Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212010914
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212010914.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Buchvalda a

prísediacich Ing. Imricha Hajnoviča a Ing. Emílie Hajnovičovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16. 2. 2016 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1./ Z. nezamestnaný,

2./ Z., nezamestnaný,

s ú v i n n í , ž e

obžalovaní spolu s doposiaľ inými nezistenými osobami, vystupujúcimi ako zástupcovia spoločnosti Q.
so sídlom S., IČO: XX XXX XXX, v období od 19. 4. 2010 do 29. 4. 2010 na doposiaľ neistenom mieste
uviedli do omylu P.a - splnomocneného zástupcu spol. E., takým spôsobom, že mu telefonicky ponúkli
na predaj 970 ton bieleho kryštálového cukru z cukrovarov z Trenčianskej Teplej a v Seredi, ktoré mala

podľa dohody od spol. Q. odkúpiť spol. E. na niekoľkokrát, pričom k prvej objednávke zaslali spol. E. dňa
28. 4. 2010 zálohovú faktúru č. XXXXXXXX . na 120 ton bieleho kryštálového cukru v celkovej hodnote
56.040 €, ktorá bola spol. E.. vyplatená dňa 28. 4. 2010 prevodom z účtu v pobočke R., na Galvaniho
ulici, a to na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v R. ktorý bol zriadený obžalovaným Z. na jeho
meno, o čo ho požiadal obžalovaný Z. a podľa dohody mal P. objednaný cukor prevziať dňa 29. 4. 2010
o 10.00 h v cukrovare v Trenčianskej Teplej, ktorý mu však nebol vydaný, nakoľko spol. Q., v uvedenom
cukrovare neobjednala žiadny cukor a následne bolo zistené, že obžalovaní sa za zástupcov uvedenej
spoločnosti len vydávali, s poškodeným P. M. D. viac nekomunikovali a obdŕžané finančné

prostriedky dňa 29. 4. 2010 vybral na viacerých pobočkách R. obžalovaný Z. pričom ich za odmenu
odovzdal obžalovanému Z. a týmto svojím konaním obžalovaní spôsobili spoločnosti E. škodu vo výške
56.040 €,

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l i

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaný Z.
Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný Z.

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7 a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa vo výroku o treste zrušuje rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 8.
2013, sp. zn. 6T/67/2013, právoplatný dňa 20. 8. 2013.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sú obžalovaní povinní solidárne nahradiť škodu poškodenej spoločnosti E.

vo výške 56.040 €

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu podal dňa 22. 11. 2012 obžalobu na Z. N. a Z. S. pre vyššie uvedený
trestný čin s tým, že predseda senátu túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a nezistiac
žiadne prekážky, rozhodol o nariadení hlavného pojednávania.

V úvode hlavného pojednávania prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s
písomne podanou, pričom súčasne nepovažoval konanie o dohode o vine a treste za účelné s tým, že
obhajca obžalovaného Z. S. sa k obžalobe vyjadril tak, že obžalobu považuje za nedôvodnú, následne
bola vyriešená otázka nároku na náhradu škody a obžalovaní, po zákonnom poučení podľa § 34

ods. 1, 2, 3/ a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por. urobili vyhlásenie o svojej nevine, na ktorom základe bolo
pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaní Z. N. a
Z. S., splnomocnenec poškodenej spoločnosti E., s.r.o. M. D., svedkovia R. Q., K. Z., S. D., B. H., S.
C. a R. N., následne bol oboznámený kompletný relevantný listinný materiál, pričom na základe takto
vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný Z. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že využíva svoje právo a vypovedať
nebude, napriek tomu poukázal, že sa cíti byť nevinný - s P.. D. nikdy netelefonoval a s celou transakciou
nemá nič spoločné s tým, že predmetné SIM-karty síce vybral on sám, avšak obratom ich odovzdal M.
S. - konal v dobrej viere, poskytol spoluobžalovanému číslo svojho účtu a peniaze, ktoré na účet prišli

odovzdal M. S..

Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že na základe žiadosti poskytol číslo
svojho účtu dvom osobám, a to obžalovanému Z. S. a R. N., pričom podstatou bolo, že R. N. si nemohol
uložiť peniaze na vlastný účet, lebo mal na ňom exekúcie a všetky peniaze, ktoré vybral v uvedených

pobočkách R. banky, mali spolu s Z. S. odovzdať R. N.. O tom, či dostal nejakú odmenu aj obžalovaný Z.
S. vedomosť nemal, pričom tiež uviedol, že meno svedka R. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
neuvádzal z dôvodu, že jeho meno v tom čase nepoznal. Obžalovaný tiež uviedol, že keďže nemá so
skutkom nič spoločné, cíti sa byť nevinný.Obžalovaný Z. S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že je mu ľúto, že celá vec skončila
ako podvod, nakoľko on bol v tejto veci iba sprostredkovateľ, ktorý našiel obžalovaného Z. N.. Asi dva
roky dozadu bol v herni v Šali, keď za ním prišiel jeden jeho známy Q., ktorého pozná z videnia, jeho

priezvisko nepozná, má asi 45 rokov, je vyššej postavy, šedivý, hrával automaty a mal pochádzať asi
zo Serede s tým, že tento ho mal poprosiť o službu, či by mu nemohol pomôcť tak, že si otvorí účet na
svoje meno, na ktorý mu prídu nejaké peniaze za dom, ktoré vyberie a odovzdá mu ich. Obžalovanému
mal ďalej uviesť, že má na krku exekúcie a z toho dôvodu si nemôže on sám otvoriť účet, na čo mu
obžalovaný povedal, že on sa bojí robiť takéto veci, ale skúsi niekoho takého zohnať a zavolá mu.

Obžalovaný bol v tom čase závislý na automatoch a jeho známy Q. si ho mal vytipovať a zneužiť jeho
závislosť. Keďže sa obžalovaný v tom čase kamarátil s obžalovaným Z. N. a občas sa stretli, tak mu
raz v Seredi povedal, či si ne -

chce privyrobiť. Obžalovaný Z. N. bol v tej dobe v zlej finančnej situácii, bol alkoholik, z toho dôvodu
súhlasil s tým, že si otvorí účet a nech dohodne stretnutie s jeho kamarátom. Obžalovaný na to zavolal

Q. a povedal mu, že má pre neho človeka a následne sa všetci traja stretli v Seredi pred OD, pričom
obžalovaný bol prítomný len pri ich prvom stretnutí, kde sa dohodli na podmienkach, neskôr sa ale
dozvedel od Q., že obžalovaný Z. N. si bol otvoriť účet v nejakej banke, ale nepamätal si, v ktorej.
Obžalovaný Z. N. mu mal neskôr zavolať a oznámiť, že mu prišli peniaze na účet a poprosil ho, aby
s ním išiel tie peniaze vybrať, nakoľko nechcel ísť sám, na čo obžalovaný zavolal Q., aby prišiel do

Serede, pričom ten už vedel o tom, že peniaze prišli na účet. Následne sa stretli všetci traja pred bankou,
obžalovaný Z. N. vybral zo svojho účtu peniaze a odovzdal ich Q., ktorý mal dať obžalovanému Z. N. 300
€ alebo 500 € a jemu dal 300 €. Obžalovaný ďalej uviedol, že celá táto záležitosť trvala asi 1 - 2 týždne a
poškodeného P.. M. D. nepozná, nepozná ani jeho spoločnosť E., s.r.o., a v minulosti nikomu neponúkal
na predaj biely cukor. Obžalovaný uviedol, že bol prítomný pri tom, ako obžalovaný Z. N. vyberal peniaze

v hotovosti len jedenkrát, a to v Seredi, pričom obžalovaný nebo prítomný keď obžalovaný Z. N. vyberal
peniaze v banke, spolu s Q. ho čakali pred bankou, obžalovaný Z. N. mu ale neskôr povedal, že vybral
10.000 € alebo 15.000 €. Nikdy nevystupoval ako zástupca spoločnosti Q. C. EU, s.r.o., takú firmu
ani nepozná, nikdy o nej nepočul, rovnako nikdy nepočul o firme E., s.r.o. a v minulosti nikdy nikomu
neponúkal na predaj biely kryštálový cukor. Obžalovaný tiež uviedol, že mobilné číslo XXXX XXX XXX

používa asi 2 - 3 roky, na stránke Y.> nikdy nemal inzerát ohľadom cukru, v minulosti nikdy nevolal do
spoločnosti U. v Nitre ohľadom faxovej správy a nepozná osoby s menom S. a S.. Obžalovaný vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka spomínaného muža, ktorý ho oslovil ohľadom
založenia účtu kvôli exekúcii, nevedel presne uviesť jeho meno, či sa volal Q., Q. alebo R. s tým, že jeho
priezvisko si nepamätal. Za predmetnú službu mal od neho dostať odmenu vo výške 200 € alebo 300 €.

Splnomocnenec poškodenej spoločnosti E., s.r.o. P. M. D. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
uviedol, že v priebehu apríla 2010 sa skontaktoval s dlhoročným kolegom a obchodným partnerom,
svedkom R. Q., ktorý mu zvykne sprostredkovávať rôzne obchody s tým, že ten mu oznámil, že má pre
neho nejaký obchod, ktorý sa mal týkať objednávky cukru z cukrovaru z R. Teplej a zo Serede. Firma,

u ktorej mal splnomocnenec tento cukor objedávať mala názov Q. C. G., s.r.o., S. XXXX/X, H., P.: XX
XXX XXX. Svedok R. ich navzájom so zástupcami uvedenej firmy skontaktoval tak, že im dal na neho
telefonický kontakt, následne sa mu obratom ozval človek, ktorý sa mu predstavil ako S. C., ktorý mu
uviedol, že je konateľom spoločnosti Q. C. G., s.r.o., že jeho firma je vlastníkom väčšieho množstva
kryštálového cukru, ktorý je lokalizovaný v cukrovaroch v Trenčianskej Teplej a v Seredi. Svedok S.

C. mu vysvetlil, že majiteľom tejto komodity sa jeho spoločnosť stala po tom, ako vykonávala dopravu
cukrovej repy do týchto cukrovarov a za túto dopravu nedostala od uvedených cukrovarov peňažné
plnenie, ale bola uspokojená adekvátnym množstvom kryštálového cukru. Splnomocnencovi mal svedok
S. C. navrhnúť k odberu množstvo 970 ton cukru, pričom 500 ton malo byť z cukrovaru v Trenčianskej
Teplej a 470 ton z cukrovaru v Seredi s tým, že splnomocnenec s týmto množstvom súhlasil, následne

sa dohodli na cene vo výške 467 € za tonu. Tovar mal byť balený v polyetylénových vreciach po 50 kg na
paletách, mali ho odoberať postupne a takisto postupne mal splnomocnenec vyplácať dohodnutú kúpnu
cenu. Okrem osoby, ktorá sa mu

predstavila ako S. C. telefonicky komunikoval aj s jeho spoločníkom, ktorý vystupoval pod menom Z.

N.. Navzájom si dohodli presné podmienky a termín dodania, prvá dodávka mala byť vykonaná dňa 29.
4. 2010 a z toho dôvodu bola podľa dohody dňa 28. 4. 2010 spol. Q. C. G., s.r.o., vystavená faktúra
č. XXXXXXXX na sumu 56.040 € za 120 ton bieleho kryštalického cukru, ktorú podľa dohody dňa 28.
4. 2010 o 16.03 h aj uhradil, a to prevodom z ich firemného účtu na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXXvedený v R. banka, a.s. A. sa o bankový účet, ktorý mu nadiktovali zástupcovia spoločnosti Q. C. G.
s.r.o. a tento účet bol uvedený aj na zálohovej faktúre. Splnomocnenec túto zálohovú platbu vyplatil
v dobrej viere, nakoľko sa domnieval, že sa jedná o seriózny férový biznis a nemal podozrenie na

žiadne podvodné konanie osôb, s ktorými komunikoval. Na druhý deň, t. j. 29. 4. 2010 po 10.00 h mali
ísť podľa pokynu obžalovaného Z. N. pre cukor do cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Splnomocnenec
uviedol, že naposledy bol s uvedenou osobou v telefonickom kontakte dňa 29. 4. 2010 okolo 9.30 h,
kedy mu nadiktoval evidenčné čísla vozidiel, ktoré mali prísť pre cukor do cukrovaru, pričom tento cukor
mal ísť priamo k jeho odberateľovi - spol. N. CT.. Po príchode do cukrovaru v Trenčianskej Teplej, kde

sa splnomocnenec dostavil za účelom prevzatia cukru zistil, že tam žiadny cukor pre nich pripravený
nie je a nikto o nich nevedel. Splnomocnenec následne osobne hovoril so zástupcom cukrovaru Ing.
E., že spoločnosť Q. s.r.o. pozná, nakoľko si chceli od nich v minulosti objednať cukor, robili im aj
predbežnú cenovú ponuku, avšak následne k žiadnej objednávke nedošlo. Zástupca cukrovaru mu
takisto oznámil, že spoločnosť Q., s.r.o. pre nich nikdy nevykonávala žiadnu prepravu cukrovej repy a
nikdy túto spoločnosť nevyplácali formou dodávky kryštálového cukru. Splnomocnenec tak nadobudol

podozrenie a presvedčenie, že ho osoby, ktoré vystupovali ako zástupcovia firmy Q. s.r.o., uviedli do
omylu a keď šiel do Nitry preveriť sídlo firmy na S. zistil, že firma tam už minimálne 1 rok nesídli.
Splnomocnenec tiež uviedol, že od toho okamihu sa s obžalovaným Z. nevedel skontaktovať, pričom
doklad o vykonaní platby za cukor im posielal na nimi udané číslo faxu XXX/XXXXXXX. Splnomocnenec
tiežuviedol,žeobžalovanýchnepoznáavprípadeodsúdeniažiada,abyimsúduložilpovinnosťnahradiť

mu spôsobenú škodu vo výške 56.040 €. Splnomocnenec poškodenej spoločnosti vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní uviedol, že si preverovali spoločnosti, s ktorými budú obchodovať a naviac v
danom prípade bol sprostredkovateľom človek, ktorého poznal osobne, jednalo sa o svedka R., ktorý
mal za takýto druh obchodovania aj nejaké provízie. Splnomocnenej sa s obžalovaným Z. nestretol, mali
sa stretnúť až pri nakládke v Trenčianskej Teplej.

Svedok R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v roku 2010 ho oslovil pán IH.
s tým, či vie zabezpečiť dodávku cukru asi tak v množstve 1 tony, pričom v tom čase mal predplatený
program „M.t“, kde zadal túto požiadavku a chodili mu rôzne ponuky. Jednou z týchto ponúk bola aj
ponuka od spoločnosti Q. s.r.o., a uviedol, že vo všeobecnosti sa v cukrovaroch za vykonané práce

platí v tovare a nie v peniazoch, pričom tak to bolo aj v danom prípade, kde uvedená spoločnosť fyzicky
nevlastnila cukor, ale mala zablokované určité množstvo. On ako sprostredkovateľ všetky jeho získané
poznatky odovzdal P. aj s uvedením kontaktných údajov na zástupcov spoločnosti Q., s.r.o. Uvedeným
sprostredkovaním sa jeho úloha skončila a vzhľadom na dlhý časový odstup si presne nepamätal, na
akú emailovú adresu písal, s uvedenou spoločnosťou nikdy predtým

a ani následne už nikdy nespolupracoval, nakoľko z jeho strany išlo len o sprostredkovanie obchodu
s cukrom pre zákazníka. Jeho úloha sprostredkovateľa spočívala v tom, že sprostredkuje obchod s
cukrom pre P., pričom predtým zástupcov spoločnosti Q., s.r.o. nepoznal ani sa s nimi nikdy nestretol,
rovnako nepozná obžalovaných, komunikoval s nimi len cez email alebo telefonicky. Od P. sa mal neskôr

dozvedieť, že v uvedenej firme uhradil 56.040 € za dodávku cukru a keď išiel preveriť do cukrovaru v
Seredi stav, tak mu bolo oznámené, že žiadny cukor v prospech firmy Q. s.r.o. nie je u nich v cukrovare
zablokovaný a keď bol preveriť firmu v Nitre na ich sídle, vrátnik mu povedal, že v tejto firme cca rok
nikto nebol. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že komunikácia s obžalovanými
prebiehala len prostredníctvom emailu, ako aj telefonicky, v osobnom kontakte s nimi nikdy nebol.

Obžalovaní vystupovali pod svojimi menami, telefonických hovorov s nimi mohol mať tak 10 - 15, pričom
keď chceli komunikovať s niektorým z obžalovaných, vždy sa vyhovárali, že požadované doklady má ten
druhý a ten tam práve nie je. Obžalovaní mali svoje mobilné telefónne čísla a mali ešte jedno navyše.
Toľkokrát spolu komunikovali z dôvodu, že išlo o obchod a bolo potrebné všetko vydokladovať, aby sa
napokon nestalo to, čo sa aj stalo. Svedok uviedol, že bol sám prekvapený, ako vec dopadla, nakoľko

obžalovaní boli v kurze, vedeli o čom sa hovorí a pri komunikácii pôsobili ako seriózny partneri.

Svedkyňa K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní ako zamestnankyňa
spoločnosti S. a.s. uviedla, že v danej dobe ich spoločnosť predávala cukor a žiadne činnosti ako platby
finálnym produktom za poskytnuté služby, napr. dopravu ich spoločnosť neuskutočňovala. Čo sa týka

poškodenej spoločnosti, spomenula si, že v danom období sa P. naozaj dostavil do spoločnosti a žiadal
o vydanie 5 kamiónov cukru, avšak keďže neprišlo k takejto objednávke ani k jej úhrade, tovar z ich
strany nebol vydaný.Svedok S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného Z. nepozná, obžalovaného
Z. pozná z detstva a z pohostinstva v Záluží, nepozná konateľa spoločnosti Q., s.r.o. S. v jeho mene
nevystupoval ani nedohadoval transakciu ohľadne podvodného predaja kryštálového cukru. Svedok

ďalej poprel, že by sledoval obžalovaného Z. v pobočke R. banky, a.s. v OC Z. dňa 28. 4. 2010
pri výberoch finančnej hotovosti, tak ako to zachytáva kamerový záznam, nakoľko obžalovaného Z.
nepozná a do OC Z. chodí často na nákupy. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k
samotnému skutku sa vyjadriť nevie, nevie sa vyjadriť ani k žiadnym dodávkam cukru alebo k ponuke
dodania cukru, konateľa spoločnosti Q., s.r.o. nepozná a čo sa týka stretnutí s obžalovaným Z., jednalo

sa o stretnutia náhodné, v priebehu roku 2010 mu nepomáhal so žiadnym obchodovaním, obžalovaným
Z. ho ani o nič nežiadal.

Svedkyňa B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tom čase
bola zamestnankyňa U. v Nitre, pričom jej náplňou práce bola jednak obsluha zákazníkov, predaj tovaru,
obsluha kopírovacích zariadení, ich predaj, evidencia faktúr, prijímanie faktúr, prijímanie faxov a ich

odosielanie. Ohľadom faxovej správy zo dňa 28. 4. 2010 o úhrade sumy 56.040 € uviedla, že asi 2 alebo
3 dni pred doručením tejto faxovej správy k nim do predajne telefonoval nejaký muž, ktorý sa dotazoval,
či im do prevádzky neprišiel nejaký fax, pričom takto sa mal dotazovať počas týchto 2 alebo 3

dní veľmi často, asi každú hodinu s tým, že im uviedol, že by sa malo jednať o výpis z banky, ktorý

keď príde, tak mu ho majú odložiť. Svedkyňa si od neho pýtala telefónne číslo, aby mu mohla oznámiť
doručenie faxu, on jej však číslo nedal a povedal, že sa sám ozve, pričom uviedla, že pokiaľ si dobre
spomína, muž sa jej mal predstaviť pod menom N. a mohol mať okolo 30 - 40 rokov. Faxová správa, ktorú
čakal uvedený muž prišla až večer pred 18.00 h, po záverečnej okolo 18.05 h keď zatvárali pokladňu,
telefonoval nejaký starší pán okolo 50 rokov, ktorý sa tiež informoval, či prišiel fax. Nejednalo sa o muža,

ktorý volal pred tým, svedkyni pripadalo, ako by to bol odosielateľ faxu, povedal jej len, že je z Bratislavy.
Na druhý deň v doobedňajších hodinách im opäť volal ten pán, ktorý sa dotazoval na doručenie faxu
už asi 2 - 3 dni predtým a opäť sa pýtal, či už bol fax doručený, pričom keď mu uviedla, že fax už
prišiel, tak jej povedal, aby faxovú správu skartovala, nakoľko on sa nemôže dostaviť do Nitry, lebo je
na strednom Slovensku. Svedkyňa tiež uviedla, že jeden z tých dvoch mužov sa jej pýtal, či je faxová

správa čitateľná, ktorý z nich to bol si ale spomenúť nevedela, pričom na presné znenie faxovej správy
a na sumu, ktorá mala byť predmetom bankového prevodu, sa jej nepýtal ani jeden z nich. Svedkyňa
faxovú správu neskartovala, pre istotu ju odložila, keby si to zákazník náhodou rozmyslel, čo je bežný
postup a bežný postup je aj to, že ku nim na prevádzku zavolá anonymný zákazník a dotazuje sa, či im
prišla nejaká faxová správa, väčšinou sa má jednať o faxy, na ktoré sú zákazníkmi dopredu upozornený

a vo väčšine prípadov sa jedná o tých istých zákazníkov. Svedkyňa následne faxovú správu odovzdala
policajtom, ktorí ku nim prišli na prevádzku asi o dva dni po doručení faxovej správy a informovali sa
ohľadom okolností jej doručenia.

Svedok S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že je konateľom spoločnosti Q. s.r.o., S. s

tým,žetátospoločnosťjeeštesícezapísanávobchodnomregistri,aleobchodnúčinnosťnevykonávaod
30. 10. 2009, odkedy neplatí ani DPH, nemá kanceláriu na S. a nezamestnáva žiadnych zamestnancov
a spoločnosť plánuje vymazať. Firemný bankový účet tejto spoločnosti do dnešného dňa nezrušil a jeho
číslo je XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R.. Spoločnosť sa v čase fungovania zaoberala energetikou a
nie kryštálovým cukrom ani sprostredkovaním iného tovaru. V predmetnej veci ho nikto nekontaktoval,

nevie si preto vysvetliť, prečo si neznámy páchateľ, resp. páchatelia vybrali údaje jeho firmy pri spáchaní
predmetného podvodu. P. nepozná a nepozná ani poškodenú spoločnosť. Svedok vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepozná osobu menom S., ani osobu s priezviskom N. a o
obžalovanom Z. nevie nič, nikdy jeho meno nepočul.

Svedok R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných nepozná, nevie, o čo
ide, žiadny úver ohľadom cukru mu nič nehovorí, nebol prítomný s obžalovanými pri vyberaní peňazí,
čo sa týka spoločnosti Q. s.r.o., túto spoločnosť nepozná, nič mu nehovorí, pričom uviedol, že toho
času bol vo výkone trestu za diaľničné známky, ale nemá žiadne trestné stíhanie kvôli cukru, pšenici a
podobne. Spoločnosť E. mu nič nehovorí, tak isto mu nič nehovorí meno P., nepozná dôvod, pre ktorý

bol navrhnutý v danej veci ako svedok.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkýchokolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel k
záveru, že vyššie uvedené svedecké výpo-
- 8 -

vede, obsah listinného materiálu, ako i rozpory v tvrdeniach samotných obžalovaných, umožňujú vo
svojom súhrne konštatáciu, že obrana obžalovaných bola vyvrátená ako nelogická a účelová a že
možno vyvodiť záver o preukázaní toho, že obvinení spolu s doposiaľ inými nezistenými osobami
vystupujúcimi ako zástupcovia spoločnosti Q. s.r.o. so sídlom S. v období od 19. 4. 2010 do 29. 4.
2010 na doposiaľ neistenom mieste uviedli do omylu P. - splnomocneného zástupcu spol. E. takým

spôsobom, že mu telefonicky ponúkli na predaj 970 ton bieleho kryštálového cukru z cukrovarov z
Trenčianskej Teplej a v Seredi, ktoré mala podľa dohody od spol. Q. odkúpiť spol. E.. na niekoľkokrát,
pričom k prvej objednávke zaslali spol. E. dňa 28. 4. 2010 zálohovú faktúru č. XXXXXXXX na 120 ton
bieleho kryštálového cukru v celkovej hodnote 56.040 €, ktorá bola spol. E., s.r.o. vyplatená dňa 28.
4. 2010 prevodom z účtu v pobočke R. banky, a.s. na Galvaniho ulici a to na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v R. banke, a.s., ktorý bol zriadený obvineným Z. na jeho meno, o čo ho požiadal

obvinený Z. a podľa dohody mal P. objednaný cukor prevziať dňa 29. 4. 2010 o 10.00 h v cukrovare
v Trenčianskej Teplej, ktorý mu však nebol vydaný, nakoľko spol. Q. s.r.o. v uvedenom cukrovare
neobjednalažiadnycukoranáslednebolozistené,žeobvinenísazazástupcovuvedenejspoločnostilen
vydávali, s poškodeným P. viac nekomunikovali a obdŕžané finančné prostriedky dňa 29. 4. 2010 vybral
na viacerých pobočkách R. pričom ich za odmenu odovzdal obv. Z. a týmto svojím konaním obvinení

spôsobili spol. E. s.r.o. so sídlom S. škodu vo výške 56.040 €, teda názor súdu je taký, že vykonané
a vyhodnotené dokazovanie jednoznačne poukazuje na potvrdenie toho, že žalovaný skutok sa stal a
že páchateľmi, resp. spolupáchateľmi skutku sú obžalovaní Z., ktorí svojim úmyselným konaním naplnili
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. po stránke
objektívnej i subjektívnej, a to spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaných a právnej kvalifikácie ich konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom
postihu menovaných podľa § 34 ods. 4 Tr. zák.:

- obžalovaný Z.

Súd prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, na jeho zištnú pohnútku, na konanie
vo forme priameho úmyslu, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností
podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný Z. sa dopustil trestnej činnosti

opakovane a jeho doterajší spôsob života, ktorý nie je možné považovať za riadny s tým, že súhrn vyššie
uvedených okolností a ich dôsledné zváženie viedli súd k názoru, že v danom konkrétnom prípade je
potrebné ohľadom trestnoprávneho postihu obžalovaného rozhodnúť nasledovne:

Súd rozhodol o uložení trestu odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky, a to so zaradením do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom, pričom súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v
danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak
generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.
zák.

- obžalovaný Z.
Súd prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, na jeho zištnú pohnútku, na konanie
vo forme priameho úmyslu, na absenciu akýchkoľvek poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a
naopak, prítomnosť priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. Súd tiež prihliadol na skutočnosť,
že obžalovaný Z. sa dopustil trestnej činnosti opakovane a jeho doterajší spôsob života, ktorý nie

je možné považovať za riadny s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a ich dôsledné zváženie
viedli súd k názoru, že v danom konkrétnom prípade je potrebné ohľadom trestnoprávneho postihu
obžalovaného rozhodnúť nasledovne:

Súd rozhodol o uložení trestu odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov, a to so zaradením do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom, s tým, že súd upozorňuje, že uložený trest je trestom súhrnným
podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 20. 8. 2013, sp. zn. 6T/67/2013, právoplatného dňa 20. 8. 2013 /podľa § 42 ods. 2 Tr. zák./ s tým,
že súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiusvojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako
to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

O otázke náhrady škody súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., keďže
poškodená spoločnosť E., riadne a včas uplatnila a vydokladovala svoj nárok, na ktorom základe súd
uložil obžalovaným povinnosť spôsobenú škodu vo výške 56.040 € solidárne nahradiť.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky

o vine, treste a náhrade škody plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých
okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaných, možnostiam ich nápravy, ako i otázky potreby
zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.