Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219927
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114219927.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa E. K., H.. XX. XX. XXXX, C. K. D. XX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47 253 011,
proti odporcovi v 1/ rade Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
odporcovi v 2/ rade B.T.TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 6, IČO: 36 331 171, o určenie,
že pohľadávka odporcu 1/ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6201071 z 24. 02. 2006 neexistuje, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka odporcu v 1/ rade voči navrhovateľovi vo výške 1 474,21 Eur na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXX T. XX. XX. XXXX neexistuje, pretože bola uhradená.

Odporca v 1/ rade je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 668,704 Eur, a to v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 16. 09. 2014 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
určil, že pohľadávka odporcu v 1/ rade voči nemu vo výške 1 474,21 Eur, ktorá vznikla na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXX T. XX. XX. XXXX neexistuje, pretože bola uhradená.

Odporca v 1/ rade s návrhom vyjadril nesúhlasil, odporca v 2/ rade sa k návrhu nevyjadril, pojednávania

sa nezúčastnil.

Navrhovateľ vo svojom návrhu a neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že dňa XX. XX. XXXX uzatvoril s
odporcom v 1/ rade zmluvu o úvere č. XXXXXXX, kde odporca v 1/ rade mu poskytol úver vo výške
14 000,-- Sk, ktorý mal on ako dlžník vrátiť spolu s poplatkom vo výške 9 040,-- Sk, t. j. celkovo sumu
23 040,-- Sk v 8 mesačných splátkach po 2 880,-- Sk, s prvou splátkou od 13. 03. 2006. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že nezaplatil prvé dve splátky, uplatnil si odporca v 1/ rade splatnosť

celého záväzku a vec postúpil Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava, ktorý vydal dňa 14. 09. 2006 rozsudok pod sp. zn. SR 3960/06, kde ho zaviazal zaplatiť sumu
23 280,-- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 18. 04. 2006 až do zaplatenia a zároveň
nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe exekučného konania, ktoré bolo vedené proti nemu Okresný
súd Banská Bystrica svojím rozhodnutím pod č. k. 1Er/13/2007-387 zo dňa 30. 09. 2011 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 15CoE/3/2012-62 zo dňa 17. 01. 2012 exekúciu
voči nemu zastavil z dôvodu, že exekúcia bola od začiatku vykonávaná na podklade nespôsobilého
exekučného titulu, ktorú predložil odporca v 1/ rade. Už z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že do zastavenia exekúcie súdny exekútor od neho vymohol ako od povinného sumu 40 613,16 Sk,t. j. 1 348,11 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že toto exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu
toho, že úverová zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorú súdy vyhlásili za neprijateľnú a
teda za neplatnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pričom táto úverová zmluva obsahovala aj

ďalšie neprijateľné a teda neplatné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa.

Navrhovateľ v konaní ďalej uviedol, že spolu s podpisom úverovej zmluvy dňa 24. 02. 2006 podpísal aj
dve vyhotovenia dohody o zrážkach zo mzdy, kde bol vypísaný vtedajší jeho zamestnávateľ obchodná

spoločnosť Belamo, a.s. Banská Bystrica. V tejto dohode však zostalo neplnené miesto pre uvedenie
dlžnej sumy a pre označenie druhého zamestnávateľa. Tieto údaje po zastavení exekúcie odporca v 1/
rade doplnil a dňa 13. 12. 2013 doručil súčasnému zamestnávateľovi odporcovi v 2/ rade. Odporca v 1/
rade požadoval od odporcu v 2/ rade zrážky zo mzdy navrhovateľa na úhradu dlhu vo výške 1 474,21
Eur (44 412,05 Sk), teda pohľadávky, ktorá bola už dávno uhradená a to vo vyššom rozsahu ako mal
odporca v 1/ rade nárok.

Navrhovateľ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v súčasnej dobe na
tento úver zaplatil už sumu 2 350,33 Eur, o čom predložil aj listinné dôkazy a to jednak výpisy z účtov a
tak isto výplatné pásky od predchádzajúceho zamestnávateľa, z ktorého bolo zrejmé, že od roku 2007
do roku 2011 navrhovateľ uhradil na tento úver sumu 1 666,12 Eur a spolu so sumou, ktorú mu zrazil

súčasný zamestnávateľ vo výške 684,21 Eur predstavuje potom suma, ktorú už na tento úver zaplatil
sumu 2 350,33 Eur.

Zároveň navrhovateľ predložil súdu uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica pod č.k.
1Er/2381/2014-18 zo dňa 16. 06. 2015, z ktorého opätovne odporca v 1/ rade sa domáhal návrhom na

exekúcie, aby od neho bola opätovne vymožená suma, ktorá už bola uhradená. Okresný súd Banská
Bystrica v tomto rozhodnutí exekučné konanie zastavil opätovne z tých istých dôvodov.

Súd na základe týchto tvrdení vykonal dokazovanie, ktoré potvrdili tvrdenia navrhovateľa o jeho
tvrdeniach. Súd vykonal dokazovanie najmä rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR

3960/06 zo dňa 14. 09. 2006, z ktorého je zrejmé, že odporca v 1/ rade ako žalobca sa domáhal od
navrhovateľa ako odporcu zaplatenia sumy 23 280,--Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo
sumy 23 040,-- Sk od 18. 04. 2006 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 6 485,-- Sk, a to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o úvere uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa XX. XX.
XXXX, z ktorého je zrejmé, že odporca v 1/ rade poskytol úver navrhovateľovi vo výške 14 000,-- Sk,
ktorý tento mal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 9 040,-- Sk, teda celkovo 23 040,-- Sk v 8 mesačných
splátkach po 2 880,-- Sk, počnúc dňom 13. 03. 2006.

Súd mal ďalej za preukázané, že vo veci poskytnutia úveru boli vyhotovené dve Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov, obe s dátumom 24. 02. 2006, pričom pôvodne táto bola vypísaná na
predchádzajúceho zamestnávateľa navrhovateľa obchodnú spoločnosť Belamo a.s. bez určenia výšky
celkovej pohľadávky a až následne v druhom vyhotovení tejto dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov z toho istého dátumu bol dopísaný nový zamestnávateľ navrhovateľa s tým, že celková výška

pohľadávky mala predstavovať sumu 1 474,21 Eur.

Súd má ďalej za preukázané vyjadrením odporcu v 2/ rade tú skutočnosť, že zo mzdy navrhovateľa bola
v období od decembra roku 2013 do novembra roku 2014 zrazená a poukázaná spoločnosti odporcu v
1/ rade na ich účet celkovo suma 684,21 Eur.

Súd taktiež vykonal dokazovanie výpismi z účtu navrhovateľa a tak isto jeho výplatnými páskami, z
ktorých je zrejmé, že v priebehu rokov 2007 až 2011 uhradil navrhovateľ na tento úver celkovo sumu
1 666,12 Eur.

Súd ďalej vykonal dokazovanie uznesením krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 15CoE/3/2012-62
zo dňa 17. 01. 2012, z ktorého je zrejmé, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Okresného súdu
Banská Bystrica pod č.k. 1Er/13/2007-38 zo dňa 30. 09. 2011 ohľadne výroku o zastavení exekúciepotvrdil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia potom vyplýva, že do dňa zastavenia exekučného konania
súdny exekútor od navrhovateľa vymohol sumu 1 348,11 Eur.

Z písomného vyjadrenia odporcu v 1/ rade vyplýva, že tento nárok navrhovateľa uplatnený v konaní
neuznáva a svoje tvrdenia odôvodňuje tým, že v danom prípade nie je možné zmluvu uzatvorenú medzi
odporcom v 1/ rade a navrhovateľom považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že nešlo v danom prípade o typovú zmluvu, ktorú
je možné podriadiť pod tento režim a takúto zmluvu je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením

§ 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, kedy odporca v 1/ rade mal nárok nielen na vrátenie
poskytnutého úveru, ale aj na poskytnutie a vrátenie príslušného poplatku, ktorý v zmysle všeobecných
podmienok predstavoval jednu tretinu a dohodnutý úrok v zvyšných dvoch tretinách, iné náklady, ktoré
spočívali vo vypracovaní a uzatvorení zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Z tohto dôvodu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Ohľadne výšky zrážanej sumy tak, ako ju označil a predložil dohodu o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi navrhovateľa odporca v 1/ rade uviedol, že zrážaná suma pozostáva z istiny,
poplatku za zasielanie upomienok, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní, trov exekúcie
oprávneného a úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania.

Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade bola uzatvorená Zmluva o úvere dňa 24. 02. 2006, kedy
odporca v 1/ rade poskytol navrhovateľovi úver vo výške 14 000,- Sk spolu s poplatkom vo výške 9

040,-- Sk mal celkovo navrhovateľ vrátiť sumu 23 040,-- Sk vo 8 mesačných splátkach po 2 880,-- Sk
počnúc dňom 13. 03. 2006.

Na základe takejto úverovej zmluvy, ktorú je možné podradiť pod režim spotrebiteľských zmlúv, pričom
sa nejedná o samostatný typ zmluvy, ale za spotrebiteľskú zmluvu je možno označiť každú zmluvu,

pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky
a určujú náležitosti zmluvy, ktoré musia obsahovať a naopak, ktoré obsahovať nemôžu a pokiaľ
by aj takéto obsahovali, jedná sa o neprijateľné podmienky a to za účelom ochrany spotrebiteľa
v takýchto zmluvných vzťahoch. Spotrebiteľská zmluva tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. V danom prípade

úverová zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade jednoznačným spôsobom
spĺňa túto charakteristiku s tým, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov je konštatovaný takýto
charakterúverovejzmluvy,ktorábolauzatvorenámedzinavrhovateľomaodporcomv1/rade.Jezrejmé,
že v rámci exekučného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
1Er/13/2007 bol konštatovaný právny stav taký, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v zmluve

o úvere, a od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, bola v
čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka a od počiatku
neplatnou v zmysle § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007. Takýto právny záver
potom vyústil v rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie, pričom takýto právny názor potvrdil
aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci rozhodnutia pod č.k. 15CoE/3/2012-62 zo dňa 17. 01. 2012.

Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa je daný, pretože odporca v 1/ rade
sa domáha opätovnými návrhmi na vykonanie exekúcie tak, ako to navrhovateľ preukázal rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica pod č.k. 1Er/2381/2014-18 zo dňa 16. 06. 2015, kedy bolo opätovne
začaté exekučné konanie zastavené, v tomto prípade z dôvodov prekážky veci rozhodnutej.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluvnú povinnosť, ktorú mal navrhovateľ
splniť tým spôsobom, že mal uhradiť celkovo sumu 23 040,-- Sk, tento v priebehu času už splnil,
kedy plnil jednak dobrovoľne, resp. v rámci exekučného konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde
Banská Bystrica v čase pred jeho právoplatným zastavením, kedy do tohto času bola vymožená suma

1 348,11 Eur (40 613,16 Sk), následne na základe dohody o zrážkach zo mzdy súčasný zamestnávateľ
navrhovateľa zaslal na účet odporcu v 1/ rade vykonané zrážky za obdobie od decembra roku 2013 do
novembra roku 2014 vo výške 684,21 Eur.Z uvedeného je zrejmé, že dlh tak ako existoval na strane navrhovateľa bol v priebehu času splnený
a tým došlo k jeho zániku.

Z tohto dôvodu preto súd návrh navrhovateľa považoval za dôvodný a určil, že tento dlh zanikol jeho
splnením, teda úhradou a v súčasnej dobe neexistuje. Keďže z vykonaného dokazovania bolo zrejmé,
že navrhovateľ na tento úver uhradil do dňa rozhodnutia sumu 2 350,33 Eur.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré priznal navrhovateľovi, ktorý si tieto uplatnil,

spočívajú z náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú mu súd v zmysle § 142 ods.1 OSP priznal voči
odporcovi v 1/ rade vo výške 668,704 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny
istiny konania, ktorá je vo výške 1 474,21 Eur a na základe § 10 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. predstavuje jeden úkon právnej služby sumu 71,37 Eur. V konaní boli uplatnené trovy právneho
zastúpenia za tieto úkony právnej služby: 29. 07. 2014 príprava a prevzatie zastúpenia + prvá porada
vo výške 71,37 Eur + 8,04 Eur režijná náhrada, 03. 09. 2014 podanie žaloby vo výške 71,37 Eur +

režijná náhrada vo výške 8,04 Eur, 27. 11. 2014 vyjadrenie k výzve súdu 71,37 Eur + režijná náhrada
8,04 Eur, 03. 03. 2015 porada s klientom 71,37 Eur + režijná náhrada 8,39 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 12. 03. 2015 71,37 Eur + režijná náhrada 8,39 Eur, 29. 06. 2015 porada s klientom 71,37 Eur +
režijná náhrada 8,39 Eur, 30. 06. 2015 účasť na pojednávaní 71,37 Eur + režijná náhrada 8,39 Eur, spolu
trovy právneho zastúpenia 557,27 Eur + DPH 11,454 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú

sumu 668,704 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.