Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201173
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516201173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobkyne: P. D., rod. W.,

nar. X.X.XXXX, bytom F., Q. XXX/X, právnej zast. JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie v Starej Ľubovni, ul. 17. novembra 31, proti žalovanej: O. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F.,
Q. XXX/X, t.č. bytom A. D., ul. X. XXX, právne zast. JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom Advokátskej
kancelárie v Starej Ľubovni, Námestie sv. Mikuláša 20, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa
voči rodičovi takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne sa žalobu doručenou súdu 30.3.2016 domáhala vo
vzťahu k žalovanej úpravy vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičovi, v ktorej uviedla, že výživné voči
dcére si uplatňuje z toho dôvodu, že je nezamestnaná, bez príjmu. Je pravda, že je vydatá, ale má
ešte maloleté dieťa o ktoré sa spolu s manželom stará. Manželov príjem je nízky a nestačí na úhradu
nákladov spojených s udržiavaním chodu domácnosti. V spoločnej domácnosti s ňou žijú ešte ďalšie dve
deti pochádzajúce z jej prvého manželstva, ktorá sú už plnoleté. Žiadajú od nej stravu, platí inkaso za
byt, poplatky za odvoz tuhého domového odpadu a na trvalý pobyt je tiež v jej byte prihlásená aj dospelá

dcéra O.. Snažila sa dohodnúť so svojimi dospelými deťmi, aby jej prispievali na domácnosť, ale oni to
odmietajú. Napriek tomu, že dvaja synovia bývajú s ňou v spoločnej domácnosti prispievajú len
4C/36/2016
-2-

občas a to maximálne sumou 100 eur. Rozhovor s ďalšími dvoma deťmi je bezvýsledný. Aj keď jej
niekedy nejaké peniaze dajú, žiadajú ich späť. Dcéra O. je u nej prihlásená na trvalý pobyt, čo sa

zohľadňuje pri určení zálohových platieb spojených s užívaním bytu, ale nemá s ňou prakticky žiadny
kontakt. Syn D. sa oženil a žije u rodičov manželky a dobrovoľne jej prispieva sumou 50 eur mesačne.
Dcéra O. pochádza z jej prvého manželstva, ako aj ďalšie tri dospelé deti. Manžel bol alkoholik a ich
manželstvo skončilo rozvodom. Terajší jej manžel pracuje ako ošetrovateľ hovädzieho dobytka a z jeho
platu sa snažia najskôr uhradiť nájom, poplatky za služby, aby neostali bez strechy nad hlavou. Ďalej
uviedla, že má zlý zdravotný stav.

2. Podaním doručeným súdu 5.5.2014 zaslala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vo veci
písomné vyjadrenie (č.l. 43). Poukázala na to, že vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi
predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
je podpornou a prichádza do úvahy až vtedy, ak manžel nie je schopný plniť vôbec svoju vyživovaciupovinnosť. Z podanej žaloby vyplýva, že manžel žalobkyne je zamestnaný. Ďalej poukázala aj na
nenaplnenie ďalších podmienok potrebných pre vznik vyživovacej povinnosti detí k rodičom a v
neposlednom rade aj na rozpor požiadavky žalobkyne s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu žiadala, aby

súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi zamietol v plnom rozsahu.

3. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 23.11.2016, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu trvala na
podanom návrhu a poukázala na to, že podnet na túto žalobu prišiel od klientky na základe informácie,
ktoré jej poskytol advokát, ktorý chodí na Mestský úrad do Podolínca. Ten ju informoval o možnosti

požiadať o výživné od svojich dospelých detí. Žalobkyňa sa drží rady, ktorú dostala od právnika na
Mestskom úrade v Podolínci aj keď nebýva zvykom, aby sa takto žiadalo výživné. Obdobná situácia
bola na tomto súde riešená u syna D., kedy uzavreli mimosúdnu dohodu, ktorou sa syn zaviazal jej
poskytovať výživné. Dôvodom podania návrhu je to, že klientka za posledné mesiace bola bez príjmu,
teraz jej bol priznaný invalidný dôchodok 150 eur. Jej zdravotný stav je nepriaznivý, má zdravotné
problémy s obličkami, ale túto informáciu sa dozvedela od žalobkyne iba pred pojednávaním. Žiadny

dôkaz o tom nemá ale je to jeden z dôvodov, pre ktorý žiada výživné od svojich dospelých detí. Klientka
má zvýšené náklady na lieky a to konkrétne v súvislosti s liečbou s ľadvinami, názov lieku nevedela a
doklad o tom nepredložila lebo ho nemá. Pokiaľ ide o výživné, ktoré žiada klientka od svojich dospelých
detí, nie je to obvyklá prax, ale osobne si myslí, že takýto príspevok jej deti môžu poskytnúť bez toho,
aby ich musela žalovať. Ďalej uviedla, že do minulého mesiaca klientka nemala žiaden príjem, až teraz

jej bol priznaný invalidný dôchodok. Dôkazy o týchto tvrdeniach nemá. Toto sú informácie, ktoré jej ústne
prezentovala klientka.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, ktorým bolo určené výživné zo strany plnoletého dieťaťa a to syna F.,
ide o rozsudok 2C/69/2016 zo dňa 3.11.2016. Pokiaľ ide o výživné od syna D., žaloba bola súdom
zmietnutá, dohodli sa na mesačnom príspevku mimosúdne na základe dobrovoľnosti.

Manžel žalobkyne pracuje, jeho mzda je 405 eur v hrubom, čiže cca 350 eur v čistom.
Predložila súdu kópie dokladov platieb SIPO, doklad o nepoberaní dávok v hmotnej núdzi, evidenciu
na úrade práce, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, mzdové listy manžela, rozhodnutie sociálnej
poisťovne o priznaní invalidného dôchodku v sume 152,80 eur mesačne.
4C/36/2016

-3-

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla a poukázala na tú skutočnosť, že terajší manžel je jej druhý
manžel, takže si myslí, že nie je povinný sa podieľať na jej výžive a ak by mal byť s tým problém, tak
sa s ním rozvedie a bude výživné aj tak žiadať. Z prvého manželstva mala 4 deti, o ktoré sa starala

sama, bola rozvedená, otec týchto detí na výživu detí platil minimálne. Teraz je druhý krát vydatá, žije
v podnájme, nájom uhrádzajú 330 eur mesačne. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že má veľké dlhy,
bola aj trestaná pre úverové podvody, pretože brala úvery na meno svojej matky. Myslí si, že teraz,
keď sú deti zárobkovo činné, tak by sa mohli oni postarať o ňu. Je aktuálne invalidná dôchodkyňa,
poberá invalidný dôchodok vo výške 152,80 eur mesačne. Rozhodnutie jej bolo doručené 8.10.2016.

Ďalej poukázala nato, že má zdravotné problémy, konkrétne s ľadvinami a ide o chronické problémy.
Invalidný dôchodok jej bol priznaný od 23.6.2016. Súdu predložila predmetné rozhodnutie. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že ona by ani nepotrebovala výživné od detí, keby nemala dlhy, ktoré je potrebné poplatiť.
Býva v 3-izbovom byte, kde žijú 4 osoby - ona, manžel, mal. dcéra a plnoletý syn F..

5. Právny zástupca žalovanej žiadal zamietnuť žalobu a trval na vyjadrení zo dňa 14.6.2016. Zároveň
poukázal na to, že zákon jednoznačne určuje dôvodnosť podania takejto žaloby. Nepovažoval za
potrebné predložiť akýkoľvek písomný dôkaz v tomto konaní, pretože nastala otázka zákonného
hľadiska, či má dôvod táto žaloba alebo nemá. Podľa jeho názoru nemá dôvod táto žaloba z právneho
hľadiska.

6. Žalovaná uviedla, že považuje túto žalobu za hanbu, že sa má takýmto spôsobom súdiť s matkou,
nesúhlasí s touto žalobou a so žiadnou výškou výživného. S ňou sa nikdy nedalo dojednať na ničom,
ani na žiadnych platbách. V čase, keď bývala s ňou v spoločnej domácnosti, vždy na domácnosť
prispievala. Pracovala v Rakúsku a keď prišla z Rakúska, v podstate domov išla len z toho dôvodu,

aby mala aspoň teplú vodu, ktorú tak, či tak nemala, pretože boli odpojení od vody a elektriky. Od 9.
ročníka ZŠ sa živila sama. Už v tom čase keď išla na toaletu, matka otvorila dvere, zobrala jej toaletný
papier, keď sa išla sprchovať, zobrala jej sprchovací šampón. Bolo to z toho dôvodu, že už počas
základnej školy, keď prišla zo školy, tak pracovala, čiže matka bola toho názoru, že si na to vie zarobiťaj sama. Hradila si aj cestu do školy. Dňa 10.9.2016 sa vydala, matka ani na svadbe nebola, má adresu
trvalého bydliska v Novej Lesnej, naďalej pracuje ako opatrovateľka starších ľudí v Rakúsku formou
2-týždňových turnusov, 2 týždne pracuje, 2 týždne ma voľno. Priemerný mesačný príjem činí 1000 eur

spolu aj s odvodmi. Jej manžel taktiež pracuje v Bratislave, pracuje ako murár na živnosť, jeho príjem
činí v priemere taktiež 1000 eur mesačne. Teraz si zakladajú rodinu, zariaďujú si bývanie, varí na variči,
pretože iné možnosti aktuálne nemá. Poukázala nato, že aj napriek tomu, že má tiež zdravotné problémy
a to s krížami a gynekologické problémy, aj napriek tomu chodí do práce a pracuje. Pokiaľ ide o dlhy, na
ktoré poukazovala matka, že ich má, sú z toho dôvodu, že hrala na automatoch a aktuálne t.č., čo má

potvrdené aj stanoviskom svojho brata, matka realizuje stávkovaciu činnosť cez internet.
Taktiež poukázala na výdaje a náklady na jej strane a to výdaje na bývanie - plyn cca 56 eur, elektrika
- necelých 80 eur, výdaj na teplú a studenú vodu na bytové družstvo vo výške 15 eur a suma 16 eur sa
uhrádza do fondu opráv. Ide o mesačné platby.

4C/36/2016
-4-

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a právnej zástupkyne, ako aj žalovanej a jej
právneho zástupcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi doloženými do súdneho spisu a dospel k týmto

skutkovým a právnym zisteniam.

8. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť
svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Podľa § 67 ods. 1 citovaného zákona každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom

rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Podľa § 67 ods. 2 citovaného zákona vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku
na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí k rodičom.

9. Z ust. § 66 a 67 Zákona o rodine je možné vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinností
detí k rodičom: existencia príslušného rodinného právneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa
živiť, potreba na strane rodičov, súlad s dobrými mravmi ale aj to, že v prvom rade je vyživovacia
povinnosť medzi manželmi.
Za splnenia zákonných podmienok oprávnenými subjektmi sú obaja žijúci právni rodičia dieťaťa. Nie je

rozhodujúce, či sú manželmi a rovnako sa nárok uplatňuje voči viacerým deťom, zákonné kritéria sa
u nich posudzujú osobitne. Povinnými subjektmi sú deti (pokrvné, osvojené) bez ohľadu na plnoletosť.
Rovnako nie je dôležité, či žijú v domácnosti s rodičmi za podmienky, že sú schopné samé sa živiť a
rodičia výživné potrebujú.

10. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom sa riadi inými pravidlami ako vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom.

11. V predmetnej veci súd v prvom rade poukazuje na ust. § 67 ods. 2 Zákona o rodine, a teda
to, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Súd

teda mal preukázané, že žalobkyňa sa znova vydala, žije v 3-izbovom byte v spoločnej domácnosti so
svojim zárobkovo činným manželom a tiež plnoletým synom, ktorý jej dobrovoľne prispieva sumou 100,-
eur mesačne a tiež s mal. dieťaťom. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že príjem manžela
žalobkyne nie je iba vo výške minimálnej mzdy, nakoľko z predložených výplatných pások vyplýva, že
jeho zárobok v čistom je v priemere od 470 eur do 650 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť manžela

žalobkyne teda predchádza vyživovaciu povinnosť dieťaťa - t.j. žalovanej a to bez ohľadu na to či ide o
manžela prvého, druhého, tretieho atď. Na zváženie je aj tá skutočnosť, či je nutné, aby žalobkyňa žila
v 3-izbovom byte vzhľadom na náklady, ktoré s tým súvisia a či teda vzhľadom na tieto výdaje a príjmy
rodiny by si nemohla zabezpečiť bývanie v menšom byte, s ktorým by mali menšie výdaje.
Súd sa teda v tomto smere stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej, že v danej veci

vyživovacia povinnosť manžela žalobkyne predchádza vyživovaciu povinnosť žalovanej.

4C/36/2016-5-

12. Čo sa týka ďalších podmienok vzniku vyživovacej povinností detí k rodičom, a to existencia

príslušného rodinno-právneho vzťahu, tá je daná. Žalobkyňa je matkou žalovanej, je zapísaná v jej
rodnom liste.
Ďalšia podmienka - schopnosť žalovanej samostatne sa živiť, táto je tiež splnená. Žalovaná pracuje ako
opatrovateľka v Rakúsku, formou 2-týždňových turnusov /2 týždne pracuje a 2 týždne je doma/. Jej
priemerný mesačný príjem činí 1.000,- eur. Dňa 10.9.2016 sa vydala, jej manžel pracuje v Bratislave

ako murár na živnosť a jeho príjem činí v priemere taktiež 1000,- eur mesačne. Teraz si zakladá rodinu,
zariaďujú si bývanie, zatiaľ varí len na variči, pretože tiež iné možnosti aktuálne nemá.
Čo sa týka ďalšej podmienky vzniku vyživovacej povinnosti deti k rodičom - potreba na strane rodičov,
kde ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutých osôb, ktoré si na základe svojich
príjmov, či už dávok v sociálnej pomoci alebo zárobku, nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných
potrieb a zároveň tento stav nevyhnutne (naliehavo) vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany

detí. Skutočnosť existencie potreby na strane žalobkyne musí byť v konaní preukázaná, dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu.
Tu súd zdôrazňuje, že dôvodom podania žaloby, ako to uviedla samotná žalobkyňa, je tá skutočnosť, že
má veľké dlhy, bola aj trestaná pre úverové podvody, pretože brala úvery na meno jej matky. Z tohto
vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že požadované výživné žalobkyňa nepotrebuje na pokrytie základných

životných potrieb ale na splácanie dlhov z minulosti, a teda tu nejde o preukázanie stavu odkázanosti.
V spoločnej domácnosti so žalobkyňou žijú dve zárobkovo činné osoby /manžel a syn/ a aj žalobkyňa
t.č. je už poberateľkou invalidného dôchodku.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že invalidný dôchodok, ktorý poberá a tiež zárobok jej manžela,
je postačujúci na zabezpečenie úhrady jej bežných životných potrieb.

Skutočnosť, že žalobkyňa má dlhy, v súvislosti s ktorými bola aj trestne stíhaná, nie je dôvodom na
určenie výživného zo strany plnoletého dieťaťa. Samotná žalobkyňa sa vyjadrila, že ona by výživné ani
nepotrebovala, keby nemala dlhy. Za jej dlhy predsa nemôžu niesť zodpovednosť plnoleté deti. Zákon
neurčuje povinnosti dieťaťa podieľať sa na dlhoch rodiča ale na jeho nevyhnutnej výžive, aj to len v
primeranej miere.

13. Uvedené skutočnosti predstavujú rozpor aj s dobrými mravmi. Aj v tomto prípade má rozpor s
dobrými mravmi normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom
vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností
prípadu. Je potrebné zdôrazniť aj samotné vyjadrenie žalobkyne, že ak by mala byť dôvodom

nepriznania výživného skutočnosť, že má manžela, ktorý zarába a s ktorým žije, tak sa radšej rozvedie,
a potom jej už súd bude musieť priznať výživné.
Totovyjadrenie každopádnenasvedčujetiežajtomu,žežalobajepodanálenúčelovoamášpekulatívny
charakter.
Podľa názoru súdu práve v danom prípade toto kritérium, a to súlad s dobrými mravmi, nebolo splnené.

Podľa názoru súdu bolo by teda aj v rozpore s dobrými mravmi, aby súd zaviazal žalovanú za daného
stavu platiť výživné pre žalobkyňu, ako rodiča.

4C/36/2016

-6-

14. Keďže neboli splnené základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti žalovanej k žalobkyni, súd
žalobu zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná mala plný úspech v konaní súd o trovách konania rozhodol v
zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že jej priznal náhradu trov konania 100 % a o sume trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovení CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

4C/36/2016

-7-

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.