Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Berešová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/45/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912210635
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7912210635.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobcu : Ľ. Ď., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v L., L. XXX/XX, živnostník podnikajúci pod obchodným názvom Ľ. Ď. -Ď., K. :
XXXXXXXX, zast. JUDr. Michalom Kolesárom, advokátom v Humennom, Špitálska 5 proti žalovanej : Y.
Y., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo U., L. XXX, zast. JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom
v Rožňave, Akademika Hronca 3 o odporovateľnosť právneho úkonu t a k t o

r o z h o d o l :

Určuje, že právny úkon- dohoda o vyporiadaní dedičstva zo dňa 06.07.2011 vo forme Osvedčenia o
dedičstve Dnot 233/2010, 1 D 500/2010, ktoré osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia
o dedičstve dňa 06.07.2011, a ktorým sa Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. XXX/XX vzdal svojho
zákonného dedičského podielu v nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. ako
rodinný dom č.s. XXX stojaci na parc. č. XXX v 1-ine k celku
pozemok parc. č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2
pozemok parc. č. XXX- záhrady o výmere 464 m2 v celku
zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. ako
pozemok parc. č. XXX - záhrady o výmere X.XXX m2 v 3/6-tinách k celku
zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. ako
rodinný dom č.s. XXX stojaci na parc. č. XXX v podiele 1/6-tina k celku
v prospech svojej matky žalovanej Y. Y. je voči žalobcovi právne neúčinný.

Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi na trovách konania sumu 734,47 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet jeho právneho zástupcu č.XXXXXXXXXX/XXXX, VS : 1812.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Ozrejmil, že má
voči synovi žalovanej Y. Y. súdom priznanú pohľadávku, ktorú nemôže vymôcť v exekučnom konaní,
lebo exekútor mu oznámil, že povinný je nemajetný. Počas exekúcie však exekútor zistil, že Y. Y. sa v
dedičskom konaní po neb. otcovi vzdal svojho dedičského podielu a uzavrel s dedičmi dohodu, podľa
ktorej svoj dedičský podiel prenechal matke.

Žalovaná žiadala návrh zamietnuť, tvrdiac, že dedičská dohoda nebola uzavretá s úmyslom ukrátiť
synových veriteľov. Ona o synovom podnikaní nemala bližšiu vedomosť, lebo sa syna na podnikanie
nepýtala a on ju sám neinformoval.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou účastníkov, svedka Y. Y., oboznámením pripojených spisov
tunajšieho súdu sp. zn. 2 Cb 7/2006, 13 Er 377/2010, 1 D 500/2010, 13 C 106/2006, oboznámením

správy od exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, oboznámením zostavy súdnych konaní vedených
proti Y. Y. na tunajšom súde a zistil tento skrutkový stav veci :

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 2 Cb 7/2006-135 zo dňa 27.08.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 2 Cob 149/2009-165 zo dňa 21.12.2009 bol Y. Y. zaviazaný zaplatiť
terajšiemu žalobcovi Ľ. Ď.G. sumu 11.733,01 € s úrokmi z omeškania a trovami konania vo výške
2.088,04 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2010 a vykonateľnosť dňa 13.03.2010.

Y. Y. svoju povinnosť nesplnil. Dňa 19.05.2010 podal Ľ. Ď. proti Y. Y. návrh na vykonanie exekúcie
v zmysle vyššie uvedeného titulu. Podľa aktuálnej správy exekútora povereného vykonaním exekúcie
JUDr. Mgr. Andreja Dembického ( čl. 77 v spise) exekúcia je doposiaľ neúspešná. U povinného
nebol zistený žiadny aktívny, exekúciou postihnuteľný majetok. Za daného stavu je pohľadávka
oprávneného nevymožiteľná. Exekútor ozrejmil, že skutočnosť, že povinný Y. Y. nededil po otcovi
oznámil oprávnenému za účelom zváženia ďalších právnych krokov.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1 D 500/2010 po poručiteľovi R. Y. zomrelom dňa 21.10.2010
bolo zistené, že dňa 06.07.2011 bolo vydané osvedčenie o dedičstve Dnot 233/2010-23. Z jeho obsahu
vyplýva, že dedičia po poručiteľovi a to manželka Y. Y. a deti Y. Y., Y. J., C. U. uzavreli dohodu, v
zmysle ktorej dedičstvo v celosti nadobúda pozostalá manželka Y. Y. bez povinnosti výplaty ustupujúcim
dedičom. Predmetom dedenia boli podiely poručiteľa v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX,XXX
a XXX všetko k.ú. U. v aktívnej hodnote 37.964,-€. Y. Y. v dedičskom konaní zastupovala matka Y. Y.,
na základe udeleného plnomocenstva.

Žalobca ozrejmil, že pohľadávka voči Y. Y. mu vznikla z ich obchodnoprávneho vzťahu v súvislosti s
montážnymi, zváračskými a zámočníckymi prácami na Priemyselnom parku Y.. Pre menovaného za
vykonané práce vystavil faktúru, ktorú mu tento neuhradil. Jemu tým vznikol finančný problém zaplatiť
mzdu pre zamestnancov, čo nakoniec riešil úverom. Tento doposiaľ spláca aj s úrokmi. Od exekútora
sa dozvedel, že Y. Y. sa vzdal svojho zákonného podielu po otcovi v dedičskom konaní. Tento úkon on
považuje voči sebe za právne neúčinný a má za to že svoju pohľadávku by mohol uspokojiť z majetku
Y. Y., ktorý mu patrí po otcovi. Tým preukázal právny záujem na podaní určovacej žaloby.

Žalovaná Y. Y. ozrejmila, že ona sa o synove podnikanie nezaujímala. Vie, že robil haly v M.. Jeho firma
sa volala I.. Syn má rodinu, bývali v nájomnom byte v M.. Od decembra 2010 celá rodina býva pri nej v
rodinnom dome vo Vojčiciach, lebo syn už nemá žiadny majetok.
O synových problémoch v podnikaní sa dozvedela, keď domov na pevnú linku telefonoval exekútor
so žiadosťou ako sa skontaktovať na syna, voči ktorému vedie exekúciu. To bolo pred prejednaním
dedičstva po neb. manželovi. V dedičskom konaní jej dcéry navrhli, aby ona prebrala všetok majetok a
na tento návrh pristúpil aj syn Y.. V tom čase ona mala vedomosť, že neb. manžel chcel vydediť syna
Y., asi vedel o jeho dlhoch, ale listina o vydedení sa nenašla.
V čase dedičského konania vedela len o tomto jednom prípade, keď sa voči jej synovi viedla exekúcia,
o jeho iných dlhoch nemala vedomosti, lebo sa do jeho podnikania nestarala.
Žalovaná oznámila na ďalšom pojednávaní súdu, že má k dispozícii listinu napísanú jej neb. manželom,
obsahom ktorej je vydedenie syna Y.. Túto listinu zaslala do dedičského konania s návrhom na obnovu
konania.
O návrhu žalovanej na obnovu dedičského konania po neb. R. Y. zomrelom dňa 21.10.2010 rozhodol
Okresný súd Trebišov uznesením 9 D 587/2012 zo dňa 24.05.2013 tak, že tento návrh zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2013.

Po oboznámení tohto uznesenia súd vyhlásil dokazovanie vo veci za ukončené, účastníci ďalšie návrhy
na dokazovanie nemali.

Na základe vykonaných dôkazov, po zistení skutkového stavu veci, súd dospel k tomuto právnemu
záveru :

Žalobca podal na tunajší súd návrh na vyslovenie neúčinnosť právneho úkonu - dedičskej dohody
uzavretej medzi žalovanou a jej synom- dlžníkom žalobcu.
Podľa ustanovenia § 42 a ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) veriteľ sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa ustanovenia § 42 a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu
Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoje majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Ukrátenie uspokojenia veriteľov pohľadávky predpokladá také skrátenie ( zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje musí
dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:
-k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných troch rokoch pred podaním
návrhu
- právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa .
Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku
ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto
vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené
neplatí, ak druhá strana ( blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti
nemohla rozpoznať.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Zistený skutkový stav
možno podriadiť pod ustanovenia § 42 ods. 2 OZ.
Žalobca preukázal, že má voči Y. Y. pohľadávku, ktorú vymáha v exekučnom konaní od roku 2010,
ale bezúspešne. Podľa správy exekútora povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok. Naviac
menovaný je zadlžený aj voči iným svojim veriteľom. Na tunajšom súde sa voči nemu ako aj voči jeho
firme I. L..C..I.., kde je jediný spoločník a konateľ vedie veľké množstvo sporov a exekúcii.
Za danej situácie Y. Y. v zastúpení svojou matkou na základe plnej moci uzavrel dňa 06.07.2011 v
dedičskom konaní po neb. otcovi dedičskú dohodu, v zmysle ktorej jeho zákonný dedičský podiel
nadobudla matka- terajšia žalovaná Y. Y. bez výplatnej povinnosti. Aktívna hodnota dedičstva bola vo
výške 37.964,-€ a Y. Y. bol jedným zo štyroch dedičov po poručiteľovi. Dedičská dohoda je platným
právnym úkonom, pri jej hodnotení súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by táto dohoda bola absolútne
neplatnou v zmysle § 39 OZ.
Obranu žalovanej, že syn Y. Y. nemal dediť po otcovi, lebo tento ho vydedil súd vyhodnotil ako neúčinnú.
Žalovaná síce podala návrh na obnovu dedičského konania po neb. R. Y. z dôvodu, že sa následne našla
listina poručiteľa o vydedení syna, obnova konania však povolená nebola a v súčasnosti je zachovaný
stav, že dedičské konanie po poručiteľovi R. Y. skončilo dedičskou dohodou o nadobudnutí celého
dedičstva len jednou osobou a to terajšou žalovanou.
Týmto právnym úkonom Y. Y. zmenšil svoj majetok a tým znemožnil žalobcovi uspokojiť jeho pohľadávku.
Toto zmenšenie majetku je kvalifikované, pretože Y. Y. nevlastní žiaden iný majetok, z ktorého by sa
žalobca mohol uspokojiť.
Splnená bola aj ďalšia zákonná požiadavka pre úspešnosť žaloby a to skutočnosť, že žaloba Ľ. Ď. o
odporovateľnosť právneho úkonu bola doručená súdu v zákonnej trojročnej lehote od posudzovaného
právneho úkonu - právny úkon bol vykonaný dňa 06.07.2011 a žaloba bola doručená súdu dňa
04.07.2012.
Žalobca mal v danom spore z hľadiska dokazovania výhodne postavenie, keďže v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 42 a ods. 2 OZ pri právnom úkone medzi blízkymi osobami ( o aký vzťah
medzi žalovanou ako matkou a dlžníkom žalobcu Y. Y. ako jej synom sa jedná ) sa úmysel ukrátiť veriteľa
predpokladá . Dôkazná povinnosť preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla druhá strana
poznať aj pri náležitej starostlivosti je na žalovanej strane.
Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným právnym úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný - blízka
osoba mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá
však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. Úspešná obrana žalovanej

dlžníkovi blízkej osoby podľa § 42 a ods. 2 OZ spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť
odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní
toho, že o tomto úmysle nevedela ani nemohla vedieť, aj keď vyvinula starostlivosť k poznaniu tohto
úmyslu a išlo o „ náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, aby osoba
dlžníkovi blízka s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka
vykonala takú činnosť ( aktivitu), ktorou by sa presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa a ktorou
by tento dlžníkov úmysel spoznala ( mohla spoznať), t.j., aby sa o tomto úmysle dozvedela a aby táto
činnosť ( aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu „ náležitú starostlivosť“.
Žalovaná Y. Y. nepreukázala vynaloženie náležitej starostlivosti na rozpoznanie úmyslu syna ukrátiť
svojho veriteľa, tým, že sa zriekne svojho dedičského podielu. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa o
podnikanie syna bližšie nezaujímala. Až z telefonátu exekútora prvýkrát zistila, že syn má nejaký dlh.
Túto vedomosť mala ešte pred dedičským pojednávaním, napriek tomu pristúpila k uzavretiu dedičskej
dohody, v zmysle ktorej došlo k zmenšeniu majetku syna. Danú dedičskú dohodu dokonca uzavrela
ako splnomocnená zástupkyňa syna a súčasne ako dedička. Y. Y. udelil matke generálnu plnú moc na
zastupovanie v dedičskom konaní a voči jej zastupovaniu výhrady nemal.
Žalovaná uviedla, že jej neb. manžel chcel vydediť syna, lebo zrejme vedel o jeho dlhoch. Pokiaľ
žalovaná mala od neb. manžela takú informáciu, jednoznačne o problémoch syna v podnikaní
spočívajúcich v jeho neschopnosti plniť svoje záväzky musela vedieť aj ona. Posudzovaným právnym
úkonom chcela zabrániť tomu, aby syn nadobudol podiel v rodičovskom majetku, lebo vedela už v tom
čase, že sa voči nemu vedie exekúcia a tento majetok mu bude zexekvovaný.
Súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyslovenie
odporovateľnosti posudzovaného právneho úkonu, preto návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu týchto trov konania
99,50 € - zaplatený súdny poplatok z návrhu
634,97€ trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za tieto
úkony právnej služby - spolu 469,39 €
dňa 26.03.2012-prevzatie veci - 58,69 € + 7,63 € režijný paušál
dňa 29.06.2012- podanie návrhu - 58,69 € + 7,63 €
dňa 11.09.2012- účasť na pojednávaní - 58,69 € + 7,63 €
dňa 03.10.2012- účasť na pojednávaní - 58,69 € + 7,63 €
dňa 06.11.2012- účasť na pojednávaní - 58,69 € + 7,63 €
dňa 19.12.2013- záverečné stanovisko - 60,07 € + 7,81 €
dňa 14.01.2014- účasť na pojednávaní - 61,87 € + 8,04 €
cestovné na pojednávania Michalovce- Trebišov- Michalovce 54 km - 62,52€
dňa 11.09.2012 za použitie vozidla 54 km krát 0,18 €|/km - 9,72 €
spotreba PHM 54 km krát 0,071 litra/km krát 1,60€/liter - 6,13 €
dňa 03.10.2012 za použitie vozidla 54 km krát 0,18 €|/km - 9,72 €
spotreba PHM 54 km krát 0,071 litra/km krát 1,59€/liter - 6,09 €
dňa 06.11.2012 za použitie vozidla 54 km krát 0,18 €|/km - 9,72 €
spotreba PHM 54 km krát 0,071 litra/km krát 1,53€/liter - 5,86 €
dňa 14.01.2014 za použitie vozidla 54 km krát 0,18 €|/km - 9,72 €
spotreba PHM 54 km krát 0,071 litra/km krát 1,45€/liter - 5,56 €
strata času pri ceste na pojednávania Michalovce-Trebišov-Michalovce - 103,06 €
dňa 11.09.2012- 2 polhodiny krát 12,71 € - 25,42 €
dňa 03.10.2012- 2 polhodiny krát 12,71 € - 25,42 €
dňa 06.11.2012- 2 polhodiny krát 12,71 € - 25,42 €
dňa 14.01.2014- 2 polhodiny krát 13,40 € - 26,80 €
-----------------------------
734,47 € - spolu trovy žalobcu

Žalobcovi neboli priznané trovy za úkon právnej služby označený jeho advokátom ako štúdium spisu
na OS Trebišov, lebo tento úkon nemožno považovať za účelne vynaložený vo vzťahu k uplatňovaniu
nároku žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.