Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurucová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314210584.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci navrhovateľky H. M., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom M. XX, Q., t. č. U.Í. X, zastúpenej JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom,
Jarková 63, Prešov, proti odporcovi T. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. X, t. č. I. L. XX, XXXX F.,
Š., zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o určenie
výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky, za obdobie od 9.9.2014 do 30.10.2014
sumou 100 eur mesačne, za obdobie od 1.11.2014 do 31.7.2015 sumou 180 eur mesačne, za obdobie
od 1.8.2015 do 30.10.2015 sumou 150 eur mesačne, za obdobie od 1.11.2015 do 31.1.2016 sumou 100
eur mesačne a od 1.2.2016 sumou 150 eur mesačne, ktorú je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy
do 10. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Dlžné výživné za obdobie od 9.9.2014 do 28.4.2016 vo výške 2 980 eur p o v o ľ u j e

odporcovi splácať po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až
do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1 556,55 eur, na adresu jej

právneho zástupcu, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť trovy štátu vo výške 502 eur, na účet Okresného súdu Humenné
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 9.9.2014 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zaviazať odporcu na platenie
výživného vo výške 180 eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2014.

Podaný návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otcom a do 10.8.2013 jej mesačne prispieval na
výživu sumou 180 eur, na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Dňa
14.10.2013 mu táto vyživovacia povinnosť bola zrušená a to rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. XXC/XXX/XXXX.

Navrhovateľka uviedla, že je študentkou vysokej školy, pripravuje sa na svoje budúce povolanie a nemá

žiadne finančné príjmy, ani iný majetok, z ktorého by mohla uhrádzať svoje výdavky. Odporca sa vyjadril
tak, že na jej výživu nebude prispievať, pretože všetky výdavky má hradiť matka navrhovateľky, s ktorou
navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti.Navrhovateľka uviedla, že vyživovacia povinnosť odporcu voči nej trvá podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine
a to až do času, kým nebude schopná sama sa živiť. Svoje výdavky vyčíslila sumou 110 eur ako poplatok

za ubytovanie, 60 eur výdavky na stravu, 50 eur študijné pomôcky a 40 eur cestovné.

Odporca sa po doručení návrhu vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a považuje ho len za účelovo podaný,
lebo navrhovateľka už bola prijatá na štúdium na inej vysokej škole, ale študovať nezačala a z toho
dôvodu bol aj podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorému súd vyhovel. Podľa odporcu sa

navrhovateľka prihlásila na štúdium na vysokej škole len preto, aby mohla žiadať výživné. Odporca mal
pochybnosť o tom, či navrhovateľka skutočne vysokú školu navštevuje a v štúdiu riadne pokračuje. V
priebehu konania odporca zmenil svoje stanovisko k návrhu a to tak, že základ nároku navrhovateľky na
platenie výživného uznáva, ale vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery navrhuje určiť výživné
len vo výške 50 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, oboznámil sa s obsahom
pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX a s listinnými dôkazmi,
najmä s rodným listom navrhovateľky, s potvrdením o jej štúdiu, s listinnými dôkazmi o výdavkoch
navrhovateľky a výdavkoch odporcu a tiež výdavkami matky navrhovateľky.

Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav.

Rodným listom navrhovateľky mal súd za preukázané, že odporca je otcom navrhovateľky.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX vyplýva, že rozsudkom

z 20.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2013, súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX z 25.11.2008 tak, že zvýšil výživné pre navrhovateľku zo sumy 100
eur mesačne, na sumu 180 eur mesačne, s účinnosťou od 7.3.2012. Zaostalé výživné za obdobie od
7.3.2012 do 30.4.2013 vo výške 1 016 eur, súd povolil splácať odporcovi v mesačných splátkach po 50
eur, spolu s bežným výživným.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že rozsudkom
z 15.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 5.3.2014, súd s účinnosťou od 14.10.2013
zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke určenú rozsudkom sp. zn. XXP/XXX/
XXXX. Dôvodom pre zrušenie vyživovacej povinnosti bola skutočnosť, že navrhovateľka v tom čase

neštudovala, lebo nebola prijatá na štúdium na vysokú školu, na ktorú sa prihlásila.

Potvrdením Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva,
mal súd za preukázané, že v čase rozhodovania súdu je navrhovateľka študentkou 2. ročníka
bakalárskeho štúdia. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že ide o dennú formu štúdia na tejto vysokej

škole.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca je jej otcom, ale s jej matkou sa rozviedli, keď
mala asi 7 alebo 8 rokov. Po rozvode manželstva sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a
navrhovateľka zostala žiť s matkou, pričom nemá žiadnych súrodencov a podľa jej vedomostí odporca

nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Odporca si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke nikdy
dobrovoľne neplnil, vždy išlo len o rozhodnutia súdu o určení výživného. Po skončení strednej školy
sa navrhovateľka prihlásila na štúdium na vysokú školu, kde však nebola prijatá a preto aj došlo k
zrušeniu vyživovacej povinnosti zo strany odporcu. Od 3.9.2014 však študuje formou denného štúdia
na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Žije s matkou v rodinnom dome v obci Víťazovce,

ktorý majú v nájme, ale chodí tam len dva krát do mesiaca, lebo denná forma štúdia si vyžaduje, aby
bývala v Nitre.

K svojim príjmom navrhovateľka uviedla, že nemá žiaden pravidelný príjem, ale privyrába si brigádnicky.
V roku 2014 vypomáhala ako čašníčka v klube Aréna v Humennom, kde dostávala odmenu 20 eur za

jednu pracovnú službu, ale chodila tam len dva krát do mesiaca, keď bola doma. V roku 2015 mala
uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov so spoločnosťou HIPPOSPRING s.r.o. Jasenov, s
rozsahom práce 2 hodiny mesačne a odmenou 2,184 eur na hodinu. Navrhovateľka k tomu uviedla,
že ide o výpomoc pri koňoch kamarátke, pričom za práce, ktoré tam vykoná, si môže zajazdiť. Ďalej vroku 2015 pracovala počas letných prázdnin ako brigádnička v Moteli Kamenec na Šírave, ktorý patrí
spoločnosti Marko Slovakia, s.r.o. a za dva mesiace zarobila sumu 633,80 eur. Žiaden iný príjem nemá
a všetky výdavky spojené so štúdiom hradí jej matka.

Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľka uviedla, že v Nitre býva v byte, ktorý nahrádza bývanie v
študentskom domove a mesačný poplatok je 110 eur. Doložila súdu aj nájomnú zmluvu uzatvorenú s E.
F., bytom U. XX, W., preukazujúcu skutočnosť, že náklady na bývanie u navrhovateľky v Nitre sú 110 eur
mesačne. Počas školského roka má možnosť stravovať sa v školskej jedálni, kde minie asi 30 eur, ale to

je len časť nákladov na stravu, lebo ďalšiu sumu 50 až 60 eur potrebuje na zabezpečenie raňajok alebo
večerí v byte, kde býva, lebo je tam vybavená kuchyňa, čiže nakupuje a stravuje sa rovnako, ako keby
bývala doma. V úvode konania udávala výdavky 40 eur na cestu z Nitry do Humenného a späť, ale v
čase rozhodovania súdu to bolo už len 20 eur, pretože obmedzila cesty na jednu cestu za mesiac, pričom
v 1. ročníku dochádzala domov dva krát za mesiac. Ako ďalšie výdavky uviedla nákup hygienických
potrieb vo výške 20 až 30 eur mesačne, na školské potreby 30 až 40 eur mesačne, na telefón 20 až

30 eur mesačne a tiež potrebuje peniaze na zakúpenie ošatenia, ale kupuje len nevyhnutné veci, alebo
jej ošatenie zakúpi matka.

Navrhovateľka potvrdila, že na základe predchádzajúceho rozsudku súdu o určení výživného, jej bolo
vyplatené dlžné výživné vo výške 1 000 eur, ale za odporcu ho uhradil jeho otec, čiže starý otec

navrhovateľky.

Pokiaľ ide o matku navrhovateľky, tá žije v prenajatom dome v obci U., kde podľa predloženej nájomnej
zmluvy je nájomné vo výške 240 eur mesačne a k tomu poplatky za elektrinu a RTVS 64,64 eur
mesačne. Správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné mal súd za preukázané, že matka

navrhovateľky Ľ. M. nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne sociálne
dávky. Navrhovateľka uviedla, že jej matka občas chodí do zahraničia, kde si brigádnicky zarobí zhruba
500 eur na mesiac, ale je to len obmedzene a príležitostne. Výdavky na domácnosť, ako aj osobné
výdavky je pomáha hradiť jej priateľ.

Odporca bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu vo Švajčiarsku, kde uviedol, že nesúhlasí s
výškou výživného. Poukázal na to, že jeho predposledný zamestnávateľ Cafe Bar Art mu za obdobie
roka 2011 a 2012 nevyplatil žiadne prídavky na deti, pričom ich dostal a prebieha exekučné konanie.
Od 1.3.2013 do 1.11.2014 bol na Sociálnom úrade a tak výživné platiť nemohol. Od 1.11.2015 začal
pracovať ako montér, ale jeho príjem je nízky. Má zdravotné problémy a zaslal súdu rozpis nákladov

na zdravotné výdavky. Dňa 29.3.2015 dostal výpoveď, hoci bol práceneschopný. Navrhol určiť výživné
vo výške 50 eur mesačne.

Súdu boli doručené listinné dôkazy o príjmoch a výdavkoch odporcu, z ktorých mal súd preukázané, že
od podania návrhu t. j. 9.9.2014 do konca októbra 2014 poberal odporca od Sociálneho úradu dávku

vo výške 1 751,85 CHF. V novembri 2014 až január 2015 mu bola vyplatená mesačne mzda 3 123,45
CHF, vo februári 2015 mzda 2 757 CHF, v marci 2015 mzda 3 098,75 CHF a v apríli 2015 dávka počas
práceneschopnosti vo výške 3 236,80 CHF. 30.4.2015 dostal výpoveď z pracovného pomeru. Za mesiac
máj 2015 mu bola vyplatená dávka počas práceneschopnosti vo výške 3 136 CHF, v júni 2015 rovnaká
dávka vo výške 3 034,50 CHF, v júli 2015 vo výške 3 135 CHF, v auguste 2015 vo výške 2 835,65 CHF,

v septembri 2015 vo výške 2 979,05 CHF, v októbri 2015 vo výške 2 979,05 CHF. Odporca uviedol, že
v novembri a decembri 2015 a v januári 2016 nepracoval, ani nepoberal žiadne dávky. Vo februári 2016
mu bola vyplatená mzda vo výške 2 987,35 CHF a v marci 2016 mzda 2 987,35 CHF.

Listinnými dôkazmi odporca preukázal, že jeho mesačné výdavky sú nasledovné. Za ubytovanie platí 1

275 CHF, preddavok na zdravotné poistenie 348,50 CHF, elektrinu platí štvrťročne, pričom na mesiac je
to suma zhruba 100 CHF, za rozhlas a televíziu platí mesačne poplatok 40 CHF, za internet 68,50 CHF,
kupuje si mesačný lístok na dopravu, čo je 76 CHF, poplatok za telefón 50 CHF, mesačne poistenie bytu
16,60 CHF a sumu 750 CHF potrebuje na zabezpečenie všetkých ostatných výdavkov, najmä stravy,
ošatenia a hygienických potrieb. Spolu tak minimálne pravidelné mesačné výdavky vyčíslil odporca

sumou 2 724,60 CHF. Doložil ešte listinné dôkazy o svojom zdravotnom stave a poplatkoch, ktoré uhradil
za lekársku starostlivosť.Navrhovateľka sa vyjadrila k jednotlivým listinným dôkazom preukazujúcim mesačné výdavky odporcu
a poukázala na to, že aj v mesiacoch, o ktorých odporca tvrdil, že bol bez príjmu, bol schopný uhrádzať
všetky svoje pravidelné výdavky. Teda je predpoklad, že odporca má dostatok finančných prostriedkov

na to, aby uhradil nielen svoje výdavky, ale aj výživné pre navrhovateľku.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je čo do základu dôvodný. Pokiaľ ide o
výšku výživného, súd nevyhovel podanému návrhu za celé obdobie, lebo zohľadnil majetkové pomery
odporcu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z hore uvedenej citácie príslušných ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že nárok navrhovateľky je
čo do základu opodstatnený, lebo odporca je otcom navrhovateľky a jeho vyživovacia povinnosť voči
navrhovateľke trvá. Navrhovateľka preukázala, že nie je schopná sama sa živiť, lebo formou denného
štúdia študuje na vysokej škole a tým sa pripravuje na svoje budúce povolanie.

Pri určení výšky výživného zo strany odporcu súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka má len
minimálny príjem z brigádnickej činnosti, ktorú môže vykonávať len popri štúdiu na vysokej škole. Za
rok 2014 to bol príjem zhruba 40 eur na mesiac z brigádnickej činnosti čašníčky a za rok 2015 mala
príjem len počas dvoch letných mesiacov vo výške 633,80 eur. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že
matka odporkyne, ktorá má voči nej rovnakú vyživovaciu povinnosť, má len nepravidelný príjem z práce

opatrovateľky, maximálne do výšky 500 eur mesačne. Z toho takmer polovicu uhrádza ako poplatok za
bývanie.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že v čase podania návrhu v mesiaci september 2014 a tiež v
mesiaci október 2014 odporca nepracoval, poberal len sociálnu dávku vo výške 1 751,85 CHF a preto

za tieto dva mesiace súd určil výživné pre navrhovateľku vo výške 100 eur mesačne. Keďže odporca
aj v týchto mesiacoch bol schopný hradiť všetky svoje pravidelné mesačné výdavky, ktoré vyčíslil vo
výške 2 724 CHF, súd má za to, že mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby aj v týchto dvoch
mesiacoch uhradil navrhovateľke výživné minimálne vo výške 100 eur.

Za obdobie od 1.11.2014 do 31.7.2015 súd vyhovel navrhovateľke v celom rozsahu a určil výživné po
180 eur mesačne. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že v týchto mesiacoch mal odporca buď mzdu,
alebodávkupočaspráceneschopnostivyššiunež3000CHFnamesiacatedaajprizohľadnenívšetkých
výdavkov odporcu mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol navrhovateľke uhradiť výživné
vo výške 180 eur mesačne.

Za obdobie od 1.8.2015 do 30.10.2015 súd určil výživné vo výške 150 eur mesačne, lebo dávka počas
práceneschopnosti sa u odporcu znížila na sumu 2 835,65 CHF (august 2015), resp. 2 979,05 CHF
(september, október 2015).

Za obdobie november, december 2015 a január 2016 súd určil výživné po 100 eur mesačne, lebo
sa nepodarilo preukázať, aký príjem dosiahol odporca v týchto mesiacoch. Odporca síce uviedol, že
nepracoval a nemal žiadne dávky, ale súd vychádza zo skutočnosti, že keď odporca nepracoval v
mesiacoch september a október 2014 dostával dávku vo výške 1 751,85 CHF a túto sumu zrejme mohol
dosiahnuť aj za mesiace november 2015 až január 2016. Teda súd v týchto mesiacoch určil výživné vo

výške 100 eur mesačne rovnako, ako za mesiace september a október 2014.Od februára 2016 je odporca zamestnaný a dosahuje mzdu 2 987,35 CHF, preto súd určil výživné vo
výške 150 eur mesačne, lebo došlo k poklesu príjmu oproti mesiacom november 2014 až júl 2015.
Výživné vo výške 150 eur mesačne súd určil od 1.2.2016 do budúcna.

Podľa kurzu Národnej banky Slovenska ku dňu rozhodnutia je 100 eur = 110 CHF, teda súd mal za to, že
tento kurz je porovnateľný a preto pri určení výživného vychádzal z toho, že príjem a výdavky odporcu
v CHF sú porovnateľné s prepočítaním na eurá.

V konaní XXP/XXX/XXXX súd zvýšil výživné zo sumy 100 eur na sumu 180 eur mesačne pri
porovnateľných príjmoch a výdavkoch odporcu, ale medzičasom došlo k tomu, že odporcovi už nie sú
vyplácané rodinné prídavky na navrhovateľku. Mesačne mu boli vyplácané rodinné prídavky v priemere
vo výške 80,65 CHF tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Tento príjem
odporcu bol zohľadnený a bolo určené výživné vo výške 180 eur mesačne. Pri súčasnom rozhodovaní
o výške výživného musel súd zohľadniť skutočnosť, že rodinné prídavky odporcovi už nie sú vyplácané

a teda jeho príjem sa znížil minimálne o sumu 80,65 CHF oproti stavu, keď rozhodoval súd v konaní
XXP/XXX/XXXX.

Keďže súd určil výživné za obdobie od 9.9.2014 a odporca za uvedené obdobie neuhradil navrhovateľke
žiadne výživné, vznikol mu ku dňu rozhodnutia súdu dlh vo výške 2 979,99 eur, ktorý súd zaokrúhlil na 2

980 eur. Dlh je vypočítaný tak, že za obdobie od 9.9.2014 do 31.10.2014 pri určenej výške výživného 100
eur mesačne, dlhuje odporca navrhovateľke sumu 169,99 eur, za obdobie od 11.11.2014 do 31.7.2015
pri určenom výživnom 180 eur x 9 mesiacov, dlhuje sumu 1 620 eur, za obdobie od 1.8.2015 do
30.10.2015 pri určenom výživnom 150 eur mesačne, je to suma 450 eur, za obdobie od 1.11.2015 do
31.1.2016 pri určenom výživnom 100 eur mesačne, je to suma 300 eur a za obdobie od 1.2.2016 do

28.4.2016 pri určenom výživnom 150 eur mesačne, je to suma 440 eur. Teda spolu odporca dlhuje
navrhovateľke ku dňu vyhlásenia rozsudku výživné vo výške 2979,99 eur, zaokrúhlene 2980 eur.

Súd návrh navrhovateľky zamietol v tej časti, kde nebolo priznané výživné vo výške 180 eur mesačne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z., ak je predmetom právnej služby opakujúce sa
plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov
alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

Súd má za to, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná len v nepatrnej časti požadovanej výšky
výživného a preto v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p. jej patrí plná náhrada trov konania.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka pri podaní návrhu
nemala a ani nemohla mať vedomosť o výške príjmov a výdavkov odporcu a tieto boli preukázané až
počas konania vykonaným dokazovaním. Navrhovateľka podala na súd návrh, ktorým žiadala zaviazať

odporcu, aby jej prispieval na výživnom mesačne sumou 180 eur. Súd jej návrhu vyhovel s tým, že
vzhľadom na výšku príjmov a výdavkov odporcu v jednotlivých obdobiach počas konania, priznal jej
rôznu výšku výživného, pričom od 1.2.2016 do budúcna jej priznal sumu 150 eur mesačne a z tejto
sumy súd vychádzal pri výpočte trov právneho zastúpenia. Tu súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že mimo
prvého úkonu právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, všetky ostatné úkony právnej pomoci

boli vykonané v období, za ktoré navrhovateľke súd priznal výživné vo výške 150 eur mesačne.

Teda v konečnom dôsledku súd má za to, že návrh navrhovateľka podala na súd dôvodne s tým, že bola
neúspešná len v nepatrnej časti požadovanej výšky výživného. Preto jej súd priznal plnú náhradu trov
konania, pričom pri výpočte trov vychádzal zo sumy 150 eur.

Trovynavrhovateľkytvoriatrovyprávnehozastúpeniavovýške1556,55eur(4kráthlavnýúkonpo253,94
eur = 1015,76 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 7.
2. 2016, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 10. 3. 2016, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 12. 4.2016 + 1krát paušál 8,39 eur + 3krát paušál 8,58 eur = 25,74 eur + náhrada za stratu času za cestu
na pojednávania dňa 10. 3. 2016 a dňa 12. 4. 2016 Prešov - Humenné a späť 6polhodín x 14,30 eur x
2pojednávania = 171,60 eur + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávania dňa 10. 3. 2016

a dňa 12. 4. 2016 Prešov - Humenné a späť 141,40km spolu vo výške 75,64 eur a to spotrebované
pohonné hmoty: 141,40 km x 7,1 litra/100km x 1,19 eur/liter x 2pojednávania = 23,89 eur a amortizácia:
141,40 km x 0,183 eur/km x 2pojednávania = 51,75 eur + 20% DPH 259,42 eur), vypočítaných podľa
Vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Pri rozhodovaní o odmene právneho zástupcu navrhovateľky súd vychádzal z ustanovenia §10 ods.
3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. a určil tarifnú hodnotu päťnásobok ročného plnenia, keďže predmetom tohto
konania je plnenie na neurčitý čas. Päťnásobok ročného plnenia predstavuje suma 9000 eur (150 eur x
12mesiacov x 5rokov) a jednej úkon právnej pomoci z tejto sumy je 253,94 eur.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého štát má podľa

výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V konaní vznikli trovy štátu vo výške 502 eur a to ako náklady spojené s prekladom písomností z jazyka

slovenskéhodojazykanemeckého,resp.opačne.SúdpriznaltromauzneseniamiprekladateľkePeadDr.
Lívii Onuferovej sumy 68,94 eur, 28,80 eur a 404,26 eur, spolu vo výške 502 eur. Podľa hore citovaného
ustanovenia má štát právo na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspešný nebol, ak
uňho nie sú predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Keďže odporca pracuje, má
príjem z pracovného pomeru takmer 3 000 CHF, nie sú uňho predpoklady pre oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov a preto ho súd zaviazal na náhradu trov, ktoré štátu vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.