Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201379
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616201379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa W.

U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Š. XXX/XX, W.Ý. I., proti odporkyni v 1. rade S. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. Š.U. XXX/X, W. I., v 2. rade maloletej D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako odporkyňa v 1. rade,
maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš,
v konaní o určenie otcovstva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .

Súd z v e r u j e maloletú D. R., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú D. R. a spravovať jej majetok v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia.

Navrhovateľovi sa u k l a d á povinnosť prispievať na výživu maloletej D. R. sumou 50,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.

Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou D. R.Í. každý párny týždeň od stredy 19.00

hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň s tým, že v piatok vyzdvihne maloletú D. v obvyklej
hodine zo škôlky a odovzdá ju odporkyni v sobotu o 19.00 hod. Navrhovateľ prevezme maloletú D. R. v
každý párny týždeň a odovzdá ju v mieste bydliska maloletej D. a v tomto mieste bydliska ju aj odovzdá
odporkyni v 1. rade.

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á pripraviť maloletú D. na stretnutie s navrhovateľom.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 02. 2016 sa navrhovateľ domáhal
určenia, že je otcom maloletej odporkyne v 2. rade D. R.. Zároveň žiadal maloletú zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade sa dôverne
pozná od augusta 2007, pričom v roku 2008 sa spoločne nasťahovali do spoločnej domácnosti. Odvtedy
až do roku 2015 spolu udržiavali intímny styk, z ktorého sa narodila maloletá D.. V rodnom liste nie je
zapísaný ako otec maloletej D., pričom jej matka s ním manipuluje a stretávanie navrhovateľa s jeho
dcérou podmieňuje rôznymi požiadavkami.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ zotrval na svojom návrhu. Nikdy nemal
pochybnosti o tom, že je skutočným otcom malej D., takisto odporkyňa v 1. rade túto skutočnosť nikdy
nespochybňovala. Navrhovateľ nevedel uviesť, prečo nedošlo k zapísaniu jeho osoby ako otca dorodného listu dieťaťa. V pôrodnici podpísal nejaké papiere a myslel si, že je to tým vybavené. V spoločnej
domácnosti s odporkyňou v 1. rade nebýva od začiatku leta 2015. Odvtedy sa niekoľkokrát stretli za
účelom vyriešenia tejto otázky, pričom odporkyňa mu mala uviesť, že ak chce byť zapísaný ako otec,

tak si to musí zaslúžiť. Po rozchode s odporkyňou sa s D. stretával málo. Občas ju zobral do škôlky,
ale to sa odporkyni nepáčilo a zakázala mu aj toto. Najprv sa s odporkyňou dohodli, že D. bude s
navrhovateľom každý víkend a môže s ňou chodiť aj do škôlky. Spočiatku to tak fungovalo, avšak potom
to odporkyňa zakázala. Navrhovateľ tvrdil, že D. má v jeho domácnosti hračky, ktoré jej kupuje, to
považuje za normálne, keďže je to jeho jediné dieťa. Pokiaľ ide o výživné, tak navrhovateľ spochybnil

schopnosť odporkyne v 1. rade hospodáriť a preto navrhol, aby v prípade určenia vyživovacej povinnosti
súd rozhodol tak, že toto bude poskytované inou formou ako k rukám odporkyne v 1. rade. Navrhovateľ
je zamestnaný, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje 434,60 eur. Mesačné výdavky predstavujú
80,- eur na elektriku, 123,50 eur na byt, 64,90 eur splátka pôžičky, 26,97 eur poistka, 15,-
šetrenie, 65,50 eur Orange a 10,- eur platí za internet. Z roboty chodí o 15.30 hod., čiže má priestor na
to, aby si maloletú D. zobral k sebe do roboty. K výške prípadného výživného sa navrhovateľ nevedel

vyjadriť, nesúhlasil len s tým, aby bolo toto poukazované k rukám odporkyne v 1. rade.

Odporkyňav1.radenapojednávaníuviedla,ženepopieraotcovstvonavrhovateľakmalejD..Akodôvod
neuvedenia navrhovateľa v rodnom liste maloletej uviedla to, že navrhovateľ spočiatku nesúhlasil s jej
tehotenstvom. Po narodení D. sa síce riadne staral o maloletú ako otec, avšak po dvoch týždňoch od

narodenia sa jeho prístup zmenil. Pôvodne, keď sa mu maloletá narodila, tak odporkyňa chcela, aby
bol zapísaný ako otec do rodného listu navrhovateľ, avšak tento, ako sám uviedol na pojednávaní, bol
pracovne vyťažený, tak bola nútená ísť na matriku sama. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú, tak sa
naňho ako na rodiča nemohla spoľahnúť. Boli mu prednejší kamaráti, chodil po krčmách a neraz sa
vrátil domov až nadránom. Odporkyni v 1. rade sa nepáči, že navrhovateľ vedie maloletú výchovou

materialistickým spôsobom, nakoľko jej stále kupuje nejaké hračky, a to aj keď nemá žiadny sviatok.
Podľa odporkyne by bola striedavá osobná starostlivosť akýmsi nástrojom na súperenie medzi nimi,
kto jej kúpi väčšiu hračku a predovšetkým z týchto dôvodov so striedavou osobnou starostlivosťou
nesúhlasila. Ako dôvod, pre ktorý už odmietala dať dcéru navrhovateľovi, uviedla to, že dvakrát sa stalo
to, že ako prišla od navrhovateľa, tak bola chorá. Raz s ňou musela hneď na druhý deň ísť k lekárovi,

ktorý je diagnostikoval nábeh na zápal pľúc, pričom ten druhýkrát bola v takom stave, že jej musela
zavolať záchranku pre febrilné kŕče. Odporkyňa uviedla, že prvý zápal pľúc ešte predýchala, ale keď sa
jej malá vrátila chorá a týždeň bola v nemocnici, tak to už bolo na odporkyňu v 1. rade priveľa. Zdôraznila,
že v žiadnom prípade nechce brániť navrhovateľovi v stretávaní sa s jeho dcérou, avšak nesúhlasí so
spôsobom jeho výchovy. Odporkyňa v 1. rade je zamestnaná, pričom jej mesačný príjem predstavuje

približne 750,- eur v čistom. Mesačne vynakladá v súvislosti s bývaním sumu 114,38 eur, za elektriku
57,- eur a mesačne platí aj poistku vo výške 35,70 eur. Zároveň spláca práčku splátkami vo výške 14,68
eur, televízor splátkami vo výške 53,90 eur a úver obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia vo výške
56,60 eur a úver obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko vo výške 19,38 eur.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že obidvaja rodičia bývajú v nájomných bytoch, ktoré sú plne zariadené a
funkčné s tým rozdielom, že v byte navrhovateľa ešte nie je zariadená detská izba, čo súvisí s tým, že
navrhovateľ nevedel, ako súd rozhodne o určení otcovstva a o osobnej starostlivosti. Navrhla, aby bol
navrhovateľ zapísaný do rodného listu dieťaťa ako jej otec, maloletú navrhol kolízny opatrovník zveriť do
osobnej starostlivosti matke. Z dôvodu zlej komunikácie obidvoch rodičov, nenavrhla striedavú osobnú

starostlivosť. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletou, kolízna opatrovníčka súhlasila s dohodou obidvoch
rodičov, podľa ktorej navrhovateľ bude oprávnený stretávať sa s D. každý párny týždeň od stredy 19.00
hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň s tým, že v piatok vyzdvihne maloletú D. v obvyklej
hodine zo škôlky a odovzdá ju odporkyni v sobotu o 19.00 hod. Navrhovateľ prevezme maloletú D. R. v
každý párny týždeň a odovzdá ju v mieste bydliska maloletej D. a v tomto mieste bydliska ju aj odovzdá

odporkyni v 1. rade.

Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva
manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.Podľa § 91 ods. 2 zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.

Podľa§108Občianskehosúdnehoporiadku,súdzastavíkonanieourčenieotcovstva,akdošlokurčeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu. 11

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal určenia, že je otcom maloletej D. R., pričom
odporkyňa v 1. rade túto skutočnosť nenamietala a pred súdom vyhlásila, že navrhovateľ je skutočným

biologickým otcom maloletej. V súlade s citovaným ustanovením § 108 O. s. p. súd potom konanie
zastavil, nakoľko došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením jeho rodičov.

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú

právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.

Podľa § 32 ods. 2 zákona o rodine, výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní
môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v

primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva
zachovaná.

Podľa § 36 ods. 1 zákona rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

PokiaľideosobnústarostlivosťmaloletejD.R.,súdjuzverildoosobnejstarostlivostiodporkynev1.rade.
Navrhovateľ síce žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, s čím však odporkyňa v 1. rade
nesúhlasila. Súd teda skúmal, či by bola prípadná striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého
dieťaťa. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ s odporkyňou v 1. rade nevedia v

tomto momente komunikovať, čo vyplynulo aj zo psychologického poradenstva, ktoré absolvovali na
Úradepráce,sociálnychvecíarodinyLiptovskýMikuláš.ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodiny
Liptovský Mikuláš, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vyplýva, že rodičovská
komunikácia medzi účastníkmi nefunguje a títo sa nevedia dohodnúť na jednotnom výchovnom prístupe
k maloletej. Nakoľko je obnova rodičovskej komunikácie dlhodobá záležitosť, úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny navrhol účastníkom spoluprácu s odborníkmi. Záujmom dieťaťa je nepochybne aj to, aby
jeho rodičia spoločne rozhodovali o jeho záležitostiach a aby medzi nimi nevznikali nezhody ohľadne
výchovy a výživy dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom striedavej osobnej starostlivosti je bezpochyby
určitý stupeň harmónie vzťahov medzi obidvoma rodičmi a nakoľko medzi účastníkmi konania takýto
stav v súčasnosti absentuje, súd má za to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa striedavá osobná

starostlivosť. Na základe uvedeného súd zveril maloletú D. R. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ
ide o výkon rodičovských práv a povinností v súvislosti so zastupovaním maloletej a spravovaním jej
majetku, v bežných veciach sú oprávnení na výkon týchto práv a povinností obidvaja rodičia.

Nakoľko súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, v súlade s citovanými ustanoveniami

uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na jej výživu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na záujmy maloletej D. a vychádzal zo zistených
osobných zárobkových a majetkových pomerov každého z rodičov. Maloletá navštevuje škôlku, v
súvislosti s čím vznikajú výdavky na školné vo výške 12,- eur, stravu 20,- eur, pomôcky 7,50 eur a rôzne
aktivity vo výške 6,- eur. S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať

o potreby svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Výživné
by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča
ho poukazovať riadne a včas. Na základe uvedeného súd uložil navrhovateľovi, ktorý má podstatne nižší
príjem ako odporkyňa v 2. rade, prispievať na výživu maloletej D. R. sumou vo výške 50,- eur mesačne,

ktorú súd vzhľadom na vek maloletej a od toho odvíjajúce sa potreby dieťaťa považuje za primeranú.
S pribúdajúcim časom vzrastú potreby dieťaťa, čo bude samozrejme viesť k potrebe upravenia výšky
výživného, a to predovšetkým na základe dohody rodičov, resp. na základe súdneho rozhodnutia na
podklade návrhu oprávneného rodiča.

Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletou D., súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a ako sa na tom dohodli obidvaja rodičia na pojednávaní.O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.