Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314209552
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314209552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu R. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., T. X, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Patríciou Tóthovou, so sídlom F. C. XX, proti
žalovanému T. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX, toho času na neznámom mieste, o zaplatenie
52,08 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
5C/220/2015-26 zo dňa 17. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku
o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 51,03 eur titulom zákonných úrokov z omeškania.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51,03 eur
titulom zákonných úrokov z omeškania za obdobie od 1.12.2013 do 18.12.2013 zo sumy 7.403,15 eur
(t.j. 30,12 eur) a od 19.12.2013 do 31.12.2013 zo sumy 7.115,75 eur (t.j. 20,91 eur). Mal za preukázané,

že žalovaný svoj dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami dňa 20.1.2012,
nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Okresný súd vychádzal z výšky úroku z omeškania
8,25% ročne, nadväzne čiastočne (vo zvyšku) žalobu zamietol; t.j. v rozdiele medzi priznanou čiastkou
51,03 eur a požadovanou sumou 52,08 eur.
2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, keď konštatoval, že nejde
o trovy účelne vynaložené. Okresný súd zdôraznil, že žalobca podáva z toho istého právneho titulu
voči žalovanému každý mesiac návrh o zaplatenie (kapitalizovaného) úroku z omeškania za ten-ktorý

kalendárny mesiac. V týchto právne nenáročných veciach/konaniach sa dáva zastupovať advokátom a v
každom z nich požaduje náhradu trov právneho zastúpenia, čo v konečnom dôsledku len navyšuje trovy
žalovaného. Okresný súd nespochybňoval právo žalobcu zvoliť si spôsob uplatňovanie jeho nároku na
súde, ale trovy vzniknuté mu v danej spojitosti, musia byť vynaložené účelne, čo vzhľadom na opísané
okolnosti nie je prípad prejednávanej veci. Uplatňovanú výšku trov (65,78 eur) považoval tiež v zmysle
§ 150 ods. 2 O.s.p. za neprimeranú k nárokovanej pohľadávke (52,08 eur).

3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnom
stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v
plnom rozsahu a bude mu priznaná náhrada trov. Poukazoval na to, že žalovaný sa ocitol v omeškaní ku
dňu 1.12.2013, v ktorom období výška úrokov z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z. predstavovala 9%. Následne správne vyčíslenými úrokmi z omeškania za rozhodné obdobie je
suma 52,08 eur, a nie 51,03 eur ako určil okresný súd. V danej spojitosti žalobca namietal, že okresný
súd ani nezdôvodnil, prečo aplikoval „úrokovú sadzbu“ 8,25% ročne.

4. Obdobne označil napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k výroku o trovách
konania. Odvolateľ mal za to, že trovy ním vynaložené v prebiehajúcom konaní sú účelnými a z daného
titulu má právo na ich plnú náhradu. Odvolateľ uviedol, že uplatňovanie úrokov z omeškania samostatne
za každý mesiac omeškania je prejavom „dispozičnej zásady žalobcu“, pričom splnomocnený advokát
(len) konal v intenciách udeleného plnomocenstva. V tejto spojitosti dodal, že osobné a ani majetkové

pomery žalobcu neumožňovali zvolenému zástupcovi bezplatné zastupovanie alebo zastupovanie za
zníženú odmenu; bolo však právom žalobcu (ako osoby bez právnického vzdelania) nechať sa v konaní
zastupovať advokátom.
5. Odvolateľ poukazoval tiež na výnimočnosť aplikácie § 150 O.s.p., ktorá prichádza do úvahy
len v celkom ojedinelých prípadoch. Tvrdil, že výška trov v súdenej veci nie je neprimeraná voči
výške pohľadávky. Za neprijateľné považoval - aj v súvislosti s aplikáciou označenej právnej normy

- nepriznanie mu náhrady trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku. Pokiaľ žalobca chcel
uplatniť svoje právo pred súdom, bol povinný dotknutý súdny poplatok zaplatiť; v opačnom prípade
by došlo k zastaveniu konania a žalobca by sa súdnej ochrany nedovolal. Odvolateľ mal za to, že
nepriznaním náhrady trov konania okresný súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Dodal,
že žalovaný nemá záujem na mimosúdnom riešení omeškania jeho dlhu, nepreberá listové zásielky

a nijakým spôsobom nekomunikuje so žalobcom, ani súdnym exekútorom. Uplatňovanie zákonných
úrokov z omeškania zo strany žalobcu za každý jednotlivý mesiac samostatne má mať - podľa jeho
názoru - za následok motiváciu žalovaného na včasnom splácaní dlhu.

6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, v zmysle
ustanovení ktorého zanikol inštitút opatrovníka fyzickej osoby, ktorá sa zdržiava na neznámom mieste
(§ 29 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného dôvodu odvolací súd pokračoval v konaní „len“ so žalovaným, a nie
(aj) s pôvodne okresným súdom ustanoveným opatrovníkom žalovaného - súdnou tajomníčkou Annou

Gáborovou.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379 a § 380 CSP), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v nenapadnutom
(vyhovujúcom) výroku a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3

CSP) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP,
hoci čiastočne i z iných dôvodov.

9. V podstate základnými povinnosťami zaťažujúcimi žalobcu v civilnom sporovom konaní sú povinnosť
(skutkového) tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 79 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 1 O.s.p. - právny

predpis určený v čase rozhodovania okresného súdu; resp. § 132 v spojení s § 185 CSP - právny
predpis účinný v čase odvolacieho prieskumu). Žalobca tvrdil, že žalovanému požičal sumu 12.000 eur
s dobou plnenia 16.3.2012, ktorý záväzok žalovaný doposiaľ (celkom) nesplnil. K 1.12.2013 mal dlhovať
žalobcovi 7.403,15 eur a dňa 19.12.2013 vrátil/splatil sumu 287,40 eur. Z hľadiska povinnosti tvrdenia
je teda možné konštatovať splnenie procesných povinností žalobcom.

10. Zatiaľ čo vo vzťahu k tvrdeniu o požičaní sumy 12.000 eur predložil žalobca fotokópiu notárskej
zápisnice zo dňa 1.3.2012, ohľadne tvrdeného zostatku dlhu k 1.12.2013 a priebežnej platbe z
19.12.2013nielenženepredložil,aleanineoznačilžiadendôkaz.Nadväznejenutnéuzavrieť,žežalobca
vprebiehajúcom(civilnomsporovom)konanísvojetvrdenienepreukázal,čobránivyhoveniujehonároku
týkajúceho sa úroku z omeškania odvodzovaného práve od zostatku dlhu žalovaného k 1.12., resp.

19.12.2013. Vzhľadom na to, že predmetom odvolania bola iba zamietajúca časť rozhodnutia okresného
súdu (o 1,05 eur), dotknuté zásadné konštatovanie odvolacieho súdu sa netýka vyhovujúcej časti (o
51,03 eur). Navyše, odvolanie podal iba žalobca a v zmysle čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP
nemôže byť v konaní o opravnom prostriedku rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný
prostriedok (v tomto prípade odvolanie) podala.

11. Odvolací súd nespochybňuje oprávnenie žalobcu dať sa zastupovať v konaní advokátom. Obdobne
je výlučne v dispozícii žalobcu, akým konkrétnym spôsobom v konaní pred súdom uplatní svoj (tvrdený)
hmotnoprávny nárok. Pokiaľ však žalobca opakovane uplatňuje voči žalovanému v podstate identickýnárok z toho istého právneho dôvodu (úroky z omeškania z nevrátenej pôžičky za ten-ktorý kalendárny
mesiac), potom fakticky ide pri písomnom vyhotovení žaloby len o „vpísanie“ údajov o období, za ktoré
sa nárok uplatňuje. Vo všetkých ostatných náležitostiach je žaloba obsahovo totožná s predchádzajúcimi

žalobami. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, aby vyžadovala úplne
právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Ide o jednoduchý úkon, ktorý
je strana spôsobilá vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších problémov.
12. Rozoberané východisko a záver - vzhľadom na totožnosť skutkovej a právnej argumentácie s inými
konaniami žalobcu voči žalovanému vedenými na Okresnom súde Čadca - sa týka aj ostatných úkonov

vykonaných v súdenej veci právnym zástupcom žalobcu.

13. Zaplatenie súdneho poplatku za návrh/žalobu je síce podmienkou konania, ale nevyhnutnosť jeho
uhradenia nemožno automaticky stotožňovať s jeho účelnosťou z hľadiska náhrady trov konania. Pokiaľ
§ 251 CSP (predtým zhodne § 142 ods. 1 O.s.p.) hovorí o účelnosti stranou vynaložených trov (ako
predpokladepriznaniaichnáhrady),nerozlišujemedzijednotlivýmidruhmitrov,atedaanisúdnypoplatok

nepredstavuje výnimku z rozhodujúceho kritéria účelnosti.
14. Výška súdneho poplatku za podanie žaloby vo veciach druhovo totožných s prejednávaným
prípadom (o zaplatenie peňažnej sumy) je 6 % z ceny predmetu konania; najmenej 16,50 eur - Položka
1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. V súdenej veci pritom súdny poplatok zo žaloby (hoci platený
v minimálnej zákonnej výške) predstavuje až 31,68 % z hodnoty predmetu konania. Tento zásadný

(vyše 5-násobný) nepomer je práve dôsledkom už okresným súdom konštatovaného neúčelného
postupu žalobcu, ktorý každý mesiac podáva voči žalovanému vždy „novú“ žalobu o zaplatenie úroku
z omeškania za ten-ktorý mesiac.
15. Na danom závere o neúčelnosti postupu žalobcu a nadväzne aj o neúčelnosti vzniku trov s takýmto
postupom spojených nič nemení ani inak správne tvrdenie o tom, že je plne v dispozícii žalobcu

uplatnenie jeho nárokov. Inými slovami, je právom strany sporu vybrať si (vlastný) spôsob domáhania
sa súdnej ochrany, ale pokiaľ je konkrétny zvolený postup spojený so vznikom neúčelných trov, tieto si
dotknutá strana znáša (platí) sama bez náhrady protistranou, a to aj v prípade úspechu v spore.

16. Bez ohľadu na to, že podľa aktuálnej právnej úpravy už odvolací súd nemôže založiť prípustnosť

dovolania svojim výrokom, kritérium účelnosti vynaloženia trov konania ako rozhodujúce v sporových
konaniach ukončených meritórnym rozhodnutím je definované priamo zákonom a jeho aplikácia na
konkrétnosti určitej veci nepredstavuje otázku zásadného významu. Vyjadrenia odvolateľa ohľadne
konanie advokáta v intenciách splnomocnenia udeleného žalobcom, či nemožnosť zastupovania
žalobcu za zníženú odmenu alebo bezplatne, sú, vzhľadom na doteraz uvedené, v prejednávanej veci

bez právneho významu.

17. Krajský súd zároveň konštatuje, že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s „právom“
účastníka/stranybyťvkonanípredsúdom(vrátaneprocesnýchotázok)úspešný;prípadnes„právom“na
vydanie rozhodnutia v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného

základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka/strany; čo zahŕňa i predstavy o obsahu
odôvodnenia. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len
odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé
alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v
extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08). Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia predmetnú charakteristiku rozhodne nespĺňa.
18. Hoci okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval aj ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.,
z jeho hodnotiacich záverov je nepochybné, že predmetnú právnu normu aplikoval len podporne. V
danej súvislosti je potrebné doplniť, že prvotne súd skúma účelnosť trov, až následne (za podmienky,
že ich vyhodnotí ako účelné) môže ich náhradu nepriznať podľa § 257 CSP (predtým § 150 O.s.p.).

Keďže krajský súd (zhodne so súdom okresným) vyhodnotil trovy vynaložené a uplatňované žalobcom
ako neúčelné, nie je dôvod bližšie sa zaoberať eventualitou ich (výnimočného) nepriznania.

19. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v

preskúmavaných častiach napadnutý rozsudok potvrdil.20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.