Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 10C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215229601
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215229601.6

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v právnej veci navrhovateľky E.
N. J.. XX.X.XXXX, G. N. XXX právne zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Treščákom, so sídlom
Slovenskej jednoty č. 8, Košice proti odporcovi K. P., N..V..Q.., N. N. Z.Á. X, H., F. XX XXX XXX právne
zastúpenému advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, so sídlom Murgašova 3, Košice v konaní o
zaplatenie 450,- eur takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľke450,-eurs5,05%ročnýmúrokomzomeškaniaod29.10.2015
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke 100% účelne vynaložených trov konania, o ktorých výške a
splatnosti bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 2.10.2015 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 450,- eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy od 3.8.2015 do zaplatenia a

náhradytrovkonaniavšetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Návrhodôvodnilaskutočnosťou,že
odporca vykonáva podnikateľskú činnosť aj v predmete podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu
a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť) prostredníctvom svojej realitnej kancelárie pod označením H. V.
J. S. XX I. H.. Dňa 23.2.2015 uzatvorila navrhovateľka ako nájomca s odporcom ako sprostredkovateľom
rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosť, predmetom ktorej bol zariadený 4-izbový byt na X. K. J. G. X, H. -
N. Ť.. V zmysle zmluvy sa mala stať nehnuteľnosť predmetom nájmu na základe následne uzatvorenej

nájomnej zmluvy. Podľa článku II. bod 1. zmluvy na nehnuteľnosť bola dohodnutá nájomná cena 450,-
eur vrátane médií. Ďalej v zmluve čl. II. bod 2. sa navrhovateľka a odporca dohodli, že navrhovateľka pri
podpise zmluvy zloží sumu 450,- eur ako depozit. Nájomná zmluva na nehnuteľnosť mala byť následne
uzatvorená minimálne na jeden rok. V zmysle zmluvy navrhovateľka pri podpise vyplatila odporcovi v
hotovosti 450,- eur ako depozit, o čom jej bolo vystavené potvrdenie. K uzatvoreniu dohodnutej nájomnej
zmluvy nedošlo. Na základe uvedeného preto navrhovateľka žiadala od odporcu vrátenie zaplateného

depozitu 450,- eur. Listom z 23.4.2015 jej konateľ odporcu oznámil, že depozit jej nebude vrátený,
nakoľko neuzatvorila nájomnú zmluvu. V zmysle tohto listu malo ísť o tzv. rezervačný depozit, na ktorého
vrátenie nárok zanikol z dôvodu nesplnenia podmienok zmluvy, teda neuzatvorenia nájomnej zmluvy
na byt. Podľa jej názoru depozit má plniť funkciu akéhosi rezervačného poplatku. Navrhovateľka o tejto
skutočnosti pri uzatváraní zmluvy s odporcom nebola informovaná, preto očakávala, že depozit 450,-
eur je zálohou na nájomné nehnuteľnosti ako je to obvyklé a ako by si to vykladala každá osoba v

jej postavení. Ani v ďalšom texte zmluvy nie sú žiadne ustanovenia o akejkoľvek sankcii spojenej s
neuzatvorením nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť. Vzhľadom na neurčitosť a stručnosť zmluvy, akoaj neposkytnutie potrebných informácií odporcom bola navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy uvedená
do omylu. Poukázala na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v zmysle ktorého predávajúci
nesmie používať nekalé obchodné praktiky (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona). Pod zakázanými a nekalými

obchodnými praktikami sa rozumie najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania. Ďalej
poukázala na § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa za klamlivé opomenutie
tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým
alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v ods. 3 alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný

spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Podľa jej názoru je teda
jednoznačné, že zo strany odporcu došlo ku klamlivému opomenutiu, teda k nekalej obchodnej praktike,
keďže navrhovateľku úmyselne uviedol do omylu ohľadne poskytnutej úhrady 450,- eur ako depozitu.
Ak odporca chcel dohodnúť poplatok 450,- eur ako rezervačný poplatok, ktorý v prípade neuzatvorenia
nájomnej zmluvy prepadá, bolo to potrebné v zmysle výslovne dohodnúť, resp. minimálne o tejto
závažnej skutočnosti navrhovateľku informovať. V takom prípade by navrhovateľka zmluvu s odporcom

neuzatvorila.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu z 21.10.2015 č.k. 10C/4/2015-14, ktorý súd vydal v
súlade s návrhom navrhovateľky uviedol, že z predložených listín navrhovateľky (rezervačnej zmluvy
a príjmového pokladničného dokladu) nevyplýva, žeby sa jednalo o účasť spoločnosti K. P. N..V..Q..,

so sídlom na Z.H. W. I. H., F. XX XXX XXX. Na základe uvedeného preto považuje podanú žalobu a
rozhodnutie súdu za zmätočné a adresované nesprávnemu subjektu.

Navrhovateľka vo vyjadrení doručenom súdu 8.12.2015 uviedla, že pasívna legitimácia odporcu je
vychádzajúc z údajov na rezervačnej zmluve nespochybniteľná. Ako sprostredkovateľ je na zmluve

uvedená F. V., H. V., S. XX, H., teda podpísaná F. V., pri uzatváraní zmluvy konala za realitnú kanceláriu
H. V.. Na webovom sídle kancelárie H. V. pri zobrazení kontaktu je uvedený odporca, ktorý je právnickou
osobou, ktorávrámcisvojejpodnikateľskejčinnostimázapísanévobchodnomregistrisprostredkovanie
predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť) vystupuje pod menom H. V.. Navyše je ako
adresa kancelárie označená S. XX, H.F., ktorá bola zhodne uvedená aj na zmluve. F. V., ktorá zmluvu

podpisovala, bolavčasejejuzatvoreniakonateľkouodporcu,zčohovyplýva,žejejkonanieboloriadnym
konanímodporcuanauzatvoreniezmluvyvjehomenebolaoprávnená.FunkciakonateľkyK.V.skončila
až dňom 22.9.2015. Pri identifikácii sprostredkovateľa na zmluve, ako bolo vyššie uvedené, je okrem
mena pani V. uvedené aj označenie realitnej kancelárie odporcu s uvedením adresy kancelárie. Preto
je nespochybniteľné, že konanie pani V. nebolo konaním fyzickej osoby, ale konaním odporcu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca ja právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri s predmetom činnosti (okrem iného)

sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). V období od 8.1.2015 do
22.9.2015 bola konateľkou spoločnosti (spolu s S. P.) F. V.Á.. Z internetovej stránky T..H..N. vyplývajú
kontaktné údaje na spoločnosť K. P. N..V..Q.. so sídlom na Z.Á. X I. H. a s adresou kancelárie na S.
W. XX I. H..

Z rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosť uzavretej dňa 23.2.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi
nájomcom E. N. a sprostredkovateľom F. V., H. V., S. XX, H., pričom túto rezervačnú zmluvu uzavreli
na nehnuteľnosť uvedenú v článku I. tejto zmluvy, ktorá sa stane predmetom prenájmu X-F. G. J. G. Č..
X, I. H.. Zároveň bola dohodnutá doba a cena nájmu vo výške 450,- eur vrátane médií, pričom bolo v
zmluve uvedené, že pri podpise tejto zmluvy bude zložená suma 450,- eur ako depozit. V deň prevzatia

a odovzdania bytu nájomca zloží nájomné vo výške 450,- eur dňa 13.3.2015. Zmluva bude uzavretá
minimálne na jeden rok a bude sa účtovať od prvého kalendárneho dňa nájmu.

Z príjmového pokladničného dokladu z 23.2.2015 vyplýva, že F. V., H. V., S. XX, H. prevzala od E. N.j
450,- eur s uvedením účelu depozit za byt na G. Č.. X.

Výzvou zo dňa 23.6.2015 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala odporcu
K. P. N..V..Q.. na úhradu 450,- eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že nedošlo k uzavretiunájomnej zmluvy a k vzniku nájomného vzťahu, a preto navrhovateľka žiada zaplatenie depozitu späť.
Zároveň v uvedenej zmluve nebolo uvedené, že táto suma nie je depozitom na nájom, ale rezervačným
poplatkom. Keďže zmluva obsahuje neurčité vymedzenie nájmu a podmienky vrátenia depozitu v

prípade neuzatvorenia nájomnej zmluvy, je podľa jej názoru zmluva neurčitá a nezrozumiteľná, a preto
neplatná a odporca je povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie.

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že s F. V. mali dohodnuté stretnutie v kancelárii
na S. W. XX, kde bola prítomná aj majiteľka bytu. Nájomná zmluva ešte nebola pripravená, a preto mal

byť zaplatený jednomesačný depozit za byt. Uviedla, že nechcela zaplatiť rezervačný poplatok, ale malo
ísť o depozit za byt, ktorý bude prenajatý a pri skončení nájmu, pokiaľ nebudú na byte žiadne škody, jej
bude vrátený. Aj na príjmovom doklade bolo uvedené, že ide o depozit za byt, ktorý má byť predmetom
nájomnej zmluvy. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, nakoľko dostala ponuku na byt z práce, ktorý jej
zabezpečil zamestnávateľ, a preto kontaktovala F. V. a žiadala vrátiť depozit, pričom bola ubezpečená,
že jej bude vrátený. Uviedla, že odmenu za sprostredkovanie si nedohodli.

Konateľ odporcu S. P. vo výsluchu uviedol, že spoločnosť K. P. N..V..Q.. nemá nič spoločné s prevzatím
sumy, ani nepodpisuje žiadne kontrakty pod označením H. V., ale všetky dokumenty a všetky listiny
vrátane zmluvných kontraktov sú uvádzané spolu s pečiatkou a podpisom spoločnosti K. P. N..V..Q...
Je pravdou, že pani F. V. bola v spornom čase konateľkou spoločnosti K. P. N..V..Q.., ale v súvislosti

s podaným návrhom nie je relevantné, či a kde prevzala uvedené finančné prostriedky, resp. či tak
urobila v mieste realitnej kancelárie. Pani V. kontaktovala navrhovateľku na vysporiadanie tejto spornej
záležitosti, čo potvrdzuje, že si je vedomá toho, že sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila.
Odporca potvrdil, že realitnú činnosť vykonáva v priestoroch kancelárie na S. XX I. H..

Z listu adresovaného navrhovateľke a podpísaného F. V. dňa 23.4.2015 vyplýva, že jej bol zložený
depozit vo výške 450,- eur za X-F. G. na G. W.. Č.. X, ktorý slúžil ako rezervácia za účelom prenájmu,
ktorý si rezervovala pani E. N. po dvoch obhliadkach bytu a potvrdila svoju vôľu a svojim podpisom
na rezervačnej zmluve za prítomnosti majiteľky bytu. Na základe tejto rezervácie stiahla z ponuky
byt a vyhotovila nájomnú zmluvu, čím naplnila podmienky sprostredkovateľskej zmluvy medzi ňou a

majiteľkou bytu. Taktiež majiteľka tento byt už ďalej neponúkala, keďže mala s ňou podpísanú zmluvu
o sprostredkovaní a bola viazaná taktiež dodržať podmienky rezervačnej zmluvy. Byt bol pripravený
na riadne odovzdanie na základe vyhotovenej zmluvy, ktorá bola dohodnutá na jeden kalendárny rok.
Vzhľadom na to, že sa naplnili podmienky sprostredkovania na základe zmluvy, že sprostredkovateľ
nájde a prenajme a vyhotoví zmluvy o sprostredkovaní a záväznej rezervácie, nie je dôvod na vrátenie

rezervačného depozitu.

Svedkyňa S.V. M. uviedla, že bola prítomná pri podpise zmluvy, ktorú uzatvárala jej dcéra s pani, ktorá
vybavovalauzavretiezmluvyohľadnenájmubytu.Dcérabolatelefonickykontaktovanánapodpiszmluvy
a mala sa dostaviť do realitnej kancelárie. Zmluva nebola hotová a bola žiadaná suma 450,- eur ako

depozit. Následne dcére ponúkli podnikový byt, a preto k uzavretiu zmluvy nedošlo, pričom zo strany
uvedenej pani bola uistená, že o peniaze nepríde. Tá sa následne odmlčala, a preto bola dcéra nútená
urobiť určité kroky k vymoženiu sumy. Dcéra pri podpise zmluvy zložila uvedenú sumu 450,- eur a bolo
dohodnuté,žezložíajprvúsplátkunájmubytu.Podľajejnázorujebežné,žetakýtodepozitsavsúvislosti
s nájomnou zmluvou bežne skladá, pričom prvá splátka nájmu sa neuskutočnila. Zo strany pani V. bol

úmysel uzavrieť rezervačnú zmluvu, avšak dcéra takúto skutočnosť odmietla, že ona chce zložiť len
depozit na uvedený nájom bytu. Pokiaľ k uzavretiu nájomnej zmluvy nedôjde, bola ubezpečená, že o
peniaze nepríde.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo
za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich
pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania,
okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon
zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak
nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv,
ktoré mu zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. r/ zákona č. 250/2007 Z. z. sa podstatným narušením ekonomického správania

spotrebiteľa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť
rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácia inak neurobil.

Podľa § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z. odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu

k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v oblasti činnosti.

V zmysle § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pritom predávajúci nesmie ukladať

spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné
podmienkyvspotrebiteľskýchzmluvách,nesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi,zaktorésapovažuje
najmä konanie v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa
považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku

alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,
ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí
sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,
spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena

tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie
alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa
§ 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže jezrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vzhľadom na námietku nedostatku pasívnej legitimácie zo strany odporcu súd skúmal, či je nárok zo
strany navrhovateľky uplatnený proti vecne legitimovanému subjektu.

Odporca ja právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri s predmetom činnosti sprostredkovanie

predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). V období od 8.1.2015 do 22.9.2015 bola
konateľkou spoločnosti (spolu s S. P.) F. V.. Z internetovej stránky T..H..N. vyplývajú kontaktné údaje na
spoločnosť K. P. N..V..Q.. J. Z. X I. H. a s adresou kancelárie na S. W. XX I. H.. Z údajov na rezervačnej
zmluve o a pokladničnom doklade vyplýva, že tieto uzatvorila, resp. vystavila kancelária H. V. so sídlom
na S. W. XX v H., pričom obe sú podpísané F. V..

Súd dospel k záveru, že odporca je účastníkom tohto záväzkového vzťahu a teda je daná jeho vecná
pasívna legitimácia. Odporca vykonáva realitnú činnosť pod označením kancelárie H. V. v priestoroch na
S. XX I. H.. V čase uzatvorenia spornej zmluvy bola konateľkou odporcu F. V., a teda ho konanie v zmysle
citovaného § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka zaväzuje. Pokiaľ odporca namietal, že F. V. nekonala

ako konateľka spoločnosti, ale vo vlastnom mene ako fyzická osoba, súd v tejto súvislosti poukazuje na
§ 16 Obchodného zákonníka, keď k uzavretiu zmluvy došlo v jeho prevádzkárni v priestoroch realitnej
kancelárie a aj v prípade, že by F. V. nekonala ako konateľka odporcu, v súlade s týmto ustanovením
odporcu jej konanie zaväzuje, nakoľko navrhovateľka nemohla vedieť a ani nevedela, že konajúca osoba
nie je oprávnená na takéto konanie. Toto ustanovenie chráni dobromyseľnosť tretích osôb a vychádza

z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni. V prípade
pochybnostíotom,čitretiaosobamohla,alebonemohlavedieť,čikonajúcivprevádzkarnipodnikateľaje
na konanie oprávnený alebo nie, dôkazné bremeno je na strane podnikateľa - odporcu. V tejto súvislosti
odporca nežiadal výsluch svedkyne F. V. a nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Výsluch tejto
svedkyne bol navrhnutý navrhovateľkou, súd vykonanie tohto dôkazu akceptoval a nariadil predvolanie

svedkyne. Vzhľadom na nemožnosť jej zabezpečenia priamo navrhovateľkou, resp. súdu sa nepodarilo
v zmysle jej návrhu zistiť adresu pobytu, z ktorej ju bolo možné na pojednávanie predvolať a ohľadne
tejto skutočnosti súd vyzval odporcu na oznámenie jej adresy. Súd (v zmysle návrhu navrhovateľky)
vo vzťahu k vykonaniu tohto dôkazu vykonal potrebné šetrenia, aby ho mohol na pojednávaní vykonať
výsluch svedkyne. Odporca napriek tomu, že je s ňou v kontakte (čo potvrdil na pojednávaní) nevyužil

možnosť uvedenú svedkyňu zabezpečiť a vypočuť ju (naopak v podaní doručenom súdu uviedol, že
inú adresu F. V. ako uvedenú v obchodnom registri nepozná), najmä pokiaľ by ním tvrdené skutočnosti,
že konala sama za seba, mohla vysvetliť a potvrdiť len ona. Odporca vo vzťahu k tomuto tvrdeniu
neuniesol dôkazné bremeno, najmä ak vykonanie tohto dôkazu by mohlo byť v prospech odporcu, ale
on sám ostal nečinný, a preto za daného skutkového stavu mal súd za preukázanú pasívnu legitimáciu

odporcu.Pokiaľodporcanamietal,ženazmluveapokladničnomdokladeniejeuvedenéobchodnémeno
spoločnosti K. P. N..V..Q.., a preto nie je pasívne legitimovaným, súd uvádza, že oba dôkazy obsahujú
označenie realitnej kancelárie, pod ktorým odporca vykonáva svoju činnosť a okolnosť, že si neplní
svoju povinnosť vyplývajúcu z Obchodného zákonníka riadne označovať a podpisovať svoje dokumenty
nič nemení na skutočnosti, že je z tohto záväzkového vzťahu zaviazaný. Odporca tvrdenie, že žalovanú

platbu neeviduje vo svojom účtovníctve nijako nepreukázal, pričom ani táto skutočnosť vzhľadom na
vyššie uvedené nemá vplyv na záver o jeho pasívnej legitimácii.Vo vzťahu k uplatnenému nároku je nutné predovšetkým uviesť skutočnosť, že vzťah medzi
navrhovateľkou a odporcom je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahom spotrebiteľským, keď
navrhovateľka bola v postavení spotrebiteľa a odporca vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci

svojej podnikateľskej činnosti.

Účastníci konania uzavreli rezervačnú zmluvu a právny vzťah medzi nimi bol založený nepomenovanou
zmluvou, predmetom ktorej bolo, že navrhovateľka uzavrie nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť v nej
špecifikovanú 13.3.2015, pričom zároveň zložila depozit zodpovedajúci výške mesačného nájomného.

Nebolo pri tom určené, v prospech koho sa depozit skladá, na čo bude použitý a čo s ním v prípade
neuzavretia nájomnej zmluvy. K uzavretiu nájomnej zmluvy z dôvodov na strane navrhovateľky nedošlo.

Vtejtosúvislostisúduvádza,žeuvedenúzmluvuniejemožnépovažovaťzazmluvusprostredkovateľskú
podľa § 774 až § 776 Občianskeho zákonníka, nakoľko uvedená zmluva neobsahuje záväzok
sprostredkovateľa obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a dohoda o odmene, na ktorú

vznikne vtedy ako bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Z uvedenej zmluvy naopak
vyplýva, že konkrétny nájom bytu bol už určený a dohodnutý vrátane času uzavretia zmluvy a jej cieľom
bolo výlučne zloženie depozitu na rezervovanú nehnuteľnosť. Napokon k uzavretiu nájomnej zmluvy
nedošlo a teda pričinením sprostredkovateľa nebol dosiahnutý zamýšľaný výsledok. Z takto uzavretej
zmluvy a jej obsahu vyplýva, že jednoznačne nejde o sprostredkovateľskú zmluvu, ale o rezervačnú

zmluvu na predmet nájmu.

Súd po preskúmaní obsahu zmluvy konštatuje, že v rezervačných zmluvách je bežne vyjadrený záväzok
spotrebiteľa do určitej doby uzavrieť ďalšiu tzv. realizačnú zmluvu, a tak ako to bolo v tomto prípade,
záväzok jednej strany uzavrieť inú zmluvu (s treťou osobou), a preto sčasti vykazuje znaky zmluvy o

budúcej zmluve. Zloženie depozitu, resp. jeho formulácia, bližšie nešpecifikovanie ďalších podmienok
jeho použitia a vrátenia, prípadne prepadnutia je vo vzťahu k spotrebiteľovi (navrhovateľke) nutné v tejto
zmluve považovať za nezrozumiteľné a neurčité, ktoré je v konečnom dôsledku nekalou obchodnou
praktikou. Podľa § 7 v spojení s § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, pričom obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú

priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej
transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Navrhovateľka preukázala, že nevedela, že zložený depozit
má plniť funkciu rezervačného poplatku v súvislosti z uzatvorením zmluvy o nájme, resp. z označenia
depozit mala za to, že ide o tzv. kauciu v súvislosti s nájmom bytu, ktorý sa požije na úhradu prípadnej

škody počas trvania nájmu a patrí prenajímateľovi. Rezervačná zmluva je preto v tejto časti podľa §
39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatná. Ponechanie si plnenia
prijatého na základe takéhoto konania, ktoré je nekalou praktikou, je bezdôvodným obohatením.

Na druhej strane aj v prípade, že by si zmluvné strany výslovne dohodli, že ide o rezervačný poplatok,
čo podľa výzvy navrhovateľky adresovanej odporcovi a jeho odpovede, odporca depozit za rezervačný
poplatok považoval (a v čase tejto komunikácie ani nespochybňoval svoju pasívnu legitimáciu), tento
by sa mal podľa názoru súdu správne pri uzavretí realizačnej zmluvy pripočítať k cene v rámci zmluvy,
v tomto prípade na nájomné. V opačnom prípade musí byť vrátený zložiteľovi. Jeho nevydanie alebo

nezapočítanie je tiež nekalou praktikou, a preto iné dojednanie ohľadne rezervačného poplatku je
neplatné a jeho ponechanie je bezdôvodným obohatením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vychádzal z toho, že v prípade nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného
vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo

vydaní bezdôvodného obohatenia, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle § 563
Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka síce odporcovi doručila výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nepreukázala
kedy tak urobila a jeho omeškanie určila odo dňa spísania návrhu, a preto súd za kvalifikovanú výzvu
na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval doručenie návrhu (spolu s platobným rozkazom)

27.10.2015. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa stal splatným 28.10.2015 a odporca sa do
omeškania s jeho plnením dostal 29.10.2015.

Pretože je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, navrhovateľka má podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Percentuálna výška úrokov z omeškania vyplýva

z § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného od 01.02.2013 je o 5 percentuálnych bodov
viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. K 29.10.2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05 %, preto
navrhovateľke patria úroky z omeškania vo výške 5,05%.

Na základe uvedeného preto návrh v časti príslušenstva od 3.8.2015 do 28.10.2015 zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak,

že namiesto určenia výšky trov priznal navrhovateľke náhradu trov konania vyjadrenú percentom v
rozsahu 100%, nakoľko bola navrhovateľka v konaní neúspešná v len pomerne nepatrnej časti, a to v
nepriznaných úrokoch z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 3.8.2015 do 28.10.2015 (§ 142 ods. 3
O.s.p.). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).