Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211055
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112211055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne A. S., bytom R., Q. č. 6, právne
zastúpená JUDr. Jánom Kanabom, ml., advokátom so sídlom v Trenčíne, J. Zemana 3141/101 proti
žalovanej Bc. O. Z., trvale bytom R., E. XXXX/X, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová,s.r.o.,sosídlomvTrenčíne,ul.Piaristická46/276,ozaplateniesumy14.940,-eur,naodvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanej zaplatenia sumy 14.940,- eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 34, § 488, § 489, § 657 Občianskeho zákonníka ako aj ust. §
125 a § 132 O.s.p.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala rozhodnutia súdu,
ktorým by rozhodol o splnení zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť žalobkyni žalovanú sumu peňažných
prostriedkov. Táto zmluvná povinnosť má vyplývať zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili účastníčky
konania dňa 27.01.2010. Žalovaná si túto svoju povinnosť splnila iba čiastočne a to tak, že zo sumy

16.600,- eur vrátila sumu 1.660,- eur. Bremeno tvrdenia tým žalobkyňa uniesla, pretože jej tvrdenie je
jasné. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania určitej tvrdenej skutočnosti
zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia právnej normy a právneho následku z
nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena je okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať
a zásadne tento určuje hmotnoprávna norma. Žalobkyňa je nositeľkou dôkazného bremena ohľadom
svojho tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke a z toho vyplývajúcej nesplnenej povinnosti žalovanej na
vrátenie pôžičky. Žalobkyňa preukazovala tvrdenie o uzatvorení zmluvy predloženým listinným dôkazom

a to predloženou zmluvou o pôžičke zo dňa 27.01.2010, ktorú vlastnoručne podpísala žalovaná. Túto
skutočnosť mal súd preukázanú z osvedčenia o pravosti podpisu od notárky zo dňa 17.11.2010. V tomto
listinnom dôkaze je uvedené, že predmetom zmluvy o pôžičke je poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 16.600,- eur z titulu pôžičky. Ako veriteľ je označená žalobkyňa ako dlžník žalovaná. Veriteľ
odovzdal dlžníkovi požičanú sumu v plnej výške 16.600,- eur v deň podpisu zmluvy. V čl. III. zmluvy je
uvedené, že dlžník podpisom potvrdzuje prevzatie požičanej sumy uvedenej v čl. I. zmluvy a zaväzuje
sa túto nahradiť spôsobom uvedeným v čl. II. zmluvy. Z osvedčenia o pravosti podpisu vyplýva, že dňa

17.11.2010 uznala žalovaná svoj podpis na uvedenej zmluve za svoj vlastný.

2. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie
veci druhovo určené. Podstatnými pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovourčených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr po vzniku záväzkového vzťahu. V
danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis zmluvy. Písomná zmluva tak potom

predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku záväzkového vzťahu. Z reálnej povahy
zmluvy o pôžičke vyplýva, že vznikom zmluvy nevzniká povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky
dlžníkovi a dlžníkovi nevzniká nárok na poskytnutie predmetu pôžičky. Z ust. § 132 O.s.p. vyplýva, že súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

3. Ak by súd vyhodnocoval v tomto konaní len písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 27.01.2010, žalobkyňa
by zrejme uniesla dôkazné bremeno ohľadom jej tvrdenia o platnom uzatvorení zmluvy o pôžičke so
žalovanou. V konaní však vyšli najavo aj iné skutočnosti a to výpovede žalobkyne, žalovanej a ostatným
listinných dôkazov a to výdavkový pokladničný blok, príjmový blok zo dňa 27.01.2010, tlačivo pre
dokladovanie pomerov žalobkyne, zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 23.01.2010 a kúpna
zmluva zo dňa 12.04.2010, ktorú uzavrela žalovaná a matka žalobkyne. Po posúdení výpovedí samotnej

žalobkyne vzniká legitímna pochybnosť o tom, či žalovanej bola žalobkyňou poskytnutá suma 16.600,-
eur titulom pôžičky. Táto pochybnosť vzniká potom, čo žalobkyňa uviedla, že so žalovanou sa bližšie
nepozná, bola priateľkou jej matky, pričom s ňou komunikovala asi iba jedenkrát. Pred poskytnutím
pôžičky s ňou nekomunikovala a požičať peniaze v takejto sume pre ňu nebol problém, pretože bola
kamarátkajejmatky.Vrovnakýdeňakoboldeňposkytnutiapôžičkymalažalovanávrátiťžalobkynisumu

1.660,- eur ako splátku pôžičky, čo nedáva žiaden racionálny, tobôž ekonomický zmysel. Žalobkyňa
sama uviedla, že sumu 1.660,- eur od žalovanej prijala. Za dodržania elementárnej logiky by si žalovaná
akodlžníknepožičalasumu16.600,-eur,alesumu14.940,-eur.Takistožalobkyňažiadnymracionálnym
spôsobom nevysvetlila z akého dôvodu vyplatila sumu 1.660,- eur ona žalovanej v deň poskytnutia sumy
16.600,- eur, pričom prevzatie sumy 16.600,- eur mala žalovaná potvrdiť v zmysle zmluvy o pôžičke

svojím podpisom na nej. K tejto okolnosti žalobkyňa iba uviedla, že o tom, čo bolo uvedené na príjmovom
a výdavkom doklade sa dopodrobna nezaujímala. Solventnosť žalobkyne rovnako spochybnená tým, že
v priebehu konania bolo žalobkyni priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom uviedla,
že nemá žiaden príjem, majetok a zamestnanie. V čase údajného požičania peňazí sa starala o svojho
vtedy 3-ročného syna. Za dôveryhodné vysvetlenie pôvodu takejto sumy peňazí súd nepovažoval ani

vysvetlenie, že jej otec dával na Vianoce od 5 do 10.000,- eur a že mala peniaze našetrené. Ďalšou
skutočnosťou spochybňujúcou poskytnutie pôžičky je absencia ekonomického účelu konania žalobkyne.
Je nepochopiteľné poskytnutie peňažnej sumy 16.600,- eur bez akejkoľvek odmeny, resp. úroku pri
pôžičke s celkovou splatnosťou do dvoch rokov. Takéto konanie žalobkyne za situácie, že žalobkyňa
sa so žalovanou v podstate nepoznala a pred poskytnutím pôžičky s ňou nekomunikovala je o to

nepochopiteľnejšie a vzbudzujúce vážne pochybnosti o poskytnutí pôžičky. Žalobkyňa tak isto uviedla,
že pri uzatvorení zmluvy o pôžičke bola činná aj jej matka A.G.. Žalovaná v konaní argumentovala aj tým,
že to, že pôžička nikdy nebola poskytnutá mali preukazovať dôkazy a to zmluva o nájme dopravného
prostriedku zo dňa 23.01.2010. Zmluva o pôžičke mala zastierať právne vzťahy súvisiace s používaním,
resp.kúpoumotorovéhovozidlaznačkyBMWX5.Súdvtejtosúvislostiuvádza,žemedzitýmitoprávnymi

úkonmi existuje časová súvislosť. V zmluve o nájme dopravného prostriedku mal byť dohodnutý nájom
v rovnakej výške akou mala byť výška pôžičky a v kúpnej zmluve uvedená rovnaká kúpna cena. V
zmluve o nájme dopravného prostriedku mal byť dohodnutý nájom v rovnakej výške akou mala byť výška
pôžičky a v kúpnej zmluve nasvedčuje tomu, že písomná zmluva o pôžičke mala vyriešiť iné právne
vzťahy s matkou žalobkyne. Zmluva o nájme dopravného prostriedku bola uzatvorená pred podpisom

zmluvy o pôžičke dňa 23.01.2010 a kúpna zmluva po podpise dňa 12.04.2010. Kúpna zmluva, ktorá
bola uzatvorená medzi žalovanou a matkou žalobkyne, teda treťou osobou sama o sebe nemá žiaden
vplyv na platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o pôžičke. To však neznamená, že tento právny úkon je bez
významu pri posúdení toho, či skutočne došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

4. Pre súd je tak isto zarážajúce a v kontexte prípadu spochybňujúce tvrdenie žalobkyni o požičaní
sumy 16.600,- eur žalovanej, že žalobkyňa ako veriteľ, ktorý požičiava takúto sumu si nepripraví, resp.
podrobne nepreštuduje zmluvu o pôžičke. Pri posúdení všetkých takto zistených skutočností je pre súd
vierohodnejšie tvrdenie žalovanej, že pôžička jej nebola nikdy poskytnutá, pričom v skutočnosti išlo o
vyporiadenie jej vzťahu s matkou žalobkyne ohľadom motorového vozidla značky BMW X5, ktoré mala

odnejprenajaté.Tototvrdeniejevrozporespísomnýmlistinnýmdôkazomatozmluvouopôžičkezodňa
27.01.2010, ktorú vlastnoručne žalovaná podpísala a svoj podpis uznala za vlastný. Preto súd poukázal
na ust. § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého právne úkony treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia,
ale podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Podpis na zmluve bol uznaný za vlastný a nie to, že zmluvabola podpísaná dňa 17.11.2010. Podpis žalovanej na zmluve o pôžičke bol uznaný až po uplytnutí
10 mesiacov od uzavretia zmluvy bez bližšie racionálneho zdôvodnenia. Žalobkyňa neuviedla žiaden
relevantný argument, prečo nebolo pristúpené k legalizácii podpisu žalovanej už v deň uzatvorenia

zmluvy o pôžičke. K argumentácii právnej zástupkyne žalobkyne v tom, že nie je ničím neobvyklé, ak
dôjde vo vzťahu medzi subjektami k nejakej zmene, pričom jeden zmluvný vzťah nahradil iný zmluvný
vzťah, súd uvádza, že nie je správna a to práve z dôvodu, ktorý popísaný vyššie. Zmluva o pôžičke je
reálnou zmluvou, vzniká odovzdaním pôžičky a zmluvným koncenzom zmluvných strán o tom, že dlžník
predmet pôžičky prijíma ako pôžičku a zaväzuje sa ju vrátiť v dohodnutej dobe. Nie je možné, aby bola

zmluva o pôžičke platne dohodnutá bez odovzdania predmetu pôžičky. Tak isto to bola práve žalovaná,
ktorá navrhovala výsluch svedkyne matky žalobkyne a ktorá mala preukázať skutočnosti, že pôžička
nebola žalovanej žalobkyňou nikdy poskytnutá. Pre obštrukcie zo strany matky žalobkyne však nebolo
možné vykonať jej výsluch. Všetky tieto okolnosti významným a relevantným spôsobom spochybňuje
skutočnosť, ktorá vyplýva z listinného dôkazu a to, že došlo k riadnemu odovzdaniu pôžičky. Je pravdou,
že podpísanie písomnej zmluvy je zmätočné, avšak ani zmätočnosť a nelogickosť tohto konania, resp.

motív nemôže viesť v prípade nepreukázania odovzdania predmetu pôžičky k inému záveru ako je ten,
že k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo.

5. O trovách konania bolo rozhodnutie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej boli priznané
trovy konania, pričom súd prvej inštancie zvažoval použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,

že dôvody hodné osobitného zreteľa tu nie sú dané. Preto bola v konečnom dôsledku priznaná úspešnej
žalovanej plná náhrada trov konania vo výške 1.683,60 eur vrátane DPH.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd

odvolací napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, prípadne ho zmenil a zaviazal žalovanú
k zaplateniu požadovanej čiastky. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym záverom. Žalovaná uvádza, že nemala finančné prostriedky na to, aby
vyplácala predmetné motorové vozidlo v hotovosti, pričom na druhej strane do dnešného dňa toto
motorové vozidlo užíva, platí zákonné poistenie a nemôže tvrdiť, že jej suma 16.600,- eur nebola nikdy

vyplatená a odovzdaná a na druhej strane kúpno-predajnú zmluvu akceptuje tým, že má vozidlo vo
svojej držbe a ako vlastník ide na dopravný inšpektorát vozidlo prepisovať. Matka žalobkyne odišla zo
Slovenska, preto bolo potrebné riešiť vec urýchlene a motorové vozidlo vyplatiť jednorazovo a nie v
splátkach. Za týmto účelom sa uzatvárala kúpno-predajná zmluva. Žalovanej boli zapožičané finančné
prostriedky, ktoré na kúpu použila. Argumentácia žalovanej, ktorú si osvojil okresný súd v tom, že

žalobkyňa nemohla mať finančné prostriedky a že prepis vozidla nebol možný, nemôžu preukazovať,
že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo. Súd vôbec nezisťoval, či je pravdou
tvrdenie žalovanej o blokácii motorového vozidla exekútorom. Kúpna zmluva na motorové vozidlo zo
dňa 12.04.2010 a v článku 3, je uvedené, že kúpna cena vo výške 16.600,- eur bola vyplatená v hotovosti
pri podpise zmluvy. Ak by žalovanej finančné prostriedky neboli vyplatené dňa 27.01.2010, nemohla

sa dožadovať prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Dodatočné overenie podpisu zo dňa
16.11.2010 pred notárom svedčí o tom, že musela byť dotazovaná k tomu, či vie čo podpisuje. Ide
o dva samostatné úkony. Pôvodná zmluva o prenájme motorového vozidla bola zrušená z dôvodu
odchodu žalobkyne zo Slovenska a z dôvodu , že žalovaná splátkový kalendár nedodržiavala. Prevzatie
peňazí žalovaná potvrdila 3x v zmluve o pôžičke, v kúpno-predajnej zmluve, kde sa uvádzajú peniaze

v identickej sume vyplácané v hotovosti a 3x pri notárom. Žalovaná teda v súhrne udáva, že na výplatu
motorového vozidla finančné prostriedky nemala, nemala na splácanie splátkového kalendára, pôžičku
neprevzalaanapriektomuodroku2010osobnémotorovévozidloBMWX5užívaakojehovlastník.Preto
mala za to, že touto argumentáciou sa okresný súd vôbec nezaoberal a osvojil si tvrdenia žalovanej.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o riadnom a platnom uzatvorení zmluvy o pôžičke
so žalovanou. Vzniká pochybnosť o tom, či naozaj bola poskytnutá suma 16.600,- eur titulom pôžičky
žalovanej žalobkyňou, keďže sama žalobkyňa uviedla, že sa so žalovanou bližšie nepozná, žalovaná

bola priateľkou jej matky a ona s ňou komunikovala iba jedenkrát. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyvoláva
pochybnosti ohľadom poskytnutia pôžičky je, že žalovaná mala v ten istý deň ako bolo deň pôžičky
vrátiť sumu 1.660,- eur ako splátku pôžičky. Táto okolnosť tiež spochybňuje tvrdenie žalobkyne, že
informáciami na príjmovom a výdavkovom doklade sa podrobne nezaoberala. Ďalšou skutočnosťouvzbudzujúcou pochybnosti je jej solventnosť. V priebehu konania preukazovala, že nemá žiaden príjem,
majetok, zamestnanie, má v starostlivosti maloletého syna, na ktorého má priznané výživné vo výške
100,- eur. Žalovaná sa tiež domnieva, že pochybnosť vyvoláva aj absencia ekonomického účelu konania

žalobkyne bez poskytnutia pôžičky 16.600,- eur bez nároku na odmenu, resp. úroku pri pôžičke.
Preto sú tu vážne pochybnosti o skutočnom poskytnutí peňažnej pôžičky. Táto zmluva mala zastierať
právne vzťahy súvisiace s používaním, resp. kúpou motorového vozidla. Žalovaná tiež uvádza, že
vážne pochybnosti ohľadom pôžičky vidí najmä v tom, že žalobkyňa si predmetnú zmluvu o pôžičke
nepripraví, pretože zo samotného tvrdenia vyplynulo, že osobne jej mala priniesť vyhotovené zmluvy,

ktoré podpísala, pričom spolu nekomunikovali. Tiež považuje za nelogické, aby podpis žalovanej na
zmluve bol uznaný za jej vlastný až po uplynutí dlhšieho obdobia bez bližšieho uvedenia dôvodu, prečo
takto žalobkyňa konala. Rovnako poukázala aj na skutočnosť, že výsluch svedkyne matky žalobkyne,
ktorú sama žalovaná navrhla, mal preukázať pred súdom neposkytnutie pôžičky. Zmluva o pôžičke
nemôže byť platne dohodnutá bez odovzdania predmetu pôžičky. Rovnako subjekty zmluvného vzťahu
môžu dohodou meniť obsah zmluvného vzťahu, ktorý existuje, ale nie premeniť ho na iný zmluvný

vzťah bez splnenia podmienok na jej platný vznik, resp. odovzdanie predmetu pôžičky. Preto považovala
odvolanie žalobkyne za nedôvodné.

8. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich argumentoch
uvedených v odvolaní a poukázala na tú skutočnosť, že žalovaná nemala finančné prostriedky na kúpu

motorového vozidla. Solventnosť žalobkyne nie je spochybnená, pretože žiadosť o oslobodenie od
platenia poplatku je z roku 2014 a prevod vozidla sa riešil v roku 2010. Žalovaná vedela za akým účelom
ide k notárovi, snažila sa vozidlo prepísať na seba a sama uviedla, že nemá ani peniaze a nie je ani
vlastníkom vozidla. Žiadala preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť a zároveň si
uplatnila trovy odvolacieho konania.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších súdnych predpisov, pričom z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú

zachované.

11. Ako vyplýva z vyššie cit. ustanovenia zákona, nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku.

Predkladateľpamätánasituácie,kedynováprávnaúpravabyzhoršilapostaveniestranyatietookolnosti
rieši v prechodnom ustanovení. V odôvodnených prípadoch sú stanovené výnimky z tohto základného
pravidla.

12. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie v prejednávanej veci založil na neunesení

dôkazného bremena zo strany žalobkyne v tom kontexte, že žalobkyňa síce preukázala, že medzi
účastníčkami tohto konania došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, avšak s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, na základe ktorej veriteľ prenecháva
dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, podstatným pojmovým znakom takejto zmluvy je
prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť

dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený na neskôr. V prejednávanej
veci nebolo medzi účastníčkami sporu sporné, že došlo k podpisu zmluvy o pôžičke, avšak na druhej
strane došlo v rámci vykonaného dokazovania k spochybneniu skutkového stavu v tom kontexte, či
došlo skutočne k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov. Napriek tej skutočnosti, že medzi
účastníčkami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 27.01.2010 kontext tejto zmluvy samotnej

spochybňovali ďalšie písomné doklady a to výdavkový pokladničný doklad, príjmový pokladničný doklad
zo dňa 27.01.2010, tlačivo pre dokladovanie pomerov samotnej žalobkyne, zmluva o nájme dopravného
prostriedku zo dňa 23.01.2010, ktorú uzatvorila žalovaná s matkou žalobkyne, kúpna zmluva zo dňa
12.04.2010, ktorú uzavrela žalovaná a matka žalobkyne.13. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovanie ust.
§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho

nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

14. Aby účastník mohol splniť zákonnú povinnosť označiť dôkazy, musí predovšetkým splniť povinnosť
tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktoré nevyšla inak v konaní najavo,
nebude spravidla predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom

neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,
potrebnosť teda okruh rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktoré
upravujespornýprávnypomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujerozsahdôkaznéhobremena,teda
okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena.

15. Hmotnoprávny rámec dôkazného bremena potom v prejednávanej veci stanovuje ust. § 657
Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke má reálnu, nielen konsenzuálnu povahu. Vznik pôžičky
predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. V prejednávanej
veci síce žalobkyňa tvrdila, že medzi účastníkmi došlo k písomnému uzavretiu o pôžičke, pričom túto

skutočnosť žiadna zo strán nespochybňovala, avšak vzhľadom na námietky zo strany žalovanej, ktorá
tvrdí, že k odovzdaniu peňazí spôsobom ako boli popísané v predmetnej zmluve nikdy nedošlo s
prihliadnutím na zistený skutkový stav v prejednávanej veci došlo k reálnemu spochybneniu tvrdenia
žalobkyne, že skutočne účastníčky konania uzatvorili zmluvu o pôžičke.

16. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej
inštancie, ktorý v náväznosti na § 132 O.s.p. hodnotil dôkazy jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti
a prihliadal aj na to, čo uviedli účastníci konania, na správanie sa účastníkov konania a listinné dôkazy
založené v spise.

17. Dôkazy preukazujúce, resp. spochybňujúce tvrdenia žalobkyne o reálnom odovzdaní finančných
prostriedkov predstavuje aj samotná zmluva o pôžičke, ktorá by mala preukazovať, že žalobkyňa
odovzdala žalovanej 16.600,- eur. Táto žiadnym spôsobom nevysvetlila, prečo v rovnaký deň je
vyhotovený nielen príjmový, ale aj výdavkový pokladničný blok, preukazujúci, že žalovaná by mala vrátiť
čiastku 1.660,- eur z danej pôžičky.

18. Ďalším spochybňujúcim faktom sú aj samotné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou, pričom
samotná solventnosť žalobkyne bola v prejednávanej veci spochybnená. Žalobkyňa neposkytla žiaden
dôkaz o tej skutočnosti, že by skutočne s takouto čiastkou v danom období disponovala. Ďalšie skutkové
okolnosti vyvracajúce, resp. spochybňujúce poskytnutie pôžičky tak, ako správne konštatoval súd prvej

inštancie je absencia ekonomického účelu konania žalobkyne, ktorá poskytla finančné prostriedky bez
nároku na akúkoľvek odmenu a zároveň aj správanie sa samotnej matky žalobkyne. V tomto kontexte
sa aj odvolaciemu súdu javilo oveľa dôveryhodnejšie tvrdenie žalovanej, ktorá uviedla, že daná zmluva
mala zakrývať skutočný zmluvný, ktorý vznikol medzi žalovanou a matkou žalobkyne, ktorá však nebolaúčastníčkou tohto konania a táto zmluva mala zakryť tzv. zmluvu o kúpe motorového vozidla, prípadne
zmluvu o nájme dopravného prostriedku o čom aj zároveň predložila príslušné listinné dôkazy, ktoré sa
javili odvolaciemu súdu ako spôsobilé vyvrátiť tvrdenie žalobkyne o odovzdaní finančných prostriedkov.

19. Pokiaľ žalobkyňa mala v úmysle vyvrátiť tieto tvrdenia žalovanej, nie je zrejmé, prečo nenavrhla
vykonanie dôkazov, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní a to napr. pravdivosť tvrdenia žalovanej o
blokácii motorového vozidla exekútorom, prípadne jej solventnosť v čase odovzdávania peňazí. Nakoľko
obrana žalovanej od počiatku smerovala k skutkovému stavu tak ako ho uzatvoril pred vyhlásením

rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie. Keďže teda z ust. § 657 OZ vyplýva, že zmluva o pôžičke
je reálnou zmluvou (kontraktom) z jej uzatvorenia zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťahzpôžičkynevznikne(viďnapr.rozhodnutiaNSČRsp.zn.25Cdo98/2000,25Cdo695/2003,25Cdo
696/2003).

20. Vo zvyšku odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov konania voči

žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala v rozsahu 100%.V náväznosti na § 262 ods. 1, 2
CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí, pričom o výške náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).