Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/481/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228032
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113228032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcu FITTICH ALARM spol. s r.o., IČO: 00634743, so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta
č. 14, zastúpeného PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,
Kukučínova č. 18, proti žalovanému S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. D., N. I. č. XXXX/XX,
zastúpenému JUDr. Danielom Šintajom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta č. 96,
o zaplatenie 9.481,06 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 9C/28/2014-174 zo dňa 13.03.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie
sumy 9.481,06 € s príslušenstvom (prvý výrok) a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalovaný je od 25.08.2009 spoločníkom žalobcu a v období od 10.09.2008 do 24.03.2011
bol súčasne aj konateľom žalobcu; žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme nehnuteľností zo
dňa 10.11.2008, predmetom ktorej bolo prenechanie špecifikovaných administratívnych a skladových
priestorov vo vlastníctve žalovaného do užívania žalobcu; zmluva obsahovala dojednanie o náhrade

nákladov spojených so zmenami vykonanými na predmetných nehnuteľnostiach zo strany žalobcu
ako nájomcu vrátane úpravy oprávnenia odpisovať technické zhodnotenie nehnuteľností, ktoré bol
podľa článku IX. bod 3 zmluvy oprávnený odpisovať žalobca s tým, že v prípade skončenia nájomnej
zmluvy pred odpísaním celkovej hodnoty technického zhodnotenia bol žalobca povinný ho odpredať
žalovanému za zostatkovú cenu a žalovaný bol povinný ho odkúpiť; žalobca vypovedal zmluvu o nájme
výpoveďou zo dňa 22.11.2011, preto nájom skončil ku dňu 31.01.2012; žalovaný túto výpoveď neuznal
a sám vypovedal zmluvu výpoveďou doručenou dňa 26.01.2012; po zániku nájomného vzťahu ponúkol

žalobca žalovanému technické zhodnotenie za jeho zostatkovú cenu v sume 9.481,06 €, keď žalovaný
toto technické zhodnotenie odmietol uhradiť.1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie predstavuje vzťah založený zmluvou o nájme
medzi žalobcom a žalovaným občianskoprávny vzťah; žalovaným vznesenú námietku premlčania
vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobca podal žalobu na súd pred uplynutím trojročnej premlčacej

doby na uplatnenie práva; uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia článku IX. bod 3
zmluvy o nájme nepovažoval za dôvodný, pretože uvedené dojednanie nezaložilo povinnosť žalovaného
„odkúpiť hodnotu technického zhodnotenia v jeho zostatkovej hodnote“; súd prvej inštancie tak nemal
preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ako jeden z predpokladov jeho
zodpovednosti za škodu; súd prvej inštancie dospel súčasne k záveru, že na strane žalovaného

nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu; preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

1.4 Pokiaľ žalobca v priebehu konania uviedol, že zaplatenia uplatnenej sumy sa domáha ako náhrady
škodyspôsobenejajtvrdenýmporušenímpovinnostížalovanéhoakobývaléhokonateľažalobcu(§135a
ods. 1 Obchodného zákonníka) súd prvej inštancie sa dôvodnosťou žaloby z tohto hľadiska nezaoberal,

pretože ide o odlišné skutkové odôvodnenie uplatneného nároku oproti pôvodnej žalobe (v ktorej sa
náhrady škody žalobca domáhal len z titulu porušenia zmluvy o nájme) a žalobca nepodal návrh na
pripustenie zmeny žaloby ani na jej rozšírenia a to ani na výslovnú výzvu zo strany súdu; s poukazom
na skutočnosť, že „dispozícia s predmetom sporu je výlučne oprávnením žalobcu“ uviedol, že sa „potom
nemalprečozaoberaťotázkoudôvodnostižalobyzhľadiskaporušeniapovinnostižalovanéhovzmysle§

135a ods. 1 Obchodného zákonníka“; pre úplnosť však vyslovil názor, že takýto nárok by bol premlčaný.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1 a 3, § 451, § 454, § 455, § 100
a § 101 Občianskeho zákonníka; rozhodnutie o trovách konania vyhradil na samostatné rozhodnutie
po právoplatnom skončení konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 29.03.2015 (č.l. 182-187 spisu). Rozsudok považoval za nesprávny nakoľko podľa
jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd
prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom; všetkých uvedených pochybení

sa súd prvej inštancie dopustil podľa žalobcu tým, že sa nezaoberal dôvodnosťou žaloby z hľadiska
porušenia povinnosti žalovaného podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka; zdôraznil, že vzhľadom
na vyjadrenie žalovaného v konaní pripustil kvalifikáciu pôvodne opísaného skutkového stavu, t.j. že
žalovaný z prostriedkov žalobcu uhradil náklady vo svoj vlastný prospech (zhodnotenie vlastného
majetku) ako náhradu škody z titulu porušenia povinností žalovaného ako konateľa žalobcu, teda po

výsluchu žalovaného sa zaplatenia žalovanej sumy nedomáhal z titulu porušenia povinnosti žalovaného
zo zmluvy o nájme zo dňa 10.11.2008, ale z titulu porušenia povinností žalovaného ako konateľa
žalobcu. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nemal dôvod sa zaoberať dôvodnosťou žaloby
z hľadiska porušenia povinností žalovaného v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka; poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/58/1999 uverejnený v časopise Zo

súdnej praxe pod č. 61/2000, podľa ktorého zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku uplatneného
žalobcom nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016; vyslovil názor, že nakoľko sa v prejednávanom spore domáhal zaplatenia sumy 9.841,06
€ z titulu náhrady škody v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti a neskôr z titulu porušenia povinností
konateľa, došlo síce k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku, ale nie k zmene žaloby; k zmene

žaloby nedochádza pri zmene právnej kvalifikácie nároku na základe nezmeneného skutkového stavu;
za skutkový základ v prejednávanom spore označil to, že žalobca na základe rozhodnutia žalovaného
ako vtedajšieho konateľa vykonal a zaplatil technické zhodnotenie majetku žalovaného, preto podľa jeho
názoru došlo v dôsledku vyjadrení žalovaného len k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku a
súd prvého stupňa bol preto povinný zaoberať sa dôvodnosťou žaloby aj z hľadiska porušenia povinností

žalovaného v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a keďže tak neurobil, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne mu súd prvej inštancie svojim postupom
odňal možnosť konať pred súdom a zasiahol do jeho práva na prístup k súdu. Nesúhlasil s tvrdením súdu
prvej inštancie, že v žalobe sa domáhal uplatneného nároku na základe úplne iného skutkového základuako v neskoršom priebehu konania, pretože podľa jeho názoru skutkový základ nároku bol stále rovnaký,
t.j. zaplatenie peňazí žalobcu z rozhodnutia žalovaného ako konateľa na súkromný majetok žalovaného
a odlišná bola len právna kvalifikácia tohto nároku. Napriek uvedenému navyše vyslovil názor, že pokiaľ

sa súd prvej inštancie s týmto názorom nestotožňoval, bol s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/19/2007 zverejnenom v literatúre pod č. 30/2009 a č. 33/2010
povinný považovať vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.04.2014 a zo dňa 18.02.2015 ako aj jeho prednesy
na pojednávaniach dňa 20.02.2015 a dňa 29.10.2015 za zmenu žaloby a bolo jeho povinnosťou o nej
rozhodnúť s tým, že nakoľko tak súd prvej inštancie neurobil dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne svojim postupom mu
odňalmožnosťkonaťpredsúdom.Nakoniecvyčítalsúduprvejinštancie,ženapriektomu,žesaodmietol
zaoberaťdôvodnosťoužalobyzhľadiskaporušeniapovinnostížalovanéhoakokonateľa,vyslovilzávero
premlčaní tohto nároku a súčasne podrobne uviedol dôvody, prečo tento nárok nie je premlčaný. Žalobca
zopakoval, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (t.j. §

95 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, resp. § 398 Obchodného
zákonníka) a svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného žalobca
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2015 (č.l. 197-199 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vyjadril
názor,žežalobcasavpodanomodvolanísnažíodviesťpozornosťodposúdeniadôvodnostiuplatneného
nároku na posúdenie, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s procesným úkonom žalobcu, ktorým
namiesto pôvodne uplatneného nároku požadovaného od žalovaného ako prenajímateľa začal od

neho požadovať nárok na náhradu škody v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Súhlasil s
právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, že z predmetnej zmluvy o nájme nevyplýva
povinnosť žalovaného zaplatiť zostatok sumy technického zhodnotenia. Poukázal na to, že žalobca
je v spore zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov, ktorý na výslovný dopyt súdu uviedol,
že sa z jeho strany nejedná o zmenu žaloby, ale len o zmenu právnej kvalifikácie, preto súd prvej

inštancie správne posudzoval uplatnený nárok len v rozsahu podanej žaloby. Vyjadril názor, že žalobca
mal už pred podaním žaloby k dispozícii všetky doklady a všetky informácie, preto nie je zrejmé o
akých sa mal dozvedieť až v priebehu konania, ktoré mali byť dôvodom na zmenu právnej kvalifikácie
uplatneného nároku. Nárok uplatnený podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka by si podľa jeho
názoruvyžadovalúplneinéskutkovéaprávnezdôvodnenieoprotinárokuuplatnenémužalobou.Súhlasil

ajskonštatovanímsúduprvejinštancieopremlčanínárokupodľa§135aods.1Obchodnéhozákonníka.
Na základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.09.2016 (č.l. 203-205 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zopakoval názor, že strana nie je povinná právne odôvodniť uplatnený nárok a právne

posúdenie uplatneného nároku nie je ani náležitosťou žaloby, preto prípadná zmena v právnej
argumentácii nie je zmenou žaloby, pretože právna argumentácia nie je jej súčasťou. Ďalej zdôraznil,
že v zmysle zásady iura novit curia je právna kvalifikácia uplatneného nároku vecou súdu; súd skúma,
či stranami tvrdené skutočnosti možno podradiť pod hypotézu niektorej právnej normy z hľadiska, či z
dispozície tejto právnej normy možno vyvodiť plnenie, ktorého sa žalobca domáha; ak strana uvedie

rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s tými
skutočnosťami nespája právne následky, nie je súd viazaný právnym posúdením strany a je povinný
posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.09.2010). Preto
súd prvej inštancie nebol viazaný právny kvalifikáciou uplatneného nároku. Vyjadril názor, že vec možno

právne posúdiť na základe vykonaného dokazovania a odvolací súd nemusí vykonávať nové dôkazy.
Zotrval aj na svojej argumentácii o tom, že uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože premlčacia doba
začala plynúť až v roku 2014 (o rozhodných skutočnostiach sa dozvedel až z podaného odporu a
následného výsluchu žalovaného).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a

2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods.
2 C.s.p.).

4.6 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd nemohol skúmať právne posúdenie veci zo
strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru o nesplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu, ale výlučne len právnu otázku, či podania a prednesy žalobcu v priebehu konania predstavovali
zmenu žaloby podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016

a či súdu prvej inštancie vznikla povinnosť rozhodovať o zmene žaloby podľa § 95 ods. 2 a 3
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. Žalobca argumentoval v podstate tým,
že v prejednávanom spore po celý čas uplatňoval skutkovo totožný nárok a v priebehu konania zmenil
len jeho právnu kvalifikáciu, preto nemožno hovoriť o zmene žaloby; navyše ak súd prvej inštancie
vychádzal z názoru, že predsa len išlo o zmenu žaloby, mal o nej príslušným spôsobom rozhodnúť.

Odvolací súd však dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie a jeho
procesný postup boli v tomto smere správne.

4.7Odvolacísúdsavprvomradestotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žepodaniamiaprednesmi
žalobcu v priebehu konania nedošlo len k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku, ale súčasne

aj k zmene skutkových okolností, od ktorých žalobca odvodzoval uplatnený nárok; kým v podanej
žalobe sa zaplatenia žalovanej sumy žalobca domáhal na skutkovom základe, ktorý vyplýval z porušenia
dojednaného zmluvného ustanovenia v zmluve o nájme zo dňa 10.11.2008, v priebehu konania tento
skutkový základ zmenil tak, že zaplatenia žalovanej sumy sa domáhal na základe tvrdeného porušenia
povinností žalovaného ako konateľa žalobcu; aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o zmenu skutkových

okolností, z ktorých vyplýva uplatnený nárok a nie len o zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku;
nie je rozhodujúce, že žalovaná suma (predmet konania) zostala totožná, pretože táto predstavuje
len jednu zo zložiek, ktorá odlišuje spor od prípadných iných sporov; v obidvoch prípadoch by totiž
vzhľadom na rozdielne skutkové okolnosti nešlo o totožný spor, t.j. spor, ktorý sa týka (1) totožnýchstrán, (2) totožného predmetu konania a (3) totožných skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje
uplatnený nárok; podstatu skutku (skutkových okolností sporu) je potrebné vidieť predovšetkým v
spôsobe účasti strán vo všetkých formách prejavu na určitej udalosti alebo následku, ktorý bol ňou

spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo zániku ich vzájomného právneho vzťahu; skutkové okolnosti
vo všetkých svojich prejavoch (predovšetkým vecných a časových) spočívajúce v porušení konkrétnej
zmluvnej povinnosti predmetnej zmluvy o nájme zo dňa 10.11.2008 sú zjavne odlišné od skutkových
okolností spočívajúcich v porušení zákonnej povinnosti konateľa spoločnosti podľa § 135a ods. 1
Obchodného zákonníka; neobstojí preto poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo/58/1999, pretože toto sa zaoberá zmenou právnej kvalifikácie pri nezmenenom
skutkovom základe uplatneného nároku, čo nie je vzhľadom na vyššie uvedené prípad prejednávaného
sporu. Súd prvej inštancie preto správne dopytoval žalobcu, či uvedené podania a prednesy má
chápať ako zmenu žaloby, na čo žalobca výslovne uviedol, že má súd prvej inštancie pokračovať v
konaní o pôvodnej žalobe, pretože ide len o zmenu právnej kvalifikácie; v tomto smere nie je podľa
odvolacieho súdu významné, že názor žalobcu o tom, že svojimi podaniami a prednesmi zmenil len

právnu kvalifikáciu, nie je správny, pretože súd prvej inštancie bol viazaný výlučne jeho procesným
prednesom, podľa ktorého tieto procesné úkony nie sú zmenou žaloby; z uvedeného súčasne vyplýva,
žesúdprvejinštancienebolpovinnýozmenežalobyrozhodnúť(žalobcatakýtoprocesnýnávrhnepodal)
a súčasne pri viazanosti návrhom (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016) bol povinný rozhodovať len o pôvodnej žalobe (bez pripustenia zmeny žaloby nemohol

súd rozhodovať o žalobe žalobcu, ktorá by sa opierala o skutkový základ spočívajúci v tvrdenom
porušení povinností žalovaného ako konateľa žalobcu); v tomto smere neobstojí poukaz žalobcu na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/19/2007 zo dňa 31.07.2008, pretože
v tomto prípade súdy konali o zmenenej žalobe bez pripustenia jej zmeny, čo nezodpovedá okolnostiam
prejednávaného sporu, v ktorom žalobca na výslovný dopyt súdu neuviedol, že podáva návrh na zmenu

žaloby (napriek tomu, že z jeho podaní a prednesov vyplývala zmena skutkového základu žaloby). Aj
podľa odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie bez návrhu nebol povinný vydať rozhodnutie podľa §
95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 pokiaľ žalobca ako dominus
litistakýtonávrhnepodalapretosúčasnemoholrozhodovaťlenonárokuuplatnenomvpôvodnejžalobe.
Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatneniu procesných ustanovení

o zmene žaloby bolo preto podľa odvolacieho súdu správne, keď pri viazanosti odvolacími dôvodmi
žalobcu správnosť rozsudku z iných hľadísk nehodnotil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom
na vyššie uvedené (bod 4.7 odôvodnenia) je však právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
správne. Preto nemožno dospieť ani k záveru, že postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces ani, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok nanáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).