Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/778/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206806
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412206806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: L. M., D..: XX.XX.XXXX,
H. N.: Z. X, G., zastúpená advokátom: Mgr Juraj Šimuny, so sídlom: sv. Cyrila a Metoda 1, Topoľčany,
proti odporcovi: O. O., D..: XX.XX.XXXX, N.: C. X, N., o zaplatenie 2.300 eur s príslušenstvom,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k.: 16C/265/2012-109 zo dňa
28.01.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k.: 16C/265/2012-120 zo dňa 11.06.2014,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľke
2.300,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.3.2012 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Odporcu taktiež zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia 935,64

eura a náhradu iných trov konania 138,- eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky, číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 657, § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným súdu dňa 25.5.2012 domáhala od odporcu zaplatenia 2.300,- eur s úrokom z omeškania 9%
ročne od 1.3.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom Zmluvy o pôžičke. Návrh odôvodnila

tým, že odporca si od nej požičal dňa 17.1.2012 sumu 1.800,- eur a dňa 23.1.2012 sumu 500,- eur.
Peniaze vložila na účet číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX pani V. O.. Odporca sa zaviazal zaplatiť dlžnú
sumu 2.300,- eur do konca februára 2012, avšak do dnešného dňa svoj dlh nezaplatil. Dňa 8.3.2012 a
opakovane dňa 20.4.2012 odporcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala pokus o zmier,
v ktorom bol vyzvaný na úhradu dlhu vo výške 2.300,- eur, načo nereagoval.
Súd vydal platobný rozkaz č. k. 30Ro/476/2012 - 14 dňa 10.9.2012, ktorým odporcu k zaplateniu
žalovanej istiny, príslušenstva a náhrady trov konania zaviazal.

Odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s
odôvodnením, že návrh považuje za neopodstatnený. Navrhovateľka mu poslala na účet dňa 17.1.2012
sumu 1.800,- eur a dňa 23.1.2012 sumu 500,- eur, t. j. spolu 2.300,- eur ale bol to účet jeho manželky.
Nikdy si nepožičal uvedené finančné prostriedky ani ústne ani písomne uzavretou Zmluvou o pôžičke,pretože uvedené finančné prostriedky boli použité na zaplatenie škôd a vzniknutých problémov v lete
roku 2011 v Senci na jazerách, za syna navrhovateľky. Nakoľko navrhovateľka nemala tieto finančné
prostriedky, uhradil ich zo svojho s tým, že mu ich čestne vráti v januári 2012. O túto službu ho

navrhovateľkapožiadalatelefonicky,keďhrozilivážneproblémyjejsynovi.Suma2.000,-eurbolapoužitá
na vyplatenie škôd, ktoré spôsobil svojim konaním a suma 300,- eur bola dohodnutá pre neho ako
oprávnené náklady na zabezpečenie vecí pre jej syna. Preto ani nereagoval na listy právneho zástupcu
navrhovateľky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 17.1.2012 vybrala

zo Z. Z., V..Z.. sumu 1.800,- eur a v tento deň ju vložila v H. N., V..Z.. na účet číslo: XXXXXXXXXX.
Dňa 23.1.2012 navrhovateľka vybrala zo Z. Z., a.s. sumu 500,- eur, a v tento deň ju vložila v H. N., a.s.
na účet číslo: XXXXXXXXXX vedený na V. O. (vkladové a výberové lístky Z. Z., V..Z.. V. H. N., V..Z..
zo dňa 17.1.2012 a 23.1.2012). Navrhovateľka tvrdila, že uvedené peniaze v celkovej sume 2.300,- eur
požičala odporcovi, ktorý sa zaviazal vrátiť jej tieto peniaze najneskôr do konca februára 2012. Odporca
tvrdil, že nešlo o pôžičku, navrhovateľka mu peniaze zaslala z dôvodu, že on vyrovnal škodu za jej syna,

ktorú spôsobil v lete 2011 v Senci. Peniaze mu navrhovateľka poslala na účet jeho manželky, nakoľko
on v tom čase žiaden účet v peňažnom ústave nemal. Súd uvedené tvrdenie odporcu vyhodnotil ako
účelové. Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok Obvodného úradu H. zo dňa 11.6.2012 súd zistil,
že syn navrhovateľky bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorého sa dopustil dňa 7.7.2011 v Senci na Slnečných jazerách, začo mu bola uložená pokuta vo

výške 10,- eur, ktorá bola dňa 26.6.2012 uhradená (poštová poukážka). Odporca na preukázanie
ním tvrdenej skutočnosti neoznačil žiadne dôkazy okrem vypočutia svedka M. Č., ktorý uviedol, že o
aktivitách účastníkov vedomosť nemal, odporca pomáhal synovi navrhovateľky pri incidente v Senci.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno spočíva v splnení

dôkaznej povinnosti v tom smere, že účastník označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti
svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení,
neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti. Odporca
však neoznačil dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení týkajúcich sa uhradenia
škody za syna navrhovateľky. Naopak navrhovateľka preukázala prepisom SMS správ, ktoré si posielal

s odporcom, že tento jej dňa 17.1.2012 napísal: „dam aj navrch, bola by to skoda, za 1750 dam 2000,
vela veci sa pohne“, dňa 23.1.2012 jej o. i. napísal: „dakujem za eura“ a dňa 26.1.2012: „Dobry den
pani L., poslite my svoje nacionale a aj cislo uctu, pripravim zmluvu.dakujem.mrzi ma ten ton a
nedovera.nevadi.presvecim Vas.“ Odporca ďalej v komunikácii, ktorá prebiehala medzi ním a
navrhovateľkou prostredníctvom SMS správ uvádzal, že veci budú vybavené.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostímalsúdzapreukázané,žemedziúčastníkmidošlokuzavretiu
zmluvy o pôžičke ústnou formou. Navrhovateľka požičala odporcovi peniaze, dňa 17.1.2012 sumu
1.800,- eur a dňa 23.1.2012 sumu 500,- eur, t. j. spolu 2.300,- eur, tak že ich zaslala na účet jeho
manželky, čo potvrdil aj sám odporca. Vzhľadom k tomu, že odporca aj napriek výzvam navrhovateľky
(pokusyozmier)doterazpeniazenavrhovateľkenevrátil,súdhonazaplateniesumy2.300,-eurvzmysle

cit. ust. zákona zaviazal.
Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho v zmysle cit. ust. zákona
zaviazal aj k zaplateniu požadovaného úroku z omeškania vo výške 9% od požadovaného dňa 1.3.2012,
keď dňom splatnosti pôžičky bol koniec februára 2012. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade
s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky 1% + 8 percentuálnych bodov.
O náhrade trov konania navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a nakoľko mala vo veci plný úspech, priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 935,64 eura
a náhradu iných trov konania vo výške 138,- eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý sa domáha toho, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Odporca namieta tým, že nebol akceptovaný ním podaný odpor.
Opakovane čestne prehlasuje, že finančné prostriedky boli použité na vyplatenie škôd, ktoré spôsobil
syn navrhovateľky svojím konaním v roku 2011. Nesúhlasí s tým, že ako hlavný dôkazový materiál bol
použitý prepis sms správ. Namieta teda tým, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam na základe vykonaných dôkazov.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je opodstatnené.Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods.1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na

konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

K námietke odporcu v odvolaní týkajúcej sa použitia prepisu sms správ, ako hlavného dôkazného
materiálu odvolací súd dodáva, že v konaní zhromaždený materiál je potreba vykonať a zhodnotiť. Súd
pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti.
Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada

voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo
všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich
vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých
dôkazov (R V/1968). V rámci konania bolo navrhovateľkou dostatočne preukázané jej tvrdenie, ktorého
savrámcinávrhunazačatiekonaniadomáhalaavykonanýmidôkazmiuniesladôkaznébremenosvojich

tvrdení. Nedá sa teda súhlasiť s námietkou odporcu, že by súd prvého stupňa rozhodol v rámci svojho
rozhodnutia len na základe jedného vykonaného dôkazu, ale svoje rozhodnutie odôvodnil v súvislosti s
výsledkami vykonaných dôkazov, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

Podľa § 172 ods. 1 O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu

vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,

ktorý vydal platobný rozkaz.

Odvolací súd nemôže taktiež súhlasiť ani s tvrdením odporcu, že v rámci predmetného konania nebol
súdom prvého stupňa prihliadnutý na odpor, ktorý podal odporca osobne dňa 28.11.2012 na Okresnom
súde Bratislava IV v rámci stanovenej lehoty proti platobnému rozkazu č.k. 30Ro/476/2012-14 zo dňa

10.09.2012. Vzhľadom k tomu, že odporca podal v zákonom stanovenej lehote a s odôvodneniami vo
veci samej odpor, súd prvého stupňa platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s §
151 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila.

Napadnutým uznesením č.k. 16C/265/2012-120 zo dňa 11.06.2014 súd prvého stupňa vyzval odporcu,
aby v lehote 3 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 138 eur.Prvostupňový súd predmetné uznesenie odôvodnil tým, že za podané odvolanie je zákonom stanovený
poplatok podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov.

Voči uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol odporca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za
podané odvolanie podal odporca odvolanie. V rámci odvolania odporca žiadal o priznanie oslobodenia
od platenia súdnych poplatkov a taktiež žiadal súd o zaslanie tlačiva pre dokladovanie pomerov
účastníka konania na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Uznesením č.k. 16C/265/2012-132 zo dňa 08.09.2014 súd prvého stupňa odporcovi nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Zásielku súdu s uznesením o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov si odporca neprevzal, počas jej uloženia na pošte nevyzdvihol a dňa 15.10.2014 bola zásielka
vrátená súdu naspäť. Voči rozhodnutiu súdu č.k. 16C/265/2012-132 zo dňa 08.09.2014 odporca doteraz
nepodal odvolanie.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.
s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Vzhľadom k tomu, že odporca podal vo veci samej odvolanie proti rozhodnutiu súdu
č.k.16C/265/2012-109 zo dňa 28.01.2014, zo zákona mu vznikla poplatková povinnosť podľa položky
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Uznesením prvostupňového súdu č.k. 16C/265/2012-132 zo dňa 08.09.2014 odporcovi nebolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov. Voči tomuto rozhodnutiu sa odporca v stanovenej lehote neodvolal.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.