Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223629
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 02. decembra 2014, č.k.
12C/159/2012-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca; v konaniach
vedených pôvodne pod sp. zn. 12C/159/2012, 12C/160/2012, 12C/182/2012, spojených na spoločné
konanie pod sp. zn. 12C/159/2012 uznesením zo dňa 27.02.2013, č.k. 12C/159/2012-44; domáhal

zaplatenia náhrady škody spolu vo výške 375 eur a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 990 eur podľa
zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 37Er/1718/2009 v prospech žalobcu ako oprávneného proti povinnej B.
B.M., požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 02.06.2009 o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, o ktorej žiadosti rozhodol súd dňa 04.06.2009, kedy súdnemu exekútorovi vydal poverenie

na vykonanie exekúcie. Ďalej mal preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 36Er/5042/2010 v prospech žalobcu ako oprávneného proti povinnému O.
D., požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 09.09.2010 o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, o ktorej jeho žiadosti súd rozhodol dňa 20.12.2010. Napokon, v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/31/2009, v prospech žalobcu ako oprávneného proti
povinnej X. C., v ktorom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
požiadal dňa 09.01.2008, súd o jeho žiadosti rozhodol dňa 04.01.2009, kedy mu vydal poverenie na

vykonanie exekúcie. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2,3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a § 44 Exekučného poriadku,
a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázal existenciu tvrdeného nesprávneho
úradného postupu, existenciu majetkovej škody; keď neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce vznik

majetkovej škody, nemajetkovej ujmy ani ich výšku; a nepreukázal ani naplnenie tretieho predpokladu
zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. O náhrade trov konania rozhodol podľa§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy
nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p.), pričom neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvoinštančného súdu v prejednávanej veci došlo

k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a súd prvej inštancie
mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania
napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom
nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal a na

ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
napadnutého rozsudku poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň
namietal i porušenie jeho práva na zákonného sudcu, keď súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol
napriek tomu, že už v žalobe ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné z konania vylúčiť, pričom na uvedenom

nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol.
Poukázalnato,žesúdprvejinštancievsúvislostismajetkovouujmouanalyzovalokolnosti,ktorésvecou
vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok, z ktorého nie je zrejmé, na základe akej úvahy
dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že mu majetková škoda a nemajetková ujma
nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď

prvoinštančný súd síce porušenie práva zistil, avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje
rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní
nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody, ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy,
ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií,
nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého

posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy
vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni
rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním
zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal v podanej žalobe,
svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj
na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 143 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli
naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym

úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/
bod1,§9 ods.1,2,§17ods.1,2,3,§19ods.1,2,3,zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a § 44 Exekučného poriadku, svoje
dôvody, pre ktoré podanej žalobe nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu Okresného
súdu Bratislava V v exekučných veciach sp. zn. 37Er/1718/2009, 36Er/5042/2010 a 36Er/31/2009, aj

dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne
posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s
predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsahodvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych

záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo
najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá
by mala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia.
6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdom konaní v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.
7. V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvej inštancie, že v exekučných konaniach vedených
pod sp. zn. 37Er/1718/2009, 36Er/5042/2010 a 36Er/31/2009 k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý

by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., nedošlo, keď uvedený
záver zodpovedá vykonaným dôkazom (§ 143 O.s.p.), nakoľko súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom, ako aj listinné dôkazy založené v spise a svoje
skutkové závery založil na ich správnom zhodnotení, v ktorom postupe nebol zistený žiaden logický
rozpor. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že rozhodnutie exekučného súdu v

konaniach sp. zn. 37Er/1718/2009, 36Er/5042/2010 a 36Er/31/2009, o žiadostiach súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní
v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku, nemalo za následok naplnenie predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu. Vecne správny je tiež záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal
vznik škody, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik skutočnej škody a samotný paušálny

výpočet údajných nákladov spojených s uplatnením práv vyplývajúcich mu z exekučného titulu v
predmetnom exekučnom konaní vznik škody nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť
ani argumentácia žalobcu, že nemohol pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva
predložiť listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil
predložiť až na pojednávaní; ktorého sa nezúčastnil, keď; ako na to nepriamo poukázal aj súd prvej

inštancie; žalobca mal v priebehu konania dostatok času a príležitostí predložiť, prípadne aspoň označiť
dôkazy na preukázanie vzniku škody.
8. Vznik objektívnejzodpovednosti štátu za škodu či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej
súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

9. Prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru i v tom, že žalobca v preskúmavanej veci nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcovi ním tvrdené náklady (vznik ktorých
ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaniach sp. zn. 37Er/1718/2009, 36Er/5042/2010 a
36Er/31/2009 o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol skôr.

10. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal
splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal žiadne
konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktoré
by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.
11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom tým,

že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2014 v jeho neprítomnosti, odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca, boli na toto
pojednávanie riadne predvolaní dňa 18.11.2014, pojednávania sa nezúčastnili a ani nepožiadali z
dôležitého dôvodu o jeho odročenie; pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne
rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.)

na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 02.12.2015 v jeho neprítomnosti.
12. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o jeho
námietkezaujatostivpreskúmavanejveci(resp.voveciachsp.zn.sp.zn.12C/159/2012,12C/160/2012,
12C/182/2012, neskôr spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 12C/159/2012) rozhodol Krajský súd
v Bratislave, ktorý zákonnú sudkyňu; JUDr. Vieru Sandtnerovú; z prejednávania a rozhodovania danej

veci nevylúčil.
13. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovom a právnom posúdení nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v konaniach vedených na Okresnomsúde Bratislava V pod sp. zn. 37Er/1718/2009, 36Er/5042/2010 a 36Er/31/2009, pričom ani v odvolaní
žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto
otázky odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými

relevantnými skutočnosťami uvádzanými v žalobe a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou
úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky
žalobcu považovať za opodstatnené.
14. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1,2 CSP).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).