sú spôsobilé správne

reprodukovať prežité udalosti a že ich verzia nie je pravdivá. Podaním odvolania sa domáha zrušenia
rozsudku prvostupňového súdu a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania podaného okresným prokurátorom v zmysle ust. §

317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby,
ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. rozviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové a právne úvahy opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z obsahu odvolania, ktoré podal prokurátor proti prvostupňovému rozsudku jednoznačne vyplýva, že
celé odvolanie prokurátora spočíva len na tom, že on hodnotí vykonané dôkazy ináč, najmä že výpovede
poškodeného V. H. a Q. H. považuje za pravdivé a nespochybniteľné. Naproti tomu celý rozsudok
prvostupňového súdu je postavený na zásadných pochybnostiach prvostupňového súdu o pravdivosti
a vierohodnosti týchto osôb, kde v rozpore s týmito výpoveďami sú nielen ďalšie svedecké výpovede,

ktoré boli zabezpečené na hlavnom pojednávaní (nie v prípravnom konaní) a taktiež i s ďalšími dôkazmi.

Krajský súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že odlišné hodnotenie dôkazov nemožno
nariaďovať prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a dôkazy v podstate vyhodnotil opačne
a uznal vinu obžalovaného tak, ako to v odôvodnení odvolania uvádza okresný prokurátor s tým,

že prvostupňový súd v pochybnostiach uzavrel, že nebolo dokázané, že sa stal žalovaný skutok.
Prvostupňový súd sa nedopustil porušenia žiadneho hmotno-právneho ustanovenia ako to má na mysli
ust. § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Nie je dôvod ani na zrušenie rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. por., lebo práve všetkými významnými okolnosťami sa prvostupňový súd zaoberal a tak, ako vyplýva
z odôvodnenia rozhodnutia snažil sa i objasniť všetky významné okolnosti, na základe ktorých bolo

možnévyvodzovaťnáslednútrestnosťskutku,čosavšakbezpochybnostínepodarilopreukázať.Krajský
súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že argumenty prvostupňového súdu neodporujú zásadám
logického myslenia, pre ktorý dôvod by sa napadnuté rozhodnutie javilo ako zjavne nepodložené
výsledkami vykonaného dokazovania. Práve naopak, dokazovanie bolo vykonané zákonným spôsobom
a podľa názoru krajského súdu bolo i úplné. Neúplnosť dokazovania nenamieta ani okresný prokurátor

v odôvodnení svojho odvolania.

S poukazom na záver, ktorý prijal krajský súd po vyhodnotení odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
súdu, odôvodnenia odvolania, ako i konania, ktoré vydaniu rozhodnutia pred prvostupňovým súdom
predchádzalo, krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ

obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia tak, ako je uvedené v
odôvodnení rozsudku sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje. Toto rozhodnutie je logické, podložené
vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní a zásadne spochybňuje výpoveď poškodeného V. H. a
svedkyne Q. H.. Rovnako tak výpoveď svedkyne T. B., ako aj ďalších vypočutých svedkov svedčia o
zásadných pochybnostiach o tom, že sa stal skutok tak, ako bol postavený v obžalobe prokurátora.

Tomuto záveru zodpovedá rovnako i výsluch znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý ako mechanizmus
vzniku zranenia poškodeného nevylúčil ani nekontrolovateľný pád poškodeného na prekážke, napr. pri
strčení, zápase a podobne. Z tohto znaleckého posudku rovnako tak vyplýva, že poškodený V. H. pri
prijatí do lekárskeho ošetrenia neuviedol žiadne mená iba, že k zraneniu došlo pri vzájomnom konflikte,
avšak v konflikte s kým nie je špecifikované. To sú všetko konkrétne skutočnosti, ktoré v plnom rozsahu

odôvodňujú záver prvostupňového súdu o svojich zásadných pochybnostiach o tom, či sa skutok stal
a preto rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby je správne a
zodpovedajúce výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní.S poukazom potom na horeuvedené dôvody považoval potom krajský súd odvolanie okresného
prokurátora za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.