Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/289/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204597
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414204597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

KočičkovejasudcovJUDr.FerdinandaZimmermannaaJUDr.AmyOdalošovej,vprávnejvecižalobkyne
G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nad H. č. XXX/X, XXX XX X. nad H., zastúpenej Bc. A. E.,
bytom G. N. XXXX/XB, XXX XX S. proti žalovanému Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. D. č. XXX,
XXX XX D. D., zast. Advokátskou kanceláriou Líška & Partners s. r. o., A. Hlinku 736/3, 965 11 Žiar
nad Hronom, pracovisko Nám. Matice Slovenskej 4, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu na zaplatenie
sumy 3 500 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.
zn. 5C/48/2014-72 zo dňa 07.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3 500
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.02.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania 210 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho

zástupcu domáhala zaplatenia od odporcu sumy 3.500 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne,
počítaným od 1.2.2013 do zaplatenia, s poukazom na to, že požičala žalovanému finančné prostriedky
a žalovaný jej finančné prostriedky nevrátil ani v časti.

O návrhu žalobkyne rozhodol Okresný súd Prievidza platobným rozkazom sp. zn. 7Ro 314/2013 zo dňa
9.12.2013.

Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný, v tom čase zastúpený právnym zástupcom JUDr.
Viktorom Šurkom, odpor, kde namietal nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Prievidza a
zároveň konštatoval, že z predložených listín nevyplýva právo navrhovateľky na zaplatenie uplatnenej
sumy, nakoľko podpis na uznanie dlhu nie je podpisom odporcu. Rozporoval aj úrok z omeškania.

Okresný súd Prievidza postúpil spis na ďalšie konanie Okresnému súdu v Žiari nad Hronom s poukazom
na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti.

Na pojednávaní zástupca žalobkyne poukázal na to, že suma 3.500 € bola žalovanému vyplatená
v dielčich čiastkach na základe ústnej dohody so žalovaným, pričom zároveň došlo k dohode, že
celkový dlh má žalovaný splatiť do 31.1.2013. Keďže tento dlh z jeho strany zaplatený nebol, žalobkyňaso žalovaným sa dohodli, že spíšu uznanie dlhu. Zástupca žalobkyne konštatoval, že je pravdou,
že došlo k určitému pochybeniu, pokiaľ sa týka tejto listiny, kde uvádzali, že má byť dlh zaplatený
najneskôr do 31.1.2013, pričom uznanie dlhu je vyhotovené dňa 10.2.2013, bolo to však myslené tak,

že dátum 31.1.2013 hovoril o tom, že v tomto dátume mal byť splatný pôvodný dlh. Zástupca žalobkyne
konštatoval, že zo strany odporcu bola ochota dlh zaplatiť, pričom poukázal na mailovú korešpondenciu
účastníkov konania, z ktorej je zrejmé, že žalovaný uviedol, že uznáva dlh a je ochotný ho zaplatiť.

Žalobkyňa na pojednávaní konštatovala, že so žalovaným mala určitý vzťah, zoznámili sa cez internet, v

spoločnej domácnosti však nebývali, žalovaný ukončil prácu, jeho finančná situácia bola zlá, potreboval
finančné prostriedky na sťahovanie, na stravu, na platenie nájmu, na nákup notebooku pre deti do školy
a ona mu finančné prostriedky požičiavala po určitých čiastkach, spolu to bolo cez 3.500 €, avšak na
základe dohody to zaokrúhlili na sumu 3.500 €. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému dôverovala, preto
mu finančné prostriedky poskytla a písomná zmluva spísaná nebola. Uviedla, že finančné prostriedky jej
vráti, keď sa zamestná, avšak finančné prostriedky od žalovaného jej vrátené neboli. Žalobkyňa uviedla,

že žalovaný neustále sľuboval, že finančné prostriedky vráti, stále mal výhovorky, že sa zamestná,
že si našiel prácu, následne konštatoval, že predá auto, že si požičia v banke, menil telefónne čísla,
povedal, že mu pôjde švagor ručiť, zoberie si pôžičku. Žalobkyňa poukázala na to, že ona komunikovala
aj so švagrom, ten povedal, že žalovanému ručiteľa robiť nepôjde, pretože jeho švagor je podvodník.
Žalobkyňa poukázala na to, že komunikovala so žalovaným mailom, potom za ním vycestovala do D.,

kde býval v bytovke, stretli sa a žalovaný bez nátlaku podpísal na základe vzájomnej dohody uznanie
dlhu. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný podpísal listinu - uznanie dlhu - pred ňou a podpis je jeho.

Na pojednávaní dňa 11.6.2014, kedy žalovaného ešte zastupoval právny zástupca JUDr. Šurka, tento
konštatoval, že pokiaľ sa týka listiny - uznania dlhu, je tam uvádzané, že malo byť skôr plnené, ako

bolo podpísané, zároveň poukázal na to, že zmluva o pôžičke finančných prostriedkov spísaná nebola a
podľajehonázoruzmailovejkomunikácienevyplýva,žebyžalobkyňamalažalovanémunejakúfinančnú
sumu požičať. Zároveň uviedol, že žalovaný sa vyjadril tak, že on toto uznanie dlhu nepodpísal.

Dňa 2.7.2014 doručil právny zástupca JUDr. Viktor Šurka súdu podanie, z ktorého je zrejmé, že

vypovedal žalovanému plnomocenstvo, a to z dôvodu nekomunikácie zo strany žalovaného a straty
dôvery.

Žalovaný oznámil súdu mailovým podaním zo dňa 8.7.2014, že v mesiacoch október, november,
december 2014 sa bude zdržiavať na adrese trvalého pobytu M. D. XXXX/X. Súd vzhľadom na to

určil termín pojednávania na deň 27.10.2014. Žalovaný mal doručenie riadne vykázané. Na uvedené
pojednávanie sa žalovaný nedostavil, súdu doručil dňa 24.10.2014 mailové podanie, ktorým ospravedlnil
neúčasť zo zdravotných rodinných dôvodov, zároveň predložil doklad o ochorení dieťaťa s liečbou od
20.10.2014.Vzhľadomnatosúdurčilnovýtermínpojednávaniana7.1.2015,kdežalovanýmalopätovne
doručenie riadne vykázané. Na uvedené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, neúčasť neospravedlnil

ani nepožiadal o odročenie pojednávania. V konaní zostal nečinný.

Žalovaný súdu doručil mailové podanie až dňa 12.1.2015, kde ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní
z dôvodu, že je po úraze ľavej ruky a je práceneschopný. Doklad, preukazujúci práceneschopnosť,
nepredložil. V uvedenom podaní zároveň konštatoval, že o ospravedlnení neúčasti informoval aj

telefonicky. Zo spisu nevyplýva žiadny úradný záznam, že by žalovaný ospravedlňoval neúčasť na
pojednávaní včas telefonicky. Súd vzhľadom na neospravedlnenú neúčasť žalovaného v čase konania
pojednávania dňa 7.1.2015 konal v jeho neprítomnosti.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanému finančné
prostriedky vo výške 3.500 €, ktoré žalovaný prevzal osobne v hotovosti po čiastkach v mesiacochaugust, september a október 2012. Žalovaný uznal v zmysle listiny dlh čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný
mal dlh zaplatiť najneskôr do 31.1.2013. To, že listina je datovaná dňom 10.2.2013 poukazuje na
to, že vlastne účastníci deklarovali vzniknutý dlh a to, dokedy mal byť splatný až s odstupom času,

čiže dňa 10.2.2013. To, že zo strany žalovaného došlo k požičaniu peňazí, vyplýva aj z predloženej
mailovejkomunikácieúčastníkovkonania.Zmailovejkomunikácievyplynulaajkonkrétnafinančnásuma
3.500 €, ktorú žalovaný nerozporoval a z tejto mailovej komunikácie vyplynul aj záujem žalovaného
uvedené finančné prostriedky vrátiť, avšak ku dňu podania návrhu tieto finančné prostriedky žalobkyni
neuhradil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Pri peňažnej pôžičke

úroky dohodnuté neboli a tieto úroky preto neboli ani predmetom konania. Žalobkyňa si uplatnila len
zákonný úrok z omeškania po splatnosti pôžičky.

Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokz
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak

záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných
k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Výška
úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., účinný do 31.1.2013). Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania,

súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počítaný od 1.2.2013 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 210 €“.

3.Protiuvedenémurozsudkuokresnéhosúdusažalovanýodvolalavodvolaníuviedol,žeprotirozsudku

okresného súdu podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový
stav veci a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný okresnému
súdu v odvolaní vytkol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 3 500 eur titulom vrátenia pôžičky,
pričom uviedla, že túto sumu požičala žalovanému postupne v mesiacoch 8 až 10/2012. Tvrdila, že
žalovaný podpísal uznanie dlhu zo dňa 10. 02. 2013, kde je uvedené, že má zaplatiť dlh najneskôr

do 31.01.2013. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že trvá na skutočnostiach, ktoré
uviedol vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, kde už vtedy namietal, že predmetom uznania
dlhu je nemožné plnenie, pretože dňa 10.02.2013 sa nemohol zaviazať, že uvedenú sumu uhradí
do 31.01.2013. Uvedený uznávací prejav žalovaného označil žalovaný v odvolaní za neplatný. Ďalej
poukázal na to, že už v odpore proti platnému rozkazu uviedol, že nepodpísal žiadnu zmluvu o pôžičke

a žiadne finančné prostriedky si od žalobkyne nepožičal, pričom podpis na uznaní dlhu nie je jeho.
Súd prvej inštancie sa s jeho námietkami nevysporiadal aj keď tak mal urobiť, napriek tomu, že sa
pojednávania nezúčastnil. Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 3
500 eur, ktoré peňažné prostriedky si žalovaný osobne v hotovosti od žalobkyne prevzal. Toto tvrdenie

okrem tvrdenia samotnej žalobkyne nie je podľa žalovaného ničím podložené, pretože nevyplýva z
listinných dôkazov ani zo svedeckých výpovedí. Okresný súd mal podľa žalovaného jednoznačne vo
veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie a až následne vo veci rozhodnúť.
Pokiaľ ide o neúčasť žalovaného na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 07.01.2015,
žalovaný v odvolaní uviedol, že sa telefonicky pred konaním pojednávania ospravedlnil, že sa nemôže

pojednávania zúčastniť, pričom to, že asistentka nespísala úradný záznam o tom, že žalovaný svoju
neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil nemôže byť podľa žalovaného pripísané na jeho vrub.
V závere odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K obsahu odvolania žalovaného sa žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu písomne v podaní
zo dňa 24.03.2015 vyjadrila a vo vyjadrení uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
a umožnil žalovanému zúčastniť sa pojednávania. Zdôraznila, že súd prvej inštancie tri krát odročilpojednávanie pre neprítomnosť žalovaného s tým, že na štvrtom pojednávaní, na ktorom sa žalovaný
tak isto nezúčastnil, rozhodol v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o návrh na znalecké dokazovanie znalcom
z odboru grafológie, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ak by bol žalovaný

prítomný na prvom pojednávaní, vedel by že sama žalobkyňa navrhla právnemu zástupcovi žalovaného
vykonanie grafologickej skúšky, ktorá bola zo strany právneho zástupcu žalovaného odmietnutá s
tým, že žalovaný sa určite zúčastní ďalšieho pojednávania a preto nie je potrebné takýto dôkaz
vykonať. Pokiaľ žalovaný argumentuje nesúladom v dátumoch uznania dlhu, žalobkyňa vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaného uviedla, že nesúlad dátumov na uznaní dlhu nebráni tej skutočnosti, že

skutočne došlo k požičaniu v ňom uvedenej peňažnej sumy žalovanému, ktorú sa žalovaný zaviazal
žalobkyni vrátiť. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podľa
jej názoru bol žalovanému poskytnutý zo strany súdu dostatočný časový priestor, aby sa zúčastnil
osobne pojednávania a aby sa vyjadril, preto nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nedostatočne
zistený skutkový stav. To, že sa žalovaný nezúčastnil ani jedného pojednávania nie je chybou súdu ani
žalobkyne. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ust. § 379 a ust. §
380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný podal odvolanie podľa príslušných ustanovení
zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, to je podľa právnej úpravy platnej a účinnej do
30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok,

kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a
2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania
podaného žalovaným za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym poriadkom

zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných ustanovení
Civilného sporového poriadku, t.j. podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016.

7. Žalovaný v odvolaní okresnému súdu vytkol, že neúplne zistil skutkový stav veci, keď sa nevysporiadal
s nesúladom dátumov uvedených v uznaní dlhu zo dňa 10.02.2013, ktoré ako dôkaz predložila súdu

žalobkyňa a tiež že nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz a to znalecké dokazovanie znalcom z
odboru grafológie, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného podpis na uznaní dlhu zo dňa 10.02.2013 nie je
jeho. Žalovaný tiež okresnému súdu vytkol, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že svoju
neúčasť na pojednávaní nariadenom na okresnom súde na deň 07.01.2015 telefonicky u asistentky
ospravedlnil.

8. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného
odvolací súd uvádza, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie za účelom zistenia
právnej relevancie tvrdení žalobkyne, že v mesiacoch august, september a október 2012 na základe
ústneuzatvorenejzmluvyopôžičkepožičalažalovanémupostupnepeňažnéprostriedkyvcelkovejsume

3 500 €, ktorú sumu jej žalovaný napriek opakovaným urgenciám do dňa podania žaloby nevrátil. To, že
žalobkyňa požičala žalovanému peňažné prostriedky v uvedenej výške mal okresný súd za preukázané
z mailovej komunikácie, ktorú ako dôkaz predložila súdu žalobkyňa. Odvolacia námietka žalovaného,
ktorej podstata spočíva v tvrdení žalovaného o tom, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci
neobstojí, pretože pokiaľ mal súd prvej inštancie skutočnosť, že žalobkyňa požičala žalovanému na

základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke peňažné prostriedky v celkovej sume 3 500 €, ktoré jej
žalovaný nevrátil preukázanú inými dôkazmi, než na ktoré ako na nesprávne vyhodnotené poukázal v
odvolaní žalovaný (uznávací prejav zo dňa 10. 02. 2013), tak to neznamená, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, tak ako to tvrdí v odvolaní žalovaný.
Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného je zrejmé, že súd prvej inštancie

mal to, že žalovaný si požičal od žalobkyne peňažné prostriedky preukázané z predloženej mailovej
komunikácie, z ktorej vyplynula aj konkrétna finančná suma 3 500 €, ktorú žalovaný nerozporoval,
pričom z tejto mailovej komunikácie vyplynul aj záujem žalovaného tieto finančné prostriedky žalobkyni
vrátiť, avšak ku dňu podania žaloby k ich vráteniu zo strany žalovaného nedošlo, preto súd žalobevyhovel.Vuvedenejsúvislostiodvolacísúduvádza,žezodôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudku
súdu prvej inštancie jasne a zreteľne vyplýva, na čom postavil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
a z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, pričom žalovaným namietaný uznávací prejav zo dňa

10. 02. 2013 nepovažoval za nosný dôkaz preukazujúci poskytnutie pôžičky. V uvedenej súvislosti
odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu (ust. § 558 Občianskeho zákonníka) je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej
domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Samotné uznanie dlhu ako zabezpečovací prostriedok
nie je teda jediným a výlučným dôkazom preukazujúcim požičanie peňažných prostriedkov a vznik

dlhu na strane dlžníka. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 3 500 €, ktoré jej žalovaný do
dňa podania žaloby a ani v priebehu konania nevrátil, tak nemusel vo vzťahu k uznávaciemu prejavu
ako zabezpečovaciemu prostriedku záväzku žalovaného vykonávať ďalšie dokazovanie (znaleckým
posudkom vyhotoveným znalcom z odboru grafológie) na zistenie, či žalovaný tento uznávací prejav
podpísal a tiež na zistenie skutočnosti, prečo je tento uznávací prejav vyhotovený dňa 10. 02. 2013, t. j.

po dátume v ňom uvedenom na vrátenie peňažných prostriedkov (31. 01. 2013).

9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní konanom
na okresnom súde dňa 7. 01. 2015 v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť na
uvedenompojednávanítelefonickyospravedlnil,očomvšakasistentka,sktoroutelefonickykomunikoval

nevyhotovila úradný záznam, odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval v zmysle v tom čase
platného a účinného ust. § 119 ods. 1 a 2 OSP, kde sa výslovne uvádza, že pojednávanie možno
odročiť len z dôležitých dôvodov s tým, že účastník, ktorý odročenie pojednávania navrhol je povinný
dôvod odročenia pojednávania súdu oznámiť ihneď ako sa o ňom dozvedel a v návrhu na odročenie
pojednávaniauviesťdôvododročeniapojednávaniaadeňkedysaoňomdozvedel.Vuvedenejsúvislosti

odvolací súd uvádza, že v spise sa žiaden návrh na odročenie pojednávania nariadeného na okresnom
súde na deň 07. 01. 2015 podaný žalovaným nenachádza, preto odvolacia námietka žalovaného, že
súd prejednal vec v jeho neprítomnosti napriek tomu, že svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil, o čom
asistentka nespísala úradný záznam, neobstojí.

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

11.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§396ods.1CSPvnadväznosti
na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní

úspešnej žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).