Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201586
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114201586.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND

1 LTD so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/ Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, práv.
zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Gorkého č. 3, IČO: 36 713 066 proti
žalovanému : H. L., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom J., H. č. XXXX/XX o zaplatenie sumy 1.955,21€
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 27.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 1.955,21€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.955,21€ od 24.1.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 23.10.2004 uzatvoril žalovaný so Všeobecnou
úverovou bankou a.s. IČO: 31 320 155 so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava ako pôvodným
veriteľom zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu žalovaného č. XXXXXXX . Žalovaný podpisom
zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a
používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy ( ďalej len „VOP“).
Žalovaný sa zaviazal pôvodnému veriteľovi poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť riadne úroky vo výške a

za podmienok zmluvne dohodnutých. Žalovaný na základe zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií
(bankové operácie) prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie
uskutočnené žalovaným zúčtoval na ťarchu kartového účtu žalovaného a to bezodkladne potom, čo
obdržal informácie a poklady pre takéto zúčtovanie. Prehľad čerpania úveru žalovaným bol doložený
prehľadom histórie na kartovom účte. Na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB a.s., bol
žalovanému v rovnaký deň schválený a poskytnutý úverový rámec vo výške 60.000,-SKK , t.j. 1.991,64€.
Žalovanému bol pôvodným veriteľom schválený úverový limit v ním požadovanej výške . Prijatím a

schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. sa táto žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty
uzatvorenou medzi držiteľom kreditnej platobnej karty a VÚB a.s. podľa ust. § 269 ods.2 Obchodného
zákonníka v znení nesk. predpisov. Na základe odtlačku pečiatky a podpisu povereného zamestnanca
banky, k schváleniu žiadosti došlo dňa 26.10.2006. Žalovaný podpisom zmluvy o úvere vyhlásil, že bol
oboznámený so Všeobecným obchodnými podmienkami VÚB a.s. na vydanie a používanie kreditných
platobných kariet a pre fyzické osoby ako aj s cenníkom , ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy
a súhlasil s nimi. Z predloženej platobnej histórie transakcií na kartovom účte č. XXXXXXX za

obdobieod2.11.2006do31.12.2012(ďalejlenPrehľad) bolonakartovomúčtežalovanéhouskutočnené
veľké množstvo finančných transakcií ( výberov, platieb u obchodníkov) čo znamená, že žalovaný
početne využíval možnosti, ponúkané kreditnou kartou. Kreditná platobná karta je platobný prostriedok,
prostredníctvo ktorého držiteľ karty vykonáva bezhotovostné platby, hotovostné operácie a predstavujeurčitú formu úveru, ktorá umožňuje spotrebiteľovi realizovať transakcie do stanovenej výšky. Posledná
kreditná platobná transakcia bola realizovaná dňa 4.3.2011 vo výške 100€. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom VÚB a.s. a žalobcom zo dňa 14.8.2012

došlo k postúpeniu pohľadávky z tejto zmluvy ( dňa 23.8.2012 v celkovej výške 3.532,84€) na žalobcu,
čo bolo oznámené dlžníkovi listom zo dňa 23.8.2012. Dňa 4.11.2013 ( aj v dňoch 29.10.2012,
3.9.2013 a 13.3.2013) zaslal žalobca žalovanému výzvu na zaplatenie , ktorou vyzval žalovaného na
úhradu dlhu vo výške 4.235,17€. Zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497, § 261 ods.3 písm.d/
Obchodného zákonníka a § 269 ods.2 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi právnym

predchodcomžalobcuažalovanéhotrebapovažovaťzaabsolútnyobchod,pričomprávnevzťahyztohto
záväzkuvzniknutésamajúspravovaťustanoveniamiObchodnéhozákonníka,vrátaneaplikácie4-ročnej
premlčacej doby a poukázal na judikatúru : uznesenia Krajského súdu v Trnave 9Co/224/2011 zo dňa
27.11.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 3Cob/176/2011 z 24.5.2012, rozhodnutie NS SR
1Cdo 120/2010 a 5Obo 12/2010, Ústavného súdu ČR II.ÚS 3711/11, uznesenie NS SR 5Cdo/120/2010,
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave 10Co/385/2010, rozsudku NS ČR 32Cdo/3337/2010 z 24.7.2010,

uznesenia NS SR 6MCdo/4/2012. Žalovaný nevrátil poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mu právny
predchodca žalobcu poskytol riadne a včas a preto bol právny predchodca žalobcu povinný v zmysle
VOP zmluvu o úvere dňa 30.4.2009 vypovedať. Z dôkazu s názvom „VUB RETAIL NON-PERFORMING
LOANS TENDER 2012“ z riadku 63 stĺpca s názvom splatnosť pohľadávky“ jednoznačne vyplýva, že
dňa 31.3.2009 došlo k ukončeniu zmluvy o úvere. Žalovaný poukázal na účet právneho predchodcu

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nasledovné splátky: dňa 9.3.2010 sumu 40€, dňa 4.3.2011
sumu 100€ a 18.4.2011 sumu 100€, žalobca to považuje za čiastočné plnenie záväzku žalovaného.
Poukázal na ust. § 407 ods.3 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v zmysle ktorého ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že
plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Zmyslom tohto ustanovenia o uznaní záväzku čiastočným

plnením bolo zakotviť zásadu, že pokiaľ osoba bez ďalšieho čiastočne plní na svoj dlh, je jej úmyslom
plniť na existujúci dlh, ak výslovne neuvedie, že čiastočným plnením dlh neuznáva. V súlade s ust. §
407 ods.1 Obchodného zákonníka žalobca považoval čiastočné plnenie za uznanie celého zostatku
záväzku, pretože čiastočným plnením došlo k prerušeniu premlčacej doby a od tohto plnenia začala
plynúť nová premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené mal za to,

že dlh uplatnený žalobou dňa 24.1.2014 nie je premlčaný. Žalobca si žalobou uplatňuje len neuhradenú
istinu vo výške 1.955,21€ a úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne od 24.1.2014 do zaplatenia, podľa
§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Predložil žiadosť o vydanie
karty zo dňa 23.10.2004, výzvu k úhrade dlhu, oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie o začatí
sporu zo dňa 29.10.2012, predžalobné výzvy, prehľad histórie transakcií na kartovom účte žalovaného,

obchodné podmienky VÚB a.s. , výpis z obchodného registra žalobcu, zmluvu o postúpení pohľadávok,
výpoveď zmluvy s doručenkou.
2.Žalovanýpísomnedlhčododôvoduavýškyneuznávalakosvojvýlučnýdlhaletvrdil,žeideospoločný
dlh s jeho manželkou a dlh by uhradil až potom, čo bude rozdelený ich spoločný majetok, nakoľko sú v
rozvodovom konaní. Nenavrhoval v konaní vykonať žiadne dôkazy.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, ktorí sa pojednávania nezúčastnili,
hoci boli riadne a včas predvolaní a pri rozhodovaní o veci vychádzal výlučne z dôkazov, predložených
žalobcom a z písomného vyjadrenia žalovaného k veci.

4. Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o kreditnej karte)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o kreditnej

karte) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.6. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o
vkladovom účte (§ 716).

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa ( účinného od 1.5.2014) orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Zo skutočností zistených dokazovaním vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu

právny predchodca žalobcu VUB a.s. uzatvoril dňa 23.10.2006 platnú Zmluvu o kreditnej karte ku
kartovému účtu č. XXXXXXX, na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB a.s. , na základe
ktorej bol žalovanému v rovnaký deň schválený a poskytnutý úverový rámec vo výške 60.000,-SKK ,
t.j. 1.991,64€. Žalovanému bol pôvodným veriteľom schválený úverový limit v ním požadovanej výške.
Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. sa táto žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní

kreditnej karty uzatvorenou medzi držiteľom kreditnej platobnej karty a VÚB a.s. podľa ust. § 269 ods.2
Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov. Žalovaný podpisom zmluvy o úvere vyhlásil, že bol
oboznámený so Všeobecným obchodnými podmienkami VÚB a.s. na vydanie a používanie kreditných
platobných kariet a pre fyzické osoby ako aj s cenníkom , ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a
súhlasil s nimi. Z predloženej platobnej histórie transakcií na kartovom účte č. XXXXXXX za obdobie

od 2.11.2006 do 31.12.2012 (ďalej len Prehľad) bolo na kartovom účte žalovaného uskutočnené veľké
množstvo finančných transakcií, čo preukazuje, že žalovaný využíval možnosti, ponúkané kreditnou
kartou. Posledná kreditná platobná transakcia bola realizovaná dňa 4.3.2011 vo výške 100€. Je
nesporné, že zmluva o úvere bola uzatvorená výlučne medzi zmluvnými stranami, ktorými boli právnypredchodca žalobcu VÚB a.s. a žalovaný, takže z tohto dlhu, uplatneného žalobou by mal byť zaviazaný
výlučne žalovaný, lebo ide o solidárny záväzok s inou osobou, ale len jeho dlh. Skutočnosť, že zmluva
o kreditnej karte bola uzatvorená za trvania jeho manželstva nedáva žiaden poklad pre záver, že ide o

spoločný dlh s ex-manželkou žalovaného, pretože táto nebola zmluvnou stranou zmluvy a zo zmluvy
je zásadne povinný plniť len ten, kto ju uzatvoril , bez ohľadu na to, či bola uzatvorená za trvania jeho
manželstva.

16. V čase uzavretia zmluvy dňa 23.10.2006 Občiansky zákonník už obsahoval úpravu problematiky

spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by teda izolovaným výkladom nezohľadňujúc iné ustanovenia
právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261

ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je(takýto názor bol prezentovaný aj
niektorými právnymi teoretikmi). Treba však poukázať na to, že podľa§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je,
že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym predpisom pojem typová zmluva(synonymum neskôr
zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Obč. zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52

Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou
vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v

zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda
spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy. O tejto otázke teda súd robí záver, že zmluva o úvere
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou
typovou, teda spotrebiteľskou.

17. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako

absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S
Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu
v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové
plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom
zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo

20/2009.)

18. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzkua podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade

nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal
tak zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. ".... ide o spresnenie jedného
ustanovenia, na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy
v rámci tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi,
čo by mohlo mať následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov aj

na hospodársku súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o
ustanovenie, ktoré bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone,
nakoľko predmetnú kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho
postupu) Slovenská obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a
nespresnilo sa to. Týmto spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide
o spresnenia účinnosti jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie

zmeny účinnosti zákonnej normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov
( z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/332/2015 zo dňa 27.4.2016) .

19. Zákonom č. 102/2014 Z. z. (v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b

(chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany právnych vzťahov), podľa ktorého, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. V zmysle článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.
mája 2014. V ust. § 29 b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 01.05.2014, avšak vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona, zákonodarca
nestanovil žiadne intertemporálne (prechodné) pravidlá, upravujúce jeho časovú pôsobnosť.

21. Vychádzajúc z toho, že v prípade § 5b Zák. o ochrane spotrebiteľa, ide o normu procesnú, za stavu,
že zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo
okamžitejaplikability,zčohoplyniepovinnosťsúdu prihliadaťnapremlčanieprávaexofficiovovšetkých,
aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto

právnej normy.

22. S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodoval o nároku žalobcu v čase, keď už vstúpilo
do účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej Zákonom č.
102/2014Z.z.účinnej od01.05.2014)bolnielenoprávnený,alepriamopovinnýprihliadaťnapremlčanie

uplatneného nároku, a to aj pri absencii premlčacej námietky samotného dlžníka.

23. Inštitút premlčania je upravený v ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jeho podstata spočíva
v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva, alebo sa v priebehu premlčacej
doby neuplatní na súde, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania teda

právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery je oslabené zmenšením možnosti jeho úspešného
uplatnenia. Pokiaľ je právo žalobcu už v čase jeho uplatnenia o zložku právneho nároku oslabené v
dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty, vychádzajúc zo zásady vigilantibus iura scripta sunt,
musí teda žalobca počítať s tým, že svoje právo stratí, a to jednoznačne výlučne dôsledkom jeho
predchádzajúcej nečinnosti. Za tejto situácie tak legitímne nemôže očakávať už prakticky nič, pretože

jeho právo stratilo vlastnosť žalovateľnosti.

24. V prejednávanej veci došlo k výpovedi zmluvy o kreditnej karte uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 31.03.2009. Výpoveď nadobudla účinnosť jej doručením
žalovanému, dňa 6.4.2009. Žalovaný tak mal plniť podľa požiadaviek predchodcu žalobcu až uplynutím

15 dní od doručenia výpovede ( dňa 21.4.2009) a nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Dňa
22.04.2009 mohla byť teda prvýkrát podaná žaloba týkajúca sa sumy zosplatneného úveru. Žaloba bola
na súde podaná až dňa 27.01.2014, teda nepochybne po uplynutí všeobecnej 3 - ročnej premlčacej
doby. Vzhľadom na to, že záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy bol premlčaný, súd na túto skutočnosťprihliadol z moci úradnej a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nemal za preukázané prerušenie
plynutia premlčacej doby, resp. jej predĺženie v dôsledku uznania dlhu. Uznanie dlhu vyžaduje podľa
cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka písomnú formu a toto v konaní preukázané nebolo. Samotné

čiastkové plnenie dlhu po jeho splatnosti úhradou niekoľkých splátok neznamená, že žalobca uznal dlh
vo výške, ktorú si žalobca uplatnil. Premlčacia doba podľa ust. 112 Občianskeho zákonníka neplynie , ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní
riadne pokračuje.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd priznal žalovanému náhradu trov konania, keďže bol
úspešný v predmetnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.