Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223539
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213223539.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, Karadžičova
8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti
žalovanému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, hláseným pobytom F. B., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému
v konaní opatrovníkom: Mesto F. B., o zaplatenie 5.003,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/267/2015-59 zo dňa 10. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í vec s a mu v r a c i a ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vrátenia úveru
poskytnutého žalovanému. Rozsudok súd odôvodnil právne aplikáciou § 2 písm. a), § 4 ods. 1 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 OZ v znení platnom od
01.01.2008, § 53 ods. 9, § 565, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, 100, 101 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ), § 5b z.č. 250/2007 Z.z.. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že súd pri posúdení oprávnenosti
nároku musel vziať do úvahy aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý
bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 veta tretia
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy
(ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu je v plnom rozsahu premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti
zamietnuť. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný riadne úver nesplácal, v omeškaní bol od januára 2010,
od ktorého času už mohol právny predchodca žalobcu (keby riadne obhospodaroval svoje pohľadávky)
zosplatniť úver a mohol si zvyšok nesplateného úveru uplatňovať v celosti, a teda vtedy došlo k možnosti
výkonu tohto práva, začala plynúť premlčacia lehota a uplynula pre celý nárok najneskôr 28.02.2013.
Žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe uvedeného žalobu zamietol. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak žalovanému, ako úspešnému účastníkovi
konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.

Proti rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie s poukazom
na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p.
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal odporcu v zmysle žaloby. Namietal, že zistenie súdu
prvého stupňa ako aj jeho právne posúdenie premlčania pohľadávky sú nesprávne. Určenie plynutia
premlčacej doby uplatnenej pohľadávky na 28.02.2013 súdom prvého stupňa je nepreskúmateľné.
Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť na základe akých skutočností súd prvého stupňa určil
ako deň premlčania práve 28.02.2013. Takisto je nesprávny záver, že premlčacia doba pre uhradenie
celej pohľadávky z poskytnutého úveru, začala plynúť omeškaním žalovaného s uhradením dohodnutej

splátky úveru (žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 20.01.2010) podľa § 101 OZ, je nesprávny. Úver
poskytnutý žalovanému ich právnym predchodcom, bol splatný dňa 20.04.2016. Tento deň bol dňom
konečnej splatnosti úveru. V prípade, že by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pre
neplnenie záväzku žalovaného uhrádzať splátky dlhu, premlčacia doba by začala plynúť dňa 21.04.2016.
Avšak z dôvodu neplnenia záväzkov žalovaným ich právny predchodca využil svoje právo a dňa
22.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
bolo žalovanému doručené dňa 01.03.2013 a lehota 10 dní na zaplatenie zosplatneného úveru, uplynula
dňa 11.03.2013. Od 12.03.2013 je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota pre
zaplatenie celej sumy mimoriadne zosplatneného úveru podľa § 101 OZ začala plynúť dňa 12.03.2013
a žalovaná pohľadávka tak bola na súde uplatnená v rámci plynutia premlčacej doby.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. a), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť
správnosť záverov súdu prvého stupňa, že nárok navrhovateľa je premlčaný.

Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil stručne tým, že žalovaný riadne úver nesplácal, v omeškaní bol
od januára 2010, od ktorého času už mohol právny predchodca žalobcu (keby riadne obhospodaroval
svoje pohľadávky) zosplatniť úver a mohol si zvyšok nesplateného úveru uplatňovať v celosti, a teda
vtedy došlo k možnosti výkonu tohto práva, začala plynúť premlčacia lehota a uplynula pre celý nárok
najneskôr 28.02.2013. Žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty.

Je potrebné prisvedčiť námietke odvolateľa, že určenie plynutia premlčacej doby uplatnenej pohľadávky
na 28.02.2013 súdom prvého stupňa je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť
na základe akých skutočností, súd prvého stupňa určil ako deň premlčania práve 28.02.2013.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v
rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Súd prvého stupňa síce poukázal na ust. § 565 OZ, avšak bez bližšej špecifikácie a odôvodnenia
jeho aplikácie. V prejednávanej veci ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
založeného zmluvou o splátkovom úvere č. 0193059980 z 19.05.2008 uzatvorenou medzi účastníkmi
konania, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, v zmysle ktorého zmluva musí obsahovať ustanovené náležitosti. Súd prvého stupňa správne
vyvodil záver o tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a úlohou súdu preto bolo ex offo sa vysporiadať i s
tým, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Preto súd síce správne poukázal na ust. § 5b z.č. 250/2007
Z.z., avšak bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia na základe čoho dospel k záveru o tom, že žalobca si
mohol úver zosplatniť už skôr neplnením žalovaného, to je žalobca bol povinný túto „možnosť“ využiť.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec súdu prvého stupňa vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou prvostupňového súdu bude pokračovať v konaní a zaoberať sa nárokmi žalobcu tak, ako
boli uplatnené žalobou a jej doplnením z 05.08.2015, podľa jednotlivých uplatnených nárokov, istiny,
poplatkov a úrokov z omeškania. Jednotlivé nároky súd posúdi predovšetkým podľa zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy 19.05.2008. Súd bude zisťovať, akú
časť úveru žalovaný žalobcovi vrátil a kedy a tiež akým spôsobom si žalobca vypočítal konkrétnu
výšku jednotlivých nárokov (nesplatená časť úveru, úrok a poplatky) s prihliadnutím na výpis obratov na
úverovej zmluve (č.l. 42- 46). Bude potrebné posúdiť i to, či niektoré splátky, ktoré si žalobca zahrnul
do svojho nároku nie sú už premlčané. V prípade potreby súd prvého stupňa vyzve žalobcu, aby jasne
a zrozumiteľne ozrejmil spôsob, ako dospel žalovanej istine.

Zmluvu a jej jednotlivé ustanovenia v súvislosti s uplatnenými nárokmi posúdi súd v súlade s
ustanoveniami 258/2001 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy a tiež podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa, aj z hľadiska, či má všetky náležitosti, ktoré
má mať v zmysle z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a tiež či
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky resp. dojednania, ktoré musia byť zároveň v súlade so
všeobecnými ustanoveniami OZ o právnych úkonoch.

Súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodne a po riadne vykonanom dokazovaní, s prihliadnutím
k názoru odvolacieho súdu, pričom rozhodnutie náležite, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V
novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.