Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205790
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214205790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, na ulici Pribinovej č.25, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Kubániho č.16 proti žalovanému E. R., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v T., na ulici P. č.XX, o zaplatenie sumy 782,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.07.2015 č.k. 6C/232/2014-37 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 23.03.2010 uzatvorili zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 540 Eur. Tento
sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške po 30,66 Eur v počte splátok 36. RPMN
predstavovala 65,35 %, ročná úroková sadzba 70,03 %, priemerná RPMN 48,66 % a ročná úroková

sadzba revolvingu 68,45 %. Z karty klienta na meno žalovaného vyplýva, že úver mu bol vyplatený dňa
23.03.2010 a to vo výške 460,01 Eur. Žalovaný uhradil sumu 320,99 Eur a podľa žalobcu mu ostáva
doplatiť sumu 782,77 Eur.

3. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky
opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorej je klientovi poskytnutý úverový
rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo,

resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii
celý úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje.
Predložená zmluva označená ako revolvingová, nie je zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru,
nakoľko nenapĺňa jeho podstatné znaky. Táto zmluva vzhľadom na jej obsah sa posúdila ako zmluva
úverová, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý klasický úver v sume 460,01 Eur, a to preto ,
lebo splácanie jednotlivých súm žalovaným nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového
rámca. O uvedenom svedčí dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod.. Žiaden listinný

dôkaz predložený žalobcom nenasvedčuje tomu, že išlo o úver revolvingový . V tomto možno uvažovať
aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné,
že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov zvlášť pri takneprehľadnej zmluve a množstve údajov v nej uvedených v spodnej časti ako bola súdu predložená v
tomto prípade.

4. V zmluve dohodnutý ročný úrok vo výške 70,03 % nemôže byť akceptovateľný pre rozpor s
dobrými mravmi. V čase poskytnutia úveru totiž banky poskytovali úroky pri úrokovej sadzbe 10,48
% u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase
uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami a to takmer sedem násobne. Takéto navýšenie
neodôvodňujeaniskutočnosť,žežalobca jenebankovouspoločnosťouažezvyčajnesastávaveriteľom

klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia
podmienok jeho poskytnutia. Žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov
nebankovým spôsobom v rámci svojho predmetu činnosti a preto pri znalosti právnych predpisov
upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov mal konať s odbornou
starostlivosťou a dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a nekonať v rozpore s dobrými
mravmi. Jedná sa o tzv. prezumciu znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalobca bol v postavení

dodávateľa tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 8Co/112/2014
Krajský súd v Prešove mal za to, že aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. 238/2008
Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru,
môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na
situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s

neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov. Dodávateľ ako profesionál by mal preukazovať,
z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa
boli takého charakteru, že vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby prevyšujúcej 80 % ročne. Dôkazná
povinnosť v tomto smere je na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ nebudú preukázané žiadne
okolnostiodôvodňujúceinýzáver,jemožnésúhlasiťsozáveromsúduprvéhostupňa,žeúversúrokovou

sadzbounad80%ročnejevrozporesdobrýmimravmi.Zmluvaoúverejetedaneplatnápreabsenciujej
podstatnejnáležitosti(dojednanieoúroku)ažalovanýjepovinnýpodľazásadobezdôvodnomobohatení
vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru.

5. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Je jej podstatnou náležitosťou čo

do vzniku. Dojednanie úroku vo výške uvedenej v zmluve je neprijateľnou podmienkou, a teda sa má za
to, že v zmluve absentuje uvedenie úroku. Túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, a
preto zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná pre jej rozpor so zákonom
v súlade s ustanovením § 39 OZ s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ.

6. Predložená zmluva o úvere vrátene zmluvných dojednaní a príloh je nepriehľadná, nezrozumiteľná a
znevýhodňujúca postavenie spotrebiteľa. Zmluvné dojednania, či určité časti zmluvy spotrebiteľ určite
žiadnym spôsobom nedojednával, keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov
a sú naviac písané drobnejším písmom ako zmluva. Otázkou drobného písma v zmluvách, či úverových
podmienkachsaužsúdyzaoberaliaopakovanevyslovili,žesajednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.

Obsahom zmluvných dojednaní je rovnako množstvo neprijateľných podmienok, ktoré nebyť premlčania
nároku by boli považovné za minimálne rozporné s predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa a
priamo v rozpore s dobrými mravmi. Ešte aj v základnom údaji o výške poskytnutého plnenia je zmluva
zavádzajúca, vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi bude poskytnutá tam uvedená suma, pričom z karty
klienta vyplýva úplne iná suma. Nemožno opomenúť v zmluvných dojednaniach zakotvené zmluvné

pokuty za omeškanie s plnením dlhu, ktoré sú rovnako neprimerané a neprijateľné a preto nemôžu byť
akceptované.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 451 OZ v spojení s ustanovením § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom

poskytnuté plnenia bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút. Žalobca sa o bezdôvodnom
obohatení mohol dozvedieť už len tým, že plnil z neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil
nedodržaním jeho zákonom stanovených náležitosti a nedbal na ochranu spotrebiteľa.

8. Žalovaný je tak povinný uhradiť len sumu, ktorá mu bola poskytnutá z titulu bezdôvodného obohatenia

vzniknutého z neplatného právneho úkonu. Z poskytnutej sumy 460,01 Eur žalovaný uhradil čiastku
320,99 Eur a bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje sumu 139,02 Eur.(460,01 Eur
- 320,99 Eur).9. S poukazom na ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo potrebné
vyrovnať sa s prípadným premlčaním nároku žalobcu aj bez námietky dlžníka. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky ( subjektívna doba) odo dňa, kedy sa oprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskoršie sa právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v takzvanej objektívnej dobe, teda za tri roky a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. To znamená, že nárok je
potrebné uplatniť na súde v subjektívnej lehote, avšak v rámci plynutia lehoty objektívnej. Ak je žaloba
podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, aj v prípade, že objektívna doba ešte neuplynula,

nemôže byť žalobcovi právo priznané. Subjektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je
dvojročná. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.08.2014 teda vo vzťahu k poskytnutému plneniu na
základe neplatnej úverovej zmluvy je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí dvoch rokov
od poskytnutého plnenia dňa 23.03.2010, od ktorého sa premlčacia doba počíta s poukazom na
to, že žalobca mal vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému. Žalobca sa teda o
bezdôvodnom obohatení dozvedel minimálne týmto dňom. Neplatnosť právneho úkonu zavinil žalobca

a kto sa na jeho úkor obohatil je evidentné. Nárok na vrátenie poskytnutého plnenia sa tak premlčal
dňa 24.03.2012. Vo veci uplynula aj 3 ročná objektívna premlčacia doba, dokonca aj 4 ročná všeobecná
premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka.

10. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že na posúdenie otázky odplaty a jej platnosti sa malo vychádzať z
ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu 23.03.2010. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného
ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa
a v čase uzavretia zmluvy. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že dlžník
je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý úver, ktorý má
charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Na posúdenie odplaty za požičanie

peňažných prostriedkov sa preto v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka malo
aplikovať ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením ods.
10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením

vlády vydaným podľa ods. 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten,
kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č.
238/2008 Z.z. výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa ods. 2, nesmie
prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov
pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 4 násobku
hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej
úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver,
ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere, bola 79,08%. Výška odplaty dohodnutá

v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v
čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe
zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou a teda nemôže ísť o žiadny rozpor
so zákonom. Je preto logicky vylúčené aj to, aby výška odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi. Ak
zákon v otázke odplaty výslovne vymedzil určitú prípustnú hranicu odplaty, potom takto vymedzená

hranica nemôže byť negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov. Osobitná úprava maximálne
prípustnej výšky odplaty ma aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou. Zákonodarca stanovil, že
sa budú regulovať len celkové náklady. Ak celkové náklady sú tvorené len jednou položkou, ako v
tomto prípade, aj vtedy prichádza do úvahy ich posudzovanie cez ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskehozákonníka. V pomeroch prejednávanej veci je podstatné, že celkové náklady sú tvorené len úrokom. To,
čo je primeranou odplatou a prípustnou v zmysle relevantnej právnej úpravy, určuje zákonodarca. Na
základe uvedeného nie je jasné, prečo súd neaplikoval príslušné zákonné ustanovenia, ale striktne a bez

ďalšiehosariadilrozhodnutíminéhosúdu.Rozhodnutiesúduniejeprameňpráva.Žalobcapretopopiera
nepodložené a nepreukázané závery o úmysle bezdôvodne sa obohatiť na úkor účastníka zmluvného
vzťahu.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 23.03.2010, teda za účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov.

16. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

18. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

19. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučovalo ani
ustanovenie § 3 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Podľa tohto ustanovenia odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevyšovať
výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením ods.

10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením
vlády vydaným podľa ods. 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten,
kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

20. Rovnako aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č.238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje

výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru môže byť v rozpore s
dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon
právavyplývajúcizovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovjevrozporesneformálnymnormatívnym
systémom dobrých mravov.

21. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, čikonanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy

potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

22.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na

to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,03
% skoro 7 násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 10,48 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní

obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru, a preto záver o neplatnosti celej zmluvy pre rozpor dojednania o úrokoch s dobrými mravmi podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

23. Za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemohla byť považovaná iba

časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka
ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť
nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon,
je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu

treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nie len z hľadiska oddeľovanej
časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. V
danom prípade síce bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške
úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k dojednaniu o výške
úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o

občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje
najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je
ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové praktiky z celospoločenského hľadiska sú nebezpečné
v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver

pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.

24. Dôsledkom absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených
v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha

premlčaniu. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V prejednávanej veci nebolo ničím preukázané, aby na
strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a preto pri posúdení premlčania je
potrebné vychádzať z trojročnej objektívnej premlčacej doby. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo

dňa 23.03.2010, kedy bola žalovanému vyplatená čiastka 460,01 Eur. Žaloba vo veci samej bola podaná
dňa 11.08.2014 po uplynutí troch rokov. Za takejto situácie nebolo možné žalobcovi premlčané právo
priznať.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupovom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP

rozsudok ako vecne správny potvrdil.26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť že
žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).