Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228032
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113228032.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa FITTICH

ALARM spol. s r.o., Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 00 634 743, zastúpeného advokátom
PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., Kukučínova 18, Banská Bystrica, proti odporcovi S. J., R.. XX.
XX. XXXX, D. N. I. XXXX/XX, D. D., zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Šintajom, Majerská cesta
96, Banská Bystrica, o zaplatenie 9 481,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 9 481,06 Eur s úrokom z

omeškania 9 % ročne zo sumy 8 231,86 Eur od 23. 02. 2012 a zo sumy 1 249,20 Eur od 29. 02. 2012
až do zaplatenia.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa
10. 11. 2008, faktúrou vystavenou Ateliér Turčna s.r.o., Projekciou Ing. Ján Kútik, BB-TERMONTA s.r.o.,

výpoveďami zo zmluvy o nájme nehnuteľností zo strany navrhovateľa ako aj odporcu, korešpondenciou
účastníkov, fotodokumentáciou, udelením súhlasu odporcovi zo strany navrhovateľa zo dňa 06. 02.
2007, zmluvou o budúcej zmluve o nájme zo dňa 15. 08. 2008, dodatkom k zmluve zo dňa 10.
03. 2011, rozsudkom 13Cpr/1/2012 tunajšieho súdu, zmluvou o sprostredkovaní uzatvorenou medzi
navrhovateľom a firmou Lentini Slovakia s.r.o. zo dňa 05. 04. 2006, súhlasom spoločníka spoločnosti
FITTICH SA so sídlom Muzzano, Švajčiarko, aby spoločnosť navrhovateľa uzatvorila nájomnú zmluvu
zo dňa 28. 11. 2008, tiež súhlasom zo dňa 28. 11. 2005 s tým, aby odporca ako konateľ zabezpečil

výstavbu budovy sídla spoločnosti navrhovateľa, rozpisom investičných nákladov na budovu za roky
2008 až 2010, zmluvou o hypotekárnom úvere uzatvorenou medzi odporcom a jeho manželkou a
OTP bankou dňa 10. 03. 2008, projektovou dokumentáciou rekonštrukcie, stavebným povolením na
meno odporcu, obžalobou Krajskej prokuratúry Banská Bystrica 4TK/4/14 voči odporcovi, výpisom z
obchodného registra navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra tunajšieho súdu je odporca od 25. 08. 2009 spoločníkom firmy

navrhovateľa s vkladom 6 639,-- Eur a spoločnosť FITTICH SA s vkladom 36 468,-- Eur. Ďalším
spoločníkom je X.. O. Z. s vkladom 4 315,-- Eur. Konateľom navrhovateľa bol odporca v období od 10.
09. 2008 do 24. 03. 2011.Podľa tvrdenia navrhovateľa tento uzatvoril s odporcom dňa 10. 11. 2008 zmluvu o nájme
administratívnych a skladových priestorov na S. B. Č.. XX so súvisiacim pozemkom. Nehnuteľnosti sú
vedené na LV č. XXXX J.. Ú.. D. D. na odporcu.

Súčasťou zmluvy bola úprava náhrady nákladov spojených so zmenami vykonanými na predmetných
nehnuteľnostiach, vrátane úpravy oprávnenia odpisovať technické zhodnotenie, ktoré bol podľa článku
IX. bod 3. zmluvy oprávnený odpisovať navrhovateľ. V prípade skončenia nájomnej zmluvy pred
odpísaním celkovej hodnoty technického zhodnotenia bol navrhovateľ povinný ho odpredať odporcovi
za zostatkovú cenu a odporca bol povinný ho odkúpiť.

Technické zhodnotenie vykonané navrhovateľom pozostávalo:
a) z technickej pomoci pri úprave priestorov fakturovanej firmou Atelier Turčan s. r. o. v sume 23 800,--
Sk faktúrou zo dňa 06. 02. 2007,
b) z vypracovania projektovej dokumentácie pre rekonštrukciu predmetu nájmu X.. J. - projekcia,
fakturovanej v sume 243 950,-- Sk faktúrou zo dňa 30. 05. 2007,

c) z inžinierskej činnosti pri rekonštrukcii predmetu nájmu vykonanej X.. J. fakturovanej sumou 21 401,--
Sk a 598,82 faktúrou z 26. 07. 2007,
d) z murárskych prác v celkovej sume 1 411,34 Eur s DPH a 1 186,-- Eur bez DPH, fakturovaných
spoločnosťou BB Termonta s. r. o. faktúrou zo dňa 25. 08. 2009.

Navrhovateľ začal zrekonštruovaný predmet nájmu užívať v novembri 2008 a od tej doby začal s
úhrnným odpisovaním v súlade s § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmu č. 595/2003 Z. z. a § 22 ods. 1
citovaného zákona.
Odpísal z neho sumu 1 333,71 Eur bez DPH (zo zhodnotenia pod bodom a/ až c/) a 145,-- Eur bez
DPH (pod bodom d/).

Zostatková cena technického zhodnotenia na predmete nájmu je 7 900,88 Eur bez DPH, 9 481,06 Eur
s DPH.

Navrhovateľ vypovedal nájomný vzťah výpoveďou zo dňa 22. 11. 2011. V zmysle článku XIX. bod 1.
písm. b) zmluvy nájom skončil ku dňu 31. 01. 2012. Odporca túto výpoveď neuznal a sám vypovedal

zmluvu výpoveďou doručenou dňa 26. 01. 2012.
Po zániku nájomného vzťahu ponúkol navrhovateľ odporcovi technické zhodnotenie za jeho zostatkovú
cenu s výzvou na zaplatenie faktúry z 08. 02. 2012 do 22. 02. 2012 a faktúrou zo dňa 14. 02. 2012 s
dobou splatnosti 22. 02. 2012.
Odporca listom zo dňa 20. 02. 2012 odmietol uhradiť technické zhodnotenie s tým, že toto vôbec

nezhodnotilo jeho nehnuteľnosť.
Navrhovateľ poukázal na znenie § 29 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je zrejmé, že výdavky,
ktoré vynaložil na predmet nájmu pod bodom a) až d) sú výdavkami na technické zhodnotenie v
zmysle tejto právnej úpravy. Technické zhodnotenie v zmysle § 29 zákona o dani z príjmu objektívne
zvýšenie trhovej predajnej hodnoty majetku nevyžaduje. Podmienkou, aby takéto výdavky bolo možné

považovať za technické zhodnotenie je, aby rekonštrukcia bola dokončená a aby výdavky na ňu v
úhrne prevyšovali zákonom stanovenú hodnotu a aby mala povahu rekonštrukcie. V danom prípade
sa nejednalo ani o dar v zmysle § 628 O. z., ani o nárok podľa § 667 O. z. Je bežnou praxou, že sa
prenajímateľ a nájomca dohodnú na odpredaji zostatku nájomcom vykonaného ale ešte neodpísaného
technického zhodnotenia, pretože výdavky, ktoré vzniknú nájomcovi stratou oprávnenia odpisovať

technické zhodnotenie, uhradí prenajímateľ a výdavky vzniknuté prenajímateľovi odkúpením zostatku
neodpísané technického zhodnotenia si prenajímateľ vyrovná prostredníctvom ich odpisovania ako
daňových výdavkov.

Svojím návrhom sa domáhal zaplatenia tejto sumy, keďže odporca porušil povinnosť vyplývajúcu z

článku IX. bod 3. zmluvy.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že položky technického zhodnotenia uvedené navrhovateľom
pod bodom a) až c) sú investíciami z roku 2007, t. j. pred vznikom zmluvy o nájme. Zo zmluvy
nevyplýva, že by sa odsúhlasilo odpisovanie technického zhodnotenia uskutočneného pred účinnosťou

nájomnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ takéto zhodnotenie odpisoval, jedná sa o jeho rozhodnutie a je to
vec daňovoprávna a nie obchodnoprávna. Samotná existencia práva odpisovať zhodnotenie nemôže
zakladať právo požadovať od odporcu jeho zaplatenie.Murárske práce (uvedené pod bodom d) boli vykonané výlučne na požiadavku a pre potreby
navrhovateľa pre účely odtienenia miestnosti NBÚ.
Navrhovateľ nepreukázal, že by v zmluve bolo dohodnuté právo navrhovateľa na zaplatenie a povinnosť

odporcuzaplatiťtechnickézhodnotenie.Kúpnazmluvajedvojstrannýprávnyúkon,ktorývyžadujeprejav
vôle na oboch stranách. K jej uzavretiu nedošlo. Jediným nárokom vyplývajúcim z článku IX. bod 3
zmluvy by bolo právo domáhať sa uzatvorenia takejto kúpnej zmluvy a nie požadovať zaplatenie hodnoty
technickéhozhodnotenia.Navrhovateľpožadovalplnenievzmyslezmluvyaniebezdôvodnéobohatenie
za zhodnotenie majetku. V žiadosti zo dňa 06. 02. 2007 požiadal navrhovateľ o udelenie súhlasu na

vykonanie prác pre vypracovanie architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie ako aj inžinierskej
činnosti s tým, že prehlásil, že všetky náklady bude hradiť zo svojho bez požadovania ich náhrady.
Vzniesol námietku premlčania nároku, keď k investíciám pod bodom a) až c) došlo ešte v roku 2007
bez zmluvného základu.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24. 01. 2014 uviedol, že odporca bol konateľom

navrhovateľa. Zmluvu o nájme nehnuteľnosti ako aj jej dodatok podpísal v mene každej zmluvnej strany.
Jeho nárok uplatnený v tomto konaní nie je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia. Jedná sa
o nárok uvedený v návrhu (t. j. plnenie zo zmluvy), alebo v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného
zákonníka,keďodporcauprednostnilprivýkonesvojejpôsobnostiakokonateľsvojeosobnézáujmypred
záujmami spoločnosti a nadobudol majetok v rozpore s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka. Z

peňazí navrhovateľa zaplatil rekonštrukciu svojej vlastnej budovy a uzatvoril zmluvu, podľa ktorej nebolo
možné odpisovať technické zhodnotenie takto zaplatené. O tomto konaní sa dozvedel navrhovateľ až
z doručeného odporu.
Ku vznesenej námietke premlčania uviedol, že nárok nie je premlčaný, vzhľadom k tomu, že došlo zo
strany odporcu k úmyselne spáchanej škode, a teda sa na daný prípad vzťahuje 10-ročná premlčacia

doba.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že budovu kupoval na požiadavku konateľa
majoritného spoločníka spoločnosti FITTICH SA X.. Ř.. Všetky práce, ktorých náhradu požaduje
navrhovateľ, boli tiež vykonané na požiadavku X.. Ř., keďže tam mala sídliť spoločnosť navrhovateľa.

Bolo to z dôvodu, že spoločnosť navrhovateľa nemala dostatok finančných prostriedkov a nebola by
dostala úver, keďže mala už iný, ktorý splácala. Budovu nemohla kúpiť ani spoločnosť FITTICH SA,
keďže sa jednalo o zahraničný právnický subjekt. Poukázal na tú skutočnosť, že si musel vziať úver
vo výške 3,8 milióna slovenských korún na kúpu a 10 miliónov slovenských korún na rekonštrukciu.
Splnil požiadavku spoločnosti FITTICH SA, že nájomná zmluva mala byť uzatvorená na dobu určitú,

maximálne 15 rokov, s obvyklým nájomným. Bol jediným konateľom spoločnosti a v tej dobe sa
nepredpokladalo, že by došlo k nejakej výpovedi zo strany nájomcu, keďže nájom mal trvať 15 rokov a
mali sa tým splatiť všetky záväzky voči jeho osobe a vyriešiť aj technické zhodnotenie spoločnosti, ktoré
malo byť za tú dobu odpísané. Odpisovanie technického zhodnotenia bolo pre spoločnosť výhodné, lebo
došlo ku zníženiu daňového základu. Z podnetu navrhovateľa došlo ku zániku nájomného vzťahu k 31.

01. 2012, keďže sa spoločnosť v novembri 2011 sťahovala do iných priestorov. Škodu si teda spôsobil
sám navrhovateľ, keďže sa odsťahoval.

Ku zmene právnej kvalifikácie v zmysle § 135a Obchodného zákonníka uviedol, že znenie nájomnej
zmluvy nebolo nevýhodné, keďže nájomca mohol odpisovať technické zhodnotenie, a preto nedošlo

k porušeniu povinnosti z jeho strany ako konateľa. Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a takýmto konaním. Ku správnosti výpočtu žalovanej sumy sa nevedel vyjadriť. Uviedol,
že jemu samému vznikla škoda, keďže budovu zrekonštruoval zo svojich finančných prostriedkov a v
súčasnej dobe do týchto priestorov nemá nájomcu, resp. len v časti budovy a 2 roky nemal žiadneho
nájomcu. Bolo to z dôvodu, že budova bola špecificky zrekonštruovaná pre potreby navrhovateľa.

Predmetom sporu bol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 9 481,06 Eur s úrokom z omeškania od
23. 02. 2012. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 09. 10. 2013.

Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu sa súd zaoberal jej dôvodnosťou.

Pre preskúmanie otázky premlčania nároku bolo potrebné zo strany súdu ustáliť, o nárok z akého
právneho vzťahu medzi účastníkmi sa v konaní jedná.Nebolo sporné, že odporca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - administratívnym a skladovým
priestorom na S. B. XX C. D. D., súpisné číslo XXXXX, postavenej na pozemku parc. č. KN X P., Č..
XXX/X O. Č.. XXX/XX O. Č.. XXX/XX, vedených na LV č. XXXX J.. Ú.. D. D., na zakúpenie ktorej si vzal

úver vo výške 3,8 milióna slovenských korún od firmy navrhovateľa a na rekonštrukciu ktorej si spolu
s manželkou vzali úver u OTP Banka Slovakia vo výške 10 000 000,-- Sk dňa 10. 03. 2008. Odporca
ďalej nespochybňoval, že z finančných prostriedkov navrhovateľa boli uhradené faktúry predstavujúce
technické zhodnotenie uvedené v návrhu pod bodom a) až d).

Z obsahu žalobného návrhu, ako aj vyjadrení navrhovateľa, až do vyjadrenia jeho právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 29. 10. 2014, žalovaná suma mala predstavovať škodu vzniknutú v dôsledku
porušenia povinnosti odporcu vyplývajúcej zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 10. 11.
2008,keďodporcasinapriekopakovanýmpísomnýmvýzvamnesplnilsvojupovinnosťodkúpiťtechnické
zhodnotenie vykonané na predmete nájmu navrhovateľom napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala
z článku IX. bod 3 zmluvy (článok VIII. žaloby).

Z charakteru zmluvy, ako zmluvy o nájme, ako aj charakteru účastníkov, odporcu ako fyzickej osoby -
vlastníka tejto nehnuteľnosti, vyplýva, že sa jedná o typický občianskoprávny vzťah upravený v § 720
O. z. a v špeciálnej právnej úprave v Zákone o nájme nebytových priestorov č. 116/1990 Zb. Samotná
zmluva o nájme nehnuteľnosti je uzatvorená v zmysle § 663 a nasledujúcich O. z.

Vzhľadom ku vznesenej námietke premlčania súd skúmal, či nedošlo k márnemu uplynutiu všeobecnej
3-ročnej premlčacej doby v zmysle § 100 a nasledujúcich O. z.

K porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy uvedenej v článku IX. bod 3 (že v prípade ukončenia

nájomnej zmluvy technické zhodnotenie spoločnosť navrhovateľa odpredá odporcovi v zostatkovej
hodnote), z ktorého znenia si navrhovateľ dovodil aj povinnosť odporcu ho odkúpiť, mohlo dôjsť najskôr
okamihom ukončenia nájomnej zmluvy. V danom prípade podľa výpovede navrhovateľa mal nájomný
vzťah skončiť 31. 12. 2011 a podľa odporcu 3 dni od doručenia výpovede, t. j. 29. 01. 2012.
Návrh na súd bol doručený 09. 10. 2013.

Nedošlo potom k márnemu uplynutiu 3-ročnej všeobecnej premlčacej doby v zmysle § 101 O. z.

Z uvedených dôvodov sa potom súd zaoberal dôvodnosťou nároku navrhovateľa na náhradu škody z
titulu porušenia citovaného článku zmluvy o nájme nehnuteľnosti.

Podľa § 420 O. z. ods. 1, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
sú:

a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

Čo sa týka porušenia právnej povinnosti, táto sa môže týkať porušenia povinnosti vyplývajúcej zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, alebo zo zmlúv.

Predmetom sporu bolo právo na náhradu škody z porušenia zmluvy. Podľa článku IX. bod 3 zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že technické zhodnotenie vykonané nájomcom na predmete nájmu bude

odpisovať spoločnosť F.A. - nájomca. V prípade ukončenia nájomnej zmluvy ho spoločnosť F.A. odpredá
prenajímateľovi v zostatkovej hodnote.
Ustanovenie článku IX. bod 3 zmluvy nemožno vykladať tak, že by sa v ňom odporca zaviazal
po skončení nájmu odkúpiť hodnotu technického zhodnotenia v jeho zostatkovej hodnote. Svojím
charakterom by toto dojednanie mohlo predstavovať zmluvu o budúcej zmluve (§ 50a O. z.), ktorá však

pre svoju platnosť musí obsahovať dohodu o podstatných náležitostiach (kúpnej cene a predmetu kúpy).
Nič nebránilo navrhovateľovi domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle odporcu bolo nahradené súdnym
rozhodnutím v zmysle § 50a ods. 2 O. z. Predmetom sporu však nebol tento nárok.Z uvedených dôvodov, keďže súd nemal za preukázanú prvú náležitosť vzniku zodpovednosti za škodu
a to porušenie povinnosti zo zmluvy, nárok navrhovateľa nepovažoval za dôvodný.

Navrhovateľ netvrdil, že jeho nárok v tomto konaní predstavuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 a nasledujúcich O. z. Ani súd nemal za to, že by v danom prípade bola naplnená skutková
podstata čo i len jednej z osobitných skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia uvedených
v ustanovení § 451 alebo § 454, prípadne § 455 O. z.

Na pojednávaní dňa 29. 10. 2014 zástupca navrhovateľa poukázal na porušenie povinnosti odporcu ako
konateľa, keď nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a uprednostnil
svoj osobný záujem tým, že nebol oprávnený z finančných prostriedkov žalobcu zaplatiť zhodnocovanie
svojho súkromného majetku a uzatvoriť nájomnú zmluvu v takej podobe, ktorá by neobsahovala jeho
povinnosť zaplatiť zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia. Tým spôsobil navrhovateľovi škodu v
žalovanej výške v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka.

Následne svoju právnu kvalifikáciu obdobne zdôvodnil aj podaním došlým súdu dňa 18. 02. 2015.
Uviedol ďalej, že je povinnosťou súdu skúmať, či platné právo umožňuje, aby na základe navrhovateľom
tvrdenéhoskutkovéhostavumohlobyťnárokuvyhovené,pričomotázkaprávnejkvalifikáciepatrívýlučne
do právomoci súdu. Ďalej uviedol, že konanie odporcu nie je možné kvalifikovať inak, ako tak, že tento
vedome, plánovane a úmyselne spôsobil navrhovateľovi škodu, keď z jeho finančných prostriedkov

zaplatil zhodnotenie vlastného majetku.

Z obsahu žalobného návrhu a vyjadrení navrhovateľa do pojednávania konaného dňa 29. 10. 2014
vyplýva, že navrhovateľ sám vymedzil skutkový a právny základ uplatneného nároku ako nároku na
náhradu škody z titulu porušenia povinnosti zo zmluvy o nájme.

Predmetom občianskeho súdneho konania je uplatnené právo na plnenie (procesný nárok), ktorého
základom sú žalobou tvrdené právne významné skutočnosti a predmetom je žalobný petit. Opísaním
právne významných rozhodujúcich skutočností v zmysle § 79 ods. 1 OSP navrhovateľ určuje nielen
o čom, ale aj na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Zo súhrnu opísaných rozhodujúcich

skutočností uvedených v žalobe musí vyplynúť, o aký právny pomer navrhovateľ svoj nárok opiera (t. j.
akýjeprávnydôvodžaloby),ajkeďvýslovnéuvedenieprávnehodôvoduvžalobeniejejehonáležitosťou
(porovnaj rozhodnutie NS SR 3Obdo 31/09, 1M Obdo/19/07).
V danom prípade navrhovateľ sa domáha v žalobe nároku na základe úplne iného skutkového základu,
ako na pojednávaní dňa 29. 10. 2014.

Zo strany právneho zástupcu navrhovateľa (advokáta) nedošlo ku návrhu na zmenu pôvodnej žaloby,
ani o rozšírenie návrhu o alternatívny petit a to ani na výslovnú výzvu zo strany súdu. Dispozícia s
predmetom sporu je výlučne oprávnením žalobcu.

Z uvedených dôvodov sa potom súd nemal prečo zaoberať otázkou dôvodnosti žaloby z hľadiska

porušenia povinnosti odporcu v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ by aj mal súd posudzovať dôvodnosť takto odlišne právne a skutkovo kvalifikovaného žalobného
petitu, takýto nárok súd považuje za premlčaný v 4-ročnej lehote od tvrdeného porušenia povinnosti
(§ 393 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka), keď ku zaplateniu zhodnotenia súkromného majetku

odporcu malo dôjsť v rokoch 2007 a pod bodom d) do 25. 08. 2009. Žaloba bola podaná na tunajší súd
09. 10. 2013.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol v plnom rozsahu.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.