Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209919
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814209919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: O. Z. V., s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom M., Q. č. 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava,
Pajštúnska č. 5, proti žalovaným: 1/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. č. XXX/XX, 2/ X. H., nar.
XX.XX.XXXX,bytomA.,Q.č.XXX/XX,ozaplatenie7.841,60eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. marca 2015, č. k. 13C/107/2014-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 6.665,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z jednotlivých splátok a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 688,69 eur a ostatných trov konania v sume 329 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu s tým, že povolil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť istinu a príslušenstvo v mesačných
splátkach pod následkom splatnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vo
zvyšku žalobu žalobcu zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 7.841,60 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od

21.06.2010 do 11.08.2013 v sume 506,21 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 7.841,60
eur od 12.08.2013 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. na neho pohľadávku voči
žalovaným.Žalovaní1/,2/vkonanívznieslinámietkupremlčania.Súdpovykonanomdokazovanídospel
k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný iba sčasti. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako
spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o splátkovom úvere. Konštatoval, že v konaní nebolo
sporné, že žalovaný na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.02.2007 čerpali od Slovenskej

sporiteľne, a.s. poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur) a tento sa zaviazali splácať v
mesačných splátkach po 2.953,- Sk (98,02 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2007 a konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.01.2017. Rovnako bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.06.2013 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu predmetnú pohľadávku, pričom podľa
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia celkom vo
výške 8.891,57 eur, ktorá pozostávala z istiny po splatnosti 6.796 eur, riadneho úroku 1.384,07 eur a
úroku z omeškania 648,71 eur. Splatnosť celého úveru mala nastať dňa 20.01.2017 s tým, že posledná

úhrada bola vykonaná dňa 18.02.2010 a celkový počet dní omeškania bol 1221 dní. Žalobca výzvou
k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.07.2013 adresovaným
žalovaným vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.07.2013 a vyzval žalovaných k okamžitej
úhrade sumy 9.076,39 eur do 03.08.2013. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatnéod 20.06.2010 do 20.01.2017 v počte 80 a celkovej výške 7.841,60 eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.08.2013 do 20.01.2017 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.08.2013, konečná

splatnosť úveru nastala v uvedený deň. Jednotlivé splátky úveru do mimoriadnej splatnosti predmetného
úveru boli v zmysle zmluvy o splátkovom úvere splatné ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca podal žalobu
na súd dňa 04.06.2014. Konštatoval, že spotrebiteľský úver a aj jeho jednotlivé splátky sa v danom
prípade premlčujú v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe.
V zmysle uvedeného platí, že všetky žalobcom uplatnené pohľadávky (splátky), ktoré boli splatné do

dňa 04.06.2011 sú premlčané, a preto ich súd nemôže veriteľovi priznať. Keďže si žalobca v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.01.2017, uplatnil si žalobou zaplatenie
aj premlčaných splátok, a to splátok splatných v období od 20.06.2010 do 20.05.2011. Celkom si tak
žalobca uplatnil zaplatenie 12 premlčaných splátok a 68 nepremlčaných splátok. Vzhľadom na uvedené
súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 6.665,36 eur, ktoré predstavujú 68 doteraz
nezaplatených a nepremlčaných splátok po 98,02 eur žalovaných zo zmluvy o splátkovom úvere, spolu

s prislúchajúcim úrokom z omeškania z jednotlivých splátok a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú
pre premlčanie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

2. Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní namietal, že predmetná úverová zmluva
bola uzavretá dňa 01.02.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti

Obchodného zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola
upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej mal za to, že
súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby, keď na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o

zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Zastával názor, že z ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri
právach na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba
od splatnosti nesplneného záväzku. A teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru

pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia, inak pre
každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. Súd v konaní ustálil, že
k splatnosti úveru došlo ku dňu 11.08.2013. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 12.08.2013 a
uplynula by až dňa 12.08.2017. S poukazom na to, že žaloba bola podaná 04.06.2014, zastával názor,
že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný ani len v časti. V súvislosti s aplikáciou Obchodného

zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t. j. vo
výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému vo zvyšnej časti zamietnutá a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné

nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutej časti, t. j. výroku, ktorým bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 4.905,65 eur s príslušenstvom sa odvolací súd nedotýkal,
pretožeprotitomutovýrokuodvolaniežalobcunesmerovalo,ataknadobudolprávoplatnosť(§367CSP).

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom
prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedenéhodôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti a v podrobnostiach
na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje a len na doplnenie správnosti dodáva nasledovné:

6. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle
ust. § 365 ods. 1 CSP (predtým ust. § 205 ods. 2 O.s.p.) odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod
písm. a/ až h/ cit. zákonného ustanovenia (predtým písm. a/ až f/ ust. § 205 ods. 2 O.s.p.).

7. Žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý bol

odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ktorý v súčasnosti možno subsumovať pod
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ktorý zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP.

8. Pokiaľ ide o odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu (§ 205 ods. 2

písm. c/ O.s.p.), teraz § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, jeho použitie je opodstatnené v prípade, ak účastník
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a
súd ho nevykonal.

9. V danej veci žalobca v podanom odvolaní neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli účastníkmi konania

navrhnuté,súdprvejinštancienevykonal.Anizospisuodvolacísúdnezistil,žebysúdnevykonalniektoré
z navrhovaných dôkazov, žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (teraz
§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), preto odvolací súd nepovažoval za dôvodný.

10. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný

v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

11. V preskúmavanej veci navrhovateľ opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a tiež v tom,

že na daný vzťah nie je možné vôbec aplikovať ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa
spotrebiteľa.

12. K námietkam žalobcu je potrebné poukázať predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah
vznikol 01.02.2007, keď definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval Zák. č. 634/1992 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona sa za spotrebiteľa považovala každá
fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb,
najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a podľa § 2 ods. 1 písm. b/ za predávajúceho
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona,
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

13. V danej veci je nepochybné, že zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a že žalovaní

nepoužili predmet plnenia na podnikanie. Taktiež je zrejmé, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a že
predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej
právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

14. S účinnosťou od 01.04.2004 bola Zák. č. 153/2004 Z. z. vykonaná novela Občianskeho zákonníka,

ktorou sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy pred jej účinnosťou.

15. Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s

ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ust. § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práveužívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 3 daná do súladu s ust. § 55
ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 3.

16. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy.
Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zák. č. 250/2007 Z. z. a ust. Občianskeho zákonníka).

Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nepodnikateľské právo (rozsudok NS SR sp. zn.
5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa
19.06.2013, č. k. I. ÚS 402/2013).

17. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo
spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu v
trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR z 21.04.2015, sp. zn.

3MCdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí
zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj

odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ustanovenie
§ 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie
aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.

18. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že

na otázku premlčania bolo v danej veci potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať
ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a preto pokiaľ súd prvej inštancie
žalobu žalobcu v zostávajúcej časti z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol, rozhodol vecne
správne.

19. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

20. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).