Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/236/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216749
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712216749.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne C.,

G..M..B.., G. G. D. H., C. XX, V.: XX XXX XXX, zastúpená spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej G. M., F. Y. Y. I. G. G. M., G. G. D. H., Ž.
T. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 27.09.2012 domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú k náhrade škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 440 Eur.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa navrhla súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre

pohľadávku voči dlžníkovi - povinnej N. B., podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil
návrh Okresnému súdu Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako exekučný súd túto
žiadosť prijal na ďalšie konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom je rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Nejde teda o rozhodnutie

rozhodcovskej komisie, ktoré rozhodovali v pracovných sporoch do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky
č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami. Vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovalo si spoluprácu s účastníkmi konania
majúcu podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie. Okresný súd Pezinok
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 10.12.2010. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Žalobkyňa ako poškodená sa dozvedela o

všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-eur a

na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu
stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak žalobkyňa vynaložila sumu 125,-eur,
ktorá by ju nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o udelení povereniaby dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými
ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je

možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné zmluvy. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímneho očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika straty
kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť spoločnosti

u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít žalobkyne ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie
ďalších podnikateľských postupov žalobkyne a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,

dosiahnutie adekvátnej nápravy primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom,
podľaktorejpokiaľideozbytočnéprieťahyvsúdnomkonaníjespravodlivéaksazakaždýrokpoznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 Eur. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania

rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 440 Eur za 8 mesiacov t. j. 55,-eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobkyňa požiadala o prerokovanie svojho nároku na náhradu
škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné deklarovať

porušenie práva žalobkyne na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonomstanovenejdobe,deklarovaťporušenieprávažalobcunasúdnuochranu,deklarovaťporušenie
princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť žalobkyni
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti. Žiadala preto rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu a konštituovať nemajetkovú

ujmu v eurách.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.06.2013 (založené na tunajšom súde v
G. XXXX/XXXX) žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko mala za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,

danosť príčinnej súvislosti, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Žalovaná uviedla, že
lehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a

nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. Žalovaná mala za to, že z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
platného pred dňom 01. 06. 2011 vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, teda aj rozhodcovského rozsudku. S poukazom na
judikatúru Ústavného súdu sp.zn. V..Ú. XX/XX dospela žalovaná k názoru, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, keď skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa
týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná taktiež uviedla, že nie

je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, keď žalobca nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania, keďže mala za to,

že k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred
dňom, kedy bola žalovanej doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná uviedla, že
žalobca nepreukázal vznik a ani výšku škody. Podľa žalovanej akákoľvek výška nákladov na správu
informačného systému a udržiavanie systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahya jej uplatnenie považovala žalovaná za účelové, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý
poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za žalobcom veľmi všeobecne

uvedené činnosti je podľa žalovanej nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/
skutočnosťami. Žalovaná taktiež uviedla že žalobca nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani
to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú
osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660,- EUR na základe nálezov Ústavného súdu SR.

Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza z významu sporu pre žalobcu, zo skutočnosti, či
sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, ako aj zo skutočnosti či sa jedná o právnickú alebo fyzickú
osobu. S poukazom na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX žalovaná uviedla, že pocity členov riadiacich orgánov

spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca
nekonkretizoval, v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" žalobcu, a ako
situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Žalovaná s poukazom na list Európskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. N. S.(XXXX) ] XXXX a článok v denníku

SME zo dňa 16.07.2012 uviedla, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať
akékoľvek podanie žalobcu. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu

považovala žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na
náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva
žalobcu, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

4. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 CSP, a to za zachovania
lehoty 5 dní podľa § 219 CSP, kedy miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej
tabuli súdu dňa 31.08.2016.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa obsahom listín a to žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2010, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom N.. M. Y. zo dňa
02.06.2010, poverenie číslo XXXX XXXXXX, spisom XEr/XXX/XXXX a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :

6. Dňa 15.06.2010 podal súdny exekútor N.. M. Y. na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej C., G..M..B.. proti povinnej N. B., na vymoženie istiny 804 Eur

s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
v Bratislave z sp. zn. G. XXXXX/XX zo dňa 16.12.2009. Okresný súd Pezinok uznesením z 08.12.2010
č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v časti 0,25% úroku z omeškania denne zo sumy 804 Eur od 18.05.2009 do zaplatenia. Z
poverenia číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok má súd preukázané, že dňa 10.12.2010 vydal
Okresný súd v Pezinku poverenie.

7. Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobkyne súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených

skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("aura novit curia").

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým
nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (§ 5 ods. 1 až 3 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

11. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo

podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny
opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o
prípady hodné osobitného zreteľa (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.)..

12. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).

13. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

14. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

15. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku (§
16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

16. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

17. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z. z.).

18. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z. z.).19. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

20. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23. Predmetom konania je žalobkyňou vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj
nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež "ZoZŠSVVM") na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej
republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné

splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť
medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti
liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM).

24. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané zmenšenie majetku (§ 17 ods. 1

ZoZŠSVVM) tak ako bolo uvedené v návrhu. Žiadne listiny označené ako dôkazy nepreukazujú správu
pohľadávky, pracovné výkony zamestnanca žalobcu ako ani využívanie informačného systému žalobcu
ako ani poštovné a telekomunikačné náklady. Žalobkyňa nielenže nepreukázala tvrdené zmenšenie
majetku, ale ani neosvedčila podmienky, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov.
Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom samostatným dôvodom na zamietnutia návrhu.

25. Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď žalobkyňa rovnako
nenavrhovala vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním súdu spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.

26. V súvislosti s výškou prípadnej škody súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.06.2010 a poverenie bolo
vydané dňa 10.12.2010, pričom tomuto predchádzalo uznesenie tunajšieho súdu č.k. XEr/XXX/XXXX-
XX zo dňa 08.12.2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokuz omeškania, keď toto uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne ako oprávneného
dňa 21.10.2010. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z uvedeného je zrejmé, že 15 dňová lehota je daná súdu len v prípade "ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučnéhotitulusozákonom",vopačnomprípadesúduniejeexplicitnedanážiadnalehota.Uznesenie
tunajšieho súdu č.k. XEr/XXX/XXXX-XX nebolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany žalobcu
ako oprávneného. Vzhľadom na neexistenciu lehoty na vydanie poverenia v prípade, ak súd zistí rozpor
žiadostisozákonom,potomnemôžeísťonesprávnyúradnýpostupsúdu.Nebolapretosplnenáanitretia
podmienka na vznik zodpovednosti štátu za škodu tak ako ju skutkovo vymedzila žalobkyňa. Uvedené

je potom ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu v časti zaplatenia majetkovej ujmy.

27. Žalobkyňa bola povinná navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, avšak neoznačila ani nenavrhla vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd
nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy,

ako boli v konaní navrhnuté žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.

28. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o paušalizácii reálnych vecných nákladov v dôsledku možnosti
vyčíslenia výšky škody len s nepomernými ťažkosťami, ktorým fakticky odkázala na ustanovenie § 136

O.s.p., súd poukazuje na jednoduchú možnosť preukázať časť tvrdených nákladov a ďalej na vyššie
uvádzané neosvedčenie podmienok, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebol
by preto dostatočný priestor na úvahu súdu, ktorá musí mať podklad v tvrdených skutočnostiach, keď
ňou možno zistiť len výšku nároku, nie aj jeho existenciu resp. základy jeho existencie.

29. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu
alebonezákonnéhorozhodnutia(alebonezákonnéhozatknutia,zadržaniaaleboinépozbaveniaosobnej
slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to uvedené
v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného splnenia
podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť uspokojiť

nemajetkovú ujmu inak. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho
orgánu tak ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe, nemohla byť priznaná nemajetkovú ujma žalobkyni,
keď nebola splnená základná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu, ktorú tvrdila
žalobkyňa v žalobe. Súd potom žalobu aj v tejto časti zamietol.

30. V súvislosti s nemajetkovou ujmou má súd za potrebné uviesť, že táto je satisfakciou za zásah
do odlišných práv ako sú uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM
ako lex specialis sú vo vzťahu k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy
tohto osobitného zákona je satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM,
pričom chráneným záujmom je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v
spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom. Súd potom pri určovaní výšky skúma okolnosti uvedené v § 17 ods. 3
písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM, avšak okrem okolností podľa demonštratívneho výpočtu skúma tiež napríklad

subjekt zasahujúceho štátneho orgánu a ďalšie okolnosti protiprávneho konania

zasahujúceho orgánu ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou),
náročnosť veci, recidíva zásahu v obdobnej veci. Nie je procesnou povinnosťou žalobcu preukazovať
okolnosti podľa § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou.

zohľadniac všetky preukázané skutočnosti. rozhodne o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Avšak v
prípade že dotknutá osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita
vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy.31. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nutnosť "deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe", pričom však sa tohto nároku
nedomáhala aj v predmete žaloby. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM) nerozhodoval

a to odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností spočívajúcich v neexistencií nesprávneho úradného
postupu štátnym orgánom.

32. Čo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

(prieťahy v konaní tvrdila žalobkyňa), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. V.. Ú. XX/XX). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavnýsúdSlovenskejrepublikynapodkladeústavnejsťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom

čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak

súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa

k zákonu č. 412/2012 Z. z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobkyňa nepredložila a na toto sa vo svojom
návrhu ani neodvolávala.

33.Lenpreúplnosťsúduvádza,žežalobkyňavosvojomžalobnompetitežiadalanajprvovecirozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom. K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa §

214 CSP., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu
účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie
a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

34. Podľa§ 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Podľačl.17CSP,Súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

37. V zmysle citovaného ustanovenia zákona podľa § 255 CSP, úspešnej žalovanej vznikol nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Žalovaná si náhradu trov konania

neuplatnila, pričom zo spisu trovy žalovanej nevyplývajú, a preto súd žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Súd o trovách konania rozhodol aj v zmysle článku 17 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

V Pezinku dňa 12. septembra 2016