Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010238
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614010238.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvinených G. G. a N. I. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 50/2014 zo dňa 08.02.2016, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 14. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a súdu
prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky postupom podľa § 241 ods. 6 Tr. poriadku s použitím § 220 ods. 1 Tr. poriadku
schválil zmier medzi obvinenými G. G. a N. I. a poškodenými G. T. a R. R. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na skutkovom základe, že

spoločne s odsúdeným A. U. dňa 30.03.2014 čase okolo XX.XX h v G na križovatke ulíc Q. - E.,
na chodníku pred bývalou predajňou výpočtovej techniky F., fyzicky napadli poškodených R. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. H. XXX a G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. W. XXXX/XX, pričom ich
udierali päsťami a kopali do oblasti tváre, čím poškodenému G. T. spsobili zlomeninu ľavého jarmového

oblúka, prednej steny prínosovej dutiny, bočnej a spodnej steny očnice vľavo, pomliaždenie ľavého oka
s krvácaním pod spojovkou, pomliaždenia tváre a v temennej oblasti hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali
liečenie v trvaní do 28 dní,

pretože

obvinení nahradili poškodeným škodu celkom vo výške 3.806,73 €, ktorú poškodení požadovali ako
náhradu za škodu spôsobenú im vyššie uvedeným trestným činom. Obvinení zároveň dňa 17.12.2015
zložili na účet O. súdu G., Č. účtu E VS XXXXXXXXXX (G. G.) a VS XXXXXXXXXX (N. I.) každý
peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely vo výške 100,-€, vedenú pod položkou D13 rok 2015.
Uvedená peňažná suma spolu vo výške 200,-€ bude poukázaná štátu na peňažnú pomoc obetiam
trestnej činnosti.

Podľa § 241 ods. 6 Tr. poriadku s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 1 Tr. poriadku zastavil trestné
stíhanie obvineného G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., H. ul. č. XXX/XX a obvineného N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., M. ul. č. XXX/XX, pre vyššie uvedený skutok napĺňajúci znaky prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na obvinených G. G. a N. I. bola na
O. súd Malacky podaná dňa 03.07.2014 obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona a iné, na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Okresný súd postupoval vo veci podľa § 241 ods. 6 Tr. poriadku, ktoré umožňuje schválenie zmieru
ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu spisu
takáto možnosť vyplýva. Samosudkyňa nariadila konanie o zmieri, schválila zmier a zastavila trestné
stíhanie postupom podľa § 220 ods. 1 Tr. poriadku.Konštatovala pritom kumulatívne splnenie zákonných

podmienok uvedených v § 220 ods. 1 Tr. poriadku.

Preskúmaním obžaloby a obsahu spisu samosudkyňa dospela k záveru, že obvinení G. G. a N. I. sa
dopustili prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, pričom ide o prečiny pri ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje hornú hranicu

uvedenú v ustanovení § 220 ods. 1 Tr. poriadku, teda päť rokov.

Dňa 10.12.2015 uzavreli obvinení G. G. a N. I. s poškodenými G. T. a R. R. zmier podľa § 220 a nasl. Tr.
poriadku. Z obsahu zmieru je zrejmé, že obaja obvinení slobodne, vážne a určito vyhlásili, že spáchali
skutok, za ktorý sú stíhaní a poškodeným G. T. a R. R. nahradili škodu v celkovej výške 3.806,73 €, ktorú

požadovali poškodení ako škodu spôsobenú vyššie uvedeným trestným činom. Obvinení zároveň dňa
17.12.2015 zložil na účet Okresného súdu Malacky č. účtu E peňažnú sumu na všeobecne prospešné
účely každý vo výške 100,-€, vedenú pod položkou N rok 2015. Uvedená peňažná suma celkom vo
výške 200,-€ bude poukázaná štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.

Okresný súd dôvodil ďalej tým, že účelom zmieru má byť predovšetkým dohoda a urovnanie vzájomných
vzťahov medzi obvinenými a poškodenými pri skutkoch protiprávneho charakteru, ktorých závažnosť je
menšia vo vzťahu k záujmom chráneným Trestným zákonom. Obaja obvinení splnili všetky podmienky
stanovené Trestným poriadkom pre uzavretie a schválenie zmieru, pretože sa priznali k spáchaniu
skutku, nahradili poškodeným škodu, ktorá im bola činom spôsobená a zložili peňažnú sumu určenú

na všeobecne prospešné účely. Súd preto s prihliadnutím na osobu obvinených, povahu a závažnosť
spáchaného prečinu, spôsob spáchania skutku a mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný
záujem, považuje uzavretie a schválenie zmieru za dostačujúce na prevýchovu páchateľov a účinnejšie
z pohľadu ochrany práv poškodených. Súd konštatoval, že peňažná suma určená na všeobecne
prospešné účely, nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na

povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem,
na osoby obvinených a na ich osobné a majetkové pomery, považuje takýto spôsob rozhodnutia za
dostačujúci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorý v písomných

dôvodoch sťažnosti vyjadril nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu a rovnako ani s argumentmi,
ktoré v odôvodnení rozhodnutia použil. Poukázal v prvom rade na to, že obvinení G. G. a N. I.
sa žalovaného skutku dopustili v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre iný trestný čin.
Vychádzajúc z ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona, ktoré stanovuje, že v takomto prípade nie je možné
uložiť podmienečný trest, bolo zámerom zákonodarcu dosiahnuť prísnejší postih páchateľa, ktorý mal

nevyhnutne v čase plynutia skúšobnej doby viesť riadny život a preukázať tým, že výkon trestu u neho
nie je potrebný.

Obidvom páchateľom bola predchádzajúcim podmienečným trestom poskytnutá možnosť nápravy a
preukázania, že sa jednalo o ojedinelý exces a tvrdší trestnoprávny postih už nebude potrebný.

Nepochopiteľným sa v kontexte týchto údajov javí schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania.
Daný postup nepredstavuje potrestanie páchateľa, ktorý je v skúšobnej dobe, ale jeho zvýhodnenie na
podklade usporiadania vzájomného sporu s poškodenými, čo neposkytuje účinnú ochranu spoločnosti.

Prokurátorzdôrazňuje,žeinštitútschváleniazmierujenamiestevprípadeskutočneojedineléhozlyhania

páchateľa, nie však v prípade opätovného zlyhania v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Ak dôjde k zlyhaniu počas skúšobnej doby, páchateľ v tomto prípade predkladá dôkaz nielen o zlyhaní
jeho prevýchovy, ale znamená tiež výstrahu pre prísnejšie zabezpečenie ochrany spoločnosti.K argumentu o uprednostnení prevýchovy mladých páchateľov pred represiou, prokurátor uvádza, že
je možné ťažko predpokladať, že osoba porušujúca zákony v mladom veku a pod hrozbou nariadenia
výkonu trestu, ťažko bude prevychovaná nepotrestaním.

Sťažnostnému súdu navrhol zrušiť podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku napadnuté uznesenie
okresného súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou

osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Na obvinených G. G., N. I. a A. U. bola dňa 03.07.2014 podaná obžaloba pod sp. zn. 2Pv 211/14 pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Vo veci bol pôvodne vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinenému G. G. uložený trest odňatia slobody

vo výmere šesť mesiacov, obvinenému N. I. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Obaja boli pre
výkon trestu zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tretiemu obvinenému
A. U. bol uložený šesťmesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní jeden rok. Vo vzťahu k tomuto obvinenému nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť.

Proti trestnému rozkazu podali obvinení G. G. a N. I. odpor, teda vo vzťahu k týmto dvom obvineným
bol trestný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.10.2015 vyplýva, že obhajcovia
obvinených požiadali súd o odročenie hlavného pojednávania, nakoľko klienti prejavili záujem uzavrieť s

poškodenýmizmier.ObhajkyňaobvinenéhoN.I.predložilaajdokladyoúhradeškodyvočipoškodenému
G. Habovi vo výške X.XXX,XX€ a voči poškodenému R. R. vo výške 13,33€. Splnomocnenec
poškodených vyjadril súhlas s navrhovaným postupom a zároveň uviedol v mene svojich klientov
uviedol, že budú trvať na náhrade škode vo výške, ktorá bola uplatnená a vyplýva zo znaleckého
posudku. Súčasne budú uplatňovať náhradu trov, ktoré vznikli pribratím splnomocnenca.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že obvinení predložili súdu doklady o zaplatení čiastky 100,-€ na účet
súdu prvého stupňa a obaja vyhlásili, že spáchali skutok, pre ktorý sú stíhaní a ich vyhlásenie bolo
podané slobodne, vážne a zrozumiteľne. V prípade obvineného N. I. bol predložený doklad preukazujúci
existenciu zamestnaneckého vzťahu, ide o pracovnú zmluvu so spoločnosťou H. V. eu s.r.o., ktorá bola

uzavretá na dobu určitú od 20.06.2014 do 31.12.2015.

Dňa 10.12.2015 bol na okresnom súde za prítomnosti obidvoch obvinených, poškodených G. T. a R.
R. pred mediačným a probačným úradníkom uzavretý zmier podľa § 220 a nal. Tr. poriadku. Následne
samosudkyňa pristúpila k vydaniu uznesenia, ktorým bol uzavretý zmier schválený a zastavené trestné

stíhanie voči obvineným.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a predloženého spisového materiálu na podklade sťažnosti
prokurátora je nutné jednoznačne konštatovať, že postup, ktorý v tejto veci zvolil okresný súd, možno
označiť za nezákonný. Pokiaľ ide o formálne podmienky uvedené v § 220 ods. 1 Tr. poriadku a procesný

postup okresného súdu, ktorý vydaniu uznesenia predchádzal, nie je možné vzniesť žiadne zásadné
výhrady. Jediným nedostatkom, avšak veľmi závažným a pre celé posúdenie prípadu najdôležitejším,
je nesprávne vyhodnotenie materiálnych podmienok, ktoré takisto vyplývajú z ustanovenia § 220
ods. 1 Tr. poriadku. V tomto smere je nutné dať v celom rozsahu za pravdu dôvodom sťažnosti
prokurátora a súhlasiť s jeho názorom, že vzhľadom na osoby obvinených, ako aj s prihliadnutím

na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, nemožno považovať tento spôsob vybavenia veci za
akceptovateľný. Dôvodom je predovšetkým nesprávne vyhodnotenie okolností na strane obvinených,
najmä ich predchádzajúcej trestnej činnosti, pre ktorú boli odsúdení. V prípade obidvoch obvinenýchplatí, že sa skutku zo dňa 30.03.2014 dopustili v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, tak ako na to správne poukazuje prokurátor vo svojej sťažnosti.

Sťažnostný súd pripomína, že u obidvoch obvinených bolo v prípade ich predchádzajúcich odsúdení
zohľadnené, že ide o mladých ľudí, nezrelé
osobnosti a aj z tohto dôvodu bol uprednostnený výchovný a preventívny charakter trestu. Za situácie,
keď sa toto rozhodnutie ukázalo ako nedostatočné, pretože obvinení zjavne neviedli v čase plynutia
skúšobnej doby riadny život, pretože sa dopustili aktuálne prejednávaného skutku, by podľa názoru

okresného súdu malo nastúpiť opatrenie, ktoré je v kategórii „odklonov“ v trestnom konaní zrejme
najpriaznivejším rozhodnutím pre obvineného. Malo by sa preto uplatňovať iba v prípadoch, keď možno
naozaj dôvodne očakávať, že vzhľadom na celkové okolnosti prípadu a osobu obvineného bude toto
opatrenie dostačujúcim. V posudzovanom prípade však celkom určite o takúto situáciu nejde, keďže
obaja obvinení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia svojim spôsobom života a správaním
deklarovali, že im rešpektovanie zákonných pravidiel robí problémy a zjavne nevedia svoje konanie

ovládať a udržať ho v medziach zákona.

Po splnení prieskumnej povinnosti sťažnostného súdu je nutné v celom rozsahu sa stotožniť s dôvodmi
sťažnosti prokurátora a konštatovať, že pre rozhodnutie o schválení zmieru v prípade obvinených G. G.
a N. I. neboli splnené všetky zákonné podmienky.

Vzhľadom k uvedenému, bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa vo veci znovu konal, vyhodnotil
všetky získané dôkazy a v zmysle príslušných zákonných ustanovení rozhodol.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu

na nové konanie a rozhodnutie.

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.