Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/323/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204990
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716204990.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ Mgr. O. H.,
rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 2/ Ing. J. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. A. P. XXX/XX, XXX XX L., v rade 3/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 4/ R. X.,
rod. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 5/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX

R., v rade 6/ E. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 7/ Mgr. P. B., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 8/ R. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX
R., v rade 9/ F. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 10/ R. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. X, XXX XX R., v rade 11/ T. K., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 12/
Ing. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 13/ Q. R., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. X, XXX XX R., v rade 14/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 15/ F. A., rod. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, v rade 16/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade
17/ O. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 18/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. L. XXXX/X, XXX XX R., v rade 19/ J. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L. XXXX/X, XXX XX R.,
v rade 20/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 21/ L. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. X, XXX XX R., v rade 22/ RNDr. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 23/
I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 24/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX

XX R., v rade 25/ J. X., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 26/ R. X., rod. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX R., v rade 27/ R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX
XX R., v rade 28/ R. K., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 29/ MUDr. J. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 30/ O. T., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX
R., v rade 31/ N. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 32/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. X, XXX XX R., v rade 33/ Mgr. K. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, v rade 34/

P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 35/ Ing. D. C., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. X, XXX XX R., v rade 36/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 37/ J. K., rod. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 38/ Mgr. S. Z., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bxtom Y.
XXXX/X, XXX XX R., v rade 39/ Ing. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 40/ Ing.
O. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 41/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
X, XXX XX R., v rade 42/ F. P., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 43/ R. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 44/ R. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX
XX R., v rade 45/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., v rade 46/ R. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. X, XXX XX R., v rade 47/ F. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX R., všetci právne
zastúpení JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v R., M. R. L. XX, proti žalovanému: R. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Gabriel Szabó, advokátska kancelária
so sídlom Q. V. XX, XXX XX Q., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 7C/155/2016-72 zo dňa 27.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výrokom I. uložil povinnosť žalovanému zdržať sa
do času rozhodnutia vo veci samej všetkých úkonov, ktorými by znemožňoval žalobcom v rade 1/ až

47/ právo prechodu pešo, právo prejazdu motorovými vozidlami, právo užívania položených sietí cez
pozemok parc. č. 1392/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1211 m2, nachádzajúceho sa v k.ú. R.,
zapísaného na LV č. XXXX a všetkých úkonov, ktorými by znemožňoval žalobcom v rade 1/ až 47/ právo
užívania siete prívodu vody a prívodu plynu, ktorá je položená na pozemku parc. č. 1392/31 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 698 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. R., zapísaného na LV č. XXXX. Výrokom
II. žalobcom uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podali proti žalovanému návrh

na začatie konania vo veci samej. Výrokom III. súd prvej inštancie o trovách predbežného opatrenia
rozhodol tak, že sa ponechávajú rozhodnutiu vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dôvodil, že základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného
opatrenia vyplývajúcimi z ustanovenia § 75 ods. 2 O. s. p., je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Súčasne je nutné podľa súdu prvej inštancie, brať ohľad aj na skutočnosť, že zásah do práv dotknutých
osôb v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia nesmie byť celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu
k právu, ktorého ochrana sa má nariadením predbežného opatrenia dosiahnuť. Pokiaľ ide o osvedčenie
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, žalobcovia predbežného opatrenia

musia preukázať existenciu právneho a faktického vzťahu medzi účastníkmi, vecnú súvislosť medzi
navrhovaným predbežným opatrením a nárokom, ktorý bude predmetom konania vo veci samej,
ako i ohrozenie tohto nároku, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov. Ďalej súd
prvej inštancie dôvodil, že žalobcovia sa ochrany svojich práv domáhajú z titulu vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorových vozidiel, v práve parkovania a položenia

sietí, ktoré im ako vlastníkom bytov vzniklo zo zákona v dôsledku vydržania, čím žalobcom svedčí právo
užívaniapredmetnýchpozemkovuvedenýmspôsobom.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciekonštatoval,
že z dočasného charakteru predbežnej ochrany vyplýva osobitný postup súdu pri rozhodovaní o
predbežnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a
oprávnených záujmov účastníkov, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri

rozhodovaní o veci samej. Avšak podľa súdu prvej inštancie, žalobcovia musia v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú, a to jednako tie, ktoré osvedčujú
uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo
faktickom postavení účastníkov. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z
povahy predbežných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti,

ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na
osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok,
ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je
práve potreba predbežného opatrenia. Zároveň musí byť zrejmé, že nejde po právnej stránke o zjavne
neopodstatnený nárok nemajúci oporu v platnej právnej úprave. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti

konštatoval, že pokiaľ ide o tvrdený nárok žalobcov, nejedná sa o zjavne neopodstatnený nárok, a
tento nárok žalobcovia pre potreby konania o nariadenie predbežného opatrenia dostatočne osvedčili.
Uvedené konštatovanie však podľa súdu prvej inštancie zároveň automaticky neznamená dôvodnosť
návrhu; tá bude posúdená až v rámci štandardného procesného postupu vo veci samej. Ďalšou
zákonnou podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca musí súdu vždy
preukázať, že absencia dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné
ohrozenie uplatňovaného nároku. Po preštudovaní návrhu a priložených listinných dôkazov dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj súvislosť medzi nárokom, pre ktorý žiadajú predbežnú ochranu a nárokom, ktorý

bude predmetom konania vo veci samej. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom prípade
existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko žalovaný svojím konaním znemožňuje
žalobcom riadne užívanie bytov ako ich vlastníkov. Z priložených fotografií mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalovaný vykonáva kroky k znemožneniu žalobcom prechodu pešo a prejazdu
motorovými vozidlami cez parc. č. 1392/1. Dochádza tak k zásahom do riadneho užívania bytového

domu vlastníkmi jednotlivých bytov. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že na predmetných pozemkochžalovanéhojevedenýaj prívodvody,osadenávodomernášachta,akoajrozvodplynu,rozvodelektrickej
energie pre bytovú jednotku, rozvod kúrenia a kanalizačná sieť, a všetky tieto siete sú nevyhnutne
potrebné pre riadne užívanie predmetného bytového domu. S ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti

mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania do
času, pokiaľ nebudú vzťahy medzi účastníkmi s konečnou platnosťou vyriešené v konaní vo veci
samej. Žalobcovia dostatočne osvedčili existenciu zákonných predpokladov na nariadenie predbežné
opatrenia, a preto súd prvej inštancie ich návrhu vyhovel v celom rozsahu. Zároveň v súlade s
ustanovením § 76 ods. 2 O. s. p. uložil žalobcom povinnosť podať na tunajšom súde proti žalovanému

návrh vo veci samej do 30-tich dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia.
Podľa ustanovenia § 77 ods.1 písm. a/ O. s. p., predbežné opatrenie zanikne, ak žalobcovia nepodajú
v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcovia
nie sú aktívne vecne legitimovaní v práve požadovať užívanie položených sietí cez parc. č. 1392/1 a

parc. č. 1392/31, keďže nie sú vlastníkmi týchto sietí. Žalobcovia sú iba spoločnými vlastníkmi sietí
až vo vnútri bytového domu a nie na uvedených parcelách. Preto im nemožno priznať právo užívať
položené siete. Okrem toho tieto siete nie sú určené len na distribúciu energií pre byty žalobcov, ale aj
pre iné nehnuteľnosti. Navyše ani len nehrozila čo i len možná bezprostredne hroziaca ujma zo strany
žalovaného v časti narušenia týchto sietí. Žalobcovia ani nepreukázali, že by užívali právo prechodu

pešo a právo prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu č. 1392/1 dobromyseľne a oprávnene, pričom
ani nepreukázali, na základe akého právneho titulu mali vydržať právo prechodu pešo a právo prejazdu
motorovými vozidlami cez túto parcelu. Súd návrhu vyhovel, a to dokonca po celej výmere tejto parcely,
čím vážne porušil ústavou garantované vlastnícke právo žalovaného, ktorý užíva svoje vlastníctvo a na
tejto parcele má riešené parkovanie pre bytový dom Stavbárska 4 a pre nadstavbu 13 bytových jednotiek

na Ul. Stavbárska 2 a 4 súp. č. XXX a XXXX, ktorá je riadne povolená stavebným povolením Mesta
Martin č.j. MSS-2109-2009-Ig., pričom v stavebnom povolení je uvedené, že na predmetnom pozemku
sú nájomnou zmluvou v prospech stavebníka určené odstavné miesta pre stavebníka. Žalovaný je
preto povinný poskytnúť odstavné miesta v prospech nadstavby, ktorú realizoval subjekt Ferdinand
Móric MORIKO. Uvedené spôsobuje žalovanému škodu, nakoľko nemôže poskytnúť parkovacie miesta

pre nadstavbu bytového domu na Ul. Stavbárskej 2 a 4, nakoľko musí túto plochu nechať voľnú pre
potreby prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami žalovaných, čím sa môže zmariť prebiehajúca
kolaudácia nadstavby z dôvodu nedostatku parkovacích miest. Podľa odvolateľa, rozhodnutie súd
neoprel o žiadne zákonné ustanovenie, týkajúce sa povinnosti strpieť právo žalobcov z titulu prechodu
pešo a prejazdu po celej parcele č. 1392/1. Nikde v platnej úprave nie je uvedené, že ak majú

mať žalobcovia prístup pešo a právo prejazdu vozidiel záchranných zložiek, tak automaticky môžu
užívať túto parcelu aj na prejazd motorových vozidiel žalobcov 1/ až 47/. Týmto spôsobom súd nad
mieru hrubo narušil vlastnícke právo žalovaného. Prvostupňový súd namiesto toho, aby zabezpečil
nevyhnutný prístup žalobcom, tak im určil nad mieru zákona a nevyhnutnosti zbytočný komfort, ktorý
im umožňuje aj napriek blízkosti odstavnej plochy a následného pešieho prístupu aj prístup motorovým

vozidlom po parcele č. 1392/1. Dopravné značenie bolo povolené rozhodnutím Mestského úradu
Martin č.j. 30341/828 zo dňa 07.09.2015 a ORPZ-MT-ODI-53-030-2015. Súd vychádzal z nepravdivých
skutočností uvedených žalobcami v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, keď naliehavá potreba
bola odôvodnená osadením dopravného značenia - zákaz vjazdu motorových vozidiel - na parc. č.
1392/1 v roku 2015, no z fotografií je zrejmé, že sa jedná o označenie - súkromný pozemok - na bielom

podklade v červenom krúžku, čo sa nedá jednoznačne zameniť s dopravnou značkou - zákaz vjazdu
motorových vozidiel. Nepravdivá je aj skutočnosť, že žalovaný osadil v roku 2015 bránu k znemožneniu
prístupu, hoci brána je otvorená, a teda peší prístup a prejazd je cez otvorenú bránu možný. Navyše
uvedená brána tam bola osadená už v roku 2010 namiesto pôvodnej, ktorá tam bola do roku 2010, o
čom svedčí aj dodatočné povolenie oplotenia. Tak isto aj namietaný oporný múrik, ktorý žalovaný len

opravil a zarovnal výšku s okolitým oplotením. Týmito nepravdivými tvrdeniami sa snažili žalobcovia
odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, aby naplnili obsah ustanovenia § 75 ods. 2
O. s. p.. Ak žalobcovia uvádzali, že ich žalovaný začal obmedzovať, tak neuviedli, akým konkrétnym
spôsobom ich začal obmedzovať, resp. čo urobil pre zamedzenie ich prístupu (napr. či zamkol bránu,
zamedzil prejazd vozidlu záchrannej zložky a pod.).

4. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu tak, že
nespochybňujú, ak má žalovaný za to, že sieť média je od meracieho zariadenia žalobcov. Poukázali
však na to, že parc. č. 1392/31 je obťažená položenou sieťou rozvodu plynu a položenou sieťourozvodu vody, kde sa nachádza vodomerná šachta, ktorá je potrebná pre regulovanie prítoku vody,
prípadne zastavenie prívodu vody do 32 bytovej jednotky. Uvedená sieť môže maximálne patriť
do vlastníctva Turvodu a.s. po meracie zariadenie, t.j. po vodomernú šachtu. Každé znemožnenie

prívodu vody od meracieho zariadenia je teda zásahom do práva užívať byty na skolaudovaný účel.
Žalobcoviatiežpoukázalinato,žeužívanieprávaprechodupešoaprávoprejazdumotorovýmivozidlami
bude predmetom posudzovania v riadnom konaní, keďže bytová jednotka bola postavená na základe
zákonných predpisov upravujúcich zákonom č. 50/1976 Zb.. Žiadali, aby odvolací súd uznesenie o
predbežnom opatrení potvrdil.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania
žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 C. s. p.) uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa ustanovenia § 388 C. s. p. tak, že návrh
na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Posúdením skutočností, ktoré boli v konaní doposiaľ osvedčené, dospel odvolací súd k záveru,

že nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému súdom prvej inštancie vo veci nebolo
opodstatnené.

12. Neodkladné opatrenie možno využiť ako prostriedok dočasnej ochrany osvedčených práv
účastníkov súdneho konania. Poskytovaná ochrana spočíva v konaní v tom, kde by sa v skutočnosti

nekonalo,vpovinnostizdržaťsapresnevymedzenéhorušenia,ktorýmsazasahujedoprávnychvzťahov
a v strpení určitých obmedzení vlastníckych práv, resp. iných vecných práv. Oprávnenému možno
poskytnúť dočasnú ochranu iba uložením povinnosti druhému účastníkovi (niečo konať, niečoho sa
zdržať, niečo strpieť), čo vylučuje, aby sa neodkladným opatrením priznávalo, alebo deklarovalo určité
právo, alebo oprávnenie pre žalobcu. Pritom je nutné dbať na to, aby ním nebolo porušené právo druhej

strany sporu zaručené tak Ústavou SR, ako i Európskym dohovorom pre ľudské práva. Z uvedeného
potomvyplýva,žezásahdoprávdotknutejstranymusíbyťprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov a rovnako musí byť tak primeraná aj prípadná ujma, ktorá
vznikne dotknutej strane.

13. Po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, na rozdiel
od súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému, keďže žalobcovia dostatočne neosvedčili naliehavosť bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu, nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a ani to, že by tu existovala obava, že
exekúcia bude ohrozená. Taktiež žiadnym spôsobom nebolo dostatočne podložené tvrdenie žalobcov,

že žalovaný znemožňoval žalobcom právo prechodu pešo, právo prejazdu motorovými vozidlami, právo
užívania položených sietí cez parc. č. 1932/1 a taktiež že by znemožňoval žalobcom právo užívania
siete prívodu vody a prívodu plynu, ktoré sú pod povrchom parc. č. 1392/31 položené (priestupkové
konanie, záznamy polície, a pod.). V tejto súvislosti je spochybnené aj tvrdenie žalobcov, že až od
roku 2015 začal vyvíjať žalovaný aktivity smerujúce k obmedzeniu vlastníkov, keď uskutočnil osadenie

brány - kovovej konštrukcie k znemožneniu prístupu žalobcov k svojim bytom. Podľa žalovaného, k
osadeniu kovovej brány malo dôjsť v roku 2010. Pokiaľ žalobcovia namietali vybudovanie oporných
múrov pre osadenie brány koncom roka 2015, toto tvrdenie bolo tiež spochybnené žalovaným, ktorý
doložil fotografie pôvodného múrika, ktorý v júni 2015 opravil a zarovnal výšku s okolitým pletivom.Z uvedeného je zrejmé, že nemožno teda dospieť k inému záveru, ako k tomu, že žalobcom nehrozí
zo strany žalovaného také bezprostredné nebezpečenstvo ujmy, a preto nie je potrebné poskytnúť
im dočasnou úpravou ochranu ich práv spôsobom, ktorým by bolo vyhovené ich návrhu na vydanie

neodkladnéhoopatreniavtakomrozsahu,akohonavrhliavakomrozsahuimbolosúdomprvejinštancie
vyhovené.Vyhoveniunávrhunavydanieneodkladnéhoopatreniabybolomožnéibavtomprípade,akby
takýto návrh rešpektoval požiadavku obmedzenia v nevyhnutnej miere vo vzťahu k žalovanému, z titulu
jeho vlastníckych práv a vo vzťahu k povinnosti zdržať sa do času rozhodnutia vo veci samej všetkých
úkonov, ktorými by žalovaný žalobcom znemožňoval právo prechodu peši, právo prejazdu motorovými

vozidlami a právo užívania položených sietí cez parcelu č. 1392/1 a tiež právo užívania sietí.

14. V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, je potrebné
vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,

ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Uvedené v danom prípade žalobcovia vo vzťahu k žalovanému
nesplnili. Navyše z hľadiska proporcionality ku žalovanému nároku je zrejmé, že zásah do vlastníckeho
práva v tomto štádiu konania vykazuje značnú nerovnováhu, resp. neprimeranosť, keďže žalobcovia
sa domáhajú obmedzenia vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému takým spôsobom, že svoje

nároky smerovali k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v celom rozsahu, avšak z hľadiska
neodkladného opatrenia sa vyžaduje obmedzenie len v nevyhnutnej miere. Atribút proporcionality
sa uplatňuje predovšetkým pri neodkladných opatreniach, keďže nimi dochádza k zásahom ústavou
garantovaných práv. Pri rozhodovaní preto súd musí posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov tak
žalobcov, ako aj žalovaného a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením dotknuté tak,

aby v konečnom dôsledku nedošlo k väčšiemu obmedzeniu žalovaného, čo by vlastníka predmetných
nehnuteľností na úkor žalobcov. Uvedené závery platia obdobne aj pre navrhovanú povinnosť
žalovanému zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by znemožňoval žalobcom užívať siete prívodu vody a
plynu, ktoré sú položené na pozemku parc. č. 1392/31.

15. Napokon pokiaľ by v priebehu konania kedykoľvek došlo k zmene skutkových okolností v tom
smere, že by bolo dostatočne osvedčené, že žalovaný znemožňuje žalobcom právo prechodu peši a
prejazdu motorovými vozidlami, žalobcovia majú právo domáhať sa svojho práva novým návrhom, ktorý
bude rešpektovať tak požiadavku proporcionality, ako aj požiadavku obmedzenia vlastníckeho práva
žalovaného v nevyhnutnej miere.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)