Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/747/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113222569
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113222569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

KatarínyMarčekovejaJUDr.BorisaMinksavprávnejvecižalobcov:1./L.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.
S., H. XX, zastúpená Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, 2./ N. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X. č. d. XX a 3./ H. K. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S., H. XX, zastúpený
opatrovníčkou L. K., bytom tamtiež, zastúpenou Mgr. Janou Hoksovou advokátkou so sídlom Volkovce,
J. Kalinčiaka 13, proti žalovanému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S., E. XX, zastúpený JUDr.
Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Vráble, Levická 579, o určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním, o odvolaní žalobcov v 1./ až 3./ rade proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 26. júna 2014, č. k. 9C/219/2013-80 a o odvolaní žalobcov v 1./ a 3./ rade
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 31. decembra 2014, č. k. 9C/219/2013-93, takto

r o z h o d o l :

I.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

II.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31.12.2014 č.k. 9C/219/2013-93 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 OSP zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok,ďalejlen„CSP“akosúdprvejinštancie) rozsudkomzodňa26.júna2014,č.k.9C/219/2013-80
zamietol návrh žalobcov v 1. až 3. rade (žalobcom v 2. rade bol v tom čase H. K. st. nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. S., H. XX) a žalobcom v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 569,16 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho

poplatku v sume 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 469,66 eura, na účet právneho
zástupcu žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, § 151n
ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia sa podaným návrhom

domáhali určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním, pretože právo
vecného bremena pozostáva z ich doživotného užívania k nehnuteľnostiam v kat. úz. L. S., a to parc. č.
XXXX s domom súp. č. XXXX a parc. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX, ktoré vykonávali neobmedzene
až do roku 2010, na uvedených nehnuteľnostiach mali trvalý pobyt a spoločne sa podieľali na nákladochza užívanie a investovanie do nehnuteľnosti, čím prispeli k jej zveľaďovaniu. Poukázali aj na dobré
mravy, keďže žalovaný neberie ohľad na to, že žalobca v 3. rade je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím a akákoľvek zmena prostredia, mimo toho kde vyrastá a trvalo žije, spôsobuje neustále

zhoršovanie jeho zdravotného stavu.

2.2. Dôvodili ďalej tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe darovacej
zmluvy od rodičov z roku 2000, pričom pred uzavretím tejto zmluvy boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
právnych predchodcov žalovaného a žalobkyne v 1. rade, ktorá užívala tieto nehnuteľnosti od svojich

6 rokov, neobmedzene v plnom rozsahu, žalobcovia ako oprávnení užívatelia užívajú nehnuteľnosti
dobromyseľne, že im užívacie právo patrí, keďže u žalobkyne v 1. rade trvá od roku 1961 a následne ako
sa vydala vstúpili do užívania s ňou aj žalobca v 2. rade a potom aj žalobca v 3. rade, t.j. nehnuteľnosti
užíva38rokovoduzavretiamanželstva,pričomnehnuteľnostiužívalisosúhlasompôvodnýchvlastníkov,
t.j. rodičov, s ktorými uzavreli neperfektnú dohodu o užívaní, na základe ktorej všetci spoločne užívali
nehnuteľnosti.

2.3. V súčasnosti sa žalovaný žalobou domáha vypratania nehnuteľnosti bez toho, že by sa žalobcovia
dobrovoľne vzdali a vysťahovali, neberie ohľad na ich základné ústavné práva, a to ochranu súkromia
a obydlia a na skutočnosť, že užívacie právo vzniklo zo zákona z titulu vydržania.

3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Jeho právny zástupca poukázal na konanie vedené pred súdom
prvej inštancie pod sp. zn. 7C/185/2011, v ktorom sa žalobkyňa v 1. rade vyjadrila, že nemá záujem
zotrvať v rodinnom dome a je ochotná sa vysťahovať za predpokladu, že im žalovaný nájde vhodné
bývanie, čo aj urobil a vyhotovil zoznam rodinných domov cez realitné kancelárie, ktoré žalobkyňa v 1.
rade odmietla.

3.2. Poukázal aj na výpoveď jej právnej zástupkyne v uvedenom konaní, kde vyjadrila záujem žalobcov
vysťahovaťsaazriecťsasvojhoprávadoživotnéhoužívania,ktoréimvzniklovydržanímazatýmúčelom
podnikajú kroky k predaju nehnuteľnosti v obci S. X. s tým, že z prostriedkov získaných z predaja a
prípadného úveru by nadobudli nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a vyhovujúcu aj pre syna. Spochybnil

dobromyseľnosť držby žalobcov.

3.3. Vyjadril sa, že nejde o držbu dobromyseľnú, ak držiteľ od začiatku vedel o skutočnostiach objektívne
spôsobilých vyvolať pochybnosti, o tom že mu právo patrí , pričom ústny alebo iný súhlas vlastníka
nemôže byť právnym dôvodom oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vypočutí

svedkovia sa snažili žalobcom pomôcť. Súd v konaní vypočul svedkov N. K. - dcéru žalobcov, Z. G. -
priateľku žalobkyne v 1. rade a S. V. - otca žalobkyne v 1. rade a žalovaného.

4.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ako aj z konania vedeného na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 7C/185/2011 zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa

v kat. úz. L., obec L. S., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX-zastavené plochy a nádvoria,
parc. č. XXXX-záhrady, s rodinným domom súp. č. XXXX, ktoré nadobudol od svojich rodičov S. V. a
manželky E. V. ,toho času nebohej , darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa
06. 06.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 13. 07.2000.

4.2. V predmetnej darovacej zmluve bolo zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania v
prospechdarcov-rodičov-otcaS.V.amatkyE.V..Predmetnénehnuteľnostidoposiaľužívajúžalobcovia
a v tomto konaní sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal návrhom zo dňa 05.10.2011 vypratania
nehnuteľností. Konanie bolo prerušené uznesením č. k. 7C/185/2011-101 do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. 9C/219/2013.

5. Z konania vedeného pod sp. zn. 7C/185/2011 súd zistil, že žalovaní v uvedenom konaní (žalobcovia v
tomtokonaní)majúzáujemsaznehnuteľnostivysťahovaťazriecťsasvojhoprávadoživotnéhoužívania,
ktoré im vzniklo vydržaním a zároveň podnikajú kroky za účelom predaja nehnuteľnosti v kat. úz. S. X.
a získania prostriedkov na nadobudnutie nehnuteľnosti a prípadného úveru. Z listu právneho zástupcu

odporcov Z.. Z. A. (sp. zn. 7C/185/2011) súd zistil, že vzťahy medzi rodičmi a žalobkyňou v 1. rade
sú hlboko narušené. Potreba usporiadať vzťahy ohľadne bývania núti žalobcov vysporiadať vzájomné
vzťahy k domu a sú ochotní sa finančne vysporiadať ohľadom rodinnému domu zmluvnou formou.6.Žalobkyňav1.radepodľaLVč.XXXmalavovýlučnomvlastníctvenehnuteľnosť vkat.úz.S.X.,a
torodinnýdomnaparc.č.XXXX/X,súp.č.XXXakoajpríslušnépozemky,avšakpredmetnénehnuteľnosti
previedla kúpnou zmluvou zo dňa 03.12.2013 na súčasného vlastníka spoločnosť M. s.r.o. ( LV č.

XXXX). Z výpovedi účastníkov konania a svedkov súd zistil, že žalobcovia v nehnuteľnosti trvale bývajú,
žalobkyňa v 1. rade tam býva od svojho detstva a užíva s rodinnou prednú časť domu, pričom rodičia
žalobkyne v 1. rade a žalovaného užívali zadnú časť, tzv. prístavbu, ktorá nemá vybudované sociálne
zariadenie, pozostáva z dvoch izieb bez kuchyne, kde do svojej smrti bývala aj matka žalovaného a
žalobkyne v 1.rade. Z výpovede svedka S. V. otca žalovaného a žalobkyne v 1. rade súd zistil,

že vzťahy v rodine sú narušené, on nesúhlasí s bývaním žalobcov v spornej nehnuteľnosti, pretože
má výhrady k spôsobu ich života, keďže podľa neho manžel žalobkyne v 1. rade dlhodobo nepracuje
a nič nerobí a neboli ochotní si zabezpečiť vlastné bývanie. Tento svedok nepotvrdil žiadnu dohodu o
doživotnom užívaní časti spornej nehnuteľnosti žalobcami.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcov týkajúca sa určenia práva vecného bremena, a to doživotného

užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré mali nadobudnúť vydržaním ako oprávnení
držitelia, pretože so zreteľom na všetky okolnosti počas vydržacej doby toto právo vykonávali v dobrej
viere že im patrí až do roku 2010 ,dokedy mali k nehnuteľnostiam trvalý pobyt, podieľali sa spoločne na
nákladoch užívania a do nehnuteľnosti mali investovať.

8. Z výpovede právnej zástupkyne žalobcov súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade sa do nehnuteľnosti
nasťahovala, keď mala 6 rokov a dobromyseľnosť bola daná samotným faktom rešpektovania zo strany
rodičov, ktorí by nemali potrebu realizovať prístavbu k domu, keby malo byť bývanie žalobcov len
dočasným riešením. Poukazovala na dohodu medzi pôvodnými vlastníkmi a žalobcami, v dôsledku čoho
nastal tento užívací stav, pričom táto dohoda mala platiť až do roku 2010.

9.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k naplneniu zákonných
podmienok pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním)
žalobcami nedošlo, pretože v tomto prípade chýba existencia dobromyseľnej a oprávnenej držby.

9.2. Žalobcovia tvrdili, že právnym dôvodom vzniku vecného bremena malo dôjsť na základe ústnej
dohody medzi pôvodnými vlastníkmi, t.j. ich rodičmi a nimi, a to v súvislosti s realizovaním prístavby,
ktorú rodičia žalobkyne v 1. rade realizovali z dôvodu, aby ona mohla bývať v prednej časti domu s
rodinou, pričom manželstvo uzatvorila so žalobcom v 2. rade pred 38 rokmi.

9.3. Žalobkyňa v 1.rade mala vstúpiť do tohto práva v roku 1961 vo veku svojich 6 rokov, keď
došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva jej právnych predchodcov, teda rodičov a jej manžel mal vstúpiť
uzavretím manželstva, čo bolo pred 38 rokmi, pretože nehnuteľnosti užívali so súhlasom pôvodných
vlastníkov, s ktorými mali mať uzavretú neperfektnú dohodu o užívaní.

9.4. Z vypočutia účastníkov konania, najmä svedka - otca žalovaného a žalobkyne v 1. rade nebola
preukázaná existencia dohody, ktorá mala byť právnym titulom dobromyseľnosti zo strany žalobcov,
pričom detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Dobromyseľnosť musí byť zhodnotená objektívne,
nie iba na základe subjektívnych predstáv držiteľa a i keď žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti roky
bývali, na preukázanie ich dobrej viery nestačilo, že im istý čas nikto nebránil v užívaní nehnuteľnosti,

ktorá im vlastnícky nepatrila; navyše žalobkyňa v 1. rade si musela byť vedomá, že nemá vlastnícky
vysporiadané vzťahy k nehnuteľnosti, pričom vedela, že táto nehnuteľnosť patrila jej rodičom a až
následne sa dozvedela, že predmetnú nehnuteľnosť ešte v roku 2000 darovali jej rodičia žalovanému,
a teda im chýba právny dôvod, od ktorého môžu odvodzovať výkon práva.

9.5. Žalovaný aj napriek tomu, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v roku 2000 im v užívaní až
do roku 2010 nebránil, avšak táto skutočnosť nemôže objektívne vyvodzovať na strane žalobcov
dobromyseľnosť a predstavu, že im vzniklo vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti, keď
rodičia žalobkyne v 1. rade iba strpeli faktické užívanie nehnuteľnosti žalobcami, a to že sa toto právo
tolerovalo ešte neznamená preukázanie ich dobrej viery.

9.6. Výkon práva ešte neznamená, že je držiteľ vecného práva dobromyseľný, pričom taký držiteľom
je iba ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí, nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve.9.7. Vzhľadom k okolnostiam, za ktorých žalobcovia vykonávali právo užívania nehnuteľnosti považoval
súd za preukázané, že žalobcovia neboli dobromyseľní v tom, že im toto právo aj skutočne patrí, a to

ani s poukazom na skutočnosť, že od roku 2000 do roku 2010 im v užívaní nehnuteľnosti nikto nebránil,
teda ani žalovaný, ani rodičia žalovaného a žalobkyne v 1. rade.

9.8. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že žalobkyňa v 1. rade bola výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti v kat. úz. S. X., ktorú scudzila, a teda mala možnosť riešiť svoje bytové pomery, prípadne

v súčasnosti z kúpnej ceny má možnosť túto otázku riešiť. Výpovede svedkov nepotvrdili dobrú vieru
žalobcov a iba užívací stav a okolnosti, ktoré boli pohnútkou pre právnych predchodcov, teda rodičov
žalovaného, pre darovanie nehnuteľnosti žalovanému. Nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie
vyžiadaním zmluvy ohľadne stavebného povolenia v súvislosti s pôžičkou, ktorá mala byť poskytnutá
rodičom žalobkyne v 1. rade ako nenávratná pôžička za podmienky, že tam bývalo viacej rodín, pretože
tieto zistenia by nepreukázali chýbajúci právny titul pre dobrú vieru žalobcov , a preto z uvedených

dôvodov predmetný návrh zamietol.

10. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a plne úspešnému
žalovanému súd priznal náhradu trov konania vo výške 569,16 eura, pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 469,66 eura. Trovy

právneho zastúpenia pozostávajú z úkonov právnej pomoci 5x úkon po 61,87 eura (prevzatie a príprava,
pojednávanie dňa 13. 02. 2014, 03. 06.2014, dňa 26. 06.2014 - 2 hodiny) + 4x režijný paušál 8,04 eura +
náklady na kópie zo spisu 1,11 eura + náhrada za stratu času a cestovné dňa 13. 02. 2014 v sume 36,90
eura (náhrada za stratu času cestovanie z I. a späť - 2 začaté polhodiny 2 x 13,40 eura = 26,80 eura
+ náhrada cestovného 10,10 eura, I. - J. a späť, t.j. vzdialenosť 20 kilometrov x 2, priemerná spotreba

5,3 litra/100 km, cena za pohonné hmoty 1,309 eura, opotrebovanie vozidla 40 x 0,183 eura= 7,32 eura,
náhrada za stratu času dňa 03. 0 6. 2014 a dňa 26. 06. 2014 v sume 26,80 eura + náhrada cestovného
dňa 03. 06. 2014 v sume 10,23 eura, pozostávajúca z priemernej spotreby pre 5,3 litra/ 100 km, suma
základnej náhrady 0,183 eura na 1 km jazdy, cena pohonných hmôt 1,374 eura na liter, 5,3 /100 x
40x1,374 eura = 2,91 eura, opotrebovanie vozidla 7,32 eura - 40x 0,183 eura, cestovné dňa 26. 06.

2014 v sume taktiež 10,23, rovnaký výpočet ako cestovné dňa 03. 06. 2014). Súd nepriznal právnemu
zástupcovi ním vyúčtované trovy právneho zastúpenia za úkony spočívajúce v poradách s klientom dňa
13. 02.2014 pretože táto porada už bola obsiahnutá pri prevzatí a príprave veci dňa 11. 02.2014 a taktiež
poradách dňa 29. 05.2014, ako aj 24. 06.2014 podľa súdu neboli nevyhnutným a účelným úkonom zo
strany právneho zástupcu žalovaného.

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 3. rade, žiadajúc odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a
zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania, alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. V úvode odvolania žiadali odvolatelia zastaviť konanie voči žalobcovi v 2. rade, pretože po vynesení
napadnutého rozsudku a ešte pred jeho doručením žalobca v 2.rade zomrel.

13. Namietali nedostatočne zistený skutkový stav, keď súd prvej inštancie nevypočul žalobcu v 2.

rade v mieste jeho bydliska, pretože bol závažne chorý, resp. neprihliadol na jeho písomné spísanú
výpoveď. Vytýkali súdu, že sa nezameral na zistenie stavu žalobcu v 2. rade, ktorý v priebehu konania
diagnostikovanej chorobe podľahol. Žalobca v 2. rade bol spôsobilý preukázať, že medzi žalobcami v 1.
a 2. rade a rodičmi žalovaného existovala ústna dohoda po uzatvorení ich sobáša so žalobkyňou v 1.
rade, že budú obývať pôvodnú časť domu a rodičia budú žiť v novovybudovanej prístavbe, ktorá bola

vybudovaná ako kompletná samostatná bytová jednotka vrátane sociálnych zariadení.

14. V tomto smere navrhli vykonať dokazovanie formou vyžiadania si stavebného povolenia a
kolaudačného rozhodnutia z Archívu J. - H.. Do pozornosti dali nenávratnú pôžičku poskytnutú rodičom
zo Štátnej sporiteľne, pričom podmienkou jej získania bolo spolužitie s viacerými osobami v jednej

domácnosti a nutnosť realizovať prístavbu.

15. Zdôraznili, že počas celého konania preukazovali svoju dobromyseľnosť ohľadne užívania danej
nehnuteľnosti, pretože počas celého obdobia (minimálne od roku 1975) neboli v užívacom práve nikýmrušení. Poznamenali, že svedok S. V. potvrdil dobré nažívanie a vzťahy do roku 2010, kedy sa dozvedeli
o darovaní nehnuteľnosti v roku 2000. Žalovaný ako právny predchodca ich ponechal v nerušenom
užívaní bez toho, aby poukázal na to, že je novým vlastníkom nehnuteľnosti, a teda rešpektoval užívacie

právo žalobcov viac ako 10 rokov. Opätovne poukázali na výpoveď svedkov vypočutých v konaní, pričom
svedectvo S. V. nepovažovali za hodnoverné.

16. Žalobcovia konštatovali, že do nehnuteľností nielenže investovali vlastné finančné prostriedky, ale
považujú ich najmä za svoj domov. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v kat. úz. S. X., ktorú žalobkyňa v

1. rade nadobudla, žalobkyňa v 1.rade uviedla, že nehnuteľnosť nebola schopná trvalého bývania,
nebola vyhovujúca z hľadiska zabezpečovania životných potrieb a slúžila skôr na rekreačné účely. Túto
nehnuteľnosť jej nedaroval otec, pretože nikdy nebol jej vlastníkom, ale dostala ju od svojej tety a podiel
jej darovala aj matka, ktorá v tom čase vyplatila z danej nehnuteľnosti aj žalovaného. Žalovaný teda
prevzaldarajprinehnuteľnostivkat.úz.S.X.ajvprípadespornýchnehnuteľnostívpredmetnomkonaní.
Záverom poukázali na čl. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 10. 07. 2001 a Nález ÚS 26/2001.

17. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaný uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne
správne a žiada ho potvrdiť, pretože súd dostatočne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol.

17.1. V súvislosti s námietkou, že súd prvej inštancie odmietol vypočuť žalobcu v 2. rade uviedol, že
tento žalobca bol niekoľkokrát na pojednávanie predvolávaný a túto možnosť nevyužil a na žiadne z
pojednávaní sa nedostavil. Konštatoval, že od prvého dňa, kedy zostali žalobcovia dočasne bývať v
predmetnej nehnuteľnosti, mali vedomosť o tom, že nie je ich vlastníctvom.

17.2. Žalobcovia neustále poukazujú na porušovanie ich ústavných práv, avšak neberú ohľad na to,
že mu bránia vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalobcovia vedeli o tom, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti minimálne od 02. 07. 2008, a teda nie od roku 2010 ako to uvádzali. Namietal pravdivosť
tvrdenia, že od matky prevzal finančný dar ako vyrovnanie za dar domu v kat. úz. S. X. žalobkyni v
1. rade. Skutočnosť je taká, že už minimálne sedem rokov mali žalobcovia vedomosť o tom, že on je

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a od tejto doby mali myslieť na vlastné bývanie.

18. V konaní o vypratanie nehnuteľností vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 7C/185/2011
žalobkyňa v 1. rade uviedla, že z danej nehnuteľnosti chcú odísť pre zlé rodinné vzťahy, nechcú tam
už zostať, len čakajú na to, kedy predajú vlastnú nehnuteľnosť v S. X. a žalobca v 2. rade dostane

dôchodok, aby si mohli vziať úver a kúpiť vlastnú nehnuteľnosť na bývanie.

19. Na podnet súdu bol trpezlivý a ohľaduplný s očakávaním, že si žalobcovia nájdu nehnuteľnosť na
bývanie, avšak doposiaľ sa tak nestalo. Žalobkyňa v 1. rade dostala v roku 1985 darom nehnuteľnosť
v S. X., ktorú nepretržite užívala so svojou rodinou až od roku 2013, kedy ju predala za sumu cca 27

000,- eur, avšak vlastné bývanie si nezabezpečili. Týmto porušili aj prísľub, ktorí dali súdu, že v prípade
predaja uvedenej nehnuteľnosti sa odsťahujú.

20.1. Konštatoval, že žalobcovia spochybňujú výpoveď svedka S. V., pretože nebola v ich prospech.
Do pozornosti odvolacieho súdu dal aj skutočnosť, že rodičia žiadali žalovaného, aby zrušil trvalý pobyt

žalobcom, čo preukazuje pravdivosť tvrdenia, že rodičia odmietali bývať spoločne so žalobcami.

20.2. Zdôraznil, že žalobcovia doposiaľ užívajú neoprávnene predmetnú nehnuteľnosť a konanie o
vypratanie nehnuteľnosti trvá štvrtý rok, pričom žalobcovia neplatia za užívanie nehnuteľnosti žiadne
nájomné, neplatia daň z nehnuteľnosti, poplatok za odvoz komunálneho odpadu a navyše užívajú garáž.

20.3. Záverom žalovaný uviedol, že z obsahu odvolania žalobcov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 87,50 eura, pozostávajúce
z vypracovaného vyjadrenia k odvolaniu právnym zástupcom žalovaného vo výške 64,53 eura + režijný

paušál vo výške 8,39 eura + 20 % DPH.
21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania , postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods.3 za použitia § 378
ods.1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

22. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol
zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). Civilný

sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

23. Podľa § 107 ods.1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci , či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či
môže v ňom pokračovať.

Konanie preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní
pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo
alebo povinnosť , o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci
nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr (§ 107 ods. 3 CSP).

24. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten,
komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 63 ods.1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2).

Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve
(ods. 3).

25. Pretože po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie , a to ešte pred jeho doručením sporovým
stranám pôvodne označený žalobca v 2.rade H. K. st., nar. X.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v H.,

o čom svedčí Úmrtný list Matričného úradu Mesta H. (č.l. 104) odvolací súd dňa 22.01.2016 v zmysle
vtedy platného a účinného ustanovenia § 107 ods.1 OSP vyzval dcéru a dedičku poručiteľa H. K. st.
N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X. č.d.XX, aby odvolaciemu súdu oznámila, či vstupuje do konania
po pôvodnom žalobcovi v 2.rade a tá v písomnom podaní zo dňa 3.2.2016 uviedla, že vstupuje do
konania po pôvodnom navrhovateľovi v 2.rade H. K. zomrelom XX.XX.XXXX, preto odvolací súd v

konaní pokračoval so N. K. ako žalobkyňou v 2. rade. S. dedičmi po poručiteľovi sú žalobkyňa v 1.
rade a žalobca v 3. rade.

26. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 219 ods.3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

27.PodľaČl.1,§1ods.1zákonač.125/2015z18.novembra2015,oniektorých opatreniachsúvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise
používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj
„žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ ( ods.2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie

sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného
ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ ( ods.4 citovaného ustanovenia).

28. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods.2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP , ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

30. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval
právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedenými v
odôvodnení výroku o zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

31. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny predpis alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

32. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení

vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka,
alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou
nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§
151n a nasl. Občianskeho zákonníka).

33. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia jenepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné
vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo

vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 OZ). Aj keď právna úprava vydržania
je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja
spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená
držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008).

34. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods. 2 OZ, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne
vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej
vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

35.1. V súvislosti s držbou a nadobudnutím vecného bremena týmto spôsobom je treba poznamenať, že
oprávnenie vec držať, ktoré zásadne prislúcha vlastníkovi a tvorí dôležitý predpoklad na výkon ostatných
oprávnení patriacich do obsahu vlastníckeho práva, môže patriť aj inej osobe, ktorá sa označuje ako
držiteľ. Táto osoba fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou ako s vlastnou,
hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho práva.

35.2. Držiteľ môže byť - podľa konkrétnych skutkových okolností - oprávnený alebo neoprávnený, avšak
vždy ho treba odlišovať od tzv. detentora, t. j. osoby, ktorá síce vec fakticky ovláda, ale nakladá s ňou s
vedomím, že ide o cudziu vec (napr. vypožičanú vec alebo prenajatý nebytový priestor).

36. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

37. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr.
sporný pruh pozemku, priechod a pod.).

38. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu a b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do
vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie

vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecou ako so svojou.39. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho
vyplýva, že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité
zisťovať, kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba; aký zákonný predpis bol

platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva
treba posudzovať podľa týchto predpisov; aká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch
o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom
zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

40.1. Podľa§151nods.1OZ,vecnébremenáobmedzujúvlastníkanehnuteľnejvecivprospechniekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

40.2. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

40.3. Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

40.4. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

40.5. Podľa § 151o ods. 1 OZ, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ
osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

41.1. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie

sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi
nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati); niečoho sa zdržať
(non facere) a 3. niečo konať (facere).

41.2. Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane

právaoprávnenéhosubjektu.Tietopráva(oprávnenia)zvecnýchbremienmôžubyťakovecnébremená,
ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je
oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka
na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a
prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená,

ktorýmzodpovedánapríkladprávocesty-prechodualeboprejazducezsusednýpozemok,právoodberu
vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej nehnuteľnosti, právo odvádzať
odpadové vody cez susedný pozemok a pod.

41.3. Druhou formou sú vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu

viazané (pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne užívať
určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie určitým vecným
alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a
neprechádza na inú osobu.

42. Pokiaľ ide o náklady súvisiace so zachovaním a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s
výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou
účastníkov. Dohoda môže byť uzavretá v ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad
do katastra nehnuteľností. Ak takáto dohoda nebola uzavretá, každý, kto je oprávnený užívať cudziu
nehnuteľnosť na základe vecného bremena, je povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím

na rozsah a spôsob tohto užívania. Na úhradu týchto nákladov je povinný prispievať pomerne aj sám
vlastník povinnej nehnuteľnosti, ak ju spoluužíva.43. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené
taxatívne. Ak dôjde k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto zmluva vzhľadom na závažnosť
tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty musí mať písomnú formu. Ide o dvojstranné právne

dojednanie, pre uzavretie ktorého platia všeobecné ustanovenia o zmluvách (§ 43 až § 46) a právnych
úkonoch (§ 34 a nasl., § 37 až § 39). Právne následky takto zriadeného vecného bremena nastanú
až vkladom do katastra nehnuteľností (§ 28 a nasl. KZ). V zmluve treba dostatočne presne vymedziť
rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, najmä spôsob jeho výkonu, ako aj
geodeticky vyjadriť presné označenie nehnuteľnosti spolu s identifikáciou podľa stavu katastra ku dňu

vzniku zmluvy. Pri zmluvnom zriadení vecného bremena pôsobiaceho in personam možno dohodnúť
časové obmedzenie jeho trvania.

44. Vecné bremená môžu vznikať na základe platného závetu (§ 476 a nasl.) v spojitosti s výsledkami
konania o dedičstve (§ 175a a nasl. OSP). Poručiteľ môže závetom nehnuteľnosť zaťažiť vecným
bremenom aj v prospech tretej osoby (napr. založí jej v závete právo užívania tejto nehnuteľnosti v

celosti alebo v určitom rozsahu a určitým spôsobom, právo užívania bytu alebo miestnosti v nej a pod.).
Závetom zriadené vecné bremeno pôsobiace in personam môže byť tiež časovo obmedzené.

45. Vecné bremená vznikajú aj v rámci dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva (§ 482 ods. 1
OZ) .Dohodu v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena musí schváliť súd. Na platnosť dohody sa

vyžadujú tie isté podmienky a náležitosti ako pri zriadení vecného bremena zmluvou. Ak pôsobí vecné
bremeno in personam, môže byť právo zodpovedajúce vecnému bremenu časovo obmedzené.

46. Vecné bremená môžu vznikať tiež konštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu v prípadoch,
v ktorých to právny predpis umožňuje. Stavebný úrad môže zriadiť vecné bremeno k pozemkom a

stavbám pri ich vyvlastnení. Vecné bremeno môže stavebný úrad zriadiť už v rámci stavebnoprávneho
konania v súvislosti s vydaním stavebného povolenia, ak ide o stavbu, ktorá má čiastočne spočívať na
už existujúcej stavbe druhého občana, alebo ak sa majú takto uskutočniť obe stavby súčasne. Vecné
bremená možno zriadiť aj v súvislosti s pozemkovými úpravami rozhodnutím pozemkového úradu na
základe dohody vlastníkov dotknutých pozemkov, alebo ak k tejto dohode nedôjde, aj autoritatívnym

rozhodnutím tohto orgánu s možnosťou jeho preskúmania súdom na návrh.

47. Vecné bremeno môže svojím rozhodnutím zriadiť aj súd v konaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pri jej reálnom rozdelení k novovzniknutej nehnuteľnosti
v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3). Toto vecné bremeno môže

byť spojené len s vlastníctvom nehnuteľnosti a nemôže byť zriadené v prospech osoby, ktorá nie je
vlastníkom novovzniknutej nehnuteľnosti. Ďalej môže súd zriadiť vecné bremeno pri úprave vzťahov
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) neoprávnene zriadenej na cudzom
pozemku, a to za náhradu v prípade, keď súd nenariadi odstránenie tejto stavby, ani ju neprikáže za
náhradudovlastníctvavlastníkapozemkuzapodmienky,žetotovecnébremenojenevyhnutnénavýkon

vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3). V oboch prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej
cesty k druhej nehnuteľnosti.

48. Priamo zo zákona vznikajú vecné bremená v prípadoch, v ktorých to osobitný právny predpis
výslovne ustanovuje. Ich obsah je určený kogentnou právnou normou. Ide napríklad o vecné bremená,

ktorévznikajúnazákladevodnéhozákona(č.364/2004Z.z.),zákonaoelektronickýchkomunikáciách(č.
351/2011 Z.z.), zákona o ochrane prírody a krajiny (č. 543/2002 Z.z.), zákona o Železniciach Slovenskej
republiky(č.258/1993Z.z.).Tietovecnébremenávznikajúzozákonaspravidlavspojitostisoprávneným
účelovým vstupom na pozemky a zriaďovaním rôznych účelových zriadení na nich.

49. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva - vydržaním pri
splnení zákonných podmienok (§ 134 v spojení s § 129, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

50. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol do tohto ustanovenia doplnený nový odsek 3, ktorý
umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň

vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na
zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastníkstavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku
komunikácii.

51. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil vychádzajúc pritom z dostatočne zisteného skutkového stavu, keď skúmal zákonom
stanovené podmienky vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, teda oprávnenosť držby,
dobromyseľnosť držiteľa a dĺžku nepretržitej držby práva. S ohľadom na zistené skutočnosti a uvedené
zákonné podmienky vydržania práva dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

52. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcov neboli
naplnené všetky zákonné predpoklady nadobudnutia vecného bremena vydržaním - právo doživotného
užívania nehnuteľnosti. Prihliadnuc na skutkové okolnosti je zrejmé, že aj napriek tomu, že žalobkyňa v
1. rade užívala nehnuteľnosti ako dieťa od svojich 6 rokov, t. j. od roku 1961 a neskôr ich užívala aj spolu
s pôvodným žalobcom v 2. rade ako aj so žalobcom v 3. rade , nebol dôvod vyhovieť podanej žalobe,

a teda ani nebol dôvod na zmenu napadnutého rozsudku. Žalobkyňa v 1. rade síce v nehnuteľnosti
bývala od svojich 6 rokov, a to spolu so svojimi rodičmi, od ktorých odvodzovala svoje právo, ale toto jej
právo nehnuteľnosť užívať bolo len odvodené z titulu rodinnoprávnych vzťahov, keďže nehnuteľnosť s
nimi užívala ako ich dieťa.. Vzhľadom k tomu nemohla v tomto čase vydržať právo užívať predmetnú
nehnuteľnosť. Taktiež následne ani jej manžel (pôvodne žalobca v 2.rade) a syn, teda žalobca v 3.

rade, mali právo bývať so súhlasom pôvodných vlastníkov len odvodené, a to od žalobkyne v 1. rade,
ktorá bola manželkou pôvodne označeného žalobcu v 2. rade a matkou žalobcu v 3. rade. Žalobcovia
tvrdili, že prišlo k uzavretiu neperfektnej - ústnej dohode o užívaní nehnuteľnosti medzi žalobkyňou v 1.
rade a žalobcom v 2. rade na strane jednej a na strane druhej medzi rodičmi žalobkyne v 1. rade ako
pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti.

53. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nejde o vecné bremeno in rem, ale svojou povahou
by mohlo ísť skôr o vecné bremeno in personam. Vzhľadom k tomu, že ide o vecné bremeno, ktoré
malo vzniknúť vydržaním ako jedným z pôvodných spôsobov nadobudnutia práva, pri ktorom na sa
základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému

právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo
bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len
domnelé, bolo potrebné zaoberať sa splnením týchto podmienok.

54.1. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi

nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Ak je predpokladom dobrej viery u oprávneného
držiteľa jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného
držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu
oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku

všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného
spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne
vzniklo alebo na neho riadne prešlo.

54.2. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t. j. podľa toho, či

držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti
o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí. Dobromyseľnosť držby
zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať
pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Nejde preto o držbu dobromyseľnú, pokiaľ držiteľ vedel od
počiatku o skutočnostiach objektívne spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí.

54.3. Z ustanovenia § 151o ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou
podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medzitým) existencia
právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere,
že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé

byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že nadobudnutie vecného bremena - práva užívania nehnuteľnosti, teda
vecného bremena in personam nebolo preukázané. Dôvodne vznikli pochybnosti o dobromyseľnostivydržania žalobcami, keď sa nepodarilo okrem iného preukázať ani existenciu dohody o užívaní
nehnuteľnosti (ústnej dohody) uzavretej medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti a žalobcami. Je
potrebné uviesť, že táto dohoda mala byť uzavretá s pôvodnými vlastníkmi, ktorí už v súčasnosti nimi

nie sú. Matka žalobkyne v 1. rade a zároveň matka žalovaného je v súčasnosti už po smrti a
otec žalobkyne v 1. rade a zároveň otec žalovaného popiera jej existenciu. Podľa tvrdenia otca ako
pôvodného vlastníka bol súhlas na spolubývanie žalobcov s rodičmi žalobkyni v 1. rade udelený len
dočasne na čas nevyhnutný k vyriešeniu ich bytovej otázky. Išlo teda iba o osobný záväzok rodičov
poskytnúť žalobkyni a potom aj jej rodine „právo bezplatného užívania a spolubývania v predmetnej

nehnuteľnosti, preto žalobkyňa v 1. rade , ale ani žalobcovia v 2. a 3. rade nemohli byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je (sú) držiteľkou (držiteľmi) práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu.

56. Z obsahu spisu nevyplýva, že by existovala nejaká žalobcami uvádzaná dohoda, resp. iná právna
skutočnosť , ktorá by opodstatňovala ich tvrdené vnútorné presvedčenie, že v právnom vzťahu, o

existencii ktorého sa údajne domnievali, sú oprávnenými z vecného bremena a súčasný vlastník
nehnuteľnosti je povinný trpieť výkon tohto ich oprávnenia. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť,
že nehnuteľnosti užívali po dobu, ktorá je stanovená pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Ústna dohoda by mohla mať charakter osobného záväzku obligačnej povahy (zo strany
rodičov, že jej poskytnú možnosť bývania do vyriešenia bytovej situácie ich dcéry a manžela, avšak

nemôže mať vecnoprávnu povahu spojenú s vlastníctvom nehnuteľnosti.

57. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že v užívaní nehnuteľnosti im nebolo bránené ani
zo strany žalovaného, ktorý aj po tom, ako sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy. nerušený výkon detencie nestačí na to, aby mohlo prísť k nadobudnutiu práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

58. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti
podanej žaloby, ktorú správne zamietol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §
387 ods. 1a 2 Civilného sporového priadku ako vo výroku vecne správny potvrdil. 56. Odvolací súd

sa tiež zaoberal odvolaním žalobcov v 1. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
31.decembra 2014, č. k. 9C/219/2013-93, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcom, aby v lehote 3
dní od právoplatnosti uznesenia zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie v sume
99,50 eura v zmysle § 5 ods.1 písm. a/, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 10 a § 8 ods.4 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a podľa čl.1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

59. Žalobcovia v 1. a 3. rade vo včas podanom odvolaní proti uvedenému uzneseniu, ktoré bolo vydané
aj proti už v čase vydania uznesenia nežijúcemu pôvodnému žalobcovi v 2. rade H.., uviedli, že žiadajú
o odpustenie od súdneho poplatku zo sociálnych a finančných dôvodov a žiadali napadnuté uznesenie
zrušiť a rozhodnúť o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcom v 1. a 3. rade.

60. Okresný súd Nitra po preskúmaní osobných a majetkových pomerov žalobcov v 1.a 3.rade
uznesením zo dňa 29.mája 2015, č. k. 9C/219/2013-126 priznal žalobcom v 1. a 3.rade oslobodenie
od súdnych poplatkov v tomto konaní a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2016.

61. Pretože súd prvej inštancie po rozhodnutí o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcom
v 1.a 3.rade v zmysle § 10 ods.6 per analógiam zákona č. 71/1992 Zb. nezrušil svoje uznesenie o
poplatkovej povinnosti žalobcov v 1. až 3.rade, odvolací súd rozhodol podľa § 389 ods.1 písm. d/ CSP
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie zrušil, keďže nešlo
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli.

62. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods.1 , § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP)
odvolací priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

63. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods.2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).