Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Snopčoková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/723/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215772
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114215772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne T. Z., rod. V., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M. XX/XXXX, F. F. - L., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej Y. U.,
bytom U. XXX/XX, XXX XX T., proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
Tatranská 14-22, Banská Bystrica, so sídlom Tatranská 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 646 446,
zastúpenému URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, o odstránenie
závad a o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 12C/114/2014-182 zo dňa 02.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť prevádzku,
údržbu a opravu spoločných častí bytového domu nachádzajúceho sa v katastrálnom území L., obytný
dom súpisné č. XXXX na parcele registra "C" evidované na katastrálnej mape č. XXXX v katastrálnom
území L. tak, aby v byte č. XX na X. poschodí obytného domu so súpisným č. XXXX na parcele
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX v katastrálnom území L. neboli na žiadnom mieste
vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary a
viditeľnýrastplesnínavnútornýchpovrchochstienapredmetovvlehotedo9mesiacovodprávoplatnosti

rozsudku a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 769,24 Eur v lehote do 30
dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 000,- Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a výrok o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Výroku súdu, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol, s a n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť prevádzku,
údržbu a opravu spoločných častí bytového domu nachádzajúceho sa v kat. území L., obytný dom
súpisné č. XXXX na parcele registra "C" evidované na katastrálnej mape č. XXXX v kat. území L.
tak, aby v byte č. XX na X. poschodí obytného domu so súpisným č. XXXX na parcele registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX v kat. území L. neboli na žiadnom mieste vnútorného povrchu
stropu, stien a podlahy viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary a viditeľný rast plesní
na vnútorných povrchoch stien a predmetov v lehote do 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ďalej

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 769,24 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku z titulu náhrady škody, v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 300,- Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.2. Okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala odstránenia vád bytu v jej vlastníctve,
ktorý byt sa nachádza v bytovom dome, ku ktorému vykonáva správu žalovaný, pričom medzi stranami

sporu nebolo sporné vlastníctvo bytu žalobkyne v bytovom dome a vykonávanie správy bytového domu
žalovaným. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázaný stav bytu žalobkyne, keď z
priložených fotografií, videozáznamu, výsledku termovízneho merania a vyjadrenia Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 13.02.2014 a výsluchu svedkov vyplynulo,
že v byte žalobkyne sa v rôznom čase objavujú viditeľné stopy po kondenzácii vodných pár, viditeľné

plesne a stopy po zatečení na stenách s oknami s prechodom na susedné steny, pleseň sa nachádza
na stropoch nad oknami. K námietke žalovaného k pasívnej legitimácii, ktorú vzniesol v konaní pred
súdom prvej inštancie, okresný súd poukázal na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. s poukazom
na to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že správu bytového domu, v ktorom je žalobkyňa vlastníčkou
bytu, vykonáva žalovaný, pričom podľa citovaného ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov,
správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, ale
aj iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov. S poukazom na ust. § 2 ods. 8 cit. zákona, prevádzkou sa rozumejú činnosti
potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu v stave spôsobilom na ich riadne užívanie,
pričom podľa § 2 ods. 4 cit. zákona spoločnými časťami domu sú najmä základy domu, strechy, chodby,

obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie. Právne úkony týkajúce sa spoločných častí domu zaväzujú v súlade s ust. § 9 ods. 2 cit.
zákona spoločenstvo. Okresný súd dospel k názoru, že nielen z uvedených ustanovení zákona vyplýva,
že spoločenstvo je tým subjektom, ktorý zabezpečuje správu spoločných častí bytového domu, ktorou
sa rozumie obstarávanie služieb a tovaru, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, pričom
ide o samostatnú právnickú osobu „sui generis“ právne upravenú v ust. § 7 ods. 1 a nasl. citovaného
zákona, ktorá v prípade, ak nie je uzatvorená zmluva o výkone správy, spravuje okrem iného aj spoločné
časti domov, ktoré sú inak v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome (§ 19 ods. 1 cit. zákona). Poukázal na to, že spoločenstvo je osobitnou

samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou, s vlastnými orgánmi aj majetkom,
pričom ust. § 9 ods. 2 cit. zákona výslovne zakotvuje, že spoločenstvo zaväzujú právne úkony týkajúce
sa spoločných častí bytového domu. Teda spoločenstvo je tým subjektom, ktorý zodpovedá za stav
spoločnýchzariadenídomu.Poukázalnato,žespoločenstvovznikávýlučnenaúčelstanovenýzákonom
o vlastníctve bytov, pričom má špecifickú právnu subjektivitu, môže vykonávať iba také činnosti, ktoré

vymedzuje zákon a iba v týchto veciach je oprávnené vykonávať svoje oprávnenia a zaväzovať sa v
právnych vzťahoch. Spoločenstvo, ktoré zabezpečuje prevádzku, údržbu a opravy bytového domu tiež
zodpovedá za stav týchto spoločných zariadení bytového domu v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona. Pojem
právne úkony uvedený v § 9 ods. 2 cit. zákona je potrebné vykladať extenzívne, pri použití teologického
a judikatórneho výkladu, v dôsledku čoho sa súd priklonil k záveru, že pod pojem právne úkony treba

zaradiť aj rozhodnutia vlastníkov prijaté spôsobom ustanoveným zákonom, či protiprávne stavy (NS
ČR sp. zn. 33Odo 85/2002, dôvodová správa k Zákonu o vlastníctve bytov, Cirák, J., Valachovič,
M., Grausová, K.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, komentár C.H.BECK 2012),
preto pasívne legitimovaným subjektom z nárokov, ktorých sa žalobkyňa domáhala, je žalovaný ako
spoločenstvobytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome,vktoromžalobkyňavlastníbyt.Nazáklade

vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že byt vo vlastníctve žalobkyne v priestoroch stien a
stropu bytu vykazuje stopy po plesni, po kondenzácii vodnej pary a po tečúcej vode. Zistený stav bytu
nezodpovedá vyhláške o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu, keď podľa § 2 ods.
11 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy
priestorov určených na dlhodobý pobyt ľudí, nesmú byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii

vodnej pary a podľa § 7 ods. 5 cit. vyhlášky viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a
predmetov vo vnútornom prostredí bytov je neprípustný. Vo vyhláške o minimálnych požiadavkách na
byty nižšieho štandardu uvedený stav je stavom, ktorý je spôsobilý na riadne užívanie a ktorý má
v danom prípade na zreteli ustanovenie § 2 ods. 8 Zákona o vlastníctve bytov, ktorý ho uvádza v
spojení so spoločnými časťami bytového domu. Spoločné časti bytového domu potom nie sú v stave

spôsobilom na riadne užívanie, ak nezabezpečujú stav bytov a nebytových priestorov spôsobilý na
riadne užívanie, teda v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z právnych predpisov. Pokiaľ byt žalobkyne
nezodpovedá právnym predpisom, keď spoločné časti domu, či už strecha alebo nosné obvodové
konštrukcie, nezabezpečujú jeho stav spôsobilý na riadne užívanie, ide o vady prevádzky bytovéhodomu. Pokiaľ spoločné časti bytového domu nezachovávajú pôvodný štandard a kvalitu bytov podľa
príslušných ustanovení vyhlášky o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu, ide o vady
údržby bytového domu. Okresný súd ustálil, že správu spoločných častí bytového domu vykonáva v

danom prípade žalovaný, ktorý tým, že nezabezpečuje riadnu prevádzku, údržbu a opravu spoločných
častí bytového domu, porušuje svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 6 ods. 2 v spojení s § 2
ods. 8, 9 a 10 cit. zákona. Žalobkyňa sa neúspešne pokúšala o vyriešenie stavu jej bytu u žalovaného.
Žalovaný nepoprel stav bytu žalobkyne, poukazoval však predovšetkým na to, že uvedený stav nie
je spôsobený strechou bytového domu, ale konštrukčnými vadami obvodových múrov, resp. zvislých

nosných obvodových konštrukcií, ktorá skutočnosť pre rozhodovanie súdu nebola osobitne podstatná.
Súd ustálil, že pre rozhodovanie súdu je podstatné, že sa jedná o vady spoločných častí bytového
domu, čo žalovaný nepoprel, pričom súdom neboli zistené okolnosti, ktoré by preukazovali, že stav bytu
žalobkyne je zapríčinený inými faktormi. Keďže žalovaný zabezpečuje prevádzku, údržbu a opravy tak
strešných konštrukcií, ako aj obvodových múrov, súd návrhu žalobkyne v prvej časti vyhovel a uložil
žalovanému povinnosť zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí bytového domu tak,

aby byt vo vlastníctve žalobkyne zodpovedal stavu podľa vyhlášky o minimálnych požiadavkách na
byty nižšieho štandardu. Vzhľadom na rozsah požadovaných činností určil súd lehotu tak, aby mal
žalovanýdostatočnýčasovýpriestornavykonanievšetkýchpotrebnýchkrokovvedúcichkzabezpečeniu
takéhostavuspoločnýchčastíbytovéhodomu,ktorézabezpečiažalobkynibytvstavezodpovedajúcemu
právnym predpisom.

3. Pokiaľ sa žalobkyňa druhým výrokom domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný na vlastné náklady
zabezpečiť vysušenie a odplesnenie stien a stropov bytu protiplesňovými nátermi a vymaľovaním bytu
žalobkyne, v tejto časti súd návrh zamietol, keďže tento návrh žalobkyne sa nedotýka spoločných častí
bytového domu, ale dotýka sa bytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

4. Tretím výrokom uvedeným v návrhu žalobkyne sa táto domáhala zaplatenia sumy 5000,- Eur od
žalovaného, ktorý návrh súd posúdil ako návrh na náhradu škody z dôvodu stavu bytu žalobkyne a
odstraňovania následkov stavu bytu. Súd mal za to, že zodpovednosť žalovaného je daná ust. § 9 ods.
2 cit. zákona s poukazom na všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Žalovaný tým, že nezabezpečil dostatočnú prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí
bytového domu, porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov
a spôsobil škodu navrhovateľke. Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva v nezabezpečení
riadnej prevádzky spoločných častí bytového domu, keď tieto nezodpovedajú stavu spôsobilému na
ich riadne užívanie a tiež nezabezpečovanie riadnej údržby spoločných častí bytového domu, keď tieto

nezachovávajú pôvodný štandard a kvalitu spoločných častí bytového domu. Žalovaný nepreukázal,
že by škodu na byte žalobkyne nezavinil, keď poukazoval na zlý stav obvodových múrov bytového
domu, ktoré však sú taktiež spoločnými časťami bytového domu. Poukaz zástupcu žalovaného ohľadom
poistnej udalosti, nemá vplyv na zodpovednosť žalovaného, keď vzťah medzi poisťovňou a žalobkyňou,
či žalovaným je osobitným vzťahom, pričom poisťovňa uviedla, že sa jedná o výluku z poistenia a

nie, že by nebolo zistené porušenie povinností na strane žalovaného. Súd priznal žalobkyni náhradu
škody vo výške 1000,- Eur za poškodenie kuchynskej linky s poukazom na to, že nadobúdacia cena
tejto bola dňa 29.09.2008 vo výške 1593,38 Eur, výšku škody súd určil voľnou úvahou v zmysle §
136 O.s.p. vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, že v prípade, ak nadobúdacia cena v roku 2008 bola vo
výške 1593,38 Eur, vplyvom poškodenia, ktoré žalobkyňa preukázala priloženou fotodokumentáciou,

došlo k znehodnoteniu kuchynskej linky, a teda škoda vzniknutá na kuchynskej linke v dôsledku tvorby
plesní ustálil sumou 1000,- Eur. Súd ďalej priznal žalobkyni nárok na náhradu škody za maľovanie
bytu, a to v súvislosti s prácami vo výške 100,- Eur, materiálom vo výške 149,17 Eur a keďže byt bol
maľovaný 2-krát, pričom žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, súd uznal náklady za vymaľovanie
bytu v celkovej výške 498,34 Eur. Pri výške škody spôsobenej opakovaným maľovaním bytu vychádzal

súd z kópie pokladničného dokladu, hodnoty prác, ktoré boli žalobkyňou vykonané svojpomocne, súd
s prihliadnutím na všeobecne akceptovateľnú cenu maliarskych a natieračských prác ustálil v hodnote
100,- Eur pri aplikácii ust. § 136 O.s.p. Ďalej súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody vo výške 60,-
EurzavynaloženénákladynatermovíznemeraniespoločnosťouRKMIX,s.r.o.,ktorénákladyžalobkyňa
preukázala. Ďalej jej priznal nárok na náhradu škody vo výške 150,- Eur za vynaloženie nákladov na

nákup protiplesňových prípravkov a odvlhčovačov, vrátane tabletiek do nich, ako aj nárok na náhradu
škody vo výške 50,- Eur za vynaložené náklady na poškodené, navlhnuté a mokré šatstvo, periny v
súvislosti s ich praním, či zakúpením nových, ktoré náklady ustálil v súlade s ust. § 136 O.s.p. vo výške
požadovanej žalobkyňou. Priznal jej nárok na náhradu škody vo výške 10,90 Eur za poštovné, pričomvýška škody bola preukázaná priloženými kópiami podacích lístkov. Celkovo teda súd žalobkyni priznal
náhradu škody vo výške 1769,24 Eur, pričom povinnosť zaplatiť túto sumu žalobkyni uložil žalovanému.
V prevyšujúcej časti návrh, čo sa týka nároku na náhradu škody vo výške 2530,- Eur za plnú mesačnú

úhradu vo výške 126,- Eur za nepredajný, neobývateľný a zaplesnený byt, zamietol, keď uvedený nárok
má predstavovať vyplatené úhrady žalobkyňou do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom poukázal
na ust. § 10 ods. 3 a § 7b ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Súd dospel k záveru, že sa nejedná
o škodu, ale o povinnosť žalobkyne vyplývajúcu z vlastníctva bytu, uloženú Zákonom o vlastníctve
bytov. V prevyšujúcej časti nárokov žalobkyne do výšky 5000,- Eur bola peňažná náhrada žalobkyňou

odôvodnená ako trauma za bývanie v plesnivom, mokrom byte s malým dieťaťom od decembra 2012
doposiaľ, keď v uvedenej časti žalobkyňa nesplnila povinnosť tvrdenia, ani dôkazu na základe akých
skutkových okolností sa domáha uvedeného odškodnenia. Súd za dôvodný považoval návrh žalobkyne
v časti o zaplatenie 5000,- Eur len čo do sumy 1769,24 Eur. V prevyšujúcej časti, t. j. o zaplatenie
3230,76 Eur súd návrh žalobkyne zamietol. K námietke žalovaného, že žalobkyňa sa oboznámila so
stavom predávanej nehnuteľnosti, súd poukázal na to, že žalobkyňa nadobudla byt v roku 2008, pričom

problémy sa vyskytli v roku 2010, teda v čase kúpy, ani v čase miestnej ohliadky nebolo možné, ani
zistiteľné, aký stav bytu nastane v budúcnosti. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že za stav bytu
môže žalobkyňa, ktorá sa tam zdržiava so svojim maloletým synom a často perie, súd považoval za
nenáležitú a účelovú, keď notoricky známou skutočnosťou je, že vlastníci bytov vykonávajú vo svojich
bytoch aj pranie a sušenie prádla. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a

aj keď žalobkyňa bola čiastočne úspešnou stranou sporu, priznal jej plnú náhradu trov konania, keď
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu, a to proti prvému a druhému výroku,
vzhľadom na obsah podaného odvolania, podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že žalovaný

nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), a teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu. S
poukazom na to, že z vypracovaného stanoviska spoločnosťou STING - ENERGO, s.r.o., Banská
Bystrica vyplýva, že predmetný byt má konštrukčné vady vzniknuté pri výstavbe objektu, a to tepelné
mosty rohových a vertikálnych špár, čo vedie k prechodu rosného bodu na povrch stien vo vnútri
interiéru. Nárok uplatnený žalobkyňou považuje za pochybný a neodôvodnený, nakoľko žalobkyňa si

príslušné vzniknuté škody mala uplatniť od zhotoviteľa stavby, resp. od stavebnej firmy, ktorá predmetný
bytový dom rekonštruovala alebo od predávajúceho, nakoľko išlo o skrytú vadu, ktorá vznikla v čase
užívania bytu. Zo stanoviska hore uvedenej spoločnosti tiež vyplýva, že prevádzka bytu vykazuje
zvýšenú tvorbu vodných pár spôsobenú sušením vypratých odevov v miestnosti obývacej, prípadne v
priestoroch vstupnej haly. Zvýšená intenzita tejto činnosti vychádza z prítomnosti malého dieťaťa vo

veku cca X roky, vychádzajúc zo stanoviska, čo potvrdila aj žalobkyňa, predmetné plesne začali vznikať
až v čase, keď sa jej narodilo dieťa. Má za to, že závady opisované žalobkyňou neboli spôsobené
žalovaným, ale konštrukčnými vadami, príslušné plesne môžu vznikať aj vplyvom nadmerného vlhka
v miestnostiach, nedostatočného vetrania miestností, v obytných miestnostiach s relatívne vysokou
vlhkosťou, nesprávnym využívaním miestností (nadmerné sušenie bielizne a pestovanie veľkého

množstva kvetov), nevhodný druh vykurovania (plynové vykurovanie, obmedzovanie vykurovania pre
vyššie ceny energií), riziko sa zvyšuje obmedzením prirodzeného vetrania. Absenciu pasívnej vecnej
legitimácie odôvodňuje žalovaný aj zo skutočnosti, že žalobkyňa sa mala prioritne obrátiť s vymáhaním
predmetného nároku voči predávajúcemu, vzhľadom k tomu, že ide o skryté vady na byte, keď kupujúci
- žalobkyňa má právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, ak vada predanej veci vyjde najavo

dodatočne a súčasne ak ide o neodstrániteľnú vadu. Rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny,
nakoľko žalovaný nie je pasívne vecne legitiovaný v príslušnom konaní. Čo sa týka odôvodnenia
rozsudku v časti výšky náhrady škody, keď okresný súd priznal žalobkyni náhradu škody vo výške
1769,24 Eur, považuje rozsah náhrady škody za neodôvodnený, resp. nesprávny. Súd postupoval v
konaní urýchlene, keď nerešpektoval zásadu riadneho vykonania všetkých dôkazov sporových strán.

Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody vo výške 1000,- Eur za poškodenie kuchynskej linky,
pri výške príslušného nároku postupoval podľa ust. § 136 O.s.p. a určil úvahou, vychádzajúc z tvrdení
žalobkyne, ktorú odôvodnil z priloženej fotodokumentácie. Neobstojí tvrdenie súdu vzhľadom k priznanej
náhrade škody za kuchynskú linku z dôvodu, že súd vychádzal vzhľadom na priznanú náhradu škody
za linku, ktorá bola kúpená v roku 2008 za sumu 1593,30 Eur, iba na základe voľnej úvahy. Nie je

možné ustáliť náhradu škody za kuchynskú linku vo výške 1000,- Eur, ak ide o kuchynskú linku 7 rokov
od jej kúpy, resp. ide cca o 65% rozsah náhrady škody oproti pôvodnej kúpnej cene. V súčasnosti
cena príslušnej kuchynskej linky sa môže pohybovať maximálne okolo 400,- až 550,- Eur. Ustálenie
výškynáhradyškodypovažujezaurýchlené,beználežitéhorešpektovaniariadnehopreukázaniasvojichtvrdení. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

6.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedla,žesúdsprávnekonštatovalpasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného s poukazom na ust. § 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého
správca alebo predseda je povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy, ak bezprostredne
ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a v priestoroch v dome.
Poukázala na to, že dňa 13.07.2015 obdržala vyhlásenie písomného hlasovania vlastníkov bytov a

nebytových priestorov od SVBaNP, Tatranská 14-22, v ktorom sa uvádza, že stav obvodových plášťov
bytového domu je zlý, prejavujú sa viaceré systémové poruchy (kondenzácia vodných pár na stenách
bytov, zatekanie cez praskliny v paneloch, skorodované zábradlia balkónov) a iné; odstránenie porúch
je možné vykonať jedine zateplením obvodového plášťa domu, hydroizoláciou strechy a rekonštrukciou
balkónov, čo zahŕňa projekt komplexného zateplenia domu s poukazom na to, že všetky náklady spojené
s uvedenou rekonštrukciou budú financované z fondu údržby a opráv, vrátane mesačnej splátky úveru

odT.L.L..Ztohtodôvodupoukazujenato,žežalovanýmalaajmávedomosťotom,žestavobvodových
plášťov bytového domu je zlý, dochádza k zatekaniu do bytov, čo je možné aj podľa písomného
vyjadrenia žalovaného odstrániť jedine zateplením obvodového plášťa domu a hydroizoláciou strechy,
čím vlastne potvrdzuje aj návrh žalobkyne na odstránenie poruchy zatekania do jej bytu cez strechu.
Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného poukázala na to, že žalovaný je spoločenstvo, ktoré bolo

zriadenénasprávudomuakosprávca.Kstanovisku,naktorévodvolanípoukazuježalovaný,uviedla,že
toto nie je možné považovať za odborné a nestranné posúdenie ohliadky bytu žalobkyne s prihliadnutím
na značné rozpory v stanovisku, na ktoré prihliadal aj okresný súd. Poukázala na to, že v úvodnej
strane stanoviska je uvedené, že ohliadka bola vykonaná na najvyššom podlaží vo vchode č. XX
bytového domu Tatranská 14-22 v Banskej Bystrici, byt žalobkyne je však vo vchode XX. V stanovisku

sa uvádza, že byt bol v čase ohliadky vetraný, pričom najviac postihnutá miestnosť mala otvorené okno,
priestorová teplota v byte zodpovedala vetraniu, pričom počas ohliadky stúpala. Namerané hodnoty
povrchovej teploty stien na vnútorných stenách možno považovať za priemerné hodnoty namerané v
bežnejprevádzkevetranéhoavykurovanéhobytu.Tvrdeniežalovanéhovstanovisku,žeprevádzkabytu
vykazuje zvýšenú tvorbu vodných pár spôsobených sušením vypraných odevov, ničím nie je podložené,

rovnako tvrdenie, že zvýšená intenzita tvorby vodných pár vychádza z prítomnosti malého dieťaťa vo
veku cca X roky, čo je údajne aj doba, kedy tento problém vznikol, ničím podložené nie je. Pokiaľ
v stanovisku žalovaného je uvedené, že predmetný byt má konštrukčné vady vzniknuté údajne už
pri výstavbe objektu, a to tepelné mosty rohových a vertikálnych spár, čo vedie k prechodu rosného
bodu na povrchu stien vo vnútri interiéru a že tieto vady mali vzniknúť už pri výstavbe objektu, tiež

nie je ničím podložené, ide tu skôr o jav sadania a starnutia stavby. Tepelné mosty ale nemajú súvis
so zatekaním do bytu počas dažďa cez strechu pokrytú starou lepenkou IPA. Poukázala, že aj v
stanovisku je uvedené, že konštrukčnú vadu je možné odstrániť zateplením objektu, čo žalovaný pri
odvolaní zámerne neuviedol. Tepelné mosty rohových a vertikálnych spár z vonkajšej strany paneláku
na odporučenie hore uvedenej spoločnosti žalovaný už odstránil pretmelením rohových a vertikálnych

špár, napriek tomu zatekanie a následné zaplesnenie bytu žalobkyne odstránené nebolo. K tvrdeniu
žalovaného, že žalobkyňa si príslušné vzniknuté škody mala uplatniť od zhotoviteľa stavby, resp. od
stavebnej firmy alebo od predávajúceho, nakoľko podľa neho išlo údajne o skrytú vadu, ktorá mala
vzniknúť v čase užívania bytu, poukázala na to, že predmetný byt pred zakúpením a aj po zakúpení až
do roku 2012, čiže po dobu 5 rokov od kúpy bytu, nevykazoval žiadne vady alebo problémy. Vo vzťahu

k priznanej náhrade škody čo sa týka nároku na náhradu škody vo výške 1000,- Eur za poškodenie
kuchynskej linky, súd postupoval podľa § 136 O.s.p. a úvahou určil výšku škody, rozhodnutie súdu v tejto
časti možno považovať za správne a primerané spôsobenej škode pri poškodení na mieru robenej a
namontovanej kvalitnej kuchynskej linky. Zatekaním od roku 2012 do doby poškodenia kuchynskej linky
prešli len 4 roky, pričom životnosť kvalitnej a na mieru robenej kuchynskej linky je predpokladaná na

dobu cca 30 rokov. Preto súd rozhodol o výške spôsobenej škody v sume 1000,- Eur správne. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a odvolanie žalovaného v plnom rozsahu zamietol
ako nedôvodné.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec prekúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu vo
výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravu spoločných
častí bytového domu v súlade s vyhláškou MZ SR č. 259/2008 Z. z., podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSPpotvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku týkajúceho sa časti náhrady škody vo výške 769,24 Eur
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Výrok súdu, ktorým uložil žalovanému
povinnosť žalobkyni zaplatiť 1000,- Eur, v zmysle § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil; rovnako odvolací súd

zrušil aj závislý výrok o trovách konania a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. Výroku súdu, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh
zamietol, sa odvolací súd nedotýka, keďže z podaného odvolania je zrejmé, že odvolaním žalovaného
výrok súdu, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol, napadnutý nebol.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi.

14. Vo vzťahu k výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť prevádzku, údržbu a
opravu spoločných častí bytového domu tak, aby v byte vo vlastníctve žalobkyne neboli na žiadnom
mieste vnútorného povrchu stropu stien a podlahy viditeľné stopy po plesni, ani po kondenzácii vodnej
pary a viditeľný rasť plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov, čo sú minimálne požiadavky

na byty nižšieho štandardu v zmysle § 2 ods. 11 a § 7 ods. 5 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z.,
s prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací
súd uvádza, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci
samej (výrok I.), ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje, pričom
odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd

nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali (vo vzťahu k výroku I.)
procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný
súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým aj právnym
záverom a rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v podanom

odvolaní k nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú namietal už aj v konaní pred súdom prvej
inštancie, odvolací súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú. Okresný súd sa náležite, riadne a
správne vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v danej veci s prihliadnutím na príslušné
ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. a s prihliadnutím na riadne zistený skutkový stav. S odôvodnením
okresného súdu vo vzťahu k otázke pasívnej legitimácie žalovaného sa odvolací súd stotožňuje v celom

rozsahu a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v podanom odvolaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti (ktoré by nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie),
ktoré by boli spôsobilé prijať iný záver v otázke pasívnej legitimácie žalovaného, ako tento záver prijal
súd prvej inštancie. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalovaný je voveci pasívne legitimovaný. Z týchto dôvodov výrok rozsudku okresného súdu (výrok I.) odvolací súd v
súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. Čo sa týka výroku rozsudku súdu prvej inštancie (výrok II.), ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1769,24 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, preskúmaním
veciodvolacísúdzistil,žežalovanývpodanomodvolanínamietalnesprávnosťrozsudkuvčastitýkajúcej
sa náhrady škody vo výške 1000,- Eur za škodu vzniknutú na kuchynskej linke vo vlastníctve žalobkyne
s poukazom na to, že súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, len voľnou

úvahou podľa § 136 O.s.p. Odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku považuje za dôvodnú.
Je nepochybné, že súd v čase rozhodovania vo veci mohol v súlade s ust. § 136 O.s.p. (platného a
účinného v čase rozhodovania súdu) určiť výšku nároku podľa svojej úvahy v prípade, ak možno výšku
nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec. Preskúmaním veci
odvolacísúdvzhodesodvolacounámietkoužalovanéhouvádza,žesúdnerešpektovalzásaduriadneho
vykonania všetkých dôkazov sporových strán, v tejto časti nemal zistený náležite skutkový stav veci,

pričom však odôvodnenie rozsudku v tejto časti trpí aj vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti, keď
v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom dostatočne nevysporiadal
s tým, prečo pristúpil k ustáleniu výšky nároku titulom kuchynskej linky, vo vzťahu ku ktorej žalovaný
podal odvolanie (s prihliadnutím na jeho odvolaciu námietku), k aplikácii ust. § 136 O.s.p. okrem toho
súd prvej inštancie ani náležite nezdôvodnil úvahu, na základe ktorej dospel k súdom ustálenej výške

škody titulom poškodenej kuchynskej linky. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nespĺňa ani náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a nie je ani v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP (platného a účinného právneho predpisu v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
Z týchto dôvodov nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako rozsudok v časti o zaplatenie 1000,- Eur
týkajúcej sa náhrady škody za kuchynskú linku zrušiť a v tejto časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje žalobkyňu. Súd svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a netrpelo vadou arbitrárnosti.

16. Vo zvyšnej časti, čo sa týka náhrady škody vo výške 769,24 Eur, odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže odvolací súd je viazaný nielen rozsahom,
ale aj odvolacími dôvodmi žalovaného. Hoci z obsahu odvolania vyplýva, že sa žalovaný odvolal aj
voči výroku súdu, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
škody celkovo vo výške 1769,24 Eur, vo svojom odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody vo vzťahu
k súdom priznanej náhrade škody vo výške 769,24 Eur, preto odvolací súd má za to, že žalovaný

žiadnym spôsobom vecne nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti náhrady
škody týkajúcej sa zaplatenia sumy 769,24 Eur. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v tejto časti
potvrdil.

17. Výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne zamietol, sa odvolací súd nedotýka, keďže

odvolaním napadnutý nebol.

18. Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil čiastočne rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1000,- Eur, zrušil ako súvisiaci výrok aj výrok o trovách
konania. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 396 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí o veci rozhodne

aj o náhrade trov celého konania, t. j. trov vzniknutých v rámci konania pred súdom prvej inštancie a
trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.