Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816202281
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816202281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.

á.r.L., sídlo: 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., IČO: 36 715 352, sídlo: Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
proti odporcovi: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XX, prechodne bytom A., XXX XX F.,
o zaplatenie 4.570,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 320,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 40,- Eur od 01.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, zo
sumy 20,- Eur od 01.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, zo sumy

20,- Eur od 01.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,-
Eur od 01.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur
od 01.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od 01.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od
01.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od 01.05.2016 do zaplatenia a zo sumy 30,- Eur od
01.06.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od doručenia rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 02.05.2016 domáhal proti odporcovi zaplatenia 4.570,68 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.570,68 Eur od 01.06.2015 do zaplatenia,
na tom skutkovom základe, že dňa 16.03.2009 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom uzatvorená zmluva č. 5002223, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ
poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 5.194,- Eur, ktoré mal odporca vrátiť v 53 splátkach
vo výške 98,- Eur, pričom odporca dohodnuté splátky neplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

23.10.2012 sa veriteľom pohľadávky proti odporcovi stal navrhovateľ, ktorý dňa 03.02.2015 uzatvoril
s odporcom dohodu o urovnaní, ktorou boli doterajšie záväzky odporcu nahradené záväzkom zaplatiť
navrhovateľovi 4.610,88 Eur s úrokom 7 % ročne v 105 mesačných splátkach spolu vo výške 5.846,57
Eur. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 30.04.2015, preto mu navrhovateľ
dňa 21.03.2016 poslal list obsahujúci upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu, ktorým poskytol
odporcovi dodatočnú 15 dňovú lehotu na plnenie. Odporca dlžnú sumu neuhradil a preto dňa 07.04.2016
navrhovateľ zosplatnil dlh odporcu, ktorého celková výška predstavuje 4.570,68 Eur.

Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 27.05.2016 tak,
že si je vedomý svojho záväzku voči navrhovateľovi a úmyselne sa mu nevyhýba, ale je zamestnaný iba
na dohodu o vykonaní práce na 20 hodín týždenne a jeho príjem dosahuje iba 180,- Eur, čo mu nestačína pokrytie základných potrieb a nemá ani na cestovné na pojednávanie. Z tohto dôvodu tiež požiadal
o odročenie pojednávania. Túto žiadosť odporcu o odročenie pojednávania súd neakceptoval, keďže
za dostačujúce považoval aj písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa a osobný výsluch odporcu za

potrebné vykonať nepovažoval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky č. l. 14 a
č. l. 41, všeobecné obchodné podmienky (ďalej „VOP“) č. l. 15, dohoda o urovnaní č. l. 16, výzva č. l.
18, upozornenie na možnosť zosplatnenia č. l. 19 s podacím hárkom č. l. 20, zosplatnenie dlhu č. l. 21 s

podacím hárkom č. l. 22, zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 23, lustrácia v Sociálnej poisťovni odporcu
č. l. 43, na základe ktorých mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 16.03.2009 zmluvu
označenú ako zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
odporcovi vo výške 3.307,94 Eur (teda nie 5.194,- Eur ako je uvedené v návrhu navrhovateľa), a to za

účelom vyplatenia záväzkov odporcu zo zmluvy č. 7022313 zo dňa 27.09.2006 vo výške 924,65 Eur
a zo zmluvy č. 6047275 zo dňa 30.04.2008 vo výške 2.383,29 Eur, ktorú sa odporca zaviazal splatiť
v 53 mesačných splátkach po 98,- Eur pri úrokovej sadzbe 23,97 % ročne, splatných do 20. dňa v
mesiaci (bod 6.2 VOP) teda od 20.03.2009 do 20.07.2013; spolu teda by mal odporca zaplatiť 5.194,-
Eur. Uzatvorená zmluva neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov;

miesto uvedené v obsahu zmluvy pre tento údaj nie je vyplnené, resp. je prekryté pečiatkou a tento údaj v
zmluvenieječitateľný,pričomzosúhrnnýchinformáciíoúdajochonovoposkytovanýchspotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2008 zverejnených dňa 31.01.2009 vyplýva, že tento údaj mal byť v
zmluve uvedený v hodnote 20,09 %. Zmluva neobsahuje ani údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy; z obsahu zmluvy je možné len zistiť, že celkové náklady odporcu ako spotrebiteľa zrejme
predstavujú rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky 3.307,94 Eur a celkovou sumou, ktorú je odporca
povinný zaplatiť 5.194,- Eur, teda 1.886,06 Eur, v zmluve však tento údaj nikde výslovne uvedený
nie je. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, podľa článku 15 bodu 15.8 ktorých
uzatváraná zmluva je zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 bola pohľadáva voči odporcovi prevedená na
navrhovateľa, ktorý s odporcom dňa 03.02.2015 uzatvoril dohodu o urovnaní, z ktorej obsahu vyplýva, že
medzi navrhovateľom a odporcom má byť sporná výška záväzku odporcu špecifikovaného v časti B tejto
dohodyistinou3.618,12Eur,úrokmiaúrokmizomeškania1.144,67Eurazmluvnoupokutou,poplatkami

ainkasnýminákladmi40,-Eur,spolu4.802,79Eur.Tietozáväzkyodporcumalibyťurovnanímnahradené
povinnosťouodporcuzaplatiťnavrhovateľovi4.610,68Eursúrokom5%ročne(tedanie7%ročneakoje
uvedené v návrhu navrhovateľa) spolu teda 5.846,57 Eur v 105 mesačných splátkach v rôznej výške (od
20,- Eur po 65,- Eur mesačne). Dohoda o urovnaní obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
takto uzatvorenej dohody 5,11 %, ale neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery

nákladov podobne poskytnutých úverov. V bode 2. časti C je obsiahnuté uznanie záväzku odporcom a
v bode 4. časti C je dohodnuté, že omeškaním s úhradou ktorejkoľvek splátky sa stane splatným celý
dlh s príslušenstvom.

Odporca navrhovateľovi zaplatil iba dve splátky po 20,- Eur spolu 40,- Eur. Listom zo dňa 21.03.2016,

bol odporca navrhovateľom upozornený, že dlh odporcu na splátkach predstavuje 230,- Eur a v prípade
omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 30.04.2015 o viac ako tri mesiace sa stane splatným celý
dlh odporcu. Listom zo dňa 07.04.2016 bolo odporcovi oznámené, že jeho dlh bol zosplatnený ku dňu
31.05.2015 vo výške 4.570,68 Eur. Takto zosplatnený dlh je predmetom konania s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 4.570,68 Eur od 01.06.2015 do zaplatenia

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ... ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ... priemernú hodnoturočnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho

úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a

povinnosti.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 585 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné.

Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva

z urovnania.

Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporcom bola dňa 16.03.2009 uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé,
že vôľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi,
pričom vôľou odporcu bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú
odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky

zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Je preto vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičkepodľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa
odporcovi poskytnuté na základe predchádzajúcej žiadosti odporcu so zrejmou vôľou oboch zmluvných
strán, ktorá spočívala v tom, že odporca navrhovateľovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva

medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade
uzavretia zmluvy o pôžičke, čo vyplýva okrem iného aj zo skutočnosti, že peňažné prostriedky z
úveru neboli odporcovi reálne vyplatené, ale boli právnym predchodcom navrhovateľa započítané na
zaplatenie predchádzajúcich iných záväzkov odporcu. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi
nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze odporcovi, ale tým, že sa stretla vôľa

účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú
sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy
týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e)
Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako
absolútne obchody. Uzatvorená zmluva sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Zmluva neobsahuje základné zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané
náležitosti, a to údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý údaj v zmluve
uvedený vôbec nie je, resp. nie je čitateľný, ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy, ktoré z obsahu zmluvy je
možné len zistiť, v zmluve však tento údaj nikde výslovne uvedený nie je, pričom ustanovenie § 4 ods.
2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. vyžaduje výslovné uvedenie aj tohto údaja v texte zmluvy (resp. v
inom zmluvnom dokumente, ktorý je súčasťou zmluvy).

Keďže Zmluva tieto údaje neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
absencia ktorých je ustanovením § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. sankcionovaná tým, že
odporcovi poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z účelu uzatvorenia Zmluvy vyplýva, že prostriedky z úveru mali byť použité na vyplatenie dvoch

starších záväzkov odporcu vyčíslených sumou obsahujúcou zjavne viacero samostatných čiastkových
nárokov (istina, úroky a pod.). Oba staršie záväzky odporcu zanikli teda splnením poskytnutím nového
úveru na tento účel, ktorého istina je znovu úročená. Odporca záväzky z takto uzatvorenej zmluvy
o úvere neplnil, pohľadávka bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 postúpená na
navrhovateľa, ktorý dňa 03.02.2015 uzatvoril s odporcom dohodu označenú ako dohoda urovnaní. Z

obsahu tejto dohody je zrejmé, že spornosť záväzku odporcu bola navrhovateľom uvedená iba fiktívne,
keď v dohode uvedená istina záväzku odporcu (3.618,12 Eur) zjavne odporuje výške istiny úveru
poskytnutého odporcovi (3.307,94 Eur), pričom zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by odporca
akokoľvek navrhovateľom uvedené záväzky spochybňoval. Účelom dosiahnutia uzatvorenia dohody o
urovnaní zo strany navrhovateľa zjavne bolo nahradenie doterajších sčasti už premlčaných (ku dňu

03.02.2015 už boli premlčané všetky splátky splatné od 20.03.2009 do 20.01.2011) záväzkov odporcu
novým záväzkom. Záväzok odporcu zo zmluvy o úvere tak bol nahradený ďalším záväzkom, v ktorom
doterajší záväzok odporcu na zaplatenie istiny, úroku, úroku z omeškania, zmluvných pokút, poplatkov
a nákladov, opäť bol nahradený novým záväzkom pozostávajúcim z ďalšej istiny 4.610,68 Eur, ktorá
je súčtom dovtedajších záväzkov odporcu, a nového záväzku platiť z takto určenej istiny ďalší úrok vo

výške 5 % ročne. Odporca z dohodnutých splátok zaplatil iba sumu 40,- Eur, nezaplatená zostáva istina
záväzku odporcu vo výške 4.570,68 Eur, ktorá sa mala stať splatnou dňa 31.05.2015.

Záväzok odporcu zo zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2009 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
navrhovateľ mal preto proti odporcovi ku dňu uzatvorenia dohody o urovnaní 03.02.2015 nárok

iba na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 3.307,94 Eur a nie aj nároky na zaplatenie
ostatných záväzkov uvedených v časti B tejto dohody (úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty,
poplatky). Keďže spornosť záväzku odporcu bola pre účely uzatvorenia dohody o urovnaní 03.02.2015
navrhovateľom uvedená iba fiktívne, takáto dohoda nemôže mať účinky dohody o urovnaní (§ 585 ods.
3 Občianskeho zákonníka), t.j. zánik doterajších záväzkov a nahradenie doterajších záväzkov odporcu

novým záväzkom. Okrem toho by takto dochádzalo opakovaným niekoľkonásobným úročením toho
istého pôvodného záväzku odporcu k porušeniu § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením, pretože Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník nepripúšťajú možnosť platiť úrok zomeškania z dohodnutých (zmluvných) úrokov (tzv. anatocizmus). Úroky sú príslušenstvom pohľadávky,
ktoréužďalšiepríslušenstvomaťnemôže.Rovnakoaniostatnépríslušenstvohlavnéhozáväzku(úrokyz
omeškania a náklady spojené s uplatnením) už žiadne ďalšie príslušenstvo mať nemôžu. Ustanovenie §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je vo vymedzení príslušenstva pohľadávky ustanovením kogentným.
Vytvorenie novej kategórie „príslušenstva z príslušenstva“ v podobe úrokov z omeškania z dohodnutých
úrokov alebo z úrokov z omeškania alebo z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky by bolo v
rozpore so zákonom (napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29 Odo 1032/2006 zo dňa 18. 6.
2008, dostupné na www.nsoud.cz ). Z týchto dôvodov dohoda o urovnaní zo dňa

03.02.2015, pre rozpor so zákonom, nemôže mať účinky nahradenia dovtedajšieho záväzku odporcu
zo zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2009 (t.j. vrátiť navrhovateľovi iba istinu poskytnutého úveru vo výške
3.307,94 Eur) záväzkom novým.

Konverziou dohody o urovnaní zo dňa 03.02.2015 podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka možno
dospieť k záveru, že uvedená dohoda obsahuje náležitosti kumulatívnej novácie záväzku podľa § 516

Občianskeho zákonníka, teda zmeny záväzku za jeho trvania, ktorou sa menia doteraz existujúce
práva a povinnosti účastníkov konania. Zmena práv a povinností tu spočíva v zmene splatnosti
záväzku a jeho rozloženia na nové splátky. Pôvodný záväzkový vzťah nezaniká, iba sa mení jeho
obsah. Predmetom takejto dohody môže byť aj premlčané právo, pretože premlčaním právo nezaniká.
Následkom uzatvorenia dohody o urovnaní zo dňa 03.02.2015 teda je, že doterajší záväzok odporcu

zaplatiť navrhovateľovi istinu poskytnutého úveru vo výške 3.307,94 Eur sa mení tak, že túto sumu je
odporcapovinnýzaplatiťnavrhovateľovivdohodnutýchsplátkachsplatnýchod28.02.2015dozaplatenia
istiny úveru. Z dohodnutých splátok odporca zaplatil iba prvé dve splátky po 20,- Eur, teda spolu 40,-
Eur a ostatné splátky už odporca nezaplatil. Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi ešte sumu
3.267,94 Eur.

K zosplatneniu záväzku odporcu nedošlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého
plynie, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 (teda žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie
so zaplatením splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Teda

povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k tomuto
zosplatneniu dôjde. Systematickým výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka je tiež potrebné dôjsť k záveru, že aplikácia druhej vety § 565 nie
je vylúčená ani v prípade postupu podľa § 53 ods. 9, teda právo zosplatniť záväzok možno využiť
iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Teda pri omeškaní odporcu so splátkou splatnou dňa

30.04.2015 bol navrhovateľ povinný v prípade využitia práva podľa § 545 Občianskeho zákonníka
upozorniť odporcu na uplatnenie tohto práva v dobe od 01.08.2015 (po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky) do 16.08.2015 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred
splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky). Inak právo navrhovateľa žiadať zaplatenie dlhu odporcu
pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 30.04.2015 podľa § 565 druhej vety Občianskeho

zákonníka zaniklo. Navrhovateľ v rozpore s tým listom zo dňa 21.03.2016 odporcu upozornil, že dlh
odporcu na splátkach predstavuje 230,- Eur a v prípade omeškania s úhradou splátky splatnej dňa
30.04.2015 o viac ako tri mesiace sa stane splatným celý dlh odporcu, a listom zo dňa 07.04.2016
odporcovi už len oznámil, že jeho dlh bol zosplatnený ku dňu 31.05.2015, t.j. skôr ako bol odporca
upozornený na možnosť zosplatnenia jeho záväzku. Záväzok odporcu teda nebol zosplatnený riadne a

naďalej trvá v pôvodne dohodnutých splátkach, z ktorých na zaplatenie doteraz neuhradenej sumy istiny
úveru 3.267,94 Eur je potrebné započítať najskôr splatné splátky od 30.04.2015 do 31.07.2020 (10 x
20,- Eur, 12 x 30,- Eur, 41 x 65,- Eur a 1 x 42,94 Eur).

Pre rozsudok je podľa § 154 ods. 1 O. s. p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto súd odporcu

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu vo veci, t.j. splátky splatné od
30.04.2015 do 31.05.2016 spolu v sume 320,- Eur (10 x 20,- Eur a 4 x 30,- Eur) a v prevyšujúcej časti
o zaplatenie splátok, u ktorých splatnosť ešte nenastala (v rozsahu 2.947,94 Eur) ako aj v ostatnej časti
nedôvodne podaného návrhu (1.302,74 Eur), návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania z celej žalovanej sumy vo výške 5
% ročne od 01.06.2015 do zaplatenia, pričom základná úroková sadzba ECB v dobe od 30.04.2015
do 31.05.2016 bola stanovená vo výške 0,05 % resp. 0,0 %. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania v návrhom uplatnenej výške 5 % ročne zo sumy 40,- Eur od 01.06.2015do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.08.2015 do
zaplatenia,zosumy20,-Eurod01.09.2015dozaplatenia,zosumy20,-Eurod01.10.2015dozaplatenia,
zo sumy 20,- Eur od 01.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.12.2015 do zaplatenia, zo sumy

20,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,- Eur od 01.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 30,-
Eur od 01.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od 01.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 30,- Eur od
01.05.2016 do zaplatenia a zo sumy 30,- Eur od 01.06.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, pokiaľ
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania z vyššej sumy (v súvislosti so zamietnutím časti
návrhu navrhovateľa) a zo sumy jednotlivých splátok za dobu od 01.06.2015 do dňa ich splatnosti, súd

návrh navrhovateľa aj o zaplatenie úroku z omeškania v príslušnej časti zamietol.

Navrhovateľ bol v konaní prevažne neúspešný (320,- Eur s prísl. ku 4.250,68 Eur), navrhovateľovi preto
právo na náhradu trov konania nevzniklo. Prevažne úspešný odporca si právo na náhradu trov konania
neuplatnil, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania.

O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
dlh navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).