Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207857
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714207857.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ulici Šoltésovej č.14, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Soukeník-
ŠtrPka, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Šoltésovej č.14 proti žalovanému S. G., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v P. J., na ulici D. č.XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie

- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, na Námestí Legionárov č.5, právne
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ulici Sovietskych hrdinov
č.163/66, o zaplatenie sumy 463,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 29.06.2015 č.k. 7C/302/2014-32 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Poprad zo dňa 27.06.2016 č.k. 7C/302/2014-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania vedľajšieho

účastníka.

Vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
48,08Eurspríslušnýmúrokomzomeškania.Vprevyšujúcejčastikonaniezastavil.Náhradutrovkonania

žalovanému nepriznal. Žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške
91,40 Eur.

2.Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil tým, že žalobca čiastočným
späťvzatím žaloby ohľadne nároku na zaplatenie sumy 415,67 Eur týkajúcej sa zmluvnej pokuty zavinil
zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vzniknuté v

súvislosti s uplatneným nárokom.

3.Proti tomuto rozhodnutiu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,
aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že trovy právneho
zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne

potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za
účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli
vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a
chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že

združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovanému akospotrebiteľovi ochranu práv neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta.
Vedľajší účastník vo svojej argumentácií poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti

spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník teda
do konania nepriniesol žiaden prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva
zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p nemožno žiadnym
spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním

podporovaného účastníka. Uvedené priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydaného vo veci 3Cdo/188/2012.

4.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal uznesenie v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

5.Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od
15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej

úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v

postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

6.Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o

individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako

tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

7.Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p v znení účinnom do 31.12.2014 do konania
mohol vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. K vstupu vedľajšieho
účastníka do konania tak mohlo dôjsť kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie
skončilo. Začiatok konania bol daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo

vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu ( § 82 ods. 1 O.s.p v znení účinnom
do 30.06.2016).

8.Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu

a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

9.Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať

nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda
v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas
účastníka so vstupom do konania.10.Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne

platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania

zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala
či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

11. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

12.Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia
§ 93 ods. 4 O.s.p v znení účinnom do 30.06.2016. Vstupom do konania mu vznikali i práva a povinnosti
súvisiace s náhradou trov konania upravenou v ustanovení § 142 a nasl. O.s.p v znení účinnom do
30.06.2016. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu mohla byť priznaná náhrada trov konania a
v prípade neúspechu mohol byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

13.V prejednávanej veci bol to žalobca, ktorý vzal späť svoju žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej
pokuty. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný
uhradiť jeho trovy. S prihliadnutím na dôvod zastavenia konania ohľadne zmluvnej pokuty, žalobca je

preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného, ktorý zastavenie
konania v tejto časti nezavinil, trovy konania.

14. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 v ustanovení § 24 a nasl. umožňoval každému
účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom mohol byť aj

advokát. Tento právny predpis vo svojich ustanoveniach pritom nevylučoval, aby účastník odborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z
tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Náklady s tým spojené boli vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere sťahovalo tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní

pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky.
Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania
vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka
na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich

prostriedkov.

15. Predmetom konania v prejednávanej veci boli dva samostatné nároky a to nárok na zaplatenie ceny
poskytnutých služieb a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je právne bezvýznamné,
že žalobca tieto nároky v petite žaloby vyjadril jednou pevnou sumou. Pri právach so samostatným

skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom
nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, by bol úspešný a v akom rozsahu a v ktorom zase nie.
Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na
uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá
sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný

úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla
tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takomto prípade sa plný úspech alebo
čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený.
Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradutrov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému z účastníkov. V súvislosti s rozhodovaním
o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné pripomenúť, že zastavenie konania vo vzťahu k
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zavinil žalobca. a preto pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho

účastníka bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

17.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.

18.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).