Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212605
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713212605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom
Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Z. G., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom Š. XXX, toho času bytom Š. XX, o zaplatenie 322,69 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 9Cb/319/2013-127 zo dňa 18.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPoprad(ďalejaj„súdprvejinštancie“)rozsudkomzodňa19.2.2014č.k.9Cb/319/2013-41
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,05 % denne zo sumy 3,50 eur od 24.11.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Voči tomuto rozsudku v čiastočnom rozsahu (proti II. a III. výroku) podal žalobca odvolanie, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel návrhu žalobcu v rozsahu
napadnutým odvolaním a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy odvolacieho konania.

2. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 2Cob/40/2014-67 zo dňa 11.12.2014 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Po opätovnom prejednaní veci prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č.k. 9Cb/319/2013-127 zo dňa
18.5.2016 tak, že žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

4. V dôvodoch rozhodnutia viedol, že súd mal za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o
pripojení žalobca umožnil žalovanému pripojenie na verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytoval
mu s tým súvisiace služby. Žalovaný služby žalobcu využíval, ale cenu za ktoré bola fakturovaná vyššie
uvedená faktúra neuhradil. Žalovaný neuhradil žalobcovi celkovo cenu za služby 3,50 eur, na zaplatenie
ktorej súd žalovaného zaviazal, keď žalovaný sám túto pohľadávku za neuhradené hovorné vo výške
3,50 eur uznal čo do základu aj výšky. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.4.2014. Podľa

vyjadrenia žalovaného túto sumu žalobcovi zaplatil spolu s príslušným úrokom z omeškania. Predmetom
konania tak zostalo zaplatenie zmluvnej pokuty. Konštatoval, že je relevantným posúdenie, či v rámci
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania išlo o spotrebiteľský vzťah alebo o vzťah obchodnoprávny,
pričom pre zodpovedanie tejto otázky nie je určujúcim len to, že žalovaný je v texte zmluvy označenýidentifikačným číslom podnikateľa. Sám žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, z akého dôvodu uzatváral
zmluvu so žalobcom ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom však nemal záujem reálne telefón, ktorý
mu bol na základe Dodatku k zmluve poskytnutý za cenu vtedy 1,- Sk s DPH značky NOKIA 24630

Black a telefónne číslo využívať na podnikateľské účely. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 1930/2011 z 10.1.2012, podľa ktorého je porušením práva na
spravodlivý proces aj to, ak sa spotrebiteľovi nepriznávajú práva len kvôli držbe živnostenského listu.
Samotný žalobca vo svojom vyjadrení uvádzal, že žalobca by nebol uzatvoril zmluvu o pripojení so
žalovaným ako fyzickou osobou a nebol by mu poskytol mobilné telekomunikačné zariadenie za 1,- Sk. Z

vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že žalovaný nenakupoval výrobky, v danom prípade mobilný
telefón a nevyužíval služby žalobcu, ktoré by boli určené pre jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. Žalovaný
nepredložil súdu kompletné účtovníctvo z roku 2008 a 2009, keďže podľa jeho tvrdení účtovníctvo viedol,
avšak platil len paušálnu daň. Predložil však súdu listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že v rámci vtedajšej
svojej podnikateľskej činnosti využíval služby iného mobilného operátora, a to spoločnosti Orange a
úhrady za faktúry touto spoločnosťou vystavené uhrádzal zo svojho bankového účtu, ktoré využíval

na podnikateľské aktivity. Z osobného účtu vedeného v Y. žalobca vykonal niektoré úhrady faktúr,
ktoré boli vystavené žalobcom. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že využívanie služieb, ktoré
boli poskytované žalovaného sa netýkalo jeho podnikateľskej činnosti a táto okolnosť má preto vplyv
na posudzovanie nároku označeného žalobcom ako zmluvná pokuta. Záväzok na zmluvnú pokutu má
akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý

zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je
záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel.
Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť
zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby
ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na

jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej
strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí
mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ. Zvlášť pri spotrebiteľských vzťahoch je
potrebné dbať na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, keď žalobca ponúka žalovanému
svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a

v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú
žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie
pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt
neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...).

5. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci sa zmluvné strany v súlade s článkom
II. bod 2.2 písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení dohodli, že ak Záujemca resp. Účastník poruší niektorú
z povinností podľa tohto dodatku, Záujemca, resp. Účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 9.615,97 Sk. Účastník je taktiež povinný nahradiť škodu vzniknutú Poskytovateľovi v súvislosti
s porušením povinností Záujemcu, resp. Účastníka podľa tohto Dodatku v časti presahujúcej výšku

zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy Poskytovateľa. Súd prvej inštancie po
posúdení obsahu článku II. bod 2.2 písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení považoval toto ustanovenie
ako odporujúce právnej úprave ochrany spotrebiteľa. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spotrebiteľom
sa viaže na porušenie povinnosti spotrebiteľa podľa zmluvy. Žalobca uplatňuje od žalovaného zmluvnú
pokutu za porušenie akejkoľvek z povinností podľa tohto Dodatku, pričom tak, ako je vyššie uvedené,

zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len všeobecne, nie sú akceptovateľné
a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Plnenie záväzku je možné zabezpečiť zmluvnou
pokutou, táto musí byť primeraná, určitá a zrozumiteľná. Výšku zmluvnej pokuty, ktorá je obsahom
zmluvy formulárového charakteru spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť napriek skutočnosti, že v texte je
uvedené, že sa na tom s dodávateľom dohodol.

6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal prvoinštančný súd
za to, že uplatnená zmluvná pokuta vo výške 319,90 eur je v rozpore z právnymi normami na ochranu
spotrebiteľa, preto súd návrh žalobcu ohľadom uplatnenej istiny zmluvnej pokuty a prislúchajúceho
úroku z omeškania k nej zamietol, pričom opätovne zdôraznil, že vzťah medzi účastníkmi zmluvného

vzťahuvyhodnotilakovzťahspotrebiteľskýanieakovzťahobchodnoprávny,kedyzaspotrebiteľamožno
považovať aj fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú
určené pre jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. Súd sa nestotožnil po vykonanom dokazovaní s tvrdením
žalobcu o účelovej obrane žalovaného tvrdiac, že žalovaný mal možnosť uzatvoriť zmluvu o pripojeníako fyzická osoba, teda spotrebiteľ a túto možnosť nevyužil a zmluvu uzatvoril ako SZČO - podnikateľ,
a tak prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.

7. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, keď žalovaný ako úspešný účastník mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému však žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, ani si ich v tomto konaní neuplatnil,
preto mu súd ich nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V dôvodoch odvolania
uviedol, že žalobca naďalej trvá na doposiaľ uvádzaných tvrdeniach a v plnom rozsahu sa nestotožňuje
s rozhodnutím prvoinštančného súdu, nakoľko toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy so žalobcom plne vedomý toho,
akédôsledkynastanúvprípadeporušeniazmluvnýchpodmienok.Žalovanýnepochybneuzavrelzmluvu
ako živnostník, teda samostatne zárobkovo činná osoba, keďže v zmluve uviedol svoje obchodné meno,

sídlo a pridelené identifikačné čísla. Z toho vyplýva, že aj uplatnenie zmluvnej pokuty je plne adekvátne
a žalobca ju nepovažuje v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada
škody zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit,
ktorý žalovaný získal tým, že sa zaviazal na užívanie služieb žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu
počas24mesiacov.Druhmobilnéhozariadeniasižalovanýmoholvybraťsámapodľazvolenéhomodelu

mobilného zariadenia bola rozdielna výška jeho štandardnej a akciovej ceny, čo podmieňovalo aj výšku
zmluvnej pokuty. Preto ani typ uzatvorenej zmluvy nemožno považovať za bezvýhradne formulárový,
ktorý by žalovanému neumožňoval meniť jeho obsah. Opätovne poukázal na to, že spotrebiteľom podľa
smernice č. 93/13/EHS a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je fyzická osoba, ktorá nekoná ako
podnikateľ. Ak by chcel žalovaný uzavrieť zmluvu ako spotrebiteľ, mal možnosť zmluvu uzavrieť ako

fyzická osoba a nemal uvádzať údaje súvisiace iba s jeho podnikaním a uzatvárať zmluvu pod svojim
obchodným menom a identifikačným číslom podnikateľa. Žalovaný túto možnosť - uzatvoriť zmluvu o
pripojení ako fyzická osoba teda spotrebiteľ a uzatvoril predmetnú zmluvu ako SZČO - podnikateľ, je
teda zrejmé. Že uvedenú zmluvu chcel uzatvoriť v rámci obchodno-záväzkových vzťahov a tvrdenia,
že nevystupoval ako podnikateľ, sú len účelovou obranou. Odvolateľ zdôraznil fakt, že prejednávaná

vec je čiastočne právoplatná. Súd vo veci už rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 3,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3,50 eur od 24.11.2009
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že
súd vec neposúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko by v danom prípade nemohol žalovaného zaviazať na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne. Z uvedeného vyplýva, že súd posúdil postavenie

žalovanéhočiastočneakopodnikateľa,nakoľkopriznalúrokpresahujúciprípustnúmieruačiastočneako
spotrebiteľa, nakoľko nárok v zostávajúcej časti zamietol. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu uplatnil náhradu trov konania vo výške
40,18 eur.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby
nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané

súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP).

11. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania
do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne

uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po
takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie

dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o
podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon ajsprávne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce
skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov. Rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa v celom
rozsahu náležitosti dané ustanovenia § 220 CSP a v podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené

odvolacie dôvody.

13. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku zo
strany prvoinštančného súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku v súvislosti s

odvolacími dôvodmi zdôrazňuje (§ 387 ods. 2 CSP):

14. Je správny záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci využívanie služieb, ktoré boli
poskytované žalovanému, sa netýkalo jeho podnikateľskej činnosti a preto je potrebné posudzovať
tento právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. V tomto smere odvolací súd odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančného súdu.

15. Keďže účastníkom zmluvného vzťahu je spotrebiteľ, súd prvej inštancie postupoval správne, ak na
daný právny vzťah aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právnych predpisov o ochrane
spotrebiteľa.

16. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o
nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z
27.6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako
aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho
dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).

17. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

19. V prejednávanej veci sa v zmysle ustanovenia článku II. bod 2.2 písm. c) Dodatku k zmluve o
pripojení povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spotrebiteľom viaže na akékoľvek porušenie povinnosti
spotrebiteľa podľa zmluvy. Takéto zmluvné pokuty za porušenie povinnosti, ktoré dodávateľ označí len

všeobecne, nie sú akceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Plnenie záväzku je
možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, avšak táto musí byť primeraná, určitá a zrozumiteľná. Zmluvnú
pokutu, ktorá nie je takto dojednaná, je treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v
rozpore s právnymi normami na ochranu spotrebiteľa.

20. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci správne vyhodnotil dohodnutú zmluvnú pokutu ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a správne rozhodol, ak návrh žalobcu ohľadom uplatnenej zmluvnej
pokuty a prislúchajúceho úroku z omeškania k nej zamietol.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní bol žalobca neúspešný. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalovanému.
Tento si však neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a ani žiadne trovy mu v odvolacom
konaní nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).