Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205053
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205053.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v exekučnej veci
oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690
904, proti povinnému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX

1749/15, o vymoženie 169,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Lučenec č.k. 6Er/264/2015-19 zo dňa 15. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1987/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý bol vydaný na základe poistnej
zmluvy č. 4325400155 uzatvorenej dňa 29.05.2008, súčasťou ktorej boli všeobecné poistné podmienky
pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej len „všeobecné
poistné podmienky“). Za poslednou, XVII. časťou všeobecných poistných podmienok sa nachádzajú

osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve č. 4325400155, v ktorých je ustanovená
rozhodcovská doložka. Uzatvorenú poistnú zmluvu posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú,
keďže z nej nevyplýva, že by bol povinný podnikateľským subjektom. Okresný súd vychádzajúc z
textu formulárovej zmluvy uviedol, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Mohol síce
osobitné zmluvné dojednania nepodpísať, avšak tieto vo svojom ustanovení odkazujú na XV. časť
všeobecných poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie. Samotná skutočnosť, že

osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od všeobecných poistných podmienok nadpisom a že ich
povinnýpodpísalvtenistýdeňakovšeobecnépoistnépodmienkyneznamená,žetietoosobitnézmluvné
dojednania boli individuálne vyjednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a
ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. V
dôsledku uvedeného posúdil súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto vlastnosti
za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Argumentoval, tým že exekučný súd mu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie odňal
možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vykonávacom konaní je predmetom procesnej ochrany súdom

nariadený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, teda práva už judikovaného. Súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svojeoprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom
na predmetné ustanovenie oprávnený v odvolaní dôvodil, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať
či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní, no ďalšie dôvody šetrenia posudzujúce materiálnu stránku exekučného titulu
nie sú exekučnému súdu zverené. Ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôže exekučný súd čerpať
oprávnenie na taký postup, aký zvolil v napadnutom rozhodnutí. Exekučný poriadok takúto právomoc
exekučným súdom jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak podľa názoru oprávneného flagrantne
prekročil svoju právomoc vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Exekučný súd taktiež postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval
oprávneného pred vydaním rozhodnutia, aby sa k ex offo prijatému názoru o absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej doložky v súlade s Občianskym súdnym poriadkom vyjadril. Tým okresný súd zjavne
porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný
súd si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, pričom oprávnenému neumožnil k uvedeným
dôkazom sa vyjadriť. Ako relevantný dôkaz o individuálnom dojednaní zmluvného vzťahu medzi

oprávneným a povinným pripojil oprávnený k odvolaniu Záznam o potrebách a požiadavkách klienta,
t. j. dokument zaznamenávajúci a osvedčujúci priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa
poistenia s občanom o tom, či vôbec a kedy uzavrie poistenie. Podpisom na tomto zázname občan
potvrdzuje, že bol riadne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom informovaný o všetkých aspektoch
poistenia, ako aj o možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Exekučný súd dospel taktiež k nesprávnemu

právnemu záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Oprávnený poukázal
na to, že osobitné zmluvné dojednania, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku, sú textom, ktorý sa
nachádza na rovnakej listine ako všeobecné poistné podmienky. Rozhodcovská doložka však nie je
súčasťou VPP, ide o očividne oddelený text so samostatným nadpisom. Rozhodcovská doložka nikdy

nebola súčasťou všeobecných poistných podmienok, ani a nimi nikdy nesplynula. Osobitné zmluvné
dojednania, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, sú jasne oddelené od VPP a vyžadujú si
osobitný podpis. Spotrebiteľ túto doložku na znak svojho súhlasu podpisom potvrdil. Oprávnený preto
tvrdí, že povinný mal možnosť rozhodcovskú doložku ovplyvniť a má za to, že táto bola individuálne
dojednaná. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii

dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre jednu z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných
zmluvných dojednaní, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, nemá za následok to, že poistný
vzťah nevznikne. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne
dojednaná zmluvná podmienka. Oprávnený sa taktiež domnieva, že exekučný súd svojim postupom
porušil zákon, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydal

predmetné uznesenie. V závere odvolania oprávnený zhrnul, že má za to, že súd na základe nesprávne
zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci, exekučný súd mu odňal
možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné práva. Na základe uvedeného potom oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému
súdu s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

7. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania po preskúmaní uznesenia okresného
súdu, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte len ,,CSP“), sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje
správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho

správnosti navyše dodáva :

8. Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvej
inštancie. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnejskutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je nutné posudzovať ako
spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje
rozhodnutie náležite zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné

a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany
práv spotrebiteľa.

9. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre

poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či
rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené
stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011

zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia.
Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v

každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez
návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so
zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods.

2 Exekučného poriadku. Vyslovený právny názor navyše zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte
Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti
so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj
vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v
zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho

súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice
93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný
touto podmienkou.

10. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku skúmať či exekučný titul je v súlade so zákonom, je logické, že exekučný súd
musí pri tomto skúmaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený správne dôvodí, že exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať
chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale nemožno
prehliadnuť, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je

exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského
súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci
toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok. Pri skúmaní, či
rozhodnutierozhodcovskéhosúduuvedenévnávrhunavykonanieexekúciejevykonateľné,jeexekučný
súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R
46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na tonemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho
účinky paktu a nezakladajúceho prekážku rozhodnutej veci.

12. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu" tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal,

či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd
viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom
konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne
účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012

sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Uvedené oprávnenie, ako už bolo uvedené vyššie, vyplýva exekučnému súdu
priamo z exekučného poriadku. Preto sa odvolací súd nestotožnil so závermi oprávneným citovaných
rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými rozhodnutiami navyše odvolací súd nebol ani viazaný.

13. Odvolací súd sa ďalej zaoberal správnosťou preskúmania rozhodcovskej doložky okresným súdom v

súladeskritériami,naktorýchjezaloženýinštitútneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Nazákladenámietok
uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca VOP (XV. časť)
v danom prípade spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. l OZ).

14. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatnou a rovnako sa prieči dobrým mravom.

Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/

EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, t. j. postarať sa o to, aby
spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri
preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

15. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená

16. Odvolateľ sa s názorom okresného súdu, že v prejednávanom prípadne je dojednaná rozhodcovská
doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nestotožnil. Poukazoval pritom na to, že rozhodcovská

doložka bola individuálne dohodnutá, že povinný ju mohol aj nepodpísať, čo by nemalo žiadny vplyv
na platnosť samotnej poistnej zmluvy. S uvedenými tvrdeniami oprávneného sa však odvolací súd
nestotožnil. V prvom rade treba uviesť, že už bod 1 a 2 časti XV VOP stanovuje, že „poisťovňa
a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní....“. „Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd,
bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas
s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok“ V osobitných zmluvnýchdojednaniach, nasledujúcich za VOP, sa ďalej potom píše, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

17. Z citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že už v časti XV. Všeobecných poistných podmienok
sa zmluvné strany „dohodli“ že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú riešiť v
rozhodcovskom konaní s tým, že poisťovňa buď poverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom stáleho rozhodcovského súdu, resp. zriadi stály rozhodcovský súd, alebo bude rozhodcovský
súd vytvorený osobami poverenými poisťovňou. Uvedené dojednanie nielen že nemožno považovať
za individuálne dojednané (nakoľko je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktorých obsah
povinná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť), ale svojim obsahom aj vytvárajúce značnú nerovnováhu v
postavení zmluvných strán, čím je v rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre súkromné právo zásadou
určujúcou. Toto ustanovenie je teda samostatnou rozhodcovskou doložkou, ktorá umožňuje poisťovni

zriadiť alebo vybrať si akýkoľvek stály rozhodcovský súd, prípadne oprávňuje na rozhodnutie sporu
rozhodcovský súd zložený z fyzických osôb poverenými poisťovňou. Ak teda poisťovňa na základe
uvedeného ustanovenia môže poveriť rozhodovaním sporu akýkoľvek rozhodcovský súd, môže zriadiť
rozhodcovský súd, prípadne môže poveriť výkonom funkcie rozhodcu vybranú osobu, paradoxne
potom vyznievajú jej tvrdenia, že podľa rokovacieho poriadku ňou určeného rozhodcovského súdu

nemala možnosť ovplyvniť miesto ani formu rozhodcovského konania a že poistník (spotrebiteľ) mal v
konaní pred rozhodcovským súdom rovnako silné postavenie. Navyše zmluvnými stranami „dohodnutá“
rozhodcovská doložka má povahu tzv. rozhodcovskej doložky výhradnej, ktorá úplne vylučuje možnosť
prejedať sporné nároky z poistenia pred všeobecným súdom. Zakotvenie „druhej“ rozhodcovskej
doložky do osobitných zmluvných dojednaní zaradených za Všeobecnými poistnými podmienkami,

odkazujúcej na rozhodcovskú doložku obsiahnutú už v časti XV. VOP, nič nemení na skutočnosti, že
aj keby spotrebiteľ tieto osobitné dojednania nepodpísal, opätovne by bola daná výlučne právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie sporu medzi poisťovňou a poistníkom, pretože sa na tom
zmluvné strany „dohodli“ v rámci rozhodcovskej doložky obsiahnutej časti XV. Všeobecných poistných
podmienok. Z uvedených dôvodov je argumentácia odvolateľa o tom, že spotrebiteľ mohol osobitné

zmluvné dojednania (obsahujúce rozhodcovskú doložku) nepodpísať, čím by nezmaril uzavretie poistnej
zmluvy, síce pravdepodobne správna, avšak, či už spotrebiteľ osobitné zmluvné dojednania podpísal
alebo nie, na riešenie jeho sporov s dodávateľom sa vzťahuje rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti
XV. VOP, ktorú však už spotrebiteľ vylúčiť nemohol. Povedané inak, existencia osobitných zmluvných
dojednaní nemala žiaden vplyv na skutočnosť, že spotrebiteľovi bola zo strany poisťovne rozhodcovská

doložka nanútená už v rámci VOP. Rovnaké závery pritom vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. 3. 2012, ktorý konštatoval, že „Z poistnej zmluvy uzavretej medzi
oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá

v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy
podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach.“
18. Oprávnený v odvolaní tvrdil, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá,

a to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal. Osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4325400155 sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači
oprávneného. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej zmluvy povinný nemal možnosť tieto
ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania, okrem rozhodcovskej
doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2

Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. VPP. V tejto časti VPP je upravené
rozhodcovské konanie celkovo v 8 bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné
dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň, ako VPP
ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská

doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a
ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto
dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Je potrebné uviesť, že v tomto prípade tak, ako

to vyplýva z čl. 2 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, nebola rozhodcovská doložka
individuálne dojednaná. Pod pojmom „individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné
rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a
povinnostiachobsiahnutýchvjednotlivýchustanoveniachzmluvy,resp.vkonkrétnomustanovenízmluvy
rokuje a obe zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť.

Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich
obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Rozhodnutie rozhodcovského
súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným
orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

19. Ak pritom oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky pripisoval dôležitosť a

odkazoval na osobitný dokument nazvaný „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ“, ktorého
spísanie bolo podľa vyjadrenia oprávneného vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto prípade
potvrdzovať, že povinný mal vedomosť o obsahu Poistnej zmluvy a potvrdzovať možnosť uplatnenia
eventuálnych výhrad povinného k obsahu Poistnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že takéto skutočnosti
z predmetného dôkazu nevyplývajú. Z dokumentu spísaného sprostredkovateľom poistenia, ktorý

oprávnený predložil súdu v odvolacom konaní, nemožno mať za preukázané, že sprostredkovateľ
poistenia upozornil resp. poučil povinného o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom
pre riešenie sporov z poistenia (ale len o možnosti riešenia sporov zo sprostredkovania poistenia), o
pravidlách rozhodcovského konania ako aj o dôsledkoch, ktoré má zmluvné dojednanie o rozhodcovskej
doložke.

20. Pokiaľ oprávnený osobitne namietal, že konanie pred okresným súdom nebolo vedené
kontradiktórne, odvolací súd uvádza, že postup okresného súdu, ktorý vyhodnotil dojednanie o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, neukrátil oprávneného o právo tvrdiť
skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Z úradnej činnosti

odvolacieho súdu je totiž zrejmé, že oprávnený vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré
iniciuje na základe rozhodcovských rozsudkov (vydaných totožným rozhodcovským súdom na základe
rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach adhéznej poistnej
zmluvy) ako exekučných titulov je nepochybne dostatočne informovaný o názore okresného súdu i
súdu odvolacieho ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v obdobných

prípadoch. V tejto súvislosti odvolací súd len príkladmo poukazuje na uznesenia Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 17Er/1101/2010, sp. zn. 14Er/1125/2010, sp. zn. 14Er/211/2015, sp. zn. 12Er/201/2015
ako aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011, 13CoE/155/2015,
sp. zn. 15CoE/15/2016, sp. zn. 16CoE/29/2012. Uvedený názor okresného súdu preto v žiadnom
prípade nebol pre oprávneného prekvapujúci a preto mal možnosť sa k nemu vyjadriť (prípadne

predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), a to priamo v návrhu na vykonanie exekúcie (viď
§ 39 ods. 1 Exekučného poriadku), v reakcii na výzvu, na základe ktorej zaslal okresnému súdu
Poistnú zmluvu a VOP, alebo kedykoľvek do rozhodnutia okresného súdu. Právo tvrdiť skutočnosti
vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení pritom nemožno vykladať tak,
že by bolo povinnosťou súdu upovedomiť účastníka na možnosť toto svoje právo využiť, ale zahŕňa

len povinnosť súdu vytvoriť podmienky, aby tak účastník konania mohol bez zbytočných obmedzení
urobiť a pokiaľ svoje právo využije, s účastníkom predloženými tvrdeniami, či dôkazmi sa procesným
spôsobom vysporiadať. Nakoľko v prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne
na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil samotný oprávnený (a nie na listinách poskytnutých od
tretích osôb, ako na to v odvolaní poukazoval oprávnený), stabilná rozhodovania činnosť okresného

i odvolacieho súdu je oprávnenému dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené
žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, možno záverovať, že zo
strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného
na súdnu ochranu. Navyše v súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a o porušení zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd

poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa
30.09.2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnostirozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za

zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov

konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality“. Záverom je k uvedenému potrebné uviesť, že pokiaľ sa
oprávnený dovoláva aplikovania nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 na
aktuálne posudzovanú vec, predmetné rozhodnutie možno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak
konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, na čo poukázal ústavný súd napr. v uznesení sp. zn.
I. ÚS 14/2014 zo dňa 22.1.2014, keď konštatoval, že k opačnému názoru ako prezentovanom v náleze

sp. zn. II. ÚS 499/2012 ústavný súd dospel napr. v náleze sp. zn. I. ÚS 38/2013 a v mnohých ďalších
konaniach (vedených napr. pod sp. zn. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS
160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS 455/2013).

21. Odvolací súd nepovažoval ani za dôvodnú námietku oprávneného o porušení jeho ústavného

práva na zákonného sudcu, tým, že vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol vyšší súdny úradník. Z
ustanovenia § 40a O. s. p. vyplýva, že vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom v zákone
č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vydávať rozhodnutia. V exekučnom konaní tak v zmysle §
5 písm. g) môže robiť na základe poverenia sudcu, okrem rozhodnutia o schválení príklepu súdom.
V prejednávanej veci je zákonnou sudkyňou JUDr. Mária Cífrová, ktorá podľa § 3 ods. 3 zákona č.

549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov preniesla časť svojej rozhodovacej
právomoci na vyššieho súdneho úradníka, ktorý vydal napadnuté uznesenie, čo vyplýva z rozvrhu práce
okresného súdu, a teda mal právomoc vykonať v prejednávanej veci aj dokazovanie. Odvolací súd preto
dospel k záveru, že právo oprávneného na zákonného sudcu v prejednávanej veci porušené nebolo.

22. Rovnako nedôvodná je aj námietka oprávneného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu

prvej inštancie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP v spojení s §
234 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že „za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že
súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného“.

23.Pokiaľprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
(a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto postupoval okresný

súd správne pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

24. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).