Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215206341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu:

Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, proti
žalovanému: G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXX/XX, XXX XX Q. L., o zaplatenie 1.745,30 EUR s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu627,30EUR,spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%
ročne zo sumy 627,30 EUR od 26.02.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa14.04.2015domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.745,30 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- EUR. Žalovaný
podpisom na zmluve potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Celková čiastka, ktorú bol

žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( úver + celkové
náklady ) bola 672,50 EUR. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 06.05.2013
žalovaný uzavrel aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej bol povinný žalobcovi zaplatiť
za poskytnutú službu 257,50 EUR. Celková čiastka, ktorú bolo žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečený splátok bola 930,- EUR. Pred
postúpením zmlúv na oddelenie vymáhania pohľadávok žalobcu, žalovaný dlhoval z vyššie uvedených
zmlúv sumu 356,50 EUR.

3. Dňa 20.12.2013 žalobca so žalovaným uzatvoril ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 800,- EUR.
Žalovaný podpisom na zmluve potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Celková čiastka, ktorú
bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( úver + celkové
náklady ) bola 1.076,- EUR. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 20.12.2013
žalovaný uzavrel aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej bol povinný žalobcovi zaplatiť

za poskytnutú službu 412,- EUR. Celková čiastka, ktorú bolo žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečený splátok bola 1.488,- EUR. Pred
postúpením zmlúv na oddelenie vymáhania pohľadávok žalobcu, žalovaný dlhoval z vyššie uvedených
zmlúv sumu 1.388,80 EUR.4. Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi z uvedených zmlúv riadne a včas nesplnil. Žalovaný napriek
výzve žalobcu zo dňa 26.02.2015 dlžnú sumu o výške 1.745,30 EUR doposiaľ neuhradil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

6. Z listinného dôkazu označeného ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX súd zistil, že

táto bola uzavretá dňa 06.05.2013 medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom bolo poskytnutie úveru
žalobcovi vo výške 500,- EUR. V zmluve bol dohodnutý úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 %
ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 72,- EUR. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia Zmluvy predstavovali RPMN vo výške 70,38 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu
v 60-tich splátkach týždenne, s tým, že každá splátka od prvej až po predposlednú bola stanovená na
sumu 11,21 EUR a posledná splátka sumou 11,11 EUR. Z listinného dôkazu označeného ako Zmluva

o zabezpečení splátok úveru súd zistil, táto bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným rovnako dňa
06.05.2013 a vzťahuje sa na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z predloženej Zmluvy o
zabezpečení splátok úveru vyplýva, že žalovaný sa zaväzuje, že za poskytnutie služby zaplatí žalobcovi
celkovú odmenu vo výške 257,50 EUR v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach
(okrem poslednej splátky) vo výške 4,29 EUR a poslednú splátku vo výške 4,39 EUR počas doby

splácania úveru.

7. Ďalej z listinného dôkazu označeného ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX súd zistil,
že táto bola uzavretá dňa 20.12.2013 medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom bolo poskytnutie úveru
žalobcovi vo výške 800,- EUR. V zmluve bol dohodnutý úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 %

ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 115,20 EUR. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia Zmluvy predstavovali RPMN vo výške 70,38 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu
v 60-tich splátkach týždenne, s tým, že každá splátka od prvej až po predposlednú bola stanovená na
sumu 17,94 EUR a posledná splátka sumou 17,54 EUR. Z listinného dôkazu označeného ako Zmluva
o zabezpečení splátok úveru súd zistil, táto bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným rovnako dňa

20.12.2013 a vzťahuje sa na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z predloženej Zmluvy o
zabezpečení splátok úveru vyplýva, že žalovaný sa zaväzuje, že za poskytnutie služby zaplatí žalobcovi
celkovú odmenu vo výške 412,- EUR v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem
poslednej splátky) vo výške 6,86 EUR a poslednú splátku vo výške 7,26 EUR počas doby splácania
úveru.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení v účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.12. Podľa § 11 ods. 1 zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1,b)zmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)...

13. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická soba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to
vyplýva z ust. § 3 ods. 4/ zák. o spotrebiteľských úveroch ako aj ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. v znení
účinnom od 01.03.2010, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného

nepreukázal žiadnymi dôkazmi.

14. Predmetom zmluvy je poskytnutie úveru s tým, že žalovaný sa ho zaviazal v dohodnutých splátkach
vrátiť žalobcovi, ktorý mu ho poskytol. Ide teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru.

15. Ak ide potom o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ a o poskytnutie úveru, ide o vzťah spotrebiteľský zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Riadi sa zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch
a tie veci, ktoré v ňom upravené nie sú, sú upravené a riadia sa zákonnými ustanoveniami Obč.
zák. Je nutné uviesť, že je zrejmé, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných
obchodných podmienok, ktoré boli vopred pripravené. Boli pripravené žalobcom, bez účasti druhej

strany-spotrebiteľa,prevopredneurčený,širokýokruhspotrebiteľov,pričomkonkrétnyspotrebiteľnemá
právo zásadným spôsobom do nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve)
a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok (čo tiež nie je pravidlom)
a doby splatnosti (ale tiež len v rozpätí, ktoré má určené žalobca). V každom prípade teda ide o vzťah
občianskoprávnypodliehajúciochranezák.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia

zmluvy a zák. ust. Obč. zák., tohto v znení účinnom od 01.03.2010.

16. Úvery boli poskytnuté. Žalovaný ich čerpal a tak sú zmluvy, ale len v časti o poskytnutí úveru
platné. Ide však o úvery bezúročné a bez poplatkov, lebo zmluvy neobsahujú všetky tie náležitosti,
ktoré obsahovať majú, aby bolo možné úvery považovať sa úvery s úrokmi a s poplatkami. Zmluvy

neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zák. o spotrebiteľských úveroch - výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Zmluvy ďalej neobsahujú konečnú splatnosť ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm.
f) zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Je tam síce uvedená

doba a to 60 týždňov, ale termín konečnej splatnosti tam uvedený nie je. Nie je obsiahnutý ani v
podmienkach k zmluvám. Konečnou splatnosťou sa rozumie jeden konkrétny termín, jeden konkrétny
dátum, ku ktorému má byť úver splatný. Takýto dátum v zmluvách ani ich všeobecných podmienkach
uvedený nie je. Absentuje. Nestačí, že je dohodnutý počet splátok a termín splatnosti splátok. To nie
je konečná splatnosť. Nestačí, že v zmluve je uvedený dátum prvej splátky a počet splátok a to by si

prípadne mohol žalovaný konečnú splatnosť vypočítať. Zákon hovorí jasne, zmluva musí obsahovať
údaj o konečnej splatnosti úveru a taký údaj v zmluve absentuje. Pre absenciu týchto náležitostí, a to
prípadne aj len jednej z nich, podľa ust. § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho,
že žalobca mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutých úverov. Nemá

právo žiadať úroky z úverov. Nemal právo úhradu vykonanú žalovaným sčasti započítať na úhradu
úrokov z úveru. Taktiež nemal a nemá právo ani na poplatky. Nemal právo z úhrady, ktorú žalovaný
vykonal, započítať niečo na úhradu poplatkov. Takto žalobca mal právo požadovať iba výšku úverov,
ktoré žalovanému preukázateľne poskytol, teda sumu 500,- EUR a sumu 800,- EUR. Vzhľadom na to,
že poskytnuté úvery v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa považujú

za bezúročné a bez poplatkov, žalobca môže žiadať od žalovaného len skutočne požičané prostriedky,
bez nároku na úroky z úveru alebo ďalších rôznych poplatkov. Žalobca poskytol úver vo výške 500,-
EUR, žalovaný uhradil 573,50 EUR (splátkový kalendár na č.l. 16), teda viac ako mal. Žalobca poskytol
žalovanému ďalší úver vo výške 800,- EUR, z čoho žalovaný uhradil sumu 99,20 EUR (splátkový
kalendár na č.l. 15). Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný z poskytnutých peňažných prostriedkov vo

výške 1.300,- EUR (1.úver 500,- EUR + 2.úver 800,- EUR) celkovo splatil sumu 672,70 EUR. A na
základe týchto skutočností, súd priznal žalobcovi sumu 627,30 EUR, ktorá suma predstavuje rozdiel
medzi poskytnutými úvermi a sumou, ktorú žalovaný už splatil. Všetky vykonané úhrady, kým neboluhradený dlh na úvere, musel súd z dôvodov už vyššie uvedených započítať jedine na úhradu úveru,
lebo len na ten mal žalobca nárok.

17. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

18. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti zaplatenia sumy vo výške 627,30 EUR, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 627,30 EUR od 26.02.2015 do zaplatenia.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech. Žalobca žiadal o zaplatenie 1.745,30 EUR a vyhovené
bolo jeho žalobe v sume 627,30 EUR. Teda žalobca mal úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške
35,94 % a žalovaný mal úspech vo výške 64,06 %. Ak odrátame z pomeru úspechu žalovaného úspech

žalobcu, dostaneme pomer úspechu žalovaného vo výške 28,12 % (64,06 % - 35,94 %). Keďže žalovaný
mal vo veci úspech v pomere 28,12 %, mal by nárok na náhradu trov konania, avšak mu žiadne trovy
nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde

(§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.