Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Csp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416213228
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416213228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci

žalobcu: SATRO s.r.o., Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 31 335 161, právne zastúpený:
STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571 proti žalovaným:
v 1. rade: I. T., nar. X.X.XXXX, E. - T. D., D. XXXX/X, v 2. rade:
R. T., nar. X.X.XXXX, E. - T. D., D. X o zaplatenie 149,80 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 149,80 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 149,80 eur od 08.08.2013 do zaplatenia, do

31.12.2016.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade zaplatenia
sumy 149,80 eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný v 1. rade pred súdom dňa 20.10.2016 nárok žalobcu uznal čo do

základu i výšky, požadoval však dlhšiu lehotu na plnenie, do konca roku 2016, čo odôvodňoval
nasledovnými skutočnosťami. Je slobodný, bezdetný, venuje sa podnikateľským aktivitám, z ktorých
dosahuje príjem na úrovni 300,- eur mesačne. Je voči nemu vedená exekúcia oprávneného Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s.. V spoločnej domácnosti býva so žalovaným v 2. rade a náklady na bývanie sú
plyn 95,- eur mesačne, elektrina 50,- eur mesačne, koncesionárske poplatky 4,50 eur mesačne, internet
10,- eur mesačne a poplatok za vodu 20,- eur štvrťročne.

3. Žalovaný v 2. rade pred súdom dňa 20.10.2016 nárok žalobcu uznal čo do
základu i výšky, požadoval však dlhšiu lehotu na plnenie, do konca roku 2016, čo odôvodňoval
nasledovnými skutočnosťami. Je slobodný, bezdetný, venuje sa podnikateľským aktivitám, z ktorých
však nedosahuje riadny príjem, pretože je voči nemu vedená exekúcia a tým pádom má zablokovaný
bankový účet. Ďalší dlh má aj voči spoločnosti Slovak Telekom a.s..

4. Podľa § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť,
rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.Podľa § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky alebo
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

5. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je
prípustný,jesúdpovinnýrozhodnúťpodľauznávaciehoprejavužalovaného,beztoho,abyvyhodnocoval
predložené dôkazy ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. marca
2010 ).

6. Pretože počas konania žalovaní v 1. rade a v 2. rade pred súdom uznali nárok
žalobcu čo do základu a do výšky a rozsudok pre uznanie je prípustný, súd rozhodol rozsudkom pre
uznanie podľa vyššie citovaného ustanovenia bez toho, aby vo veci vyhodnocoval predložené dôkazy.

7. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,

ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,
a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny

poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Súd sa musel zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p
a pritom vychádzal z ustanovení § 255 až 256 C.s.p.. Žalobca vo veci mal plný úspech a preto dospel

súdkzáveru,žemujepotrebnépriznaťnároknanáhradutrovkonaniavo výške100%.Úplnýmzáverom
sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa
súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

10. Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd

v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že
ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu,
kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne

ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť
určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj
v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátokv prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.

11. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaných v 1. rade a v 2. rade o plnenie v dlhšej lehote,
do konca roku 2016. Dôvody ich žiadosti sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj
ich pomery sú konkretizované vyššie. Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 ods. 4 C.s.p. a
za situácie, keď žalovaní nie sú práve v najlepšej finančnej situácii a majú ďalšie finančné záväzky, ako
aj ich snahy postupne riešiť svoj dlh voči žalobcovi a v neposlednom rade aj na skutočnosť, aby medzi

dlhom žalovaných a lehotou na plnenie nebola neprimeranosť, dospel súd k záveru, že žalovaným v 1.
a v 2. rade je možné poskytnúť lehotu na plnenie do 31.12.2016.

Poučenie:

Proti výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
149,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 149,80 eur od 08.08.2013 do
zaplatenia, nie je prípustné odvolanie.

Proti zostávajúcej výrokovej časti tohto rozsudku a proti jeho zročnosti možno podať odvolanie do 15
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súdu v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).