Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311203024
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2311203024.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia
Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, IČO: 30 870 484, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, proti povinnému: Y. Q., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef
Martišík, Exekútorský úrad Púchov, Samoty 1061, pod č. EX 256/2011, pre vymoženie 440,20 Eur s

prísl. a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 05. októbra
2015, č. k. 17Er/156/2011-16, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného v časti náhrady trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku exekúciu vedenú súdnym exekútorom
JUDr. Jozef Martišík pod sp. zn. EX 258/2011zastavil. Druhým výrokom, zaviazal oprávneného zaplatiť

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 84,04 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia.

2.Rozhodnutieodôvodnilprávneaplikáciouust.§37ods.3,§57ods.1písm.h),§58ods.1Exekučného
poriadku, vo výroku o náhrade trov exekúcie odôvodnil použitím ustanovení § 196, § 200 ods. 1, 2 a
§ 203 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku, ďalej tiež „EP“), § 154 ods.1, § 167 ods.2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
ako i § 6, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo
v neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd z pripojeného uznesenia tunajšieho

súdu sp. zn. 13D/57/2013, Dnot 124/2013 zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda stratil právnu
subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Taktiež súd mal preukázané, že
predmetnédedičskékonaniebolozastavenéprenemajetnosťpovinného.Vdanomprípadebolozistené,
že povinný zomrel po začatí konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá
by prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na
miesto doterajšieho povinného, vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti

poručiteľa. Súd preto exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

4. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v
ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného
nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom
jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky

nadobudnutéhodedičstva.Vtomtoprípadevšakporučiteľžiadenmajetoknezanechal,dedičskékonanie
bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinnostíporučiteľa, pretože tento bol nemajetný. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie vo výške 84,04 Eur, nakoľko vyúčtovaniu exekútora nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu,
pričom v odôvodnení rozhodnutia rozsah priznaných trov podrobne špecifikoval a zdôvodnil i prečo

niektoré uplatnené trovy exekútorovi nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu, proti II. výroku o náhrade trov exekúcie, podal včas odvolanie oprávnený, v
ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil znenie výrokovej časti uznesenia tak, že náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznáva. Oprávnený mal za to, že Okresný súd Galanta ho neopodstatnene

zaviazal k úhrade trov v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko úmrtie povinného pri
podaní návrhu na exekúciu nemohol predvídať a z procesného hľadiska oprávnený nezavinil zastavenie
exekúcie. Úmrtie povinného sa nemôže považovať za zavinenie oprávneného pri zastavení exekúcie
a teda ani za dôvod, pre ktorý by mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Nemožnosť
vymoženia pohľadávky je spôsobená smrťou povinného, nie nemajetnosťou povinného. Výsledok
dedičského konania - zastavenie pre nemajetnosť zomrelého, nezakladá automaticky povinnosť platiť

trovy oprávneným podľa ods. 2 § 203 Exekučného poriadku. K zastaveniu exekučného konania nedošlo
z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. Ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie a aj počas trvanie exekúcie až do dňa úmrtia bol povinný majetný - LV č. XXX, katastrálne
územie F. obec F., okres F.. V súvislosti s vyššie uvedeným oprávnený poukázal na rozhodnutie A. súdu
pre ľudské práva - B. der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 355 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému v čase jeho podania
nebolo možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. ( a nie je prípustné ani v súčasnosti podľa § 355 ods.

2 CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

dňa 07.02.2011, ktorý ho doručil súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 14.02.2011. Následne exekučný súd poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. V priebehu
konania exekútor podaním doručeným dňa 04.03.2015 podal súdu podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný zomrel bez zanechania majetku. Trovy exekúcie vyčíslil v zmysle vyhl. č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

8. Je nesporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval
na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom na zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenie exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia
majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti povinného. Z hľadiska

ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to,
či povinný žije, alebo zomrel. Zastavenie exekúcie, z dôvodu, že súd vyhlási exekúciu za neprípustnú,
pre existenciu iného dôvodu, pre ktorý ju nemožno vykonať nie je preto správnym riešením. V prípade
smrti povinného nemožno vykonať exekúciu preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho
nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie), ale preto, že povinný

nezanechal majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. V prípade, že by povinný
nezomrel ako nemajetný, exekúcia by pokračovala s dedičmi, ktorý by vstúpili do práv a povinností
pôvodného povinného, čo sa ale v danom prípade nestalo a preto možno konštatovať, že súd de facto
exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.

9. Vychádzajúc, zo zistenia, že povinný zomrel a k zastaveniu dedičského konania po ňom došlo z
dôvodu, že povinný ako poručiteľ nezanechal žiadny majetok (§ 187 ods. 1 CMP), exekúciu preto súd
správne zastavil preto, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v ktorom prípade znáša
trovy exekúcie oprávnený aplikáciou ods. 2 § 203 Exekučného poriadku V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2011 a 7MCdo 5/2011.

10. V súvislosti s výrokom napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolací súd dôvodí
nasledovne:11. Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného
zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie

súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 32).

12. Zo znenia Exekučného poriadku v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie potom vyplýva, že
odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné, keďže novela E. p. vykonaná zákonom
č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov

exekúcie vylúčila. Predmetné rozhodnutie zo dňa 05.10.2015, napadnuté v časti náhrady trov exekúcie,
preto nebolo možné napadnúť odvolaním oprávnenej.

13. Podľa § 9a Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

15. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona odvolací súd dospel k záveru, že proti

napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie odvolanie nie je prípustné, čo vylučuje možnosť, aby
sa odvolací súd mohol odvolaním vecne zaoberať a preto odvolací súd za použitia ust. § 386 písm. c)
CSP odvolanie oprávneného v napadnutej časti voči výroku o náhrade trov exekúcie odmietol.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.