Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414214415
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:1414214415.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 , zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Pajštúnska 5 proti žalovaným v rade: 1/ Ing. T. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. X. XX, 2/ Ing. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. XX, 3/ Ing. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F., Ul. O. B. XXXX/XX, zast. v konaní opatrovníkom Ing. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B., Ul. O.
XX, v konaní o zaplatenie 9.726,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 7C/5/15-95 zo dňa 1.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 7C/5/15-95 zo dňa 1.2.2016 zamietol návrh navrhovateľa o

zaplatenie 9.726,50 eur s príslušenstvom a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.
Rozsudok odôvodnil ust. § 39 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Zb. o bankách. V konaní mal preukázané, že na základe zmluvy č. 0352026853
zo dňa 26.10.2004 poskytol právny predchodca žlaobcu Slovenská sporiteľňa žalovaným v rade 1/ a
2/ úver vo výške 400.000,- Sk. Žalovaní sa zaviazali tento úver splácať v mesačných splátkach po

5.980,- Sk. Prvá splátka bola určená na deň 20.03.2005. Konečná splatnosť úveru bola určená na
deň 20.10.2014. Žalovaní v rade 1/ a 2/ však porušili svoju povinnosť a nesplácali úver v dohodnutých
splátkach. Úver nezaplatili ani na základe opakovanej výzvy zo strany Slovenskej sporiteľne. Preto
Slovenskásporiteľňazmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa24.3.2011postúpilapohľadávkužalobcovi
a tento vyhlásil splatnosť pohľadávky výzvou zo dňa 20.4.2011, kde vyzval žalovaných na zaplatenie
dlhu do 4.5.2011. Aj napriek tomu dlh nebol uhradený. Žalovaná v rade 3/ je ručiteľkou. K vyriešeniu

sporu mimosúdnou cestou nedošlo. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal, či nedošlo v
tomto konaní o absolútne neplatný právny úkon pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky. Vychádzal
pritom z citovaných zákonných ustanovení, keď pri skúmaní zákonnosti postúpenia pohľadávky zo
strany Slovenskej sporiteľne na žalobcu dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky je v rozpore so
zákonom, teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 OZ. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom

postúpenia zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva
to napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách. Toto právo banka alebo
pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke
alebo pobočke zahraničnej banky peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Podľa
názoru súdu prvej inštancie mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzvy banky v omeškaní. Tento záver

vyplýva z gramatického, ako aj logického výkladu znenia citovaného zákonného ustanovenia, pretože
zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým jedlžník v omeškaní. Súd prvej inštancie nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku celého
úverového vzťahu, keď na takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a
obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej splatnosti bankového úveru, čo je však výlučným

oprávnením banky, pričom toto oprávnenie musí banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
V tomto danom prípade mimoriadnu splatnosť nevyhlásila banka ale žalobca, na ktorého Slovenská
sporiteľňa postúpila svoju pohľadávku. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil aktívnu
legitimáciu v tomto spotrebiteľskom vzťahu tak, že dospel k záveru, že tu nie je daná aktívna legitimácia
na strane žalobcu, a preto jeho návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1

O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenie. Uviedol, že podanou žalobou
sa domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu neuhradeného zostatku poskytnutého úveru spolu s

príslušenstvom. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
keďže podľa názoru súdu v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu len taká pohľadávka alebo časť pohľadávky,
ktoré sa stali splatnými, a teda banka má podľa názoru súdu oprávnenie postúpiť časť peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu v omeškaní napriek písomnej výzve banky. V

súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní odvolateľ v prvom rade poukazuje na skutočnosť,
že v konaní boli predložené relevantné doklady a to oznámenie postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré
bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnú neexistenciu. Ako dôkaz opätovne v odvolacom konaní
predkladá tak, ako v rámci prvostupňového konania, oznámenie o postúpení pohľadávky plus podací
hárok. Preto má odvolateľ za to, že preukázal v konaní aktívnu legitimáciu a to oznámení postupcu o
postúpení pohľadávky. Odvolateľ ďalej zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno

spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých dochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona o bankách

nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou
bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým

predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú
splatnými. K uvedenému posúdeniu súdu odvolateľ uvádza, že ak by aj žalobca pripustil, že ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu
(čo ako je uvedené vyššie žalobca nepripúšťa), tak zo znenia uvedeného ustanovenia nevyplýva, že
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné

ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo
bytovpredmetnomustanovenívysloveneuvedené.Uvedenýnázorjezrejmýajzosamotnéhologického
znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť
peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Podľa odvolateľa

je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Ďalej uviedol,
že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením
termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili
a právnemu predchodcovi žalobcovi tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Právny predchodca žalobcu toto svoje právo nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca.

Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa
je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na
základe uvedeného považuje odvolateľ za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli nažalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V
dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto

skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho
dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu proti rozsudku písomne vyjadrili tak, že navrhli rozsudok

okresného súdu potvrdiť.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline ako súdu druhej inštancie, ktorý konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov a v tomto prípade zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe o rozhodovaní aplikovať uvedenú novú
právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu
novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

d) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že jeho odvolanie je
dôvodné, a preto mu bolo potrebné vyhovieť.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 9.726,50
eur s príslušenstvom, čo je dlh zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorý uzavrel právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovanými v 1/ a 2/ rade a žalovaná v 3/ rade je ručiteľ. Na základe
tejto zmluvy bol poskytnutý žalovaný v 1/ a 2/ rade úver vo výške 400.000,- Sk, ktorý sa zaviazali

splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 5.980,- Sk. Prvá splátka bola splatná dňom 20.3.2005
(v odôvodnení rozsudku je nesprávne uvedený dátum 20.3.2015) a konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na 20.10.2014. Žalovaní však svoju povinnosť nesplnili a z toho dôvodu Slovenská sporiteľňa
a.s. postúpila svoju pohľadávku žalobcovi a to zmluvou zo dňa 24.3.2011. Žalobca výzvou zo dňa
20.4.2011 vyzval žalovaných k úhrade a oznámil im vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žiadal, aby

žalovaní dlžnú sumu uhradili do dňa 4.5.2011. V návrhu si uplatnil úroky z omeškania, ako aj náhradu
trov konania. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu
legitimáciu, keďže podľa názoru súdu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, môže
byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu len taká pohľadávka alebo časť
pohľadávky, ktoré sa stali splatnými, a teda banka má podľa názoru súdu oprávnenie postúpiť časť

peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu v omeškaní napriek písomnej výzve
banky.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že žaloba nie

je dôvodná pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nie je správny. V konaní bolo preukázané
relevantné oznámenie postupcu dlžníkom o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Uvedené vyplýva aj z ust. § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že pôvodný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu
oznámiť skutočnosť postúpenia pohľadávky dlžníkovi. Ak pôvodný veriteľ uvedené opomenie, účinnosť

postúpenia pohľadávky môže nový veriteľ privodiť tým, že preukáže postúpenie pohľadávky dlžníkovi a
to najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. V prejednávanej
veci odvolací súd poukazuje na to, že postupca Slovenská sporiteľňa podaním zo dňa 12.4.2011
oznámila žalovanej T. T. (žalovaná v 1/ rade), o ktorej skutočnosti priložil žalobca aj podací hárokSlovenskej pošty, postúpenie pohľadávky na žalobcu - EOS KSI Slovensko s.r.o. Už z uvedeného
oznámenia je potrebné vychádzať a s ohľadom na uvedené nie je potom potrebné skúmať existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na uvedené potom záver súdu prvého stupňa, že

žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom, nie je správny. Preto vzhľadom na skutočnosť, že súd
prvej inštancie neposudzoval vec z tohto právneho aspektu, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho názoru, ktorá skutočnosť bola potom dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods.
1písm.c)CSP,apretobolopotrebnéveczrušiťavrátiťokresnémusúdunaďalšiekonaniearozhodnutie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po prejednaní vec

opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom vo všetkých výrokoch odôvodní.
Zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania vrátane trov konania odvolacieho.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)