Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112227143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112227143.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: INTEC PHARMA, s.r.o., so sídlom
Elektrárenská 4, Bratislava, IČO: 00 683 264, právne zastúpeného JUDr. Tatiana Polková, advokát,
so sídlom R. N. č. XXX/XX, U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Doc. MUDr.
C. V., CSc., nar. XX.X.XXXX, bytom R. K. A. XXXX/XX, U., právne zastúpený JUDr. Tatiana Polková,
advokát, so sídlom R. N.. XXX/XX, U., proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Úradom

geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého č. 2, Bratislava, v konaní náhradu škody
z nesprávneho úradného postupu v sume 602.403,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Žiline zo dňa 10.11.2014 č.k. 17C/183/2012-629, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina pôvodne prvým rozsudkom zo dňa 17.2.2006, č. k. 12C/235/2003-225 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 35.000.000,-Sk do 30 dní po právoplatnosti rozsudku
na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Vo zvyšku žalobný návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi
uložil zároveň povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov prvostupňového konania sumu
718.344,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne. Pri rozhodovaní
vychádzal z ust. § 18 z. č. 58/1969 Zb., pričom vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zo
strany odporkyne došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k porušeniu jednotlivých ustanovení z.

č. 162/1995 Zb., v dôsledku ktorého postupu vznikla škoda v sume 35.000.000,-Sk. Uvedená suma
predstavuje kúpnu cenu, ktorú by navrhovateľ získal predajom nehnuteľností na základe zmluvy
o budúcej zmluve, ktorú uzatvoril s Ing. K.. Predmetom tejto zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom zápisu do katastra nehnuteľností. V dôsledku nedodržania lehôt zo strany odporcu a
nezapísania vlastníckeho práva navrhovateľovi k nehnuteľnostiam, na príslušné listinné doklady nebolo
možné realizovať uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Mal za to, že

navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá spočíva v tom, že mu nebola vyplatená kúpna cena, ktorá by mu
bola vyplatená v prípade uzavretia riadnej kúpnej zmluvy, pričom vznik škody je v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom odporkyne. V časti o zaplatenie 3.500.000,-Sk titulom vyplatenia
zmluvnej pokuty návrh zamietol z dôvodu, že zmluvná pokuta zo strany navrhovateľa nebola vyplatená
Ing. K. a o návrhu Ing. K. nebolo do toho času súdom rozhodnuté.

2. Na základe odvolania odporcu proti vyššie uvedenému prvému prvostupňovému rozsudku konal vo
veci Krajský súd v Žiline ako súd odvolací a rozsudkom zo dňa 18. októbra 2007, č. k. 5Co/203/2006-306
rozsudok okresného v celom rozsahu potvrdil. Odporcu zaviazal v lehote 3 dní nahradiť navrhovateľovi
trovy odvolacieho konania v sume 993.922,-Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Proti rozsudku
pripustil dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovateľ nemôže po dobu 50-tich rokov užívať majetok, ktorý mu patrí, nemá z neho žiaden úžitok,

pričom navrhovateľovi bola spôsobená škoda vo forme ušlého zisku v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorého podstatou je ujma vyjadriteľná v peniazoch. Týmto ušlým ziskom je nevyplatenákúpna cena. Uviedol, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. D. titulom dedenia po Dr. Q. R., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Dedičstvo bol
prejednané pred bývalým štátnym notárstvom v Žiline pod sp. zn. D 75/57. Dodatočné prejednanie

dedičstva bolo vedené pod sp. zn. D 538/58, rozhodnutie zo dňa 24.4.1958 nadobudlo právoplatnosť
3.8.1995. Uznesením Okresného súdu Žilina z 12.8.2002, právoplatným 4.9.2002 bol opravený výrok
uznesenia Štátneho notárstva v Žiline z 24.4.1958 a záznamové listiny doručené Katastrálnemu úradu,
Správa katastra Bratislava dňa 28.10.2002. V roku 2002 sa objavila možnosť získať úžitok z majetku
jeho predajom, ktorá bola zmarená nesprávnym úradným postupom pracovníkov katastra. Odporca

nerešpektoval ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu lehoty k zápisu vlastníckeho práva, čím
pokračuje v postupe, ktorým zavinil navrhovateľovi vznik škody, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatňuje
v predmetnom súdnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že vznik škody
bol v konaní preukázaný a to originálom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2002 medzi
navrhovateľom ako budúcim predávajúcim a Ing. C. K. ako budúcim kupujúcim. Doplnil, že príslušný
orgán odporkyne vydával rozhodnutia, ktorými povoľoval vklady vlastníckych práv k nehnuteľnostiam,

vlastníkom ktorých je preukázateľne navrhovateľ, bez vedomia navrhovateľa, pričom príslušná správa
katastra má vedomosť o neukončenom dedičskom konaní z pohľadu správy katastra. Napriek tomu,
že dedičské rozhodnutie bolo doručené správe katastra 28.10.2002 a 9.11.2006, na listoch vlastníctva
nie je vyznačená poznámka o prebiehajúcom dedičskom konaní. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu
príslušná správa katastra nevrátila opravné uznesenie Okresného súdu Žilina z 30.8.2006, ktoré jej bolo

doručené 9.11.2006, teda v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd pripustil dovolanie podľa § 238
ods. 3 O.s.p. proti svojmu rozhodnutiu. Otázkou zásadného právneho významu bola otázka, či platná
právna úprava v čase vzniku škody, t. j. z. č. 58/1969 Zb. v spojitosti v Ústavou SR pripúšťa náhradu
škody aj z nezákonného rozhodnutia aj z nesprávneho úradného postupu.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporcu svojim uznesením zo dňa 25. februára
2010, sp. zn. 2 Cdo 210/2008 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007 sp. zn. 5Co
203/2006 vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení vo vzťahu k
dovolacej otázke konštatoval, že táto bola položená bezpredmetne, keďže ide v podstate o notorietu.
Zákon č. 58/1969 Zb. pripúšťa náhradu škody aj z nezákonného rozhodnutia aj z nesprávneho úradného

postupu. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona vyplýva, že
zápis práv k nehnuteľnostiam formou záznamu vykoná správa katastra do 60 dní od doručenia verejnej
alebo inej listiny spôsobilej na záznam, ktorá potvrdzuje alebo osvedčuje vznik, zmenu alebo zánik
práva k nehnuteľnostiam. V predmetnej veci bolo touto listinou uznesenie Okresného súdu Žilina z
12.8.2002 č. k. NcG 131/02-10, ktorým z dedičskej veci po neb. Q. R. súd opravil bod 2/ výroku

uznesenia Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 24.4.1959 č. k. D 538/58-17 tak, že v Pozemkovej
knihe katastrálneho územia Bratislava vo vl. č. 3669, A I r. č. 4,7,8,9,10 m. č. 15333, 15334, 15336,
15344, 15335, B 7 vložil vlastnícke právo titulom zákonného dedenia pre K. R. v 1/4-tine. Zákonom
stanovená 60 dňová lehota sa vzťahuje len na záznam perfektnej verejnej listiny, ktorá obsahuje všetky
náležitosti uvedené v ust. § 42 ods. 1,2 katastrálneho zákona. Identifikačné údaje o pozemku, ktoré

boli predmetom dedenia uvedené vo verejnej listine podľa stavu vyplývajúceho z pozemkovej knihy,
ktorá je v súčasnosti archívnym dokumentom a neukazuje stav aktuálneho katastrálneho operátu.
Katastrálny úrad preto vypracoval výpis z pozemkoknižnej vložky a identifikáciu parciel, ktoré boli
predmetom záznamu, za účelom porovnania zápisu a zákresu totožnosti dotknutých nehnuteľností. Bez
vyhotovenia výpisu z pozemkovoknižnej vložky a identifikácie parciel by katastrálny úrad vlastníctvo

k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa nemohol zaznamenať. Nesprávny postup katastrálneho
úradu vytknutý protestom prokurátora však nesmeroval k poškodeniu navrhovateľa, ale smeroval
k vyhoveniu žiadosti o vykonanie záznamu. Navrhovateľ však nepredložil katastrálnemu úradu na
vykonanie záznamu perfektnú verejnú listinu s prílohami spôsobilú na vykonanie záznamu údajov v nej
uvedených a preto katastrálny úrad nepostupoval v rozpore s ust. § 43 ods. 1 písm. b/ katastrálneho

zákona. Na takúto situáciu sa stanovená zákonná lehota nevzťahovala. Vykonanie záznamu 31.3.2003
a oznámenie tejto skutočnosti právnej zástupkyni navrhovateľa listom z 3.4.2003 sp. zn. Z-2190/00 a
doručením výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. R., 14.4.2003 nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom
škody následkom nedodržania lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy dohodnutej medzi navrhovateľom a
budúcim kupujúcim v zmluve o budúcej zmluve a teda nezakladajú nárok navrhovateľa na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Právnym základom nároku,
z ktorého mala škoda vzniknúť je zmluva o budúcej kúpnej zmluve, uzavretá medzi navrhovateľom
a Ing. C. K. 20.12.2002 v Prahe. V čl. III zmluvy o budúcej zmluve sa navrhovateľ zaviazal, že
nehnuteľnosti uvedené v bode II zmluvy odpredá budúcemu kupujúcemu v lehote 5 dní od zápisupráv k nehnuteľnostiam katastrálnym úradom. Navrhovateľ sa zaviazal k uzavretiu kúpnej zmluvy až
po vyhotovení listu vlastníctva napriek tomu, že ako dedič sa stal vlastníkom nehnuteľností smrťou
poručiteľa. Navrhovateľ sa k tejto podmienke zaviazal napriek tomu, že mohol uzavrieť s budúcim

kupujúcim priamo kúpnu zmluvu a túto spolu s verejnou listinou, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
ak toto právo nie je vpísané na liste vlastníctva (§ 30 ods. 3 písm. c/, § 30 ods. 4 písm. b/ katastrálneho
zákona) predložiť katastrálnemu úradu s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho.
Absencia zápisu vlastníctva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou k uzavretiu kúpnej zmluvy,
keď verejná listina vlastníctvo predávajúceho deklaruje. Ak navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku

skutočnosti že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na uzavretie kúpnej zmluvy na uvedené
nehnuteľnosti následkom nesplnenia podmienky - zápisu práv k nehnuteľnostiam katastrálnym úradom
v zmluvne dohodnutej lehote, neexistuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym postupom
katastrálneho úradu a neuzavretím kúpnej zmluvy. Táto príčinná súvislosť existuje iba medzi vôľou
zmluvných strán vyjadrenou v obsahu zmluvy a v prípade, ak by aj vznik škody navrhovateľ preukázal,
nie je za ňu zodpovedná odporkyňa. Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody a ani ušlý zisk. K

poškodeniu nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa nedošlo a výška odplaty pri predaji nehnuteľnosti,
t. j. cena nehnuteľností, ktorá mu nebola zaplatená následkom neuzavretia kúpnej zmluvy, nie je
zisk. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt. Cena nehnuteľnosti je vzájomným plnením vyplývajúcim zo zmluvy.
Keďže k plneniu nedošlo, predmet budúcej kúpnej zmluvy zostal vo vlastníctve navrhovateľa. Za daného

skutkového a právneho stavu s poukazom na vyššie uvedené dovolací súd vyvodil záver, že navrhovateľ
v konaní nepreukázal vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom katastrálneho úradu a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia
čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že súdy

sa prejudiciálne nezaoberali platnosťou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako právneho základu
vyhotoveného návrhu na náhradu škody v rámci riadneho zistenia skutkového stavu. Keďže tak
nepostupovali, konanie je zaťažené inou vadou i s poukazom na námietky odporkyne týkajúce sa
neúplného zistenia skutkového stavu. Najvyšší súd vyslovil záver, že v danej veci sú právne závery
odvolacieho súdu predčasné a teda nesprávne a úlohou odvolacieho súdu bude sa týmito námietkami v

ďalšom konaní zaoberať. Odvolací súd preto nesprávne posúdil naplnenie zákonných predpokladov na
priznanienávrhunanáhraduškodypodľa§18ods.1z.č.58/1969Zb. NajvyššísúdSlovenskejrepubliky
preto uznesenie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci a existencie inej
vady podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd
konštatoval, že v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 243d ods. 1 O.s.p.).

4. Po zrušení odvolacieho rozsudku Najvyšším súdom SR navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu doručil odvolaciemu súdu dňa 15.3.2011 podanie, v ktorom uviedol, že v súlade s tvrdeniami
zástupcu odporcu a dôvodmi dovolacieho súdu podal na Okresnom súde Bratislava II žaloby o určenie

vlastníckeho práva, aby aj zápisy v operáte katastra zodpovedali skutočnému právnemu stavu. Z
viacerých žalôb je rozhodnutá okresným súdom len jedna, pričom rozsudkom č. k. 7C/163/2008-388
zo dňa 6.12.2010 žaloba o určenie vlastníckeho práva bola zamietnutá. Rovnako navrhovateľ odpredal
svoje podiely k časti nehnuteľnostiam riadnou kúpnou zmluvou, pričom svoje vlastníctvo deklaroval
právoplatnými verejnými listinami. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č.

V-23660 z 8.10.2010 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušila.
Jedným z dôvodov je existencia súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva, teda zjavne nerešpektuje
predložené verejné listiny, ktoré podľa dôvodov rozhodnutia dovolacieho súdu postačujú k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy a zápisu vlastníckeho práva do operátu katastra. Príslušná správa katastra nekoná ani po
odstránení formálnych nedostatkov, ktoré účastníkom konania o vklade vytkla v rozhodnutí o prerušení

a na žiadosti o pokračovanie v konaní nereaguje.

5. Na to reagoval odporca a doručil odvolaciemu súdu dňa 8.2.2012 podanie označené ako „Vyjadrenie
odporcu a uplatnenie práva na náhradu trov konania“, v ktorom uvádza, že Ústavný súd SR v náleze
zo dňa 29.9.2011 sp. zn. IV. ÚS 77/2010- 60 konštatoval, že Najvyšší súd SR vyjadril v uznesení z

25.2.2010sp.zn.2Cdo210/2008jednoznačneprávnenázorynazodpovednosťštátuzaškoduvzniknutú
nesprávnym postupom štátneho orgánu, na otázku vzniku škody navrhovateľovi z dôvodu nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej správy v oblasti katastra nehnuteľností, ako aj na navrhovateľom
formulovanú prekážku uzatvorenia kúpnej zmluvy z dôvodu ním označeného nesprávneho úradnéhopostupu katastrálnym úradom, pričom ide o právne názory, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu
náležite vyargumentované a ústavne udržateľné. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žaloba
navrhovateľa nie je opodstatnená. Odporca navrhoval, aby odvolací súd po zopakovaní dokazovania

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamieta alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Keďže žaloba nie je dôvodná,
je podľa odporcu absurdné, aby znášal časť trov konania navrhovateľa ( konkrétne trovy konania o
mimoriadnom dovolaní). Nie je spravodlivé, aby mala fyzická osoba alebo právnická osoba bránica
sa proti neopodstatnenej žalobe škodu z obrany proti takejto žalobe využitím zákonných opravných

prostriedkov. Uviedol, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania podal vzhľadom na stav právnej
neistoty vyvolaný protiústavnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR vo veciach podaných podľa
§ 238 ods. 3 O.s.p.. Najvyšší súd v takýchto veciach akceptoval v niekoľkých prípadoch obmedzenie
práva priznaného vo výroku rozhodnutia odôvodnením rozhodnutia, napríklad rozsudok Najvyššieho
súduSRz18.12.2007sp.zn.4Cdo/274/2006.ZarozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSRnezodpovedá
navrhovateľ, na druhej starne to bol práve navrhovateľ, ktorý podaním žaloby uviedol do pohybu

celý procesný aparát, preto by mal znášať všetky náklady spojené s uplatňovaním neexistujúceho
práva na náhradu škody. Vzhľadom k tomu a k skutočnosti, že námietky proti rozsudku odvolacieho
súdu uvádzané v mimoriadnom dovolaní boli opodstatnené, je odporca toho názoru, že trovy, ktoré
predstavujú jeho náklady spojené s konaním o mimoriadnom dovolaní nie sú neúčelné a teda že má
nárok na náhradu týchto trov.

6. Krajský súd ako súd odvolací vychádzajúc z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, ktorým je odvolací súd v ďalšom konaní viazaný, opätovne preskúmal napadnutý
rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu v súlade s ust.

§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie
konanie a rozhodnutie a to uznesením zo dňa 29.3.2012 č.k. 5Co/147/2010-523.

7. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva,
že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody

vo výške 38.500.000,-Sk, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej
správy v oblasti katastra nehnuteľností pri výkone jeho pôsobnosti vyplývajúcej z katastrálneho zákona.
Pri zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech pôvodného navrhovateľa K. R. vo
formezáznamunazákladeuzneseniaOkresnéhosúduŽilinaz12.8.2002č.k.NcG131/02-10nedodržal
katastrálny úrad zákonom stanovenú lehotu vyplývajúcu z § 43 ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona

a tým mu znemožnil uzavrieť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu v dohodnutej lehote. Výška škody
určená v sume 35.000.000,-Sk predstavovala kúpnu cenu, ktorú by získal navrhovateľ predajom.

8. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením tvrdení účastníkov a vzhľadom na viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu dospel

k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. Dovolací súd v uznesení, ktorým zrušil potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vyslovil právny
názor, že vykonanie záznamu 31.3.2003 a oznámenie tejto skutočnosti právnej zástupkyni navrhovateľa
listom z 3.4.2003 sp. zn. Z -2190/00 a doručením výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. K. R. dňa

14.4.2003 nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody následkom nedodržania lehoty na uzavretie
kúpnejzmluvydohodnutejmedzinavrhovateľomabudúcimkupujúcimvzmyslezmluvyobudúcejkúpnej
zmluve a teda nezakladajú nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobnej nesprávnym postupom
katastrálneho úradu. Vo vzťahu k zmluve o budúcej zmluve uzavretej medzi pôvodným navrhovateľom
a Ing. C. K. dňa 20.12.2002 v Prahe, ktorá bola považovaná za právny základ nároku, z ktorého mala

vzniknúť škoda a v ktorej sa navrhovateľ zaviazal k uzavretiu kúpnej zmluvy až po zápise práv k
nehnuteľnostiam na list vlastníctva, dovolací súd vyslovil právny názor, že absencia zápisu vlastníctva v
prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo
predávajúceho deklaruje. Navrhovateľ mohol uzavrieť s budúcim kupujúcim priamo kúpnu zmluvu a túto
spolu s verejnou listinou, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak nie je vpísané na liste vlastníctva,

predložiť katastrálnemu úradu s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Ak teda
navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku skutočnosti, že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na
uzavretie kúpnej zmluvy na uvedené nehnuteľnosti následkom nesplnenia podmienky - zápisu práv k
nehnuteľnostiam katastrálnym úradom v zmluvne dohodnutej lehote, neexistuje príčinná súvislosť medziprípadným nesprávnym postupom katastrálneho úradu a neuzavretím kúpnej zmluvy. Navrhovateľ teda
v konaní nepreukázal vznik škody, ani ušlý zisk a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom katastrálneho úradu a znížením jeho majetku.

10. Keďže uznesením dovolacieho súdu bol zrušený rozsudok krajského súdu, ktorý potvrdil rozsudok
okresného súdu a stotožnil sa so závermi okresného súdu v plnom rozsahu, a keďže dôvody, pre
ktoré bol rozsudok krajského súdu zrušený sa týkajú aj právneho posúdenia veci okresným súdom,
považoval odvolací súd za potrebné, aj v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, zrušiť

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že úlohou okresného súdu bude
vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom bude v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. vychádzať z právneho
názoru vysloveného dovolacím súdom, opätovne teda posúdi, či v danom prípade došlo k naplneniu
zákonných predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 18 ods. 1 z. č. 58/1969
Zb.. Okresný súd sa bude zaoberať jednotlivými námietkami vznesenými účastníkmi konania a posúdi
prejudiciálne platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zároveň sa okresný súd bude podaním z čl. 449

spisu označeným ako „Čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 96 ods. 1 O.s.p.“ ktoré bolo podané právnou
zástupkyňou navrhovateľa, v ktorom sa uvádza, že spoluvlastník nehnuteľností (pôvodný navrhovateľ)
uzatvoril v priebehu súdneho sporu s niektorými súčasnými užívateľmi nehnuteľností odplatné dohody
o urovnaní a preto po vzájomnej dohode postupcu a postupníka berie navrhovateľ žalobu v časti o
396.387,-€ späť a v tejto časti navrhoval konanie zastaviť. Okresný súd zároveň zváži, či v danom

prípade nebude účelné rozhodnúť o prerušení konania v zmysle návrhu navrhovateľa z čl. 490 spisu
zo dňa 6.2.2012, keďže na Okresnom súde Bratislava II podal pôvodný navrhovateľ žaloby o určenie
vlastníckeho práva.

11. V zmysle intencií odvolacieho súdu preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal

pritom na dosiaľ vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.V priebehu konania
uznesením č.k. 17C 183/2012-548 súd konanie v časti o zaplatenie 396.387 eur zastavil. Uznesenie
zo dňa 8.1.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2013. Uznesením č.k. 17C 183/2012-560 zo dňa
28.2.2013 súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného skončenia veci vedených
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C 198/08 a sp. zn. 7C 163/08 zamietol. Rozhodnutie bolo

potvrdené odvolacím súdu uznesením 10Co 187/2013-575 zo dňa 23.10.2013. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.2.2014. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že doplňujúcim
rozhodnutím sp.zn. D 538/58-14 zo dňa 24.4.1959 K. R. okrem iných nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. vo vložke č. 3669 pod AI r.č. 4,7,8,9,10
mč. 1533, 15334, 15336, 15344, 15335 pod B7 titulom dedenia po svojom otcovi JUDr. Q. R., ktorý

zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie po nebohom poručiteľovi sa viedlo na bývalom Štátnom
notárstve v Žiline pod sp.zn. D 75/57 a dodatočné prejednanie dedičstva pod sp.zn. D 538/58.
Predmetné rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiline č.k. D 538/58-14 zo dňa 24.4.1959 nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.8.1995. Okresný súd v Žiline vydal dňa 12.8.2002 sp. zn. NcG 131/02-10 opravné
uznesenie na základe žiadosti dediča K. R. ( vo veci ŠN Žilina č. D 538/58 zo dňa 24.4.1959) bol

opravený výrok uznesenia ŠN v Žiline č. D 538/58-14 zo dňa 24.4.1959 a to 2/ v poz. knihe kat.
územie D. vo vložke č. 3669 pod AI r.č. 4,7,8,9,10 m.č. 15333, 15334, 15336, 15344, 15335, B7b
titulom zákonného dedenia v ?. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2002. Katastrálny úrad v
Bratislave , Správa katastra Bratislava II listom zo dňa 3.4.2003 pod sp. zn. Z-2190/00 oznámil právnej
zástupkyni skutočnosti, že listom zo dňa 24.4.2002 vyzvala súd na opravu chýb v predloženej listine na

zápis D 538/58-14 ako i doloženie podkladov potrebných k zápisu dedičského rozhodnutia (identifikácia
parciel a pozemkovoknižný výpis), pričom tieto neboli predložené a následne správa katastra na vlastné
náklady vyhotovila identifikácie parciel potrebné k zápisu, ako i pozemkovoknižný výpis a vykonala
zápis pod pol. výkazu zmien č. 1012/03 a oznámenie o zápise zaslala účastníkovi konania.

12. Ďalej okresný súd v odôvodnení terajšieho (v poradí druhého rozsudku) uviedol, že z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že správa katastra postupovala správne keď predloženú verejnú
listinu - uznesenie Okresného súdu Žilina z 12.8.2002 č.k. NcG 131/02-10 posudzovala a ktorá pre
zrejmú nesprávnosť v časti označenia parciel nemohla byť podkladom k zápisu dedičstva nakoľko
uvedená verejná listina nespĺňala náležitosti podľa § 42 Katastrálneho zákona. Od 1.1.1993 zákonom

SNR č. 266/1992 Zb. sa zriadila nová štruktúra evidencie nehnuteľností pre Slovensko vo forme
katastrálnychúradov. Akpredmetomdedičstvajenehnuteľnosť,ktorejvlastníckeprávoniejevpísanéna
liste vlastníctva, prílohou do katastra nehnuteľnosti je identifikácia parciel, ktorá porovná zápis z verejnej
listiny alebo inej listiny alebo z iných operátov ( napr. z pozemkovej knihy ) preukazujúcej vlastníckeprávoknehnuteľnosti(stavprávny)sozápisomparcelyvregistriCsúborupopisnýchinformáciíkatastra
nehnuteľnosti ( register C). Pri zápise pôvodných nehnuteľností - pozemnoknižných parciel do listu
vlastníctva registra E sú nedeliteľnou súčasťou i prílohy a to výpis z PK vložky a identifikácia parciel.

Nebolo povinnosťou správy katastra aby z vlastnej iniciatívy vyhotovila výpis z PK vložky a doplnila
chýbajúce údaje podľa § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona dodatočným vyhotovením identifikácie
parciel. Súd taktiež tieto údaje do dedičského rozhodnutia doplniť nemohol. Navrhovateľovi však nič
nebránilo v tom aby chýbajúce údaje doplnil, nakoľko z písomnej komunikácie so správou katastra
mal vedomosť o tom, ktoré údaje pre zápis do katastra sa požadujú a neprenášať túto povinnosť na

štátne orgány. Identifikačné údaje o pozemkoch, ktoré boli predmetom dedenia uvedené vo verejnej
listine vyplývali zo stavu z pozemkovej knihy, ktorá je v súčasnosti archívnym dokumentom a neukazuje
stav aktuálneho katastrálneho operátu. Dovolací súd v danej veci vyjadril jednoznačný právny názor
na otázku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej správy v oblasti katastra nehnuteľností,
keď zákonom stanovená 60 dňová lehota sa vzťahuje len na záznam perfektnej verejnej listiny, ktorá
obsahuje všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona. V predmetnej

veci bolo touto verejnou listinou uznesenie Okresného súdu Žilina z 12.8.2002 č.k. NcG 131/02-10 a
uviedol, že bez vyhotovenia výpisu z pozemkovoknižnej vložky a identifikácie parciel by katastrálny úrad
vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu navrhovateľa nemohol zaznamenať;
právny predchodca navrhovateľa nepredložil katastrálnemu úradu na vykonanie záznamu perfektnú
verejnú listinu s prílohami spôsobilú na vykonanie záznamu údajov v nej uvedených a preto katastrálny

úrad nepostupoval v rozpore s ustanovením § 43 ods. 1 písm. b) Katastrálneho zákona. V predmetnej
veci identifikačné údaje o pozemku, ktoré boli predmetom dedenia uvedené vo verejnej listine podľa
stavu vyplývajúce z pozemkovej knihy, ktorá je v súčasnosti archívnym dokumentom a neukazuje stav
aktuálneho katastrálneho operátu a tiež vykonanie záznamu 31.3.2003 a oznámenie tejto skutočnosti
právnej zástupkyni listom sp. zn. Z-2190/00 a doručenie výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat.

územie R. nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody (ak by vznikla) následkom nedodržania
lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy dohodnutej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a budúcim
kupujúcim v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a teda nezakladajú nárok navrhovateľa na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym postupom katastrálneho úradu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho
názoru dovolacieho súdu ani v ďalšom konaní navrhovateľom nebol preukázaný nesprávny úradný

postup odporcu a treba zdôrazniť, že subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že
určitá skutočnosť, s ktorou je podľa hmotného práva spojená zodpovednosť za škodu t.j. protiprávny
úkon, škodu skutočne spôsobil. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nebolo preukázané
splnenie už prvého predpokladu a to protiprávne konanie - nesprávny úradný postup odporcu a to
nedodržaniezákonomstanovenejlehotytak, akotoskutkovovymedzilprávnypredchodcanavrhovateľa

a v ďalšom konaní na týchto skutkových okolnostiach zotrval i navrhovateľ. Pokiaľ v priebehu ďalšieho
konania navrhovateľ udával, že k porušeniu právnej povinnosti odporcu došlo i tým, že Správa katastra
do dnešného dňa právoplatne nezapísala v katastri podiely predávajúceho a kupujúceho (kúpna zmluva
zo dňa 29.9.2011 uzatvorenej medzi K. R. a Doc. MUDr. C. V.) od výsledku konania č. V 25366/11 nie
je závislý výsledok tohto konania a skúmanie predpokladov na úspešné uplatnenie práv navrhovateľa.

Naviac možno uviesť, že na výzvu súdu zo dňa 22.5.2014 pokiaľ ide o zmenu právneho základu, z
ktorého mala škoda navrhovateľovi vzniknúť navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním
zo dňa 9.6.2014 uviedol, že zotrváva na žalobe na podklade rovnakých skutkových okolností tak ako
boli vymedzené v návrhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí
účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na

sporný vzťah aplikovaný. Dovolací súd taktiež poukázal na to, že právny predchodca navrhovateľa
v konaní nepreukázal vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom katastrálneho úradu a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo
i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. V prejednávanej veci dôkazné bremeno zaťažovalo

navrhovateľa a keďže nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní
toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané, preto
súd návrh navrhovateľa zamietol. Keďže v danom prípade chýbal prvý a základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a to nesprávny úradný postup, súd sa ďalšími
zodpovednostnými podmienkami v ďalšom konaní nezaoberal.

13. Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí tiež uložil okresnému súdu posúdiť prejudiciálne
platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako právneho základu návrhu na náhradu škody v rámci
riadneho zistenia skutkového stavu, prvostupňový súd citoval ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníkaa uviedol, že uzavretie zmluvy o budúcej zmluve má za následok vznik kontraktačnej povinnosti
zmluvných strán. Zmluvné strany sa teda zaväzujú, že do určitej doby uzavrú inú zmluvu, ktorej
podstatné náležitosti dohodli v zmluve o budúcej zmluve. Platnosť zmluvy o budúcej zmluve je závislá

od toho, či zmluva o budúcej zmluve má podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a to zhodu
vôle zmluvných strán vyjadrenú v písomnej forme o uzavretí (predbežnej) zmluvy o budúcej zmluve,
dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria a podstatné (esenciálne) náležitosti budúcej
(hlavnej) zmluvy. Zhoda vôle strán predbežnej zmluvy smeruje k tomu, že účastníci v časovo ohraničenej
budúcnosti uzatvoria hlavnú zmluvu s vymedzením jej podstatných (obsahových) náležitostí. Zo zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve uzavretej dňa 20.12.2002 (čl. 105) súd zistil, že bola uzavretá medzi K.
R. a Ing. C. K. ako kupujúcim a v čl. II bol vymedzený predmet zmluvy tak, že "K. R. ako budúci
predávajúci uvedený pod bodom I/ tejto zmluvy je vlastníkom v podiely ? k nehnuteľnostiam vedeným
v pozemkovej knihe kat. úz. D. vo vložke 3669 AI. r.č.4.7,8,9,10 m.č. 15333, 15334, 153346, 15344,
15335, B7. Podľa identifikácie parciel katastrálneho úradu v Bratislave Správa katastra Bratislava II.
pozemnoknižným nehnuteľnostiam zodpovedajú podľa stavu v katastri nehnuteľností nehnuteľnosti

špecifikované označením katastrálneho územia D., poz. vložka 3669, parc. č. 15333 až 15335 spolu
s výmerou a parc. č. v KN č. 15340/1 až 15344/13 bez uvedenia výmery. Zároveň je uvedené, že
jeho vlastníctvo (budúci predávajúci) nie je v čase podpisovania zmluvy zapísané na Katastrálnom
úrade v Bratislave, Správa katastra Bratislava II napriek tomu, že záznamová listina bola doručená
príslušnému úradu 28.10.2002. V článku III. citovanej zmluvy sa budúci predávajúci touto zmluvou

zaviazal, že nehnuteľnosti uvedené v bode II. tejto zmluvy odpredá budúcemu kupujúcemu v lehote
5 dní od zápisu práv k nehnuteľnostiam Katastrálnym úradom Bratislava za dohodnutú úhrnnú cenu
35.000.000,- Sk a budúci kupujúci sa zaviazal nehnuteľnosti uvedené v bode II. tejto zmluvy od
budúceho kupujúceho za dohodnutú cenu kúpiť. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.3.2003.
Súd pri prejudiciálnom posudzovaní platnosti zmluvy o budúcej zmluve dospel k názoru, že ustanovenie

čl. II predmet zmluvy o budúcej zmluve je neurčité ustanovenie, nakoľko budúci predávajúci len
potvrdzuje že je vlastníkom podielu ? nehnuteľnostiach vedených v pozemkovej knihe kat. územie D. vo
vložke3669suvedenímstavuidentifikáciebezbližšiehourčeniastavuaktuálnehokatastrálnehooperátu
s uvedením katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných
informácií,druhupozemku,výmery,spoluvlastníckehopodielu. Predmetomobčianskoprávnychvzťahov

sú pozemky vymedzené určitými hranicami. Teda, ak má dôjsť k zápisu o vlastníctve v evidencii
nehnuteľností je potrebné, aby bol predmet riadne špecifikovaný v zmysle evidencie nehnuteľností a
v danom prípade predmet zmluvy ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy spôsobila nejasnosť a
súd dospel k záveru, že tieto nejasnosti spôsobujú neurčitosť zmluvy o budúcej zmluve, čo vzbudzuje
vážne pochybnosti o platnosti tejto zmluvy v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon
musí byť okrem iného určitý a zrozumiteľný a len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon
platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti zmluvy o budúcej
zmluve. Pokiaľ ide o práva k nehnuteľnostiam, tieto musia byť označené v zmysle katastrálneho
zákona (§ 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho
úkonu c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v
súpise popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela reg. C alebo parcela registra E druhu
pozemku a výmery pozemku a pod.) V danom prípade ak budúci predávajúci bol vlastníkom podielu ?
predmetu prevodu a teda bolo zrejmé, aký je jeho vzťah k prevádzaným nehnuteľnostiam, nemohol

teda prejaviť svoju vôľu previesť všetky nehnuteľnosti bez toho, aby bol jeho podiel vyjadrený zlomkom k
celku. Označené nehnuteľnosti v posudzovanej zmluve nespĺňajú náležitosti vyžadované katastrálnym
zákonom. Súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej zmluve, ktorú právny predchodca navrhovateľa
uzavrel dňa 20.12.2002, je neplatná z dôvodu neurčitosti predmetu. Z uvedeného dôvodu nie je daný
ani právny základ pre uplatňovaný nárok navrhovateľa na náhradu škody, a preto návrh navrhovateľa

aj z tohto dôvodu súd v celom rozsahu zamietol.
14. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti § 151 ods. 1
veta prvá O.s.p., pričom výšku priznaných trov podrobne odôvodnil.

15. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2

písm. d) a f) O.s.p. a to nasledovne:
„Žalobkyňa zotrváva na názore, že príslušný orgán katastra sa dopustil nesprávneho úradného postupu
a v priamej a príčinnej súvislosti ako následok nesprávneho úradného postupu vznikla škoda M.
R.. Dokonca v odvolaní proti v poradí prvému rozsudku súd I. stupňa žalovaná strana pripustilanesprávny úradný postup, ktorý spočíval v nedodržaní lehôt na zápis vlastníckeho práva záznamom do
operátu katastra na podklade verejných listín. Svoj nesprávny úradný postup obhajovala nedostatkom
kapacitných možností a nie úplnosťou verejných listín. Žalobkyňa sa nestotožňuje s tvrdením, že

lehota upravená v zákone sa vzťahuje len na prípad záznamu na podklade perfektnej verejnej listiny.
Tento záver je značne reštriktívny a hlavne v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý je inherentným
znakom právneho štátu (čl. 1 Ústavy SR) a patrí každému, kto sa uchádza o úkon verejného orgánu.
Akceptovanie názoru, že len perfektnú listinu „vybaví“ príslušný orgán v zákonnej lehote by znamenalo,
že „inú“ listinu by mohol vybaviť v ľubovoľnej lehote. Za inú listinu treba pri takomto výklade považovať

každú listinu, ktorá z pohľadu úradníka katastra nie je perfektná. V okolnostiach prípadu ponechávajú
súdu bez povšimnutia, že verejné listiny (obsah ktorých M. R. ako dedič nemohol ovplyvniť) neboli
vrátené predkladateľovi (okresný súd Žilina), ale na ich podklade bol vykonaný záznam, ale nie v
zákonom stanovenej lehote. Účastníci zmluvy o budúcej zmluvy mohli dôvodne predpokladať, že úrad
rešpektuje zákon a lehotu upravenú v zákone, a preto mohli viazať svoje ďalšie právne úkony na úkony
príslušného orgánu vykonané v zákonnej lehote. Na viere v rešpektovanie zákona príslušným verejným

orgánom založili svoje aktivity súvisiace s kúpou nehnuteľností, hlavne so zabezpečením kúpnej ceny.
Ak teda pre nesprávny úradný postup nedošlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej ceny, vznikla majiteľovi
nehnuteľností škoda vo forme ušlého zisku. Škoda bola v priebehu konania modifikovaná smerom
dole, pretože vlastník časť vecných práv v priebehu sporu previedol na iné subjekty, resp. uzatvoril
odplatné dohody o urovnaní. Tieto skutočnosti jasne svedčia o tom, že išlo o riadneho vlastníka s

reálnou možnosťou predaja. Tvrdenia dovolacieho súdu, podľa ktorého vlastník mohol uzatvoriť riadnu
kúpnu zmluvu a následne ju s verejnými listinami osvedčujúcimi jeho vlastníctvo predložiť príslušnému
orgánu na rozhodnutie o vklade vlastníctva, je v reálnom živote len čiastočne aplikovateľné. Vlastník
nehnuteľností aj uzatvoril v súlade s názorom dovolacieho súdu riadne kúpne zmluvy, ktoré predložil
s verejnými listinami osvedčujúcimi jeho vlastnícke právo príslušnému katastrálnemu orgánu, ktorý

aj najskôr správne konanie prerušil a potom dokonca návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol (V
25366/11). Tvrdenie súdu I. stupňa o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve nemá oporu v dokazovaní,
pretože medzi účastníkmi dvojstranného právneho úkonu (zmluva o budúcej zmluve) vôbec nebol
sporný obsah tejto zmluvy a obidvom účastníkom bolo nespochybniteľne zrejmé, ktorých nehnuteľností
sa týka zmluva o budúcej zmluve a ktorých nehnuteľností sa bude budúca kúpna zmluva týkať.

pre posúdenie nárok na náhradu škody titulu nesprávneho úradného postupu vo forme ušlého zisku
vôbec nie sú rozhodujúce námietky k platnosti zmluvy o budúcej zmluve, ktoré dokonca neznáša
ani jeden z účastníkov zmluvného vzťahu. Pokiaľ súd skúmal prejudiciálne otázku platnosti zmluvy
o budúcej zmluve, postupoval v rozpore so zákonom, pretože nikto neosvedčil naliehavý právny
záujem, zmluvne nenamietali. Tvrdenie súdu I. stupňa, podľa ktorého M. R. nadobudol vlastnícke

právo doplňujúcim rozhodnutím z roku 1959, je nesprávne, pretože M. R. nadobudol vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam titulom dedičstva momentom smrti poručiteľa a príslušná verejná listina mohla len
osvedčiť (deklarovať) nadobudnutie vlastníckeho práva. Pôvodný žalobca ani súčasná žalobkyňa nikdy
netvrdili, že k porušeniu právnej povinnosti odporcu došlo i tým, že príslušný katastrálny orgán do
dnešného dňa právoplatne nezapísal v katastri podiely predávajúceho a kupujúceho na podklade kúpnej

zmluvy z 29.9.2011. Túto informáciu súd I. stupňa vyhodnotil nesprávne a nesprávne teda ustálil
skutkový stav. Touto informáciou žalobkyňa len preukazovala nerealizovateľnosť názoru vysloveného
dovolacím súdom v reálnom živote ohľadom možnosti prevodu vecných práv na podklade riadnej
zmluvy s pripojením verejných listín osvedčujúcich vlastníctvo M. R. v rozhodnom čase. Konanie
príslušného katastrálneho orgánu pod č. V 25366/11 žalobkyňa nedávala do súvisu s nesprávnym

úradným postupom v roku 2003.“ Navrhovateľka preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na nové konanie a uplatňuje trovy odvolacieho konania. V doplňujúcom
podaní zo dňa 16.5.2016, doručenom odvolaciemu súdu 20.5.2016, naviac navrhovateľka kritizovala
rozhodnutie dovolacieho súdu a to posúdenia z hľadiska procesnej prípustnosti rozsahu dovolacieho
prieskumu, ktorý spravil dovolací súd. Uviedla, že je nesporné, že v okolnostiach veci bola založená

procesná prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože ho pripustil odvolací súd. Otázku
zásadnéhoprávnehovýznamutak,akojuustálilodvolacísúd,vyriešildovolacísúdjednoznačneakrátko
atotak,že„Pokiaľideodovolaciuotázku,tátobolazrejmépoloženábezpredmetne,keďžeidevpodstate
o notorietu. Odpoveď na túto otázku dovolacieho súdu spočíva v zákonných ustanovenia č. 58/1969 Zb.,
čiže uvedený zákon pripúšťa náhradu škody aj z nezákonného rozhodnutia aj z nesprávneho úradného

postupu“. Ďalšie tvrdenie dovolacieho súdu, podľa ktorého „vzhľadom k tomu, že dovolací súd pripustil
dovolanie proti celému svojmu rozsudku a vo výrokovej časti rozhodnutia neuviedol výrok otázky, bolo
povinnosťoudovolaciehosúduapoukazomnanámietkydovolateľkypreskúmaťcelýrozsudokkrajského
súdu“ nemá oporu v zákone ani v súdnej praxi. Dovolací súd totiž mohol ďalej z úradnej povinnostiskúmať „len“ dovolacie dôvody uvedené v § 237 O.s.p., ktoré v dovolaní tvrdené neboli a ani dovolací
súd ich zistenie v rozhodnutí nekonštatuje. Za tejto situácie dovolací súd nemal procesnú prípustnosť
skúmať rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu ust. § 241 O.s.p.

16. K odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie odporca, ktorý navrhoval rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny. V písomnom vyjadrení poukazoval najmä na niektoré časti
odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a citoval aj z rozhodnutia zahraničného
súdu (Najvyššieho súdu ČR). V odôvodnení vyjadrenia okrem iného uviedol, že žalovaný (odporca)

v prvom rade zdôrazňuje, že Okresný súd Žilina sa dôsledne riadil právnym názorom Najvyššieho
súdu SR vysloveným v jeho uznesení zo dňa 25.2.2010 sp.zn. 2Cdo/210/2008, ktorým bol viazaný.
Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR (ktorý si osvojil aj
Okresný súd Žilina). Zároveň je potrebné konštatovať, že právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený
v jeho uznesení zo dňa 25.2.2010 sp.zn. 2Cdo/210/2008 je viazaný aj pre Krajský súd v Žiline ako
súd príslušný rozhodovať o odvolaní žalobcu. Najvyšší súd SR jednoznačne vyslovil záväzný právny

názor, podľa ktorého namietaný postup správneho orgánu nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup. Týmto právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu bol Okresný súd Žilina
viazaný, a preto jeho konštatovanie, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, treba považovať za
správny. Právny názor Najvyššieho súdu SR je potrebné rešpektovať aj v konaní o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10.11.2014 sp.zn. 17C/183/2012. Najvyšší súd SR v uznesení

zo dňa 25.2.2010, sp.zn. 2Cdo/210/2008 konštatoval, že ak navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku
skutočnosti, že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na uzavretie kúpnej zmluvy na uvedené
nehnuteľnosti následkom nesplnenia podmienky (a to zápisu práv k nehnuteľnostiam katastrálnym
úradom) v zmluvne dohodnutej lehote, neexistuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym
úradným postupom katastrálneho úradu a neuzavretím kúpnej zmluvy. Táto príčinná súvislosť existuje

iba medzi vôľou zmluvných strán vyjadrenou z obsahu zmluvy a v prípade, ak by aj vznik škody
navrhovateľ preukázal, nie je za ňu zodpovedný žalovaný. Tomu, že žalobca mohol uzatvoriť riadnu
kúpnu zmluvu, nasvedčujú aj jeho slová z odvolania, keď uvádza, že „škoda bola v priebehu konania
modifikovaná smerom dole, pretože vlastník časť vecných práv v priebehu sporu previedol na iné
subjekty, resp. uzatvoril odplatné dohody o urovnaní“. Absencia príčinnej súvislosti medzi namietaným

nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou je dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom musia byť splnené kumulatívne. Dovolací súd taktiež konštatoval,
že správny orgán (katastrálny úrad) nepostupoval v rozpore s ust. § 43 ods. 1 písm. b) Katastrálneho
zákona. V zmysle právneho názoru dovolacieho súdu sa musia Okresný súd Žilina a krajský súd v Žiline

vysporiadať aj s otázkou platnosti zmluvy o budúcej zmluve. Podľa žalovaného je táto zmluva o budúcej
zmluve neplatná. Okresný súd Žilina sa s touto otázkou aj vysporiadal a to tak, že predmetnú zmluvu o
budúcej zmluve považoval za neplatnú z dôvodu neurčitosti predmetu.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací opätovne prejednal vec v odvolacom konaní a rozsudok

Okresného súdu Žilina zo dňa 10.11.2014 č.k. 17C/183/2012-629 zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f), h) O.s.p. v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia pojednávania) a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

18. Odvolací súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj ust. § 243d ods. 1 O.s.p., teda viazanosť právnymi

názormi dovolacieho súdu, avšak po zrušení rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.10.2007 sp.zn.
5Co/203/2006 uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2010 sp.zn. 2Cdo/210/2008 nastali viaceré
skutočnostisvedčiaceotom,žeodporca-Slovenskárepublika,zastúpenáÚradomgeodézie,kartografie
a katastra SR na jednej strane argumentuje a riadi sa časťou právneho názoru NS SR zo zrušujúceho
uznesenia, ale na druhej strane neakceptuje tú časť názoru NS SR, ktorým NS SR odôvodňoval záver,

že právnemu predchodcovi navrhovateľa K. R. škoda nevznikla nesprávnym úradným postupom orgánu
štátu, pretože na základe preukázaných skutočností sa stal vlastníkom, resp. spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností.

19.Pokiaľtedaodporcaakožalovanástranasvojuargumentáciuvaktuálnomkonaníodôvodňujetakmer

výlučne od obsahu zrušujúceho uznesenia NS SR sp.zn., 2Cdo 210/2008, vytrháva z kontextu časti,
ktoré odporcovi vyhovujú, ale neberie do úvahy vôbec argumenty dovolacieho súdu, ktoré svedčia v
prospech spoluvlastníka sporných nehnuteľností pôvodného žalobcu K. R.. Je v rozpore s čl. 1 Ústavy
SR, ak ten istý odporca - SR (resp. jeho právny predchodca ČSSR) prostredníctvom svojich orgánov(napr. bývalé štátne notárstvo, príslušný orgán katastra, atď.) a ich pochybením v minulosti spôsobil
v podstate tento spor a zároveň príslušný orgán toho istého štátu v súčasnosti naďalej odmieta z
rôznych dôvodov realizovať v súlade s právnymi predpismi a povoliť vklad vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľnosti. Ide z pohľadu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu o patovú situáciu, keď
príslušný orgán štátu, odvolávajúc sa na citované rozhodnutie NS SR, časť právneho názoru NS SR
akceptuje a časť (ktorá mu nevyhovuje) ignoruje. Sú to práve orgány katastra, ktoré spochybňujú v
rozpore s obsahom rozhodnutia dovolacieho súdu vlastnícke právo K. R. a jeho možnosť a právo
uzatvoriť riadnu kúpno-predajnú zmluvu, hoci vlastníctvo právneho predchodcu navrhovateľa konštatuje

a nespochybňuje dovolací súd s odkazom na verejné listiny, ktoré sú obsahom tomto spisu a Slovenská
republika (ako právny štát - čl. 1 Ústavy SR) tvrdošijne odmieta povoliť vklad vlastníka na kupujúceho po
uzavretí riadnej kúpno-predajnej zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa. Rozhodnutie dovolacieho
súdu tvorí jeden celok a nie je akceptovateľné prijať len to, čo vyhovuje jednému účastníkovi a iné
časti rozhodnutia ponechať bez povšimnutia, resp. ich ignorovať. O tomto postoji odporcu doložil po
zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu do spisu navrhovateľ aj kópiu oznámenia č. PO-383/2012/Ja

z 20.1.2012 a kópiu postúpenia č. PO-81/2012/Ja z 5.1.2012, ako aj kópiu odpovede Katastrálneho
úradu Bratislava č. 2-27/12-BP zo 16.4.2012. Právny subjekt, ktorý vo veci koná za štát, ku dňu tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu nedal nikomu relevantnú odpoveď, prečo ním riadené úrady nerešpektujú
rozhodnutie dovolacieho súdu, keď v zmysle aj jeho právneho názoru majú vo vkladovom konaní
predloženú riadnu zmluvu a verejné listiny preukazujúce vlastníctvo predávajúceho. Pritom vlastníctvo

(spoluvlastníctvo)predávajúcehonespochybnilorgánkonajúcizaštátanivobsahupodanéhodovolania.
Argument odporcu o nepredložení perfektnej verejnej listiny na vykonanie záznamu s tým, že preto
nemohla byť dodržaná lehota na vykonanie záznamu neobstojí, pretože príslušný katastrálny orgán
považoval verejné listiny za perfektné a na ich podklade bol záznam vykonaný.

20. Pokiaľ ide o zmluvu o budúcej zmluve a jej platnosť, zrejme uniklo pozornosti odporcu, ale i
prvostupňového súdu, že obsah zmluvy o budúcej zmluve pri špecifikácii nehnuteľností má oporu v
právoplatných verejných listinách (dedičské rozhodnutia a listiny vydávané Správou katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava, pracovisko Bratislava II a to výpis z pozemnoknižnej vložky
a identifikácie nehnuteľnosti. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako inak by mali byť špecifikované

nehnuteľnosti v zmluve o budúcej zmluve, keď nie podľa obsahu oficiálnych verejných a úradných listín.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd musel rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Pokiaľ odvolateľ (navrhovateľ) poukazoval v dodatku k odvolaniu na údajné procesné
nedostatky pri postupe v konaní pred dovolacím súdom, odvolací súd nie je kompetentný riešiť či

kritizovať aplikáciu procesných ustanovení O.s.p. týkajúcich sa dovolacieho konania dovolacím súdom.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.