Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894617
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: W. E., V. E. H.. Č.. XX,
V., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s. r. o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o zaplatenie 4.867,77 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
z 25. novembra 2013 č. k. 10C/184/2011-621 a proti uzneseniu tohto súdu z 15. januára 2014 č. k.
10C/184/2011-645, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 4.867,77 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
-2-

PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými
papiermi (ďalej len „obchodník s CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh
žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa stal členom družstva PDSI na základe

prihlášky za člena družstva z 13. 6. 2007 zaplatením vkladu v celkovej sume 4.867,77 euro. Členstvo
v družstve ukončil ku dňu 22. 6. 2010. Žalobcovi bol pri vstupe do družstva oboznámený s tým, že
nad činnosťou družstva vykonáva dohľad NBS. S investíciami vloženými do družstva, ktoré tvorili
vklady členov družstva, mal právo disponovať výhradne Capital invest o. c. p. (obchodník s cennými
papiermi) na základe zmluvy o riadení portfólia z 2. 6. 2008. Na základe schváleného prospektu
investície úradom pre finančný trh zo dňa 21. 3. 2002, právoplatným dňa 28. 3. 2002, bolo družstvo
oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol

informačným dokumentom, z ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.
Obchodník s cennými papiermi zmluvu s družstvom vypovedal a ich zmluvný vzťah sa skončil dňom
30. 4. 2010. Po skončení zmluvného vzťahu obchodník s cennými papiermi družstvu neodovzdal žiadne
portfólio cenných papierov a ani zverené finančné prostriedky. Vzhľadom na to družstvo nevyplatiložalobcovi peňažné prostriedky, ktoré mu žalobca zveril a ani ich finančné zhodnotenie. Žalobca si
prihlásil pohľadávku v konkurze, ktorý bol na družstvo vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava
1 z 11. 4. 2011. Prihlásenú pohľadávku žalobcu správca konkurznej podstaty poprel a žalobca podal

incidenčnú žalobu, pričom konanie v tejto veci nie doposiaľ ukončené. Do 1. 6. 2010 NBS ako aj jej
právny predchodca - Úrad pre finančný trh - v súlade so zák. č. 566/2001 Z. z. postupovali správne vo
vzťahu k družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu
ktorých nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácii družstva predovšetkým
po rokovaní NBS so štatutárom družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva

dňa XX. 8. XXXX. Po týchto rokovaniach družstvo dňa XX. XX. XXXX doručilo NBS písomnú odpoveď, v
ktorej zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených
úradom pre finančný trh. Družstvo až listom doručeným NBS dňa XX. 4. XXXX požiadalo NBS o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi po tom, čo mu tento vypovedal zmluvu o zriadení
portfólia. NBS následne vykonala v období od XX. 4. XXXX do 6. 5. XXXX u obchodníka s cennými
papiermi dohľad na mieste. NBS zároveň vyzvala družstvo, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku

prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže
NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Družstvo predložilo NBS žiadosť
o schválenie dodatkov k prospektu investície dňa XX. 4. XXXX. Podaním žiadosti bolo začaté konanie
OPK - 5664/1/2010, ktoré bolo prerušené na čas, po ktorý družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky
žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadostí

nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím zo dňa XX. 8. XXXX konanie vo veci
zastavila. NBS súčasne začala voči družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods.
4 zákona číslo 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128
ods. 1 písm. b), c), h) zákona o cenných papierov a ustanovenia § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch. Rozhodnutím zo dňa XX. 5. XXXX, právoplatným dňa XX.

7. XXXX NBS družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. NBS na základe získaných poznatkov
činnosti družstva
-3- 6Co/56/2014
6Co/57/2014

ako aj obchodníka s cennými papiermi dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní podala
oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Dňa XX. 8. XXXX bolo začaté trestné stíhanie
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods.
4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Z tohto skutkového
stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa vec posúdil po

právnej stránke s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky, § 3 ods. 1 písm. d), §
9 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003 Z. z., § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách. Podľa súdu prvého stupňa žalobca v konaní nepreukázal, že
by NBS vo vzťahu k družstvu nesprávne úradne postupovala. V konaní bolo preukázané, že NBS
až od účinnosti zákona číslo XXX/XXXX Z. z., t. j. od 1. 6. XXXX bola oprávnená dohliadať aj na

skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - družstvo - dodržiava schválený prospekt investície.
NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, pretože by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy slovenskej
republiky, ako aj v rozpore so zák. č. 566/1992 Zb., zák. č. XXX/XXXX Z. z., ako aj zákonom č. XXX/
XXXX Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Žalobca teda nepreukázal jednu z podmienok vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu a to nesprávny úradný
postup žalovanej. Napokon súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že žalobu treba zamietnuť aj z
dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže
poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Žalobca
si svoj nárok uplatnil aj v konkurznom konaní vedenom voči družstvu, ktorého bol členom. V prípade

prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného
ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného
konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobcu na základe právoplatného rozvrhového uznesenia
súdu uspokojený. Pohľadávka žalobcu bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, žalobca si však
uplatnil pohľadávku incidenčnou žalobou. Súd doposiaľ o incidenčnej žalobe nerozhodol a konkurz nie

je ukončený, preto nie je možné ustáliť výšku škody. Rovnako žalobca ako bývalý člen družstva si
svoj nárok na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ust. § 243 ods. 4 Obchodného zákonníka voči
členompredstavenstvadružstvaalebočlenomkontrolnejkomisie.NBSbysamohladopustiťprípadného
nesprávneho úradného postupu zanedbaním dohľadu len vo vzťahu ku dohliadanému subjektu, ktorýmje družstvo. Žalobca však poukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním
dohľadu zo strany NBS nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi. Samotný žalobca poukazoval
na to, že družstvo poskytovalo finančné prostriedky po tom, ako ich získalo od žalobcu, obchodníkovi

s cennými papiermi na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi tak vznikol záväzkový vzťah, na základe, ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si
z uzavretej zmluvy. Ak družstvo zistilo, že obchodník s cennými papiermi si svoje povinnosti neplní,
bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej
zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa družstvo svojich pohľadávok nedomohlo voči obchodníkovi s

cennými papiermi, bolo by možné teoreticky dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s
prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom
s cennými papiermi. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným
postupom nad dohliadaným subjektom - obchodníkom s cennými papiermi - mohla vzniknúť škoda, ale
na strane družstva a nie na strane žalobcu. Preto je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci
z dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi právne

-4-

irelevantný. Žalobcovi totiž nevznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym
úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.
Žalovaná v konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaných subjektom - družstvom nezanedbala.

Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 zákona o
cenných papieroch. Preto pôvodne Úrad pre finančný trh schválil družstvu prospekt investícií, pričom
posudzoval len jeho úplnosť. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedali príslušné orgány
družstva. Žalovaná tiež preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o zriadení portfólia.

NBS teda nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva, pretože v takom prípade by
došlo k prekročeniu jej kompetencií. Súd prvého stupňa napokon poukázal na to, že štát nemôže
priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má
družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy družstva sa spravovali v danom čase stanovami a
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca ako člen družstva neinvestoval predmetné peňažné

prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je
najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti
družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka
a stanov družstva. Žalobca v konaní nepreukázal, že by aktívne zasiahol do činnosti družstva za
účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva. S

poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom zamietol.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EU

2003/71/E S - smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo
ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/E S, na ktorú sa žalobca odvolával
v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EU regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 8. 6. 2011 o správcoch alternatívnych

investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením ES č.
1060/2009, 1095/2010. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie
o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a z tohto dôvodu sa
neobrátil na súdny dvor Európskej únie. Napokon prvostupňový súd nie je súdom, proti rozhodnutiu
ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a z tohto dôvodu mu povinnosť

obrátiť sa na súdny dvor Európskej únie nevyplýva. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v konaní žiadne
trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba

o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak,
že žalobe vyhovie, alebo aby ho v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútomje istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim
-5- 6Co/56/2014

6Co/57/2014

postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany
subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,
pretože vychádzal z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad napr.

nad prospektom investície je podľa žalovanej len formálny resp. že takýto je jeho obsah podľa
výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý
sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že upozornila
družstvo, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou

družstva, je irelevantný, ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie
je podľa žalobcu správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodouvzniknutoužalobcoviaporušenímzákonnýchpovinnostížalovanouspočívajúcomvnesprávnom
výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z. Ku škode žalobcu došlo v rámci
porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie

v dôsledku toho, že žalobca nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby
došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené
zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných
žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových
subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa

§ 137 ods. 2 zákona o cenných papierov je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o
skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona,
ktorý platí v tomto znení už od 1. 5. 2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135
ods. 2 zákona o cenných papierov mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s

cennými papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia
na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým

sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka s
cennými papiermi, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov.
V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku XXXX pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding a. s., ktorý

v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od klientov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a
družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti
portfólia družstva uspokojila s takou nápravou uvedeného stavu, že toto portfólio bolo následne po výtke
zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI

holding a. s., CI reality s. r. o. a Global production s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť
XXX % dcérskymi spoločnosťami CI holding a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už
členom predstavenstva alebo konateľom C.. G. I., vtedajší predseda
-6-

predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva
je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI holding a. s. a obchodníkom. Následne v
roku XXXX NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala,
že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil
zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS

okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- euro, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému
družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala
žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi
alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankciepriamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná
umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku XXXX do nedostupnosti žalobcom
vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tvrdenia žalobcu o tom,

že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS obchodníkovi
odňala licenciu na činnosť 4. 3. XXXX a družstvu zakázala činnosť až v roku XXXX. Tolerovala
tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku XXXX do roku XXXX. V ďalšom žalobca
poukazoval na to, že NBS rozhodnutím zo dňa XX. 5. XXXX zakázala družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte

investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov rozhodujúcich
skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných
dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom XXXX, a to spätne k XX. XX. XXXX, kedy došlo v sídle NBS dňa XX. 8. XXXX k stretnutiu s
poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje
o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1. XX. XXXX, údaje o subjektoch,

s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1. 10. XXXX a údaje o
majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva,
boli neaktuálne už k XX. XX. XXXX). Z uvedeného vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo
ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127

ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku XX. XX. XXXX, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla
až v máji XXXX, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ďalej
žalobca v odvolaní uviedol, že prebiehajúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí
žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného

konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno,
v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty
o stave daného konkurzu. Žalobca poukázal na to, že jeho pohľadávku správca poprel a vedie proti
správcovi incidenčné žaloby, t. j. v danom konkurze ani viac ako 2 roky od jeho vyhlásenia nemajú ani

len zistené pohľadávky, pričom správca sa navyše opakovane vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie
veriteľov v konkurze družstva v 100 % v rozsahu resp., že šance na uspokojenie pohľadávok sú
minimálne. Žalobca napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi
konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1

-7- 6Co/56/2014
6Co/57/2014

O. s. p. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31. januára XXXX.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal

rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Zák. č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá veta tak,
že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej
predpokladov. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná nesprávne úradne postupovala tým, že riadne nevykonávala bankový dohľad nad uvedenými

subjektmi. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že zákonom č. 129/2010 Z. z. účinným od 1.
6. 2010 bol novelizovaný zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že § 129 zák. č. 566/2001 Z. z. bol doplnený odsekom 3,
podľa ktorého boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investícií. To znamená, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej

ponuky majetkových hodnôt malo až od 1. 6. 2010 zákonom stanovenú povinnosť dodržiavať schválený
projekt investícií a až od tohto termínu teda mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený
projekt investícií. Do 1. 6. 2010 NBS takýto dohľad nemohla vykonávať vzhľadom na čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť aktualizovať projekt investície podľa § 125c ods. 1 v spojení
s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt až od 1. 1. 2009 a to na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 (novela zákona č.
566/2001 Z. z. účinná od 1. 1. 2009). Za úplnosť a pravdivosť skutočností uvedených v prospekte
investície vždy zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§
128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z.). Rovnako za dodržiavanie projektu investície družstva
PDSI zodpovedal jeho štatutárny orgán, ktorým bolo predstavenstvo družstva. Zák. č. XXX/XXXX Z.

z. neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu PDSI žiadne
povinnosti v oblasti obmedzovania a rozloženia, resp. krytia rizík. Preto tieto neexistujúce povinnosti
NBSaninemohlakontrolovať.NBSmohlakontrolovaťibato,čidružstvoPDSIplníinformačnépovinnosti
v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. (tieto
-8-

ustanovenia boli zrušené ku dňu 22. 7. XXXX zákonom č. 206/2013 Z. z.). NBS nevykonávala
dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva PDSI, keďže takéto oprávnenie jej zo zák. č. XXX/XXXX
Z. z. nevyplývalo. Správnosť finančných ukazovateľov družstva PDSI mohol potvrdiť iba auditor. V
neposlednom rade treba vziať do úvahy, že žalobca sa stal členom družstva PDSI až v júni roku 2007.

To znamená, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup žalovanej v roku XXXX (pričom išlo o
rozhodujúce údajné porušenie povinností žalovanej, kedy táto zistila, že družstvo porušuje prospekt
investícií v údajoch o majetkových aktívach) nie je v časovej a vecnej súvislosti so vznikom škody. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že po vstupe žalobcu do družstva PDSI v rokoch XXXX -
XXXX NBS vo vzťahu k tomuto družstvu vydala viaceré rozhodnutia, ktoré nesvedčia o tom, že by bola

nečinná (viď str. 12 druhý, tretí odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku). O nečinnosti NBS rovnako
nesvedčia ani ďalšie jej kroky z predchádzajúceho obdobia (viď zápis z prerokovania problémov a
nezrovnalostí z 24. 8. XXXX na č. l. 72, rozhodnutie z 8. 1. XXXX č. OPK-9750/3/2007, ktorým bola
spoločnosti Capital Invest, o. c. p., a. s. uložená pokuta 500 000 Sk - č. l. 76, rozhodnutie z 20. 8. XXXX
č. OPK-9750-5/2007, ktorým bola tej istej spoločnosti uložená pokuta 300 000 Sk - č. l. XX).

Ak sa žalobca bráni tým, že investoval do družstva v dobrej viere, že jeho činnosť podlieha bankovému
dohľadu zo strany žalovanej, treba vychádzať zo skutočností, ktoré tu boli v čase jeho vstupu do
družstva (v júli 2007). Zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti P. a jeho
dcérskych spoločností zo dňa XX. 8. XXXX vyplynulo, že žalovaná ešte listom zo dňa XX. 4. XXXX (t.

j. pred vstupom žalobcu do družstva) si vyžiadala od týchto spoločností štruktúru majetku k XX. XX.
XXXX a XX. XX. XXXX. Následne v rámci svojej pôsobnosti na spoločnom stretnutí dňa XX.X.XXXX
upozornila zástupcov PDSI, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené len zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding a. s., ktorý
v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP a navrhla potrebné riešenia tejto situácie (okrem

iných napr. vytvoriť portfólio jednotlivých družstiev nerizikovými dlhopismi, napríklad štátnymi dlhopismi
vydanými Ministerstvom financií SR). Zástupcovia PDSI však uvedené závery a odporúčania žalovanej
odmietli akceptovať. Zdôraznili, že vytýkané nedostatky žalovanou, považujú len za odporúčanie a nie
uloženie povinnosti družstvám týkajúcich sa ich investičnej stratégie. K požiadavke žalovanej týkajúcej
sa nadobudnutia finančných nástrojov aj od iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine

CI holding a. s. uviedli, že tento postup považujú vzhľadom na nastavený a úspešne vykonávaný systém
investovania za problematický. Zdôrazňovali, že z ekonomického hľadiska je pre družstvá výhodnejšie
investovať peňažné prostriedky do spoločnosti v rámci skupiny CI holding a. s. Z toho je zrejmé, že
žalovaná už v čase pred vstupom žalobcu do družstva (vyžiadaním si a preverením štruktúry majetkuPDSI), ale aj následne, a to v rozsahu oprávnení daných jej zákonom, vykonávala nad činnosťou PDSI
riadny dohľad, keď včas upozornila jeho predstaviteľov na zistené nedostatky v jeho činnosti resp. na
rizikovosť rozloženia portfólia družstva. Zástupcovia družstva nielenže neprijali odporúčané opatrenia

navrhnuté žalovanou, ale oneskorene ukončili aj zmluvu o riadení portfólia uzavretú medzi družstvom
a obchodníkom s CP, v dôsledku čoho majetok družstva ním spravovaný nebol družstvu odovzdaný.
Odvolací súd má za to, že družstvo za danej situácie (ak sa odmietlo riadiť odporúčaniami žalovanej)
malo riadne informovať svojich členov o vytýkaných nedostatkoch v hospodárení a nemalo prijímať
členské vklady od ďalších členov resp. malo existujúcich členov upozorniť na riziká vytýkané žalovanou

a umožniť im v tom čase sa rozhodnúť o ďalšom zotrvaní v družstve. Ak tak napriek tomu nekonalo a
prijímalo ďalšie členské vklady a zároveň sa zaväzovalo vyplatiť
-9- 6Co/56/2014
6Co/57/2014

aj budúce výnosy, tak novým ako aj existujúcim členom, uvádzalo nových členov a s nimi aj

žalobcu do omylu, keďže už v tom čase mu muselo byť známe, že žalobcovi majetkový vklad
vrátane výnosu nebude schopné v budúcnosti vyplatiť. Príčinou vzniku škody teda podľa názoru
odvolacieho súdu nebol nedostatok bankového dohľadu, ale absencia prijatia potrebných opatrení zo
strany predstaviteľov družstva, ktorými by sa kontrolovala činnosť obchodníka s cennými papiermi, ako
aj neprijatie opatrení predstaviteľmi družstva po tom, čo ich na nedostatky v hospodárení s majetkom

družstva riadne informovala žalovaná na spoločnom stretnutí.

K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na
pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na

pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. V prejednávanej veci z obsahu
zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli súdom riadne oboznámení
s obsahom založených listinných dôkazov. Sami účastníci na pojednávaní konanom dňa 25. 11. XXXX
zhodne vyhlásili, že obsahy všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise sú im známe, pričom
súd čítaním oboznámil účastníkov konania o rozsahu založených listinných dôkazov v spise. Táto

odvolacia námietka žalobcu teda neobstojí.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody, vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods.
1 O. s. p.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.

p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Napadnutým uznesením zo 15.1.2014 č. k. 10C/184/2011-645 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do
10 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Uviedol, že poplatok za odvolanie nie je povinný zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992
Zb.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka

vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb.
-10-vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do XX. 9. XXXX
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do XX. 9. XXXX, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri XXXX. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. XXXX uvedené

v Sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek tomu je žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž
podľa § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podal dňa 3. 1. XXXX.
Odvolacie konanie sa teda začalo za účinnosti zák. č. XX/XXXX Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z. z. Preto

je žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo
výške 20,- eur. Zákonom č. 286/2012 Z. z. totiž bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1
písm. k/, podľa ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. To
znamená, že toto konanie nie je od X. 10. XXXX oslobodené od súdnych poplatkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.