Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228762
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113228762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: I. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., G. XX, právne zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom
Prešov, Kpt. Nálepku 5, proti žalovaným: 1/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XX, 2/ I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, 3/ U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. republika, I., B. XXX/XXX/X, 4/
G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, 5/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 1, v konaní o zrušenie a
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,oodvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov
č.k. 4C/68/2013-160 zo dňa 13.08.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobkyňa sa domáha voči žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX katastrálne územie S..

2. Žalovaní v 3., 4. a 5. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva.
Žalovaní v 1. a 2 rade navrhovali žalobu zamietnuť. Žalovaní v 1. rade vo svojej procesnej obrane

poukázal na § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že okrem I. C. ako žalovaného v 2.
rade predmety podielového spoluvlastníctva užívajú a v rodinnom dome súp. č. XXX bývajú aj brat N. s
rodinou, ako aj sestra N. s dvomi maloletými deťmi. Sestra N. pritom bola rozsudkom Okresného súdu
v Prešove zo dňa 30.04.2012 čiastočne pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že: „I. Žalobu
zamieta. II. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že na základe uznesenia
Okresného súdu Prešov sp. zn. 26C/619/2010, Dnot 85/2010 nehnuteľnosti v k. ú. S., zapísané na
LV č. XXX a to parcelu registra „C“ č. 222,223 a rodinný dom súp. č. 201 postavený na parc. 223

zdedili po poručiteľke jej deti -účastníci sporu s tým, žN. C. tohto času je bez povinnosti vyplatiť
N. C., ako aj N. Y. na ich zákonný dedičský podiel, avšak v budúcnosti, ak za tieto nehnuteľnosti získa
nejaký peňažný výnos, zaväzuje sa im vyplatiť 1/8 každému zvlášť zo získaného peňažného výnosu
do 3 dní odo dňa získania peňažného výnosu bezúročne. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. S., obec S.,okres C. zistil, že pozemky č. 222, 223 a rodinný dom súp. č. 201 postavený na parcele 223 sú v
podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v pomere 1/8 k celku, žalovaného v 1. rade v pomere 3/8
k celku a žalovaných 2. - 5. v pomere každý zvlášť 1/8 k celku. Z rozsudku Okresného súdu Prešov

sp. zn. 28Ps/1/2011 zo dňa 30.04.2012 zistil, že N. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX bola obmedzená v
spôsobilosti na právne úkony tak, že nemôže brať pôžičky, uzatvárať kúpno-predajné zmluvy, nakladať s
nehnuteľným majetkom a rozhodovať o eventuálnej potrebe hospitalizácie na psychiatrickom oddelení,
pričom za opatrovníka sa jej ustanovuje N. C., a to z dôvodu, že jej bola diagnostikovaná schizofrenická
porucha osobnosti. Z tohto rozsudku zároveň vyplynulo, že N. C. býva s menovanou v rodinnom

dome s jeho rodinou a spolu s manželkou. Maloleté deti sestry sú mu zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti. Mal tiež za preukázané, že žalovaný v 2. rade v dome žije 48 rokov, rovnako ako brat
N., ktorý býva v dome celý svoj život. Zo záverov znalca V.. U. T. v znaleckom posudku č. 34/2015
mal stanovenú hodnotu predmetov podielového spoluvlastníctva na sumu 41.600,- Eur. Z výsluchu
svedka N. C. mal zistené, že svojho 1/8 podielu sa vzdal v prospech svojho brata N. C.. Nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve obýva od narodenia. V rodinnom dome býva spolu so svojou manželkou

a dvoma deťmi, ktoré majú 24 a 23 rokov. Deti v tomto dome taktiež bývajú od narodenia. Do osobnej
starostlivosti má zverené dve maloleté deti svojej sestry N. Y.. Zároveň uviedol, že do predmetného
domu investoval vlastné peniaze, ktoré zarobil, prerábal tam kúrenie, plyn a vykonával iné investície.
Uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 80,- Eur a iné dávky nepoberá. Nemá žiadne úspory
alebo iný majetok, ktorý by mohol speňažiť za účelom zabezpečenia si bývania a v prípade, ak by došlo

k zrušeniu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, nemal by kde ísť s rodinou bývať. Z výsluchu
svedkyne N. Y. zistil, že v dome, ktorý by mal byť predmetom vyporiadania býva od roku 2009 spolu s
dvoma maloletými 6-ročnými deťmi. Pracuje iba brigádnicky, jej priemerný mesačný príjem predstavuje
100,- Eur mesačne. Zároveň poberá invalidný dôchodok vo výške 300,- Eur. Uvádza, že iné bývanie si
po finančnej stránke spolu s deťmi nemôže dovoliť.

5. Prijal právny záver, podľa ktorého v prejednávanej veci nebolo možné reálne rozdelenie vecí podľa
spoluvlastníckych podielov. Vychádzal tiež zo zistenia, že účastníci konania deklarovali, že žiadny
z nich nemá o veci ako celok záujem z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na vyplatenie
spoluvlastníkov. Tretí zákonný spôsob vyporiadania, teda nariadenie predaja vecí s rozdelením výťažku

podľa spoluvlastníckych podielov nie je možné využiť, pretože prichádza do úvahy iba v prípade, ak
nie sú dané okolnosti pre postup podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobkyne a
žalovaných 3. - 5. ide o legitímnu snahu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetom nimi nijak
nevyužívaným za účelom získania finančnej čiastky zodpovedajúcej ich podielom. Z konania vyplynulo,
že tieto osoby finančné prostriedky potrebujú za účelom zlepšenia kvality ich života. Na druhej

strane poukázal na protichodné záujmy ostatných súrodencov, ktorí so svojimi rodinami obývajú (v
počte osôb 8) a užívajú predmety podielového spoluvlastníctva, zväčša od narodenia, pričom je zrejmé,
že ich právo bývania bolo založené ešte predchádzajúcimi vlastníkmi, ktorými boli rodičia účastníkov
konania. Záujmy týchto osôb neformálne zastupuje žalovaný v 1.rade. Aplikoval výnimku obsiahnutú
v ustanovení § 142 ods. 2 Obč. zákonníka. Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo

zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov
hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť
a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola prikázaná za náhradu jedenému alebo niekoľkým
spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa
veľkosti podielov. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, za dôvod hodný osobitného zreteľa pre

zamietnutie návrhu považoval skutočnosť, že predmet spoluvlastníctva je domovom jednak podielového
spoluvlastníka, ako aj rodinných príslušníkov podielových spoluvlastníkov, ktorí v dome bývajú ešte na
základe rozhodnutia predchádzajúcich vlastníkov - rodičov podielových spoluvlastníkov. Zamietnutie
žaloby v časti týkajúcej sa vyporiadania parcely č. 222 s prísl. odôvodnil tým, že ju považuje za reálne
nedeliteľnú z dôvodu množstva spoluvlastníkov (novovzniknuté parcely by vzhľadom na svoju veľkosť

nemali hospodársky význam) a nutnosti viacnásobného zriaďovania vecného bremena pre umožnenie
prechodu jednotlivých vlastníkov z dôvodu absencie prístupu z verejnej komunikácie.

6. Aplikoval ustanovenia § 141 ods.1 § 142 ods.1, 2 , 3 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

Obsah odvolania žalobkyne8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a to proti výroku o zamietnutí žaloby z dôvodov
uvedených v ust.§ 205 ods.2 písm.d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jej názoru súd prvej
inštancie zamietol žalobu nesprávne, ak poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust.§

142 ods.2 Občianskeho zákonníka. Ako hlavný dôvod považoval súd skutočnosť, že v dome, ktorý je
predmetom vyporiadania bývajú súrodenci účastníkov konania - I., N. C. s manželkou a dvomi dospelými
deťmi a N. Y., rod. C. s dvomi maloletými deťmi. Spoluvlastníkom z nich je však len I. C. a to v podiele
1/8. Bývajúce osoby nemajú v predmetnom dome zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Ďalej súd poukazuje na rozhodnutia Najvyšších súdov, ktorými sa chráni právo na bývanie a právo

domova,avšaksuvedenýmiskutočnosťamisúhlasí,avšaknesúhlasístým,žedôvodyhodnéosobitného
zreteľa sú v danom konkrétnom prípade, nakoľko bývajúce osoby sa vzdali svojich spoluvlastníckych
podielov v prospech žalovaného v 1.rade. V dome bývajú len dve maloleté deti sestry účastníkov, ktorá je
rozhodnutímsúduobmedzenávspôsobilostinaprávneúkony.Ajzvýkladuust.§142ods.2Občianského
zákonníka vyplýva, že k zamietnutiu návrhu sa zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
môže dôjsť iba výnimočne a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré musia existovať na strane

niektorého z účastníkov konania. Nemôžu to byť však v žiadnom prípade okolnosti na strane osôb,
ktoré účastníkmi konania nie sú. Dôvody obmedzenia spôsobilosti na právne úkony N. Y. svedčia o tom,
že menovaná nevedela zaobchádzať s finančnými prostriedkami a brala úvery a pôžičky, ktoré nebola
schopná splácať. Bratia N. a I. trpia tiež schizofrenickou poruchou osobnosti a tiež zneužívajú uvedenú
situáciu a v dome bývajú bez toho, aby sa o ňho starali a zveľaďovali. Brat I. nadmerne užíva alkoholické

nápoje. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej aplikácií právnej normy na zistený skutkový
stav, pretože v uvedenom konkrétnom prípade sa nemôže jednať o dôvody hodné osobitného zreteľa.
Nie je predmetom vypratanie bytu, či z domu. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých

častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 CSP).

11. Žalobkyňa namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania).

12. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo
ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v
prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

13. Podľa názoru žalovanej súd nesprávne právne vec posúdil, ak aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 a
dôvod hodný osobitého zreteľa našiel u osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania s poukazom tiež na to, že
predmetom konania nie je vypratanie domu ale zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

14. Súd vo svojom rozhodnutí zastáva názor, podľa ktorého za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné považovať
skutočnosť, že predmet spoluvlastníctva je domovom jednak podielového spoluvlastníka, ako aj
rodinných príslušníkov podielových spoluvlastníkov, ktorí v dome bývajú ešte na základe rozhodnutiapredchádzajúcich vlastníkov - rodičov podielových spoluvlastníkov. Analogický takýto záver prijal aj
vo vzťahu k pozemku č. 222, keďže ide o priľahlý pozemok - záhradu, ktorý slúži obyvateľom domu
a tvorí s domom jeden funkčný celok.

15. Súd v ďalšom citoval ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Cdo/279/2012, R 100/19
99, R 1/1989, ako aj NS ČR (sp. zn. 22Cdo/2744/2011), pričom vychádzajúc z tejto judikatúry nenašiel
dôvod v prejednávanej veci na odklon od vyššie uvedeného.

16. Námietka odvolateľky spočíva v podstate na nesprávnom posúdení poskytnutia ochrany pred
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva aj osobám žijúcim a obývajúcim predmet
podielového spoluvlastníctva. Podle názoru súdu zabezpečenie bytovej potreby účastníka a osôb
žijúcich v dome spoločne s ním aj keď nejde o účastníkov konania ale osoby žijúce v dome na základe
rozhodnutia pôvodných vlastníkov - rodičov je dôvodom , ku ktorému pri zamietnutí žaloby prihliadol.

17. Veta prvá ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka vyjadruje zásadu inštitútu podielového
spoluvlastníctva a to, že nikto nesmie byť nútený, aby v spoluvlastníctve zotrval. Z tejto zásady vyplýva,
že zotrvanie v spoluvlastníctve nie je povinnosťou a tak ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže
žiadať o svoje oddelenie spoluvlastníctva alebo o zrušenie spoluvlastníctva ako celku. Právo na
zrušenie spoluvlastníctva však nie je právom neobmedziteľným, ale môže byť zákonom obmedzené

[porovnaj napr. usnesenie Ústavního soudu ČR zo dňa 30. 11.2004, sp. zn. IV. ÚS 154/04 (dostupné
na http://nalus.usoud.cz)], pričom všetky obmedzenia musia byť primerané sledovanému cieľu.
Výnimka je obsiahnutá v ustanovení § 142 ods. 2 Obč. zákonníka. Ak totiž nie je dobre možné,
aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych
podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola prikázaná za náhradu
jedenému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola predaná a výťažok
predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Dôvod hodný osobitného zreteľa sa posudzuje vždy
konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného, či oboch z nich, ako
aj na existujúce objektívne okolnosti.

18. Obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ vymedzuje súdna prax. Zhrnutie týchto okolností
je vykonané v R 1/1989. Slovenská judikatúra vymedzila obsah tohto pojmu v rozhodnutí R 100/1999
- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 2. 1998, sp. zn. 4 Cdo 137/97
„dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo

podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektivného charakteru tak na
strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na
bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť bytové potreby inde, osobné väzby na
nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať).“

„Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené,
je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo

spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto
dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.
Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť

podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok
podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na
úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je

nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho
na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa sú okolnosti viacmenej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v sporevyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov
tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho
zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,

nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy
nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej
vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané
výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov
môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav)

neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým
o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu,
alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1Cdo/84/2009).

19. Ustanovenie § 142 ods. 2 OZ predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. právnu

normu, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktorá prenecháva súdu, aby
podľasvojhouváženiavkaždomjednotlivomprípadevymedzilsámhypotézuprávnejnormyzoširokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností.

20. Odvolací súd nepovažuje závery súdu, za zjavne neprimerané za situácie, kedy bolo zistené, že

predmet podielového spoluvlastníctva obýva od svojho narodenia podielový spoluvlastník - žalovaný v
2. rade I. C., od narodenia brat podielových spoluvlastníkov - N. C. s manželkou a 2 deťmi, ktorí sa
spoluvlastníkom nestal iba z dôvodu dedičskej dohody a prenechania podielu bratovi N. C. - žalovanému
1.rade sestra, podielových spoluvlastníkov - N. Y., ktorá sa spoluvlastníkom nestala iba z dôvodu
dedičskej dohody a prenechania podielu bratovi N. C. - žalovanému 1. Ide o osobu, ktorá v dome býva

od roku 2009 a je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. V dome od narodenia bývajú aj jej dve
maloleté deti, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti brata N. C.. Súd ďalej zohľadnil, že
predmetom podielového spoluvlastníctva je byt, ktorý je domovom detí podielových spoluvlastníkov. Za
dôležité považoval tiež , že bývajúce osoby uviedli (a nebol preukázaný opak), že finančné prostriedky
na zabezpečenie samostatného bývania nemajú. Je zrejmé, že finančná čiastka zodpovedajúca podielu

týchto osôb by im na zabezpečenie bývania v porovnateľnej kvalite nestačila (1/8 = 5.200,- Eur).
Nutnosť vysťahovať sa z predmetného domu, by znamenala ich vyňatie z doterajšieho sociálneho ako
aj pracovného prostredia, čo súd nepovažoval za vhodné.

21. Pre prejednávaný prípad sú rozhodujúce kritéria pre posúdenie existencie dôvodov hodných

osobitého zreteľa. Súd starostlivo preskúmal kritéria a zadovážil si o nich spoľahlivé skutkové podklady.
Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k domu je vždy významná
otázka zabezpečenia bývania pre tých spoluvlastníkov, ktorí strácajú, či môžu stratiť právny dôvod k
bývaniu vo vyporiadavanom obytnom dome. Je potrebné ju posudzovať v kontexte všetkých ďalších
relevantných okolností (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 26. 10. 2011 sp. zn. 22Cdo/1236/2009).

Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 29.09. 2011 sp.zn. 22Cdo/2744/2011 uviedol, že „ právo na
bývanie je základným ľudským právom a je označované ako právo každého jednotlivca na primeranú
životnú úroveň jednotlivca a jeho rodiny zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo a právo na neustále
zlepšovanie životných podmienok. Podľa názoru Najvyššieho súdu je zabezpečenie bytovej potreby
účastníka dôvodom ku, ktorému je potrebné pri zvažovaní možnosti zamietnutia žaloby na zrušenie a

vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaprihliadať.Súdmusívziaťdoúvahymimoinéhoiokolnostiza,
ktorých došlo k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu, zvážiť či výška poskytnutej náhrady im umožní
si zabezpečiť si iné bývanie ,pri dome treba vziať do úvahy že je rozdiel medzi právnym postavením
osoby bývajúcich v byte na základe vecnoprávneho titulu a nájomníka bytu. Významný pre rozhodnutie
môže byť zlý zdravotný stav účastníka ale nutnosť zachovať bývanie rodinným príslušníkom. Tieto

okolnosti nemožno však posudzovať izolovane od ďalších zistených skutočností akými sú napríklad
nutnosť zabezpečiť riadnu údržbu domu, vyhrotené zle vzťahy medzi účastníkmi vždy je však treba sa
nimi zaoberať a zvažovať oprávnené záujmy všetkých účastníkov a v prípade rozporu týchto záujmov
vysvetliť prečo bola daná prednosť len niektorému z nich ".

22. Každý prípad je osobitý a to platí aj vo vzťahu k riešeniu otázky oprávnenosti žalovaného v 2.rade a
jeho rodinných príslušníkov, ako aj súrodencov užívať nehnuteľností tvoriace predmet spoluvlastníctva.
Nemali by byť pochybnosti, že predmetný dom predstavuje dlhodobo obydlie žalovaného v 2.rade,
jeho rodinných príslušníkov a súrodencov s rodinami. Správne súd uprednostnil obydlie týchtosubjektov nachádzajúcich sa v ťažkej životnej situácií pred právom žalobkyne vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo a tých podielových spoluvlastníkov, ktorí s jej návrhom súhlasili. Záver, že súrodenci
žalovaného v 2.rade a ich deti nie sú podielovými spoluvlastníkmi, a preto sa nemá na ne prihliadať by

bol prehnane formalistický. Neobstojí tak námietka odvolateľky, že nie je možné prihliadať na záujmy
osôb, ktoré nemajú vlastnícky vzťah k predmetu podielového spoluvlastníctva. Všetky osoby bývajúce
v dome možno považovať za rodinných príslušníkov, osoby majúce právo bývania. Podstatný je stav
žitia v dome.

„V tejto súvislosti súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na
rešpektovanie obydlia“ (Rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06).

23.Súdďalejprihliadolna nemožnosťzabezpečeniabytovejnáhradyosôbbývajúcichvdomevzhľadom
k tomu, že výška poskytnutej náhrady iba jednému z nich by neumožnila zabezpečiť si iné dôstojné
bývanie, na okolnosti, za ktorých došlo k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu. Súd zvážil oprávnené

záujmy všetkých subjektov a vysvetlil, prečo bola daná prednosť záujmu žalovaného v 2.rade pred
ostatnými spoluvlastníkmi a osobám tam žijúcim.

24. Odvolací súd má za to, že všetky okolnosti, na ktoré poukázal súd možno považovať za dočasné
okolnosti, ktoré sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby. Nie je vylúčené, aby

v budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene okolnosti prípadu nemohlo byť podielové spoluvlastníctvo
zrušené a vyporiadané. Rozsudok nepredstavuje pre žalobkyňu do budúcna prekážku rozsúdenej veci,
ak sa zmenia okolnosti.

25. Námietka odvolateľky o nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k aplikácii § 142 ods. 2 OZ je

nesprávna.

26. Odvolateľka tiež namieta nesprávne skutkové zistenia súdu bez ďalšej konkretizácie tohto
odvolacieho dôvodu. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného v čase podania
odvolania bol v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd

prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust.§ 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzust.§133až§135O.s.p.Rozhodnutiu

súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.§ 133 až § 135 O.s.p., alebo že by

na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.1,2 C.s.p. vzhľadom
k tomu, že o nároku o náhrade trov konania doposiaľ nerozhodol.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).