Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204432
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615204432.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, o vymoženie sumy vo výške 334 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 6Er/691/2015-13 zo dňa 18. novembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.02.2015, doručenú súdu dňa

06.05.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 31 ods. 3, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 - 3, §
2 ods. 1 písm. a), písm. b), § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 7 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora nebola dôvodne podaná.
Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 06110/14 zo
dňa 20.10.2014. Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 20.04.2012 zmluvu o úvere, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 400,- eur, ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu
792,- eur v 12 mesačných splátkach po 66,- eur, počnúc dňom 06.05.2012. Okrem toho účastníci ten
istý deň uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO:
35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba

na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd predmetnú úverovú zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú s tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z.z. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej v
rozhodcovskej zmluve za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi.
Dôvodil tým, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť

spor účastníkov, síce ustanovuje, že konanie môže byť začaté pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde podľa príslušnéhoprávneho predpisu, no svojím obsahom vlastne znemožňuje voľbu povinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, avšak z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v
prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi -

spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných.
V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o formulárové ustanovenia, ktorými bola povinnej ako spotrebiteľovi
spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa všeobecnom súde pričom ide o
právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva nebola

individuálne dojednaná, nachádza sa na predtlačenom formulári predloženom povinnej v deň podpisu
zmluvy. Z uvedených dôvodov súd posúdil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve
za neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom Podľa názoru súdu je tak dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5
Občianskehozákonníkaneplatná.Vzhľadomnauvedenésúdprvejinštanciežiadosťsúdnehoexekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods.
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak
v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný

titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy

k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o
dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal
na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú

pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd. Podľa názoru oprávneného cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je
umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 18. 11. 2015 t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 20.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného

mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky

proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 27.02.2015, spísaným pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o
vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 334 eur s prísl. Exekučným titulom je Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.10.2014 sp. zn. SR 06110/14,vydaný Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 06.05.2015, o ktorej súd následne
napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

11. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi

oprávneným a povinnou 20.04.2012. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Odvolací súd poukazuje na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa uvádza, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 402101063 uzatvorenej dňa 20.04.2012 , vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodcova ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto
článku zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považujesa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo
zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od
uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote
druhej zmluvnej strane.“

13. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská
zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto
môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná
individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť
úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu

mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská
zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany

podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten,
ktorýsiuplatňujenárokyzúverovýchzmlúvpodanímžalobynaStálomrozhodcovskomsúde,vdôsledku
čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnej domáhať sa svojich práv zaručených článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd poukazuje aj na to, že

rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinná
poučená adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemala povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť,
pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okolnosť, že zmluvné strany
mali možnosť odstúpiť od zmluvy a to v uvedenej lehote 10 dní od uzatvorenie zmluvy a v tejto lehote
osobitnou formou „písomne“ doručiť odstúpenie druhej zmluvnej strane, spotrebiteľa pri vyjednávaní
podstatne znevýhodňuje.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny

exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu ) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).