Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238778
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112238778.8

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci I. J. S. I., T.. XX.XX.XXXX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Piešťany, Krajská cesta
50 53/13, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, dieťa rodičov: matka - D. S. I., H.

D. XX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou Fons iuris s.r.o., Bratislava,
Kominárska 2, a otec - I.Z. Z. S. I., H. D. T. C. XX V.. XX, V.-XXXXX G. H. S. U. (Z.), U. M., Š. B. U. M.,
zastúpeného MORANDINI E ASSOCIATI s.r.o., so sídlom Michalská 7, Bratislava, o nariadenie návratu

maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, o odvolaní matky proti rozhodnutiu Okresného súdu
Bratislava I, č.k. 1P8/284/12-872 zo dňa 03.06.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil návrat I. J. S. I., T.. XX.XX.XXXX do krajiny

obvyklého pobytu U.. Súd prvého stupňa štátu ani otcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne posúdil podľa článkov 1, 3, 12, 13, 19 Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únoscov detí prijatého v Haagu 25.10.1980, ktoré bolo
publikované v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z..

Súd prvého stupňa poukázal na cieľ Dohovoru, ktorým je okamžitý návrat dieťaťa do krajiny obvyklého
pobytu. Súd prvého stupňa vec posudzoval tiež podľa § 2 zák. č. 97/63 Zb. a Nariadenia rady ( ES č.
2201/03 z 27.11.2003 ) o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností. Súd prvého stupňa skonštatoval, že došlo k neoprávnenému
premiestneniu maloletého z krajiny obvyklého pobytu na Slovensko, keď bol vydaný rozhodnutím U.
súdu z 23.02.2012 matke zákaz opustiť s dieťaťom Taliansku republiku bez súhlasu otca. Otec podal

návrh na nariadenie návratu 21.11.2012. Matka sa do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa nevrátila, čím
porušila právo otca na starostlivosť o dieťa. Súd prvého stupňa skonštatoval, že boli prijaté primerané
opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení jednak zo strany otca, ako aj zo strany
ústredných a justičných orgánov v U. republike. Rodinnú situáciu monitoruje príslušný U. súd, ktorý
v danom prípade poskytol maloletému i matke primeranú ochranu. Súd prvého stupňa poukázal na

účel Dohovoru, podľa ktorého je najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania vrátenie dieťaťa do miesta obvyklého pobytu a usporiadaní záležitosti dieťaťa na
súde v mieste jeho obvyklého pobytu. Súd prvého stupňa mal preukázané, že je uzavretá zmluva o
prenájme bytu a financovanie nákladov s tým spojených. Tiež za primerané oparenie považoval súd
prvého stupňa rozhodnutie U. súdu pre maloletých z 22.04.2013, keď bol maloletému J. a vymenovaný
opatrovník Úrad sociálnej starostlivosti mesto G. H. S. U. a tiež nariadil rodinnému poradenskému

centru pomáhať dieťaťu a monitorovať jeho rodičov pri výkone starostlivosti o neho. Za primeranéopatrenie považoval súd prvého stupňa aj odovzdanie poštovej poukážky matke vo výške X.XXX €, ktorá
zodpovedá výživnému pre matku, a to aj napriek tomu, že na toto matka po neoprávnenom premiestnení
dieťaťa stratila nárok.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorá trvala na tom, že odišla z U. po
súhlase otca maloletého, ktorý jej ho udelil po konflikte v auguste 2012. V Taliansku bola zadržiavaná
proti svojej vôli preto, aby bol maloletému založený obvyklý pobyt v U.. Vo veci nebol zohľadnený
záujem maloletého v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je záväzný a nadradený vnútroštátnym

predpisom platným v Slovenskej republike. Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že otec
maloletého podal na ňu trestné oznámenie v U., je proti nej vedené trestné konanie a nie je vhodné, aby
bola odlúčená od dieťaťa. Primerané opatrenia sú neprijateľné a zanedbateľné v súvislosti so stavom a
situáciouakájuvU.momentálnečaká.Niejemožné,abybolaodlúčenáodmaloletého,keďvsúčasnosti
na základe rozluky manželstva má maloletý bývať s otcom a ona v dome pre slobodné matky. Podmienky
na pobyt v U. sa zhoršujú pre maloletého, ako aj pre ňu. V U. sa nemohla zamestnať v čase, keď tam bola

aterazsitoužvôbecneviepredstaviť.RozhodnutiaU.súdovsiprotirečia,natrestnéstíhaniepredvolaná
nebola, súd konal v jej neprítomnosti pokiaľ ide o rozluku manželstva. Vo veci trestného stíhania má
len vedomosť, že na deň 12.12.2014 bolo vytýčené pojednávanie. Otcovi sa snaží umožniť kontakt
prostredníctvom aplikácie SKYPE, ako aj osobnými stretnutiami. Poukázala na správu - psychologické
vyšetrenie Pracoviskom klinickej psychológie v R., z 29.07.2014 až 06.08.2014, zdôraznila viazanosť

maloletého na ňu a pokiaľ sa aj maloletý stretne s otcom a nevidí ju, tak to znáša veľmi zle, bez nej
nevie zaspať, musí byť stále pri ňom. Nemá vôbec žiadnu vedomosť o konaní o rozluke manželstva,
nebola predvolaná ani jej nebolo doručené žiadne rozhodnutie. V konaní nemá žiadneho zástupcu,
pretože jej talianska advokátka vypovedala plnú moc. V súčasnosti sa nedajú porovnať podmienky v U.
a podmienky tu, kde maloletý vyrastá v kľude bez násilia, ktoré sa zo strany otca neustále stupňovalo,

čo všetko zdokladovala v spise. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nenariadiť návrat
maloletého do krajiny obvyklého pobytu.

Otec navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne, keď boli splnené všetky podmienky
Haagskeho dohovoru pre návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu. Všetko bolo pripravené pre

pokojný návrat maloletého. Žiadal vykonať dokazovanie na sociálnu situáciu v U.. Poukázal na to, že
matka bola U. súdom odsúdená za napadnutie otca a bola jej uložená pokuta vo výške XXX € a prebieha
trestné konanie pre únos. Matke hrozí nanajvýš podmienečné odsúdenie. Z uvedeného matka ťaží, v
čom ju podporujú aj Slovenské súdy. Styk s maloletým nie je až taký ideálny, ako to popisujú súdu,
maloletý sa agresívne vyjadruje na jeho adresu. V súvislosti s výkonom rozhodnutia, ktorý prebieha na

súde v U. poukazovali na zabezpečenie bývania matky v rodinnom dome pre slobodné matky.

Kolízna opatrovníčka poukázala na správu podanú na vyžiadanie odvolacieho súdu a uviedla, že za
danej situácie sa dieťa nachádza na Slovensku dlhšiu dobu, po psychickej stránke by nebolo vhodné,
aby sa vrátilo do prostredia v U., pričom treba apelovať na obidvoch rodičov, aby vytvorili pre dieťa také

podmienky aby vyrastalo v priaznivých pomeroch.

Odvolací súd rozhodnutím 11CoP/442/2013-1041, z 26.11.2013 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
tak, že návrat maloletého J., T.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu nenariadil. Odvolací
súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že návrat maloletého za súčasného stavu by bol v rozpore zo

záujmom dieťaťa, keď dieťa bolo premiestnené na Slovensko v čase, keď malo 2 roky a nemožno
predpokladať, že si vytvorilo v mieste obvyklého pobytu sociálne, či citové väzby, na ktoré si v súčasnosti
pamätá alebo ich postráda. Odvolací súd tiež prihliadol na to, že matke hrozia v krajine obvyklého pobytu
reštrikcie a návrat dieťaťa bez matky v tak nízkom veku nie je možný.

Na dovolanie otca maloletého Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vec mu
vrátil na ďalšie konanie ( 3Cdo/39/2014-1162 ).

Odvolací súd opätovne prejednal a preskúmal vec a rozhodnutím z 02.12.2014 nenariadil návrat
maloletého J. S. I., T.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu.

Odvolací súd zisťoval najlepší záujem dieťaťa a opatrenie na ochranu dieťaťa po jeho návrate. Tieto
opatrenia odvolací súd posudzoval podľa rozhodnutia o rozluke manželstva, ktoré v tom čase boli
aktuálne, z uvedených dôvodov aj zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania na zisťovanie sociálnejsituácie v U.. Odvolací súd konštatoval, že dieťa bolo premiestnené v čase, keď malo 2 roky, na miesto
obvyklého pobytu nemá citové ani sociálne väzby, neovláda jazyk. Na Slovensku v čase rozhodovania
odvolacieho súdu mal 2 roky a za svoj domov považuje Slovensko. Odvolací súd konštatoval, že nie

je v záujme dieťaťa, aby bývalo odlúčené od matky, naviac v prostredí, ktoré je pre neho nové a
nepozná ho. Citová väzba s matkou v tomto veku je potrebná a prirodzená a je natoľko intenzívna,
že oddelenie bývania maloletého do matky by jednoznačne tak maloletému dieťaťu spôsobilo duševnú
traumu. Taktiež trestné stíhanie vedené proti matke v U. bolo dôvodom nenariadenia návratu maloletého
do krajiny obvyklého pobytu, pretože nebolo možné uspokojiť sa len s tvrdením, že matke hrozí

len podmienečné odsúdenie, keď trestnú zodpovednosť matky odvolací súd nemal v kompetencii
posudzovať, ani ovplyvňovať. Odvolací súd skonštatoval, že neboli splnené materiálne podmienky na
návrat maloletého a už vôbec nie podmienky citových a sociálnych potrieb maloletého, vyplývajúcich
z naviazania na matku a skutočnosť, že dieťa sa začlenilo do sociálneho rodinného prostredia na
Slovensku. Odvolací súd konštatoval, že existuje vážne nebezpečenstvo upravené v čl. 13 písm. b/
Dohovoru, keď by návrat maloletého J. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do

neznesiteľnej situácie a v konaní nebolo preukázané dostatočným spôsobom, či pre prípade nariadenia
návratu maloletého boli prijaté účinné opatrenia znamenajúce jednak možnosť beztrestného návratu
matky spoločne s dieťaťom, ale i zabezpečenia dostatočných sociálnych podmienok pre matku a dieťa,
kde by mohli spokojne a dôstojne žiť.

NadovolanieotcaprotiuzneseniuKrajskéhosúduvBratislavez02.12.2014,č.k.11CoP/356/2014-2243,
Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie. Zdôraznil účel Haagskeho dohovoru, v ktorom ide o čo najrýchlejšie navrátenie
dieťaťa tam, kde žilo v čase pred jeho medzinárodným únosom a kde môže byť v súlade s právom
meritórne rozhodnuté o úprave práv pomerov k dieťaťu. Možnosť zohľadnenia fyzickej alebo duševnej

ujmy dieťaťa sa zužuje v čl. 11 ods. 4 Nariadenia len na prípad, že orgány v členskom štáte, do
ktorého sa má dieťa vrátiť nevykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate.
Najvyšší súd SR vytýkal odvolaciemu súdu, že neprihliadol na skutočnosť, že správy ktoré posudzoval
sú vypracované na základe jednostranných informácii poskytnutých matkou na úkor objektívnosti
a vyváženosti skutkových podkladov pre svoje rozhodnutie a tieto nekonfrontoval s ďalšími otcom

navrhovanými dôkazmi. Odvolací súd riešil otázku primeraných opatrení na ochranu dieťaťa po jeho
návrate, bez aktuálnych informácii z U. republiky poskytnutých ústredným orgánom. Odvolací súd
dostatočne neskúmal, nevysvetlil v čom sú nepostačujúce opatrenia prijaté v U. republike, ktoré za
primerané označil súd prvého stupňa, prípadne ktoré vyplývajú z rozhodnutia o rozluke, najmä zverenie
dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, s ktorým bude maloletý spoločne bývať a matka bude prispievať

na jeho výživu a bude jej zachovaná možnosť navštevovať dieťa.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a
dospel k záveru, že za daného stavu nie je možné ustáliť, či je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne.

Odvolací súd po predložení spisu súdom prvého stupňa vo veci vyzval účastníkov na predloženie
dôkazov, akceptoval žiadosť navrhovateľa na predĺženie lehoty na predloženie dôkazov a následne po
predložení návrhov na vykonanie dokazovania účastníkmi vykonal dopyt na Linku detskej istoty, akým
spôsobom sa realizuje styk otca s maloletým, keďže uvedenú skutočnosť otec v odvolaní namietal a
tvrdil, že styk s maloletým sa nerealizuje pre odmietavý postoj matky.

Odvolací súd v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Cdo/176/2015 zo dňa 27.04.2015 vykonal
dopyt na ústredný orgán - Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže za účelom
zistenia primeraných opatrení prostredníctvom partnerského orgánu U. - ústredného orgánu. Uvedenú
žiadosť prevzalo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže v Bratislave 20.07.2015, kde

na urgenciu odvolacieho súdu oznámilo odvolaciemu súdu, že uvedenú žiadosť prevzala talianska
strana24.07.2015,pričomnauvedenúžiadosťtalianskyústrednýorgánnereagoval,cestouslovenského
ústredného orgánu bol ústredný orgán v U. urgovaný na podanie správy dňa 30.09.2015, pričom na
žiadosť - urgenciu taliansky ústredný orgán doposiaľ nereagoval.

Otec založil do spisu predbežnú zmluvu o nájme uzavretú s vlastníkom nehnuteľností pani G. K. ako
prenajímateľom a navrhovateľom ako budúcim nájomcom, podľa ktorého je ročné nájomné X.XXX € a
bude sa splácať v mesačných splátkach po XXX €, nájom bol uzavretý a 4 roky a uzavretie nájomnej
zmluvy je podmienené návratom pani D. S. I. Z. G. J. S. I. na základe nariadenia vydaného Krajskýmsúdom v Bratislave. Navrhovateľ sa zaviazal, že predmetný byt dá k dispozícii matke maloletého a J.,
zabezpečí úhradu všetkých nákladov a výdavkov vyplývajúcich z tejto predbežnej nájomnej zmluvy, ako
aj definitívnej nájomnej zmluvy. Predložil vyhlásenie pani V. U. Z. M. S. I. o úhrade nákladov pre matku

maloletého vo výške XXX € mesačne po dobu 6 mesiacov v prípade jej návratu do U.. Predložil súdu
fotky z posledného stretnutia s maloletým, ktoré sa konalo 27.06.2015 a poukázal na pozitívny vzťah
maloletého k nemu.

Z obsahu vyjadrenia UNICEF Linka detskej istoty zo dňa 26.07.2015 zistil odvolací súd ako prebieha

styk maloletého s otcom, pričom v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa bolo zistené, že pracovníci
organizácie pravidelne participujú na stretnutiach maloletého s otcom, ktoré sa realizujú na základe
otcom navrhnutých stretnutí, v niekoľko mesačných intervaloch, v závislosti od pracovnej vyťaženosti
otca. Stretnutia sa realizujú v R., dieťa reaguje na otca pozitívne, vyhľadáva jeho blízkosť a fyzické
dotyky, väčšinu času trávia všetci traja ako rodina spoločne, nakupujú alebo sa hrajú, komunikácia
prebieha bez konfliktov, otec hradí účty za jedlo, nákup potravín a darčekov, zakaždým prináša pre

dieťa darček. Rodičia stretnutia zvládajú bez problémov kvôli pretrvávajúcej nedôvere však trvajú na
prítomnosti pracovníkov. Uvedenú skutočnosť overoval odvolací súd v záujme zabezpečenia styku
maloletého s otcom počas konania.

Odvolací súd vyzval matku, vzhľadom na nespoluprácu U. ústredného orgánu na predloženie dôkazov

o jej trestnom stíhaní v U..

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa čl. 1 písm. a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,
publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z.,
prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú
republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 (ďalej len Dohovor) predmetom tohto dohovoru je zabezpečiť

okamžitý návrat detí neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte.

Podľa čl. 3 Dohovoru

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 13 Dohovoru

Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu
nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho
vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľačl.17preambulyNariadeniaRady(ES)č.2201/2003z27.11.2003osúdnejprávomociauznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje nariadenie(ES) č. 1347/2000 , v prípadoch neoprávneného premiestnenia dieťaťa sa má bez
odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z

25.októbra 1980 doplnený ustanoveniami tohto nariadenia, najmä čl. 11.

Podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho
dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany
dieťaťa po jeho návrate.

Odvolací súd naďalej konštatuje, že napriek námietkam matky maloletého ktorým odvolací súd
nevyhovel už v predchádzajúcich konaniach, obvyklým pobytom maloletého v čase jeho premiestnenia
bolo Taliansko. Maloletý bol premiestnený na Slovensko dňa 11.08.2012.

V zmysle Haagskeho dohovoru najlepší záujem dieťaťa vidí Dohovor v urýchlenom návrate maloletého

do miesta obvyklého pobytu dieťaťa, z ktorého bolo neoprávnene premiestnené. Striktné ustanovenia
Haagskeho dohovoru musia byť interpretované v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôdčl.8asDohovoromoprávachdieťaťa,podľaktoréhojenajdôležitejšínajlepšízáujem
dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odvolací súd usmernil svoju pozornosť. Výnimkou z povinnosti
vrátiť maloleté dieťa do štátu obvyklého pobytu, je podľa čl. 13písm. b/ Haagskeho dohovoru existencia

vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo inak ho
priviedol do neznesiteľnej situácie. Súd však nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/
Haagskeho Dohovoru ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany
dieťaťa po jeho návrate, pričom pri uplatňovaní čl. 12 a 13 Haagskeho Dohovoru sa musí zabezpečiť,
aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti

nejaví nevhodné.

Ako vyplýva z obsahu spisu v danom prípade ide o dieťa útleho veku, ktoré v čase premiestnenia malo
2 roky. Uvedená skutočnosť, aj keď Haagsky dohovor striktne nariaďuje rozhodovať vo veciach návratu
neoprávnene premiestneného dieťaťa a ani napriek krátkej lehote stanovenej v Haagskom dohovore,

nezbavuje súd povinnosti preskúmať námietky matky maloletého, najmä vzťah maloletého a viazanosť
maloletého na ňu, ako aj skutočnosť, že v U. matke hrozia
reštrikcie, pre ktoré by mohol byť maloletý od matky odlúčený, čo by nebolo v najlepšom záujme
maloletého. Z obsahu celého spisu vyplýva, že maloletý je viazaný na matku a takéto oddelenie od
matky by na neho priaznivo nepôsobilo. Odvolaciemu súdu sa nepodarilo zistiť, primerané opatrenia

podľa čl. 11 Nariadenia, pretože napriek vykonanému dotazu na ústredný orgán U. v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR tento na žiadosť súdu nereagoval. V danej situácii odvolací súd nemohol
vyhodnotiť primerané opatrenia posudzované súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, keď
medzičasom sa tieto stali neaktuálne a zmenili sa ďalšími rozhodnutiami U. súdu o rozluke manželstva
a následne ďalšími predloženými opatreniami zo strany navrhovateľa. Pre neoznámenie uvedených

skutočností zo strany ústredného orgánu U., odvolací súd nemohol posudzovať primerané opatrenia na
zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, keď v tejto súvislosti nepostačuje, že v členskom štáte
pôvodu existujú postupy na ochranu dieťaťa, ale musí sa preukázať, že orgány v členskom štáte pôvodu
podnikli na ochranu dotyčného dieťaťa konkrétne opatrenia. Uvedenie toho, či sa v danej krajine prijali
ochranné opatrenia a či sa týmito opatreniami dokáže zabezpečiť primeraná ochrana dieťaťa po jeho

návrate, bude veľmi dôležitá pomoc zo strany ústredných orgánov členského štátu pôvodu.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa zabezpečiť si stanovisko ústredného orgánu štátu pôvodu a
uvedenéopatreniavyhodnotiť.Budepotrebné,abysúdprvéhostupňazistilstavtrestnéhostíhaniamatky
vU.,pretožedomnienkyotom,čiaakýmatkehrozítrestahrozílenpodmienečnýtrestsúnedostačujúce.

V štádiu konania, keď bola zistená naviazanosť dieťaťa na matku má odvolací súd za to, že odlúčenie
maloletého dieťaťa od matky nie je v jeho najlepšom záujme, pričom pri rozhodovaní o nariadení
návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je potrebné skúmať celú rodinnú situáciu v
kontexte nariadenia návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. V súlade s Dohovorom oochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 8 ). Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti
konštatoval, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovor o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí ( Haagsky dohovor ) musia byť interpretované v súlade bez

vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné
náležite preskúmať celú rodinnú situáciu, vrátane tvrdení o vážnej ujme, ktorá by dieťaťu v prípade
návratu mala hroziť a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy vo svojich rozhodnutiach aj náležite
odôvodniť. Ďalej Európsky súd uviedol, že v prípade potreby by vnútroštátne súdy mali zabezpečiť
poskytnutievhodnýchopatrenívkrajineobvykléhopobytu,najmävpodobejasnýchochrannýchopatrení

v prípade známej hrozby.

V neposlednom rade je potrebné zvážiť aj zabezpečenie stanoviska maloletého dieťaťa, ktoré už síce v
predchádzajúcom konaní zabezpečoval odvolací súd cestou kolízneho opatrovníka, avšak Nariadením
sa posilňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v konaní. Toto nebude možné, ak súd prvého stupňa s ohľadom
na vek alebo stupeň vyspelosti dieťaťa by považoval vyjadrenie dieťaťa za nevhodné. Nariadením nie

sú stanovené kritériá na určenie požadovaného veku alebo stupňa vyspelosti ani postupy vypočutia
dieťaťa. Treba mať na zreteli, že práva dieťaťa sú veľmi významné z hľadiska konania, ktoré sa ho
týka pokiaľ ide o jeho najlepší záujem. Je to fakt, ktorý platí pre deti všetkých vekových kategórií. Dieťa
môže vypočuť aj príslušný orgán v súlade s predpismi. V prípade únosu dieťaťa je účelom vypočutia
zistenie charakteru námietok dieťaťa voči návratu, odhalenie príčin a ich vzniku a zistenie toho, či by

v prípade návratu mohlo byť dieťa ohrozené. Na posúdenie rozumovej schopnosti a vyspelosti dieťaťa
nie vylúčené zadovážiť si stanovisko odborníka, napr. pracovníkov Linky detskej istoty, kde sa realizujú
stretnutia otca s maloletým.

Je teda úlohou súdu prvého stupňa zistiť a posúdiť, či v prípade návratu hrozí dieťaťu vážne

nebezpečenstvo fyzickej alebo psychickej ujmy alebo vznik neznesiteľnej situácie, vyhodnotiť všetky
námietky účastníkov a zistiť a posúdiť primerané opatrenia na zabezpečenie maloletého po jeho návrate
pri zohľadnení najlepšieho záujmu dieťaťa. Napriek tomu, že Európsky súd pre ľudské práva nevyžaduje
dokazovanie aké sa vykonáva v konaní v opatrovníckom práve, je nevyhnuté, aby vnútroštátne súdy
dôkladne preskúmali podmienky na život v krajine obvyklého pobytu dieťaťa, do ktorých sa má dieťa

vrátiťavkaždomštádiuvnútroštátnehokonaniapreskúmalinajlepšízáujemdieťaťasohľadomnavšetky
existujúce okolnosti v momente rozhodovania.

Vneposlednomradeniejebezvýznamupokúsiťsaozmierlivériešenievecivnajlepšomzáujmedieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa by mal rodičov presvedčiť o najlepšom riešení pre dieťa.

Naznačené dokazovanie je nad rámec odvolacieho konania, preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.