Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206555
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615206555.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokát so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej W. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. č. XX, XXX XX H., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX

1741/2015, o vymoženie sumy 842,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/117/2015-12 zo dňa 2. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/117/2015-12 zo dňa 2. júna 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 1741/2015 podľa ust. § 44 ods.

2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V
odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
sumy 842,84 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
PV-B/1011/0370 vydaný dňa 06.02.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“). Okresný súd s poukazom na

ust § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o úvere, vrátane obchodných
podmienok pre úver. Skúmal aj rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2007 uzavretú medzi právnym predchodcom

oprávneného, obchodnou spoločnosťou P. V., a.s., V. a povinnou (ďalej len „Zmluva“), s prihliadnutím na
povahu zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti
veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto Zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (ust. §
2 písm. b), ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Súčasťou Zmluvy je aj rozhodcovská doložka, uvedená v článku

11.2 Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007] (ďalej len „OPpÚ“), ktoré tvoria súčasť Zmluvy,
kde je upravené riešenie sporov v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo Zmluvy a OPpÚ budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma
návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou
a OPpÚ, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy alebo OPpÚ, v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. Č. 3157/B [RAM]
podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, žetoto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“
Vzhľadom na to, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti zo Zmluvy a bola v omeškaní so
splácaním úveru, oprávnený podal na rozhodcovskom súde žalobu. Okresný súd na prebiehajúce

exekučné konanie aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), konkrétne
ust. čl. 3 bod 1, ust. čl. 6 bod 1 a ust. bodu 1 písm. q) Prílohy ku Smernici. V tejto súvislosti poukázal aj
na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 27. júna 2000 vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98 a na rozsudok Cofidis, C-473/00. Okresný súd zistil, že rozhodcovská

doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do OPpÚ,
ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ
od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo
Zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie
jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou, teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej

rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto
situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania a na svoje majetkové a zárobkové pomery,
nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom
dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v Smernici
dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade

podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde
v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom
Zmluvy, obsahom ktorej je aj rozhodcovská doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu,
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah Zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru,

že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, a ako
taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvárania Zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní
nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval

exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku,
brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie

okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je
právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky,
ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) záväzný pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je

oprávnený skúmať vecnú správnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho
rušiť, či meniť, pretože nedisponuje takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
pripúšťa len ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
je viazaný na plnenie, nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie
každáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.

Ďalším nedostatkom rozhodnutia okresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojím
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným

podľa osobitného zákona. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
porušil ust. § 153 ods. 1 O. s. p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a
porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a možno konštatovať, že ide o neplatnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu,žespôsobilahrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachkuškodespotrebiteľabezuvedenia,
v čom má údajná nerovnováha spočívať. Odvolateľ ďalej namietol, že okresný súd pri skúmaní žiadosti

o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom, ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal
možnosťvyjadriťsaktaktovykonávanýmdôkazomaknanovovytvorenémuskutkovémustavu.Okresný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol dojeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry
Európskeho súdneho dvora oprávnený uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky
nie je možné oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je

súčasťou úniového práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa
na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je
voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu
o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach

vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a
Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), rozhodnutie
je záväzné v celom rozsahu a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre
nich. Odvolateľ dospel k záveru, že postupom okresného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov,
keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Okresný súd, ako exekučný súd týmto postupom nahrádza pasivitu povinného svojim

konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov
právnych vzťahov k pasivite. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. S ohľadom na tieto skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje,

alternatívne,abypríslušnýsúdnapadnutéuznesenievcelomrozsahuzrušilavecvrátilsúduprvéstupňa
na ďalšie konanie.

Kodvolaniuoprávnenéhosavyjadrilapovinná,keďuviedla,žesplácaakomôže,pričomzároveňpriložila
k vyjadreniu aj šekové poukážky na preukázanie svojho tvrdenia, viac nemá k danej situácii čo dodať.

Zároveň uviedla, že aj naďalej je ochotná splácať a ak sa jej finančná situácia zlepší, bude splácať viac.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený (právny predchodca - spoločnosť P. V., a.s.,

V.) a povinná uzatvorili dňa 20.11.2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnej úver vo výške 995,82 Eur (30.000 Sk). Povinná sa v Zmluve zaviazala poskytnutú
sumu splatiť v 60-ich mesačných splátkach po 28,08 Eur (846,00 Sk). V článku 11, bod 11.2 OPpÚ s
názvom „Prechodné a záverečné ustanovenia“ sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke
v nasledujúcom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a

OPpÚ budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou a OPpÚ, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik Zmluvy alebo OPpÚ, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35
862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. Č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných

predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude
pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“ Predmetná Zmluva bola
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému 842,84 Eur s prísl. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Zároveňalerozhodcovskýsúdpovolilpovinnejdlžnúistinu,úrok,úrokzomeškaniazjednotlivýchsplátok

a zo zvyšku dlžnej sumy zaplatiť v mesačných splátkach po 40,00 Eur, vždy k dvadsiatemu dňu v
mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku, to všetko
pod stratou výhody splátok v prípade nesplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára. Okresný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej a v
napadnutom uznesení označil rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) za vydaný v rozpore so zákonom.

Poukázal o. i. aj na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke, zakotvenej
do OPpÚ. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade
s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že

rozhodcovská doložka, začlenená do rámca podmienok štandardnej Zmluvy spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (ust. § 53 ods. l Občianskeho zákonníka). V
prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania, odvolací súd poukazuje na
niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp.
protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:

1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nebola v Zmluve dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do OPpÚ ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere a jej subsumovanie do prechodných a
záverečných ustanovení OPpÚ, z ktorého názvu nie je možné zistiť, že ich obsahom je aj rozhodcovská
doložka. Rozhodcovskú doložku, resp. podmienku, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými
stranami budú riešené dohodou a následne uvedeným rozhodcovským súdom, určil oprávnený.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že zo zaradenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný
tento návrh nemohol ovplyvniť, ani zmeniť, príp. si zvoliť iný rozhodcovský súd. Spôsob, akým bola
rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy
Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané, ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom Zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne

vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na
obsah Zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Povinnosť
obsiahnutávrozhodcovskomrozsudkusmerujevýlučnevočiosobepovinnej.Vychádzajúczuvedeného,
ako aj z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súčasnom
znení) je zrejmé, že miera práv oprávneného (veriteľ) voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou

povinností povinnej (dlžník), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka - povinnej. Oprávnený koncipovaním
rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo Zmluvy boli tieto
riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a
reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.

2/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s
jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky,
teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto prípade nemá kvôli neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený

nárokniejenárokomvyplývajúcimzospotrebiteľskejzmluvy.Vzmyslecitovanéhoustanovenianemožno
prisúdiť, čo odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré
je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal.

Odvolateľ v tejto súvislosti namietol, že pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia skúma súd vlastnosti
predložených dokumentov a pri zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti uloženej
povinnosti. Nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 545/2010 z 10. decembra
2010, v ktorom konštatoval, že: „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka
konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný
poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom

hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného
súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych
ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“ Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod
č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011,

v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného
právneho aktu. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia, súd okrem iného skúma aj to, či sú splnené podmienky podľa ust.
§ 103 O. s. p., za ktorých môže súd konať. Z ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK však vyplýva, že súladrozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom
na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť už v tejto časti konania, či sú
dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. S ohľadom na vyššie

uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej
i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď
skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo

1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval
charakter Zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická formulárová zmluva
o spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením
Zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky
proti obsahu Zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne
používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je

nečitateľný a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených OPpÚ. Rozhodcovská doložka sa nijak
neodlišujeodostatnéhotextuOPpÚapodpisspotrebiteľasanenachádzazavšeobecnýmipodmienkami
vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka
okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu,
že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej Zmluvy,

a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy (ust. § 39, ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ust. § 45 ods. 1 písm. c),
ods. 2 ZoRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh
na vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v

súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka začlenená do rámca OPpÚ štandardnej Zmluvy spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (ust. § 53 ods. l Občianskeho zákonníka), preto
okresný súd postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice,
ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká, už od počiatku neplatná

podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní,
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež
poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je
ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom

zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu.
Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý
výsledok právnou normou zakázaný, alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal
rozhodcovskú doložku, ani Zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej
úverovej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania

rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok
javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná
príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane
spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci

k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,
že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

K argumentu odvolateľa, že v zmysle zákona o bankách bol povinný ponúknuť svojím klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd poukazuje na znenie ust. §
93b ods. 1 a 2 zákona o bankách, v znení účinnom do 31.12.2007, v zmysle ktorého banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 ods. 1 písm. i/]budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné
predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá

rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Z obsahu Zmluvy však
odvolaciemu súdu nevyplýva, že by banka - právny predchodca oprávneného pri podpise Zmluvy poučila
povinného, ako klienta o tom, že má zákonnú povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh

rozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte Zmluvy nie
je ani vyhlásenie o tom, že by klient návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijal. Rozhodcovská
doložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.