Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010704
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115010704.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného Ľ. G., pre

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 10.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ľ. G. W. P. Á. S. Y. , narodený XX.XX.XXXX v E., trvale
bytom E., S. XXXX/XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 15.06.2014 v čase okolo 23.00 hodine v E. na parkovisku na ulici A. X, po tom, čo pristúpil k autu, v
ktorom sedel poškodený O. I., ktorý tam chcel zaparkovať, lebo prišiel na uvedenú adresu na návštevu
pani Y. W.., začal naňho kričať, či ide jebať hore, urážal ho vulgárnymi nadávkami, kričal po ňom, že
má šťastie, že ich nenašiel v aute spolu, lebo by sa to inak skončilo, až nakoniec pokľakol na chodník
a povedal, že prisahá na pamiatku svojej zosnulej matky, „zajebal by som Vás obidvoch a rozjebal
celé auto, a to urobím, keď Vás niekde spolu stretnem, to je jedno na akom mieste“, pričom myslel

poškodeného O. I. a pani Y. W.., a že to nie je len vyhrážka, ale to oznamuje a myslí vážne, pričom si
pritom opätovne pokľakol, čím u poškodeného O. I. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že
svoje vyhrážky uskutoční, a to aj preto, lebo mu pri tomto vyhrážaní vytrhol kľučku na dverách auta, keď
sa pokúšal násilím otvoriť dvere auta a dostať sa k poškodenému.

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie,

t ý m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)mesiacov.Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodeného, nekontaktovať ho telefonicky, písomne, alebo akoukoľvek inou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 1Pv 382/14/4403, podanej na Okresný súd
Nitra dňa 07.07.2015 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Ľ. G.. Súd vykonal na hlavnom
pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. G., svedka poškodeného O. I., konfrontáciou
obžalovaného a svedka poškodeného, výsluchom svedkyne Y. W., svedkyne O. I., svedka A. I.,
prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný Ľ. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, pretože

skutok sa nestal. K veci uviedol, že v nedeľu dňa 15.06.2014 zaviezol pani W. na 10.00 hod do práce,
neskôr okolo 21.30 hod. mu volala, nezdvíhal jej, ale pred 22.00 hod. mu volala opätovne, že príde po
ňu syn, alebo pôjde domov taxíkom, aby ju o 22.45 hod. počkal za domom. Čakal ju do 23.00 hod. za jej
domom na parkovisku, keď odchádzal z parkoviska videl nejakého chlapíka v šiltovke chodiť okolo auta,
spozornel, či to nie je nejaký zlodej. Išiel svojim autom (Honda CRV šedej metalízy, EČ NR 298 GR)

pomaličky rýchlosťou asi 10 km/hod. a pozoroval ho, spoznal I., vystúpil z auta a opýtal sa ho čo tam
robí, tento mu odpovedal, že bol u kapelníka. Debatovali a I. mu povedal, že mu nejakí vandali vytrhli
kľučku na aute, spolu ju hľadali a našli ju pohodenú v kríkoch. I. sa ho pýtal na jeho vzťah s pani W., na čo
mu odpovedal, že mu stále robí nejaké scény, že posledné tri mesiace sa nechová ako predtým. Hovorili
spolu asi hodinu a potom sa rozišli. I. mu telefonoval a opäť zisťoval ako to medzi nimi je, smskoval mu

a tak to bolo až do konca týždňa, pričom stále vyzvedal informácie o W.. I. sa v žiadnych SMS správach
nevyhrážal, nemal na to dôvod, nedošlo medzi nimi k žiadnemu násiliu ani kontaktu, kľučku na aute mu
nevytrhol. Na políciu išiel I. až po týždni, keď sa poradili s W., ktorá dala za nebezpečné vyhrážanie zo
zištných dôvodov zavrieť aj svojho brata (O. W.). W. počas ich vzťahu finančne pomáhal, pokúpil jej veci
a požičal jej 14 tisíc eur bez papiera na svadbu jej dcéry a na jej prevádzky ( v r. 2012-2013). Správanie

pani W. voči nemu sa zmenilo potom, čo ju požiadal o vrátenie pôžičky, napriek tomu mu doposiaľ nič
nevrátila, ale na súd ju kvôli tomu nedal, lebo nemal o poskytnutej pôžičke papier.
I., W. a K. (ako riaditeľ polície a rodinný priateľ I.) tlačili na vyšetrovateľov polície aby ho obvinili, ale keď
K. odišiel z funkcie, polícia brala veci objektívne. S I. sa poznajú odmlada z videnia, s W. sa zoznámil
pred 9 rokmi a boli intímni priatelia. Pani W. ani I. nesledoval, nezbieral o nich informácie. Pani W. to

robí zo zištných dôvodov, aby mu nemusela vrátiť peniaze. Živí sa ako súkromný podnikateľ s príjmom
800 až 1000 eur mesačne, nie je držiteľom zbrojného preukazu, má len plynovú zbraň, ktorú používa
pri prevoze peňazí. V roku 2014 používal telefónne číslo 0903 460 358, na komunikáciu s W. mal aj iné
čísla. Svojím spôsobom na W. žiarlil, ale nevyhrážal sa im, ani ich nesledoval. I. mu robí zle, vypisuje,
vyvoláva jeho manželke a rozvracia mu takto rodinu. Uviedol aj to, že aj W.Á. podala na neho trestné

oznámenie pre nebezpečné prenasledovanie, ale je to stále ešte na polícii.
Súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov
prečítalvýpoveďobžalovanéhozprípravnéhokonaniazodňa15.08.2014zčl.18-23(načl.22,posledné
dva odseky).
K rozporom obžalovaný uviedol, že informácie o vzťahu I. a W. má od svojho známeho, ktorému to

zavolal jeden čašník, ktorý vedel, že aj on mal vzťah s W., a o tom čo sa stalo v Nových Zámkoch sa
dopočul z rozhovoru kamionistov.

Svedok poškodený O. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný mu v ten večer (15. júna alebo
júla 2014 okolo 23. 00 hod.) zablokoval auto a následne vytrhol kľučku na aute zn. Kia. Viedli spolu

rozhovor, pričom obžalovaný sa ho vypytoval kde ide a načo, potom pokľakol pri auto a na pamiatku
svojej zosnulej matky prisahal, že ak ho kdekoľvek stretne s W. zajebe ho, ohováral pani W. a požiadal
ho,abyoichrozhovorepaniW.nerozprával.PotomodišieldoRakúska,kdepracoval.G.mu telefonoval,
smskoval, urážal jeho zosnulú matku, prenasledoval ho, chodil okolo miesta jeho prechodného bydliska,
nadával mu a vyhrážal sa mu. O týchto situáciách informoval políciu, našiel si prepichnuté gumy naaute, kondómy na čelnom skle auta a papier s urážlivými názvami jeho mena a mena p. W., na políciu
už chodieval ako na klavír.
Obžalovaného pozná od mladosti, nemajú vzájomne žiadny vzťah. V ten večer mu volala W., že ju G.

opäť sledoval, aby k nej nechodil, aby nebol konflikt. Medzitým ho však obžalovaný zablokoval autom,
vyskočil z auta a vykrikoval na neho či ide jebať k tej kurve, komunikoval s pani W. aj telefónom z
auta, ale ona zložila. Obžalovaný chcel otvoriť jeho auto, ale bolo zaistené, tak mu vytrhol kľučku na
dverách. Obžalovaný bol v minulosti zápasník, tak mal z neho strach. Bavili sa o W. len cez pootvorené
okienko na dverách auta a nakoniec G. pokľakol a prisahal, že ich oboch zajebe kdekoľvek ich stretne.

Hovorili spolu asi hodinu a pol. Obžalovaného sa bál, lebo z rozprávania iných počul, že je agresívny,
no tento sa nakoniec ukľudnil, išiel do auta pre svietidlo a hľadali spolu kľučku od auta, ktorú našli.
Potom ho odblokoval a odišli, následne mu vyvolával mu do roboty, nadával, vyhrážal sa, preto keď sa
po niekoľkých dňoch vrátil z roboty, rozhodol sa podať trestné oznámenie. W. mu povedala, že sa s G.
už v decembri rozišli, s čím sa G. nechcel zmieriť, ale ich vzťah začal až v septembri 2014. O pôžičke 14
tisíc eur od pána G. pre pani W. nevedel nič, počul iba o tom, že raz pán G. tvrdil, že jej ich požičal, druhý

krát tvrdil, že ho vydierala a musel jej ich dať a tretí krát pod vplyvom alkoholu tvrdil, že jej nič nepožičal.
Čo sa týkalo kontaktov s K., poznal ho 14 rokov ako psíčkára, 10 rokov ho nevidel, stretli sa až v roku
2014 na vystúpení skupiny Drišlak v Lefantovciach. Políciu v čase incidentu nevolal, lebo si v tej situácii
nevedel na číslo polície spomenúť, nechcel robiť rozruch a obžalovaný sa postupne upokojoval.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov
prečítal výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania zo dňa 26.09.2014 z čl. 37-40 (strana 4
výpovede, posledný odsek prvá veta).
Krozporusvedokpoškodenýuviedol,žezotrvávanavýpovedi zprípravnéhokonania,kedysitopamätal
lepšie, že sa to stalo v júni 2014, k rozporu došlo pre odstup času.

Podľa § 271 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 125 Trestného poriadku bola na
hlavnom pojednávaní vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným Ľ.Í. G. a svedkom poškodeným O.
I.. Obžalovaný aj svedok poškodený I. pri konfrontácii zotrvali na svojich vyjadreniach tak, ako ich
prezentovali na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom čo sa stalo ju informoval poškodený I.. V
ten večer jej obžalovaný volal cez reproduktor a vyhrážal sa jej, nebola však na ten večer dohodnutá s
obžalovaným, bola dohodnutá s poškodeným I.. Obžalovaný ju sledoval cca 3 mesiace predtým, než sa
to stalo, takmer dennodenne ju sledoval, vyhrážal sa jej, osočoval ju a jej rodinu, robil jej zle a naprotiveň

a vymýšľal si všelijaké hlúposti. Predtým boli s obžalovaným priatelia cca 9 rokov, v čase skutku boli už
rozídení, počas ich vzťahu bol obžalovaný ku nej aj agresívny, vyhrážal sa jej a fyzicky ju napadol. Bála
sa s ním vtedy rozísť, lebo sa vyhrážal jej, jej okoliu a aj jej deťom. S obžalovaným G. sa rozišli v januári
2014 a vzťah so svedkom poškodeným I. mala od júna 2014. Obžalovaný ju sledoval a v ten večer sa
stretol s poškodeným I., nadával mu, vyhrážal sa mu a pri tom incidente mu vytrhol aj kľučku na aute.

O tom, čo sa stalo jej zatelefonoval poškodený I. asi pol hodinu po tom, čo sa to odohralo, osobne pri
incidente nebola, na políciu to poškodený nenahlásil, lebo sa ponáhľal do práce v zahraničí. Vyhrážanie
a prenasledovanie obžalovaným trvá doposiaľ. Od obžalovaného nemala požičaný ani cent, peniaze na
prevádzku mala od rodičov, ktorí predali stavebné pozemky a zlato dostala od bývalého manžela.

Svedok A. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je syn poškodeného a obžalovaného poznal z taxíka,
kde pracoval. Naposledy ho videl pred dvomi rokmi na polícii. Nevedel o tom, že by sa obžalovaný
vyhrážal poškodenému Bottovi smrťou, pri žiadnom ich konflikte nebol. V súvislosti s výpoveďou z
02.11.2014 na polícii mal konflikt s poškodeným I., ktorý ho obvinil, že na polícii vypovedal nepravdivo
a uviedol, že mu pripraví výpoveď, ktorú len podpíše. Výpoveď mu však nepriniesol, lebo sa s

poškodeným I. už nestretol. Keď neprišlo k podpisu tej výpovede, prišiel jeho manželke od poškodeného
I. kompromitujúci dopis.

Svedkyňa O. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri skutku nebola, jej bývalý manžel (svedok
poškodený I.) sem - tam niečo naznačil, že dostal SMS a všade videl pána G., trvalo to od júna 2014

do júla 2014, potom už poškodený od nej odišiel, lebo si našiel novú známosť. V roku 2014 bola
vlastníčkou motorového vozidla KIA CEED, EČ: NR-912GM, ktoré malo odtrhnutú kľučku na strane
vodiča. Exmanžel jej povedal, že sa mu to stalo v Nitre, keď odchádzal v nedeľu večer do práce, že mu
to urobil pán G. na Klokočine. Spomínal jej tiež, že dostával nejaké SMSky, že sa mu niekto vyhrážal, alenevenovala tomu pozornosť. V polovici júla 2014 jej exmanžel hovoril, že ho obžalovaný sledoval, vedela
aj o tom, že exmanžel podával trestné oznámenie na obžalovaného. Obžalovaného osobne nepoznala,
exmanžel jej ho nikdy neukázal.

Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na odstránenie rozporov
prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 16.10.2014 z čl. 56-59.
K rozporom svedkyňa uviedla ,že prečítaná výpoveď je jej a takto vypovedala v prípravnom konaní, k
rozporom došlo pre odstup času.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie v súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného
poriadku prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č.
ČVS: PPZ-KEU-K-X-2014/10586. Zo záverov znaleckého posudku (čl. 87-89) vypracovaného z odboru
kriminalistickej identifikácie k posúdeniu zaistenej daktyloskopickej stopy vyplynulo, že predložená
daktyloskopická stopa nevykazuje dostatočný počet identifikačných znakov na individuálnu identifikáciu,

a preto bola ako neupotrebiteľná z ďalšieho skúmania vyradená. Z tohto dôvodu nebolo vykonané
požadované porovnanie. Iné skutočnosti skúmaním znalca zistené neboli.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Z potvrdenia Obvodného oddelenia

Policajného zboru v Nitre zo dňa 19.06.2014 (čl. 33) súd zistil, že O. I. vykonal ústne trestné oznámenie
na obžalovaného Ľ. G. pre podozrenie z nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona, ku ktorému malo dôjsť 15.06.2016.
Z priloženej konverzácie z telefónneho čísla 0918 924 840 (čl. 35-36) bolo zistené, že textové správy zo
dňa 02.07.2014 sú adresované poškodenému O. I.. Z ich obsahu vyplynulo, že ich mal písať kamarát

obžalovaného G., pričom poškodenému Bottovi v nich vyčítal, že vstúpil jeho kamarátovi do dlhoročného
vzťahu, a že obžalovaného udal.
Z SMS správ (komunikácia obžalovaného z telefónneho čísla 0904 183 064 (čl. 77-86) bolo zistené, že
dňa 16.06.2014, teda deň po skutku kontaktoval obžalovaný poškodeného I., ktorý žiadal obžalovaného,
abysiprestaliubližovať,obžalovanýurážalsynaW.ajuoznačilzaklamárku,tvrdil,žechcepoškodeného

len namotať, lebo má údajne proti nemu svedčiť a chcú na neho niečo nahrať. Poškodený to poprel
a žiadal obžalovaného, aby mu dal pokoj. Z ďalšej komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným
zadokumentovanejaždo09.03.2015vyplynulo,žeobžalovanýobviňovalW.a poškodenéhozklamstva,
že proti nemu intrigujú, že na neho vymýšľajú rôzne veci. Poškodený ho v reakciách na jeho smsky
upozorňoval, že ich nemá s W. sledovať, že ich nemá urážať, že im má dať pokoj, že sa mu nepodarí

ich rozdeliť, že všetko bude riešiť cestou polície.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie (čl. 90-94), súd zistil, že príslušníci
Obvodného oddelenia Policajného zboru Nitra vykonali dňa 19.06.2014 v čase o 9.40 hod. ohliadku
osobného motorového vozidla Kia Ceed EVČ: NR-912 GM. Z vonkajšej strany na dverách vodiča v
oblasti na kľučku sa nachádzala diera obdĺžnikového tvaru. Pri ohliadke miesta činu bola zaistená

daktyloskopickástopanadveráchvodiča,presnejšienasklenaľavejstraneazohliadkybolavyhotovená
fotodokumentácia. Iné poškodenia sa na osobnom motorovom vozidle nenachádzali.
Z úradného záznamu o doložení informácii do spisového materiálu (čl. 108-109) bolo zistené, že dňa
21.07.2014 sa bez predvolania na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Nitre dostavil Ľ. G. z dôvodu,
že chcel uviesť skutočnosti týkajúce sa predmetnej trestnej veci. Žiadal, aby bolo do spisu doložené,

že dňa 18.07.2014 asi okolo 22.00 hod. išiel z Klokočiny, pričom na kruhovom objazde sa križoval s
vozidlom svedka poškodeného I., v ktorom sedela aj pani W., tá mu ukázala vztýčený prostredník, na
kruhovomobjazdenaMostnejuliciodbočilismeromkpolicajnejstanici,ontamodbočiltiežlebosimyslel,
že ho idú na políciu nahlásiť, že ich sleduje. Chcel preto na polícii nahlásiť, že ich nesleduje, ale keď
tam prišiel dozvedel sa, že ho nahlasovať neboli.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 24.09.2014 (čl. 118-120) bolo zistené, že pani W. podala
na Ľ. G. trestné oznámenie, z dôvodu že ju dlhú dobu a sústavne prenasleduje, prenasledovanie trvá
asi od mája 2014, čím jej komplikuje osobný, ale aj pracovný život. Obžalovaný jej vulgárne nadával,
kontaktoval jej kolegyňu a vyzvedal, v minulosti ju fyzicky napadol, vyfackal, na polícii to doposiaľ
nenahlasovala. Kvôli tomu všetkému mala obavu o seba a svoje zdravie.

Z listu svedka poškodeného O. I. na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2014
so žiadosťou o prešetrenie správneho postupu pri riešení trestného oznámenia (čl. 128-129) bolo
zistené, že dňa 19.06.2014 poškodený I. navštívil Obvodné oddelenie Policajného zboru v Nitre, kde
podal na Ľ. G. trestné oznámenie, nakoľko sa jemu a jeho priateľke vyhrážal smrťou. Žiadosť podal zdôvodu, že neboli vykonané žiadne opatrenia, ktoré by jeho a jeho priateľku chránili pred vyhrážkami a
konaním Ľ. G.. Obžalovaný ich sledoval a vulgárne urážal.
Z vyjadrenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 18.12.2014 (čl. 131-132) bolo zistené, že žiadosť

poškodeného I. o prešetrenie správneho postupu pri riešení trestného oznámenia zo dňa 14.09.2014
bola vyhodnotená ako Podnet na preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku.
Preskúmaním bolo zistené, že poverený policajt jednotlivé úkony vyšetrovania vykonával priebežne,
bez zistenia prieťahov v konaní. Nebolo zistené porušenie zákona ani žiadne pochybenie v postupe
povereného policajta Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nitre.

Zo žiadosti poškodeného O. I. o urýchlenie rozhodnutia zo dňa 14.12.2014 (čl. 133-134) vyplynulo, že
Ľ. G. ho sústavne sleduje, takisto aj pani W., že jeho konanie, telefonáty v nočných hodinách jemu, pani
W., dokonca jej deťom a SMS správy nasvedčujú tomu, že svoje vyhlásenie o ich zabití plánuje a mieni
uskutočniť. Žiadal o došetrenie prípadu, ktorý má každým dňom stúpajúcu tendenciu.
Z uznesenia ČVS: ORP-1957/NR-NR-2014 zo dňa 31.10.2014 (čl. 138-140) súd zistil, že trestná vec,
v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre nebezpečné prenasledovanie podľa §360a odsek 1 písmeno

a), písmeno b) Trestného zákona bola postúpená na prejednanie priestupku Okresnému úradu v
Nitre, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nešlo o trestný čin, ale o priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu. Zo sťažnosti Y. W. na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Nitre zo dňa
16.11.2014 (čl. 135-137), súd zistil, že podala sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-1957/NR-NR-2014
zo dňa 31.10.2014, nakoľko toto posúdenie považovala za zmanipulované a neobjektívne.

K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné
dôkazy. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného zo dňa 01.06.2015 (čl. 142-149)
súd zistil, že obžalovaný bol od 01.01.2010 do 01.06.2015 dvadsaťtrikrát priestupkovo prejednávaný,
pričom osemnásťkrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov a štyrikrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov ( § 22 odsek 1 písmeno j), k) - riešené Mestskou políciou Nitra) a jedno
priestupkové konanie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno
d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bolo zastavené. Z aktuálneho
odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 09.08.2016 (čl. 225) bolo zistené, že obžalovaný bol
doposiaľ jedenkrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky, Rozsudkom Okresného súdu Nové

Zámky, sp. zn. 3 T 80/05 zo dňa 17.10.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To
128/05 zo dňa 07.02.2006 odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 odsek 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na desať
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní dva roky šesť mesiacov do 07.08.2008 a trest zákazu činnosti 2
roky 6 mesiacov. Obžalovaný sa osvedčil dňa 20.01.2009. Odsúdenie bolo zahladené podľa § 70 odsek

2, odsek 3 Trestného zákona, na páchateľa sa hľadí , akoby nebol odsúdený.
Z lekárskej správy zo dňa 15.04.2016 (č.l. 210) súd zistil, že obžalovaný je približne od roku 2001 liečený
pretvárovýhemispazmusvpravo.Opakovaneabsolvovalliečbubotulotoxínom,stavjedlhodobýatrvalý.
Liečba je symptomatická, stav sa zhoršuje intermitentne, je vysoko závislý od stresových momentov.
Z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nitre zo dňa 26.05.2016 (č.l. 208) súd zistil, že

poškodený O.Ú. I. podal oznámenie podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Z dopisu predloženého svedkom Martinom Bottom (č.l. 209) súd zistil, že bol napísaný poškodeným J.I.
a bol adresovaný manželke jeho syna A., v ktorom z rôznych pohľadov opisuje správanie svojho syna
v práci v zahraničí, jeho požívanie alkoholu, jeho osobné a povahové vlastnosti, a záverom ho označil

ako človeka, ktorý za peniaze zradí aj rodinu.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom

základné zásady Trestného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo
skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1 Pv 382/2014/4403, nakoľko bolo
dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky

žalovaného prečinu a že tento zavinene spáchal obžalovaný Ľ. G., ktorý svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože porušil záujem chránený zákonom.Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania sú primárne medziľudské vzťahy a právo na
ochranu jednotlivca, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Subjektom tohto trestného činu môže
byťktorákoľvektrestnezodpovednáosobaahmotnýmpredmetomútokuosoba,ktorájeschopnávnímať

a rozumieť vyhrážke. Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je „vyhrá-
žanie“, obsahom ktorého je hrozba smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, ktorá
je spôsobilá vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, teda vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, kto-
rým mu bolo vyhrážané. Vyhrážka musí byť mienená vážne, najmä z hľadiska úmyslu jej vyslovenia
a v situácii, v ktorej existuje možnosť vzbudenia takejto dôvodnej obavy. Následkom protiprávneho

konania obžalovaného je potom pôsobenie samotnej vyhrážky na poškodeného. Vyhrážka predstavuje
vyjadrenie, že páchateľ spôsobí poškodenému nejakú ujmu - alternatívne smrť, ťažkú ujmu na zdraví
alebo inú ťažkú ujmu. Aby išlo o dokonaný trestný čin, musí byť osoba, na ktorú má vyhrážka pôsobiť v
takom stave, aby dokázala vyhrážku vnímať. Pri vyhrážke je irelevantné, či má byť jej obsah naplnený
ihneď po jej vyslovení alebo až v budúcnosti (určitej alebo neurčitej). Vyhrážka musí byť prednesená
takým spôsobom resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp.

z naplnenia nejakého jeho variantu. Pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré sa musí
vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty, pričom úmysel musí smerovať k takému spôsobu
vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky.

Pri posudzovaní otázky, či bolo vyhrážanie obžalovaného spôsobilé v poškodenom vzbudiť dôvodnú
obavu, súd prihliadol na všetky konkrétne okolnosti prípadu, na povahu vyhrážky, na fyzické a
charakterovévlastnostiobžalovanéhovporovnanísfyzickýmiapovahovýmivlastnosťamipoškodeného,
na ich vzájomný vzťah a na to, ako sa obžalovaný pri vyhrážaní správal.

Obžalovaný od počiatku trestného stíhania spáchanie skutku rozhodne popieral, na svoju obhajobu
tvrdil, že sa jednalo o komplot, ktorý voči nemu zosnovali poškodený I., svedkyňa W. a bývalý riaditeľ
polície Valentíny z dôvodu, že požadoval od svojej expriateľky vrátenie požičaných peňazí. Tvrdenie
obžalovaného o komplote, ani o pôžičke peňazí expriateľke sa však v konaní žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázalo, čím zostalo len v rovine nepodložených obranných tvrdení. Obžalovaný bol

usvedčovaný zo spáchania skutku priamo výpoveďou svedka poškodeného I., nepriamo výpoveďou
svedkyne W., sčasti aj výpoveďou svedkyne O. I., obsahom SMS správ zo vzájomnej komunikácie
obžalovaného a poškodeného a listinnými dôkazmi založenými v spise. Z týchto dôkazov mohol súd
bezpečne ustáliť, že poškodený I. a obžalovaný mali medzi sebou konflikt kvôli vzťahu k jednej žene,
ktorá s obžalovaným ukončila dlhodobý partnerský vzťah a tento sa so situáciou, že sa jeho expriateľka

začala stretávať s poškodeným I. nedokázal vyrovnať, rozchod primerane spracovať, čím vznikla medzi
obžalovaným a poškodeným vzájomná averzia, ktorá viedla ku konfliktu, ktorý je uvedený v skutkovej
vete obžaloby. Motívom konania obžalovaného bol jeho nezvládnutý rozchod s expartnerkou p.W., ako
aj jeho prehnaná žiarlivosť na poškodeného.

Trestný čin nebezpečného vyhrážania je už svojím charakterom trestným činom, pri ktorom nemožno
očakávať viacero svedkov, spravidla sa deje výlučne medzi páchateľom a poškodeným. Bolo preto
dôležitéposúdiťhodnovernosťvýpovedepoškodenéhoajobžalovaného.Vdanomprípadebolavýpoveď
poškodeného presvedčivá, logická, pričom konanie obžalovaného podrobne popísal i vzhľadom na iné
skutkové okolnosti., korešpondujúce s výpoveďou svedkyne W.. Súd vo vzťahu k hodnoteniu výpovede

poškodeného konštatoval, že táto bola kompaktná v podstatných okolnostiach skutku nemenná,
bez akýchkoľvek vnútorných protirečení a rozporov. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal
sebaisto a na jemu položené otázky odpovedal pohotovo a presvedčujúco. Súd v priebehu hlavného
pojednávania, nezistil žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by výpovednú hodnotu výpovede
poškodeného akokoľvek znižovali. Výpoveď poškodeného bola podporená nepriamo výpoveďou

svedkyne Y. W. a túto čiastočne potvrdila aj svedkyňa O. I., bývalá manželka poškodeného.

Svedkyňa W. poprela, že by sa v uvedený večer dohodla na stretnutí s obžalovaným, z čoho teda
vyplynulo, že obžalovaný vyvinul vlastnú iniciatívu, aby zistil s kým sa jeho expriateľka po návrate z práce
stretáva, respektíve, aby si overil, či jeho informácie o novom vzťahu jeho expriateľky korešpondujú

so skutočnosťou. Pred bydliskom expriateľky sa stretol s poškodeným, zablokoval mu motorovým
vozidlom priestor pred jeho autom, vyvolal konflikt s poškodeným, vulgárne mu nadával, vyhrážal
sa mu veľmi emotívnym spôsobom likvidáciou, ak ho stretne s W., pričom pri násilnom otváraní
zaistených dverí od jeho auta mu vytrhol kľučku na dverách. Poškodeného I. obžalovaný následneopakovane kontaktoval telefonátmi a zasielaním SMS správ v ktorejkoľvek dennej dobe a často i v
nočných hodinách, hoci tento ho viackrát žiadal aby ho nekontaktoval. Takýmto správaním a konaním
obžalovaný vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu a strach, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční.

Poškodený obžalovaného dlhodobo poznal, poznal jeho povahové vlastnosti, spôsoby správania a
hlavne disponoval aj vedomosťou, že obžalovaný bol v minulosti úspešný zápasník, čo ho utvrdilo
v presvedčení, že vyhrážky obžalovaného vyslovené pri ich konflikte na sídlisku Klokočina, môžu
nadobudnúť reálnu podobu, zmienil sa o týchto obavách aj svojej exmanželke a nakoniec svoje obavy
oznámil na polícii a podal trestné oznámenie.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené neuveril obhajobe a argumentácii obžalovaného, spočívajúcej v
tom, že trestné stíhanie je postavené na vykonštruovaných a dohodnutých výpovediach v snahe
dosiahnuť jeho odsúdenie. Skutočnosť, že vo vzťahu k existencii vyhrážok obžalovaného stáli proti
sebe dve protichodné tvrdenia obžalovaného a poškodeného neznamenala automaticky obligatórnosť
použitia zásady „in dubio pro reo“. Pre aplikáciu takéhoto postupu by sa totiž vyžadovala prítomnosť

rozumných pochybností, ktoré by vylučovali možnosť ustálenia jediného nepochybného skutkového
záveru, v danom prípade však súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný sa poškodenému vyhrážal
likvidáciou, nemal. Obžalovaný sa preukázateľne nachádzal na mieste incidentu, nepoprel stretnutie
s poškodeným a zo spôsobu a formy smskovej komunikácie s poškodeným nepriamo vyplynulo,
že nespracoval rozchod s expriateľkou a žiarlil na jej nový vzťah, pričom sa nezdržal verbálnych

atakov ani proti jej novému priateľovi. K obrannej námietke, že poškodený nemal dôvodnú obavu o
svoj život a zdravie, lebo konanie obžalovaného nahlásil policajtom až s odstupom jedného týždňa
súd uvádza, že akceptovateľné dôvody takého postupu pri podaní trestného oznámenia vysvetlil
poškodený v svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a je prirodzené a logické, že pokiaľ bol poškodený
cez týždeň odcestovaný v práci v zahraničí, cítil sa bezpečne, ale opakované telefonáty, smsky a

spôsob komunikácie obžalovaného, v súvislosti s jeho návratom domov, vyvolali u neho obavu, že
obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční, preto konanie obžalovaného nahlásil na polícii. Súd preto po
komplexnom vyhodnotení všetkých skutočností považoval obranu obžalovaného za účelovú, v snahe
zmierniť dôsledky svojho konania.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako
úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom,
berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a tiež skutočnosť, že neexistovali
pochybností o zachovaní jeho rozpoznávacích schopností v čase skutku. Obžalovaný vedel, že
vyhrážaním sa poškodenému I., zdôraznenom fyzickým násilím na odľahlom priestore sídliskového

parkoviska v neskorých nočných hodinách použitým proti jeho majetku a aj vzhľadom na jeho fyzickú
predispozíciu a schopnosti, môže u poškodeného vzbudiť obavu, že svoje vyhrážky uskutoční. Súd
dospel k záveru, že obžalovaný mohol bezpečne vedieť a vnímať, že u poškodeného vzbudí dôvodnú
obavu o jeho život a zdravie a vyhodnotil konanie obžalovaného ako závažné a škodlivé pre spoločnosť,
pretože toto konanie predstavovalo neakceptovateľné zhoršovanie pokojného života poškodeného,

pričom miera závažnosti tohto skutku bola vyššia ako nepatrná ( § 10 odsek 2 Trestného zákona).
Spôsob konania obžalovaného však v ničom nevybočoval z bežného rámca nebezpečného vyhrážania,
následkom ktorého bolo ohrozenie riadneho občianskeho spolunažívania, preto súd vyhodnotil konanie
obžalovaného ako prečin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom vykonania činu a mierou zavinenia
obžalovaného. Zo všetkých hore uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného skutkovo aj

právne podľa obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku .

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho

nápravy.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Osobu páchateľa pri ukladaní trestu bolo potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a pri jeho
hodnotení nebolo možné obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu, pričom úmernosť trestu určuje pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovaného na jeho osobné pomery, ale aj na zistenie, že
tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky, ale hľadí sa na neho, akoby
nebol odsúdený. Obžalovaný mal v evidencii priestupkov za obdobie od 01.01.2010 do 01.06.2015

dvadsaťtri záznamov, pričom osemnásťkrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov a štyrikrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z miesta bydliska nebol obžalovaný bližšie hodnotený.

Pri výpočte do úvahy prichádzajúcej výmery trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej

sadzby uvedenej v § 360 odsek 1 Trestného zákona (až na jeden rok), po komplexnom vyhodnotení
osobných pomerov obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného
zákona, pretože doposiaľ nebol trestne stíhaný a viedol riadny život, u obžalovaného nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Takýmto výpočtom bol pomer poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností u obžalovaného stanovený pomerom 1:0. Po aplikácii ustanovenia
§ 38 odsek 2, odsek 3 pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností, súd upravil a znížil hornú

hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mal obžalovanému ukladať trest v rozmedzí takto vypočítanej
sadzby až do 8 mesiacov. Nakoľko však osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu
uloženia nepodmienečného trestu, uložil mu súd trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace a jeho
výkon obžalovanému podmienečne odložil, pričom na jeho prevýchovu a nápravu určil skúšobnú dobu v
trvaní dvanásť mesiacov s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný a spravodlivý a zabezpečí

aj ochranu spoločnosti.

Popripodmienečneodloženomtresteodňatiaslobody uložilsúd obžalovanémuajprimeranúpovinnosť,
spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať
sa v blízkosti jeho obydlia, nekontaktovať ho telefonicky, písomne a ani akoukoľvek inou formou, pretože

z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným naďalej
pretrváva animozita, podávajú na seba rôzne sťažnosti a trestné oznámenia. Cieľom takto uloženej
povinnosti je zabránenie vzájomnému kontaktu obžalovaného a poškodeného a ochrana poškodeného
pred prípadným protiprávnym konaním obžalovaného.

Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri
ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho
nápravy, ale dbal najmä na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a aby usmernil obžalovaného viesť riadny život. Trest uložený obžalovanému plní
zákonom požadovanú ochrannú funkciu, pretože obmedzuje obžalovaného, zároveň vytvára podmienky

prevedenieriadnehoživotaaplnítakvýchovnúfunkciu.Súddospelkzáveru,žeuloženýtrestjezákonný
a spravodlivý, bude postihovať najmä obžalovaného a zároveň v rámci generálnej prevencie je signálom
smerom k spoločnosti, že konanie presahujúce rámec zákona nie je v rámci medziľudských vzťahov
prípustné ani tolerovateľné.

Súd o náhrade škody nerozhodoval, pretože poškodený O. I. si v trestnom konaní neuplatnil žiadny
nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva vzdal.