Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/787/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415223787
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415223787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkysamosudcomMgr.MariánomHatalomvprávnejvecižalobcu:QuantumCredit

a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: Marek Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. N., E. XXX o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb Fix t.č. 90 38 79 209, SIM karta č. 8942102470003103154 v znení: „ v prípade porušenia záväzku

Účastníka uvedeného v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku v dôsledku ktorej dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ je neprijateľná.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 248,95 eur
s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, keď poukázal na skutočnosti v zmysle ktorých mal žalovaný
s právnym predchodcom žalobcu uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb Fix a jej dodatok,

žalovaný mal porušiť svoje povinnosti pozostávajúce zo zaplatenia poskytovaných služieb a v dôsledku
toho mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa dojednaných podmienok.

2. Na pojednávanie konané dňa 27.09.20156 sa strany sporu a právny zástupca žalobcu
nedostavili, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadali a preto súd pojednával v ich
neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, jej dodatku, oznámenia o postúpení pohľadávky, výpisu z obchodného
registra, faktúry a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

4. V Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I je od 01.04.1999 zapísaný
s aktuálnym obchodným menom Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, s prideleným
IČOm: 35 763 469. Do predmetu jeho činnosti patrí, okrem iného, poskytovanie verejnej

telekomunikačnej mobilnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí,
poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby, zriaďovanie, prevádzkovanie, výstavba,
údržba a servis telekomunikačných zariadení sietí a informačných technológií vo vlastníctve iných
subjektov v rozsahu uzatvorených zmlúv (výpis z obchodného registra).5. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763
469 (podnik) a žalovaným (účastník) bola v písomnej forme uzatvorená dňa 11.05.2012 zmluva o

poskytovaní verejných služieb podľa zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj jej
Dodatok. Podnik sa zaviazal aktivovať a poskytovať telekomunikačné služby účastníkovi vo vzťahu k
SIM karte za program služieb Fix 12. Medzi účastníkmi bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov,
výška zmluvnej pokuty bola určená sumou 248,95 eur a maximálna kúpna cena za mobilný telefón Nokia
C2-01 - 9,- eur. Účastník vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia povinností uvedených

v bode 3 Dodtku je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, čo
znamená 248,95 eur. Podľa identifikačných údajov v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a jej dodatku žalovaný bol fyzickou osobou - nepodnikateľom.
Faktúrou č.7212781527 splatnej dňa 25.12.2012 spoločnosť Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469 vyfakturovala žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur za obdobie
od 08.1.2012 do 07.12.2012.

Dňa 09.06.2014 bola medzi postupcom Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO:
35 763 469 a postupníkom t.j. žalobcom zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom je aj
pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto súdnom konaní. Listom zo dňa 03.07.2014 postupca
oznámil žalovanému, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469
postúpila pohľadávku voči žalovanému vo výške 248,95 eur s príslušenstvom vyúčtovanú vo faktúre č.

7212781527 na spoločnosť Quantum Credit a.s. Bratislava, keď postúpenie sa uskutočnilo na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014. Uvedený záväzok je preto nutné
uhradiť priamo novému veriteľovi.

6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako

písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

(3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne

uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení od 01.01.2008 dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení od 01.01.2008 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.04.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, a tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd sa v prvom
rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní so záverom, že jeho aktívna legitimácia
v konaní je daná. Vyplýva z právneho nástupníctva po spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
na základe citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je v
skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a v nej vystupoval ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy
o pripojení nebol podnikateľom, vystupoval ako spotrebiteľ. Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú
pokutu súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008. Neprijateľnosť tejto podmienky
vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel vzhľadom na skutočnosť, že
predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku obsahuje nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho
zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v
zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného. Z uvedených dôvodov súd
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol. Obdobným spôsobom boloprávoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného súdu Košice II. 36C/198/2012 zo dňa 04.12.2012,
36C/180/2012 zo dňa 04.12.2012 a 36C/276/2012 zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné
podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu

jej neprijateľnosti. Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia
povinnosti vyplývajúci zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú
sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška nie je

limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 OZ, t. j. nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi. Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty ani jej dojednania, ale treba dbať
aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri
osobitnechránenýchspotrebiteľskýchvzťahoch.Právnypredchodcažalobcuponúkalžalovanémusvoje
služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a v ktorých
spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť

žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba
pokuty existuje pri akomkoľvek porušení tak, že zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...
ak poruší niektorú z povinností...). Podstatným pre posúdenie je, že takto dojednané zmluvné pokuty
zaväzovali žalovaného aj ostatných spotrebiteľov k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej
doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, teda aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať

služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred
uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, vôbec nerozlišoval medzi
prípadom, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom,
keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný

rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednané zmluvné
pokuty, ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej so žalovaným
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a podľa § 53 ods. 5 OZ sú neplatné. Z uvedených dôvodov
súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol a zároveň
podľa § 298 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu výslovne uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku zmluvnú

podmienku, ktorú považuje za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255
ods. 1 C.s.p., no žalovanému úspešnému v spore nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.