Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/521/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314215795
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314215795.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/XX, K., o vymoženie príslušenstva
pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9Er/859/2014-22 zo
dňa 27. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9Er/859/2014-22 zo dňa 27. 11. 2014 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere,
ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, aj napriek tomu, že sa zmluva uzavrela podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného registra
veriteľa - poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva

o úvere predstavuje predtlačený formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov. Z predloženej
zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti
patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 odsek 3 Občianskeho

zákonníka. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak
z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Súd prvého stupňa uviedol,
že je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle
Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený

zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovskéhosúdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve
prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho
rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne

opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými

mravmi, a to úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie
sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v
príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Vzhľadom k tomu
súd preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/
EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia zo dňa 19. 05. 2014 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa zrušenia

napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ako aj namietal, že súd na správne zistený skutkový stav
veci nesprávne aplikoval právny predpis. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so Zákonom o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní síce

upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním

materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci . Svoje

záver oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách
ozrušenierozhodcovskýchrozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomZákona
o rozhodcovskom konaní. Záverom dodal, že cieľom právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa kde uplatnia svoje práva.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresnému súdu Levice bola dňa 16. 07. 2014 doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia
na vykonanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok spisová značka SR04291/08 vydaný dňa 29. 05. 2008 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 06. 2008 a
vykonateľnosť dňa 19. 06. 2008.

Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na §
219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská doložka spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v
čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným
je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom. V § 52 ods.1 OZ je
stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je

zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní
zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na § 54 ods.
2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinného ako
spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne

aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 možno

prijať záver, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská

doložka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na
prvý pohľad sa môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu nielenže nebola
dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo
uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú

doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného
(veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky
pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná
rozhodcovská doložka obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany

podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený je ten,
ktorýsiuplatňujenárokyzúverovýchzmlúvpodanímžalobynaStálomrozhodcovskomsúde,vdôsledku
čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd konštatuje, že z rozhodcovskej

doložky jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ poučený adekvátne o
následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky, pričom obsah tejto rozhodcovskej doložky nemal
povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne ako súd
prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo

zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho
bolo dôvodné aplikovať § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok zamietol.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.