Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/433/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313204606
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4313204606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: I. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., P. XX, občan SR, zastúpená (advokátska kancelária): KOTRUSZ - BENČÍK,
s.r.o. so sídlom Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, proti odporcovi: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ
STROJÁRNE a.s., so sídlom Tlmače, Továrenská 210, IČO:31 411 690, zastúpený (advokátska
kancelária): Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, J. M. Hurbana 2, IČO: 36
855 197, o určenie, že pracovný pomer trvá, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 14C/72/2013-495 zo dňa 25. októbra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11.2.1998 vedeným pôvodne na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/64/98 sa
navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, na základe ktorého by súd určil, že jej pracovný pomer s
odporcom trvá aj naďalej (a súčasne požadovala zaplatenie náhrady mzdy), ktorý svoj návrh odôvodnila
skutkovo tým, že dňa 15.9.1987 s odporcom ako zamestnávateľom uzatvorila pracovnú zmluvu s
pracovnýmzaradenímekonóm,dňa13.2.1990jejboladoručenávýpoveďzamestnávateľazpracovného

pomeru, ktorá však bola následne zrušená - odvolaná, (dňa 15.6.1990) a nikdy sa nedokázalo, že by
jej pracovný pomer s odporcom netrval aj naďalej, napriek súdnemu konaniu vedenému na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 7C/37/90, teda nedošlo k právoplatnému rozviazaniu jej pracovného pomeru.

Uznesením zo dňa 3. marca 2003 č. k. 14C/64/98-244 (právoplatné dňom 10.3.2003) Okresný súd v
Leviciach rozhodol tak, že právnu vec o určenie, že pracovný pomer (navrhovateľky) trvá (naďalej) sa
vylučuje na samostatné konanie, že konanie o náhradu mzdy za obdobie od 14.8.1989 sa zastavuje a

že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V dôsledku uvedeného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/64/98
sakonanieonávrhunavrhovateľkynaurčenietrvaniajejpracovnéhopomeruuodporcustalopredmetom
samostatného súdneho konania vedeného Okresným súdom Levice naďalej pod sp. zn. 14C/72/2013.

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol

tak, že návrh navrhovateľky sa zamieta (návrh zamietol), pričom súčasne o trovách účastníkov voči sebe
navzájom rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil s poukazom na obsah spisu (z neho hlavne na doterajšie rozhodnutia v tomto konaní
a na súdne spory medzi účastníkmi konania vedenými na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/37/90a 14C/64/98) a citované ustanovenie § 80 písm. c/ OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) tým, že dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Odporca dal navrhovateľke dňa 13.02.1990 výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 01.02.1990 podľa §
46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušovania pracovnej disciplíny. Predmetom
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 37/90 bolo o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru. V tom konaní predložil odporca súdu písomný doklad zo dňa 16.05.1990 o tom,
že výpoveď z pracovného pomeru z 01.02.1990 danú podľa § 46 ods. 1 písm. íl Zákonníka práce

odvoláva. Navrhovateľka nesúhlasila s odvolaním tejto výpovede. Súd následne vykonal dokazovanie
a po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 16.04.1991 č. k. 7C 37/90 - 78 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava pobočka Nitra zo dňa 28.09.1992 č. k. 14Co 348/91 - 183 bol návrh
navrhovateľky o určenie neplatnosti rozviazania prac. pomeru a iné zamietnutý. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 26.02.1993.

Poukázal na to, že navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala určenia, že jej pracovný pomer trvá
až doposiaľ, keď naliehavosť požadovaného určenia trvania jej pracovného pomeru odôvodnila tým,
že jej právne postavenie je doposiaľ neisté v otázke jej pracovnoprávneho statusu, pretože odporca
voči nej v rozhodnom období neuskutočnil žiadny formálny úkon, ktorým by založený pracovný pomer
skončil. Neisté právne postavenie spôsobilo to, že jej neboli vyplácané dávky v hmotnej núdzi, nemá

pre dôchodkové účely započítané všetky odpracované roky a v súčasnosti sa popri dôchodku nemôže
zamestnať, keďže nemá riadne skončený pracovný pomer. Skúmajúc danosť naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka na
požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Postavenie navrhovateľky nie je právne neisté a
nie sú sporné ani otázky existencie či neexistencie trvania jej pracovného pomeru s odporcom. Otázka

existencie resp. skončenia pracovného pomeru bola nad všetku pochybnosť vyriešená právoplatným
súdnym rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/37/90, v ktorom bol návrh navrhovateľky
o určenie neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou z 1.2.1990 zamietnutý, keď v
tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľke nebola daná neplatná výpoveď a vzhľadom na
výsledok právoplatného súdneho rozhodnutia je zrejmé, že jej bola daná platná výpoveď z pracovného

pomeru a jej pracovný pomer jej skončil uplynutím výpovednej doby 30.4.1990, keď rozsudok o tom
nadobudol právoplatnosť 26.2.1993. V konaní pod sp. zn. 7C/37/90 bolo teda preukázané právoplatným
rozhodnutím súdu, že táto výpoveď nie je neplatná a navrhovateľka s poukazom na to neosvedčila svoj
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dokumentom, ktorý preukazuje tento právny stav,
je písomná výpoveď, ktorá bola navrhovateľke doručená 13.2.1990 a tak od doručenia jej písomnej

výpovede a v konečnom dôsledku právoplatným skončením právnej veci pod sp. zn. 7C/37/90 bolo
jej právne postavenie celkom zrejmé. Neistotu navrhovateľky možno pripustiť do doby právoplatného
skončenia súdneho konania o určenie neplatnosti výpovede, potom však návrh navrhovateľky na
určenie trvania jej pracovného pomeru nie je prípustným prostriedkom ochrany práva, a preto ho
súd prvého stupňa zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Neistotu si zrejme vyvolávala

sama navrhovateľka, keď nepredložila príslušným úradom listinu o skončení jej pracovného pomeru
výpoveďou, najneskôr po právoplatnom skončení právnej veci. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté
podľaustanovenia§142ods.1OSP(Občianskehosúdnehoporiadku-zákon99/1963Zb.),keďvkonaní
plne úspešnému odporcovi náhrada trov konania priznaná nebola z dôvodu, že trovy konania nežiadal.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len navrhovateľka domáhajúca sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to, že písomným podaním zo dňa
5.4.2013 výslovne podrobne zdôvodnila existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na podanej
žalobe,ževzmysleustálenejjudikatúrysaochranysvojichprávnemôžedomôcťinouosobitnoužalobou,
keď vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti je zrejmé, že odporca voči nej v rozhodujúcom období

neuskutočnil žiadny formálny úkon, ktorým by žalovaný pracovný pomer skončil a teda neexistuje právny
úkon, vo vzťahu ku ktorému by sa mohla domáhať určenia neplatnosti. Jej zdôvodnením sa súd v
napadnutom rozsudku nijako podrobnejšie nezaoberal, ktorý postup súdu zakladá nepreskúmateľnosť
rozsudku a v zmysle judikatúry takýto postup súdu predstavuje vadu konania v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP v podobe odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom. Poukázala pri

odôvodnení naliehavého právneho záujmu na neistý právny stav, v dôsledku ktorého nie je schopná
preukázať dobu trvania jej pracovného pomeru, pre účely výpočtu dôchodkovej dávky a trvania
sociálneho a zdravotného poistenia, ktorý stav jej právnej neistoty je zrejmý zo samotného súdneho
spisu a reakcií orgánov štátnej správy a to napriek tomu, že v danom čase už bol právoplatný rozsudok vkonaní 7C/37/90, ktorý mal na túto otázku jednoznačne odpovedať. Samotný rozsudok č. k. 7C/37/90-71
neobsahuje vo výrokovej časti informáciu o tom, či pracovný pomer trvá alebo skončil a všetky ňou
uvedené skutočnosti sú dôkazom toho, že v otázke trvania jej pracovného pomeru existuje právna

neistota,ktorújepotrebnéodstrániťprávemeritórnymrozhodnutímvtomtosúdnomkonaní.Kvytváraniu
právnej neistoty prispieva svojím procesným postupom aj súd, keď mení spisovú značku súdneho
konania a vytvára nesprávny zmätočný dojem, že sa totožného nároku domáha vo veľkom množstve
samostatných konaní, čo následne komplikuje aj (jej) komunikáciu so štátnymi orgánmi. Aj právoplatný
rozsudok v predchádzajúcom súdnom konaní vydaný Krajským súdom Bratislava - pobočka Nitra zo dňa

28.9.1992 obsahuje vnútorne rozporuplné údaje v záhlaví i odôvodnení, keď rovnako z tohto rozsudku
nie je zrejmé, kedy podľa názoru súdu malo dôjsť k zániku jej pracovného pomeru, či ku dňu 30.3.1990
alebo až nadobudnutím jeho právoplatnosti.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia a nárok
na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil vzhľadom na sociálne a ekonomické pomery

navrhovateľky.Poukázalnato,ženavrhovateľkavyužilaosobitnýprávnyinštitútnaochranusvojhopráva
v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru podaním žaloby o určenie jej neplatnosti a že jej
pracovný pomer pri neúspechu v konaní zanikol dňa 30.4.1990, keď počas konania nepreukázala vznik
nového pracovného pomeru a nepreukázala preto neistotu svojho právneho postavenia. Poukázala
ďalej na to, že navrhovateľka v konaní o neplatnosť výpovede nesúhlasila s odvolaním výpovede z

jeho strany, v dôsledku čoho súd vo veci konal a rozhodol a teda sa meritórne zaoberal aj posúdením
platnosti a účinnosti odvolania výpovede a platnosti výpovede samotnej. Zamietnutím podaného
návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti výpovede treba považovať výpoveď za platnú s dôsledkom
skončenia pracovného pomeru navrhovateľky uplynutím zákonnej výpovednej doby dňom 30.4.1990.
Rozhodnutie súdu je právne záväzné pre účastníkov konania, ako aj pre súd samotný, keď v zmysle

rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2008 pod sp. zn. 3Cdo/147/2008 vyplýva to, že:
„ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, treba
vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Na podaní žaloby o určenie trvania tohto
pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem“. Jeho správanie
počas konania o neplatnosť výpovede nie je možné kvalifikovať a interpretovať ako deklaráciu existencie

vypovedaného pracovného pomeru, ani ako konštitúciu nového pracovného pomeru, pričom v prípade
ak aj navrhovateľke plnil nad rozsah stanovený zákonom, ide len o plnenie bez právneho dôvodu v
dôsledku jeho omylu. Právnu neistotu si navrhovateľka spôsobuje sama, napriek jeho jasnému postoju,
keď jej nič nebránilo v tom, aby úradom sama predložila právoplatné rozhodnutie súdu vo veci určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a uviedla tak prípadný rozpor v evidencii úradov

do súladu so skutkovým stavom. Dôchodok navrhovateľka poberá v rozsahu zodpovedajúcom jej
skutočne odpracovaným rokom, t. j. jej právne postavenie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nie je neisté.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 OSP) a viazaný rozsahom a

dôvodmi podaného odvolania navrhovateľky a prihliadajúc na prípadné (ale nezistené) vady konania
pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP)
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1
OSP ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvého stupňa daný skutkový stav správne skutkovo i právne
posúdil, a preto vo veci správne rozhodol.

Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje
a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa plne zodpovedá doterajšej judikatúre
Najvyššieho súdu a to i súdnemu rozhodnutiu označenému odporcom vo vyjadrení k podanému
odvolaniu, ktoré bolo zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod
č. R 56/2009. Navrhovateľka nesporne po doručení jej výpovede z pracovného pomeru 13.2.1990 a ani
po skončení súdneho konania o neplatnosť tejto výpovede do práce u odporcu nechodila a odporca vo

vzťahu k nej neučinil žiadny právny úkon, ktorý navrhovateľka ani netvrdila, ktorý by prípadne vzbudil
pochybnosť o tom, či medzi účastníkmi konania nedošlo k založeniu nového pracovného pomeru po tom,
čo výpoveď odporcu voči navrhovateľke zo dňa 1.2.1990 nebola určená neplatnou, teda bola platnou
a spôsobila skončenie pracovného pomeru navrhovateľky uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.4.1990.Vzťahy účastníkov z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa
15.9.1987 tak boli právoplatne vyriešené a rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/37/90, a to bez
ohľadu na to, že predmetné súdne rozhodnutia vydané v tomto konaní vo svojich výrokových častiach

(vzhľadom k predmetu konania daného návrhom navrhovateľky) neuvádzali skončenie pracovného
pomeru navrhovateľky dňa 30.4.1990.

Vzhľadom k úspechu odporcu v odvolacom konaní mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktorého procesného práva sa však výslovne vzdal, preto mu odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.