Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/418/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210972
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313210972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Home
Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpenej: Advokátska
kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava proti žalovanému: T. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XX, X., o zaplatenie 1 816,27 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.9.2015, č.k. 11C/148/2013-119, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1
816,27 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 605,56 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške
60 eur vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, pod stratou výhody
splátok.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 497, § 502, § 504 a § 369 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník a vecne tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
medzi stranami sporu žalobkyňa poskytla žalovanej úver, z ktorého splatila čiastku 392,21 eur. Dlžná
suma predstavovala nesplatenú časť úveru, poplatok za výpisy z účtu, poplatok za výber z bankomatu,
poplatok za vedenie karty, vyčíslený úrok z úveru, zmluvnú pokutu a neuhradené poistné, ktorú žalovaná
neuhradila napriek výzvam na zaplatenie. Súd pri rozhodovaní zohľadnil finančnú situáciu žalovanej
a povolil jej splácať pohľadávku v splátkach po 60 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku až

do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanej náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho
zastúpenia.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná čo do výšky súdom určenej splátky.
Uviedla, že svoj dlh vo výške 1 816,27 eur voči žalobkyni uznáva, avšak nesúhlasí s výškou mesačných
splátok z dôvodu splácania iných dlhov. Výšku splátok (v spojení s ďalšími dlhmi) považovala

za existenčné riziko vzhľadom na jej mesačný príjem vo výške 204 eur. Žiadala o zníženie mesačných
splátok na 20 eur (30 eur) do ukončenia materskej dovolenky a získania zamestnania.4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
25.4.2016, v ktorom uviedla, že odvolanie žalovanej je nedôvodné, ktoré nespĺňa zákonné obsahové
náležitosti, keď z neho nie je zrejmé, v čom sa považuje postup prvoinštančného súdu za nesprávny.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na
zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy, a to v mesačných splátkach po 60 eur, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2

C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje

(§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku podstatný význam.

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 24.6.2013 domáhala zaplatenia sumy 1 816,27 eur. Žalobu odôvodnila tým, že na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytla žalovanej úver, ktorý táto čerpala do výšky 1 888,24

eur a splatila ho vo výške 392,21 eur. Dlžná suma z uvedeného úveru predstavovala čiastku 1 816,27
eur a pozostávala z nesplatenej časti úveru, poplatku za výpisy z účtu, poplatku za výber z bankomatu,
poplatku za vedenie karty, vyčísleného úroku z úveru, zmluvnej pokuty a poistného.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v

konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
pri rozhodovaní o nároku žalobkyne zohľadnil finančnú situáciu žalovanej a povolil jej splácať priznanú
pohľadávku v splátkach. Zároveň postupoval správne aj v súvislosti s určením výšky mesačných splátok.

Pri výške splátky 60 eur mesačne totiž prihliadol na dĺžku obdobia, v rámci ktorého pri pravidelnom
splácaní žalovanou dôjde k splateniu celej dlžnej sumy (spolu s trovami konania) v období 41 mesiacov.
V prípade splátok vo výške 20 eur navrhovaných žalovanou by došlo k splateniu pohľadávky spolu s
trovami konania až po uplynutí 121 mesiacov (81 mesiacov v prípade splátky vo výške 30
eur). Nepriaznivá finančná situácia tak bola súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne

zohľadnená bez toho, aby došlo k neodôvodnenému znevýhodneniu žalobkyne pri uplatnení svojej
pohľadávky.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (týkajúcej
sa výšky splátok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 v spojení s § 378 ods. 1
C.s.p.,avodvolacomkonaníplneúspešnejžalobkyninepriznalvočižalovanejnáhradutrovodvolacieho
konania, keď prihliadol na finančnú situáciu žalovanej, vychádzajúc z jej deklarovaného a preukázaného
príjmu, pozostávajúceho z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, ktoré považoval za dôvod hodný
osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).