Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/330/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221938
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513221938.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľa: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
adresa na doručovanie Regionálny právny odbor pre región Bratislava, Račianska 62, 812 75 Bratislava,
proti odporcovi: Z.. S.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenom
advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, so sídlom AK Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 250,27

€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 250,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 08.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania 16,50 € súdny poplatok, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.06.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej
istiny v zmysle ustanovenia § 813 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil tým, že v dôsledku prasknutia prehnitého rozvodu ústredného kúrenia
v byte odporcu na H. XX v G., došlo k vytopeniu bytu na X. poschodí poškodeného I. X., ktorý na
základe uzavretého poistenia u navrhovateľa uplatnil dňa 10.10.2012 náhradu škody z poistnej udalosti,

ktorú navrhovateľ likvidoval vo výške 250,27 € a poškodenému poukázal na účet dňa 12.12.2012.
Odporca na výzvu navrhovateľa nereagoval a uplatnenú náhradu škody neuhradil. Spolu s istinou
uplatnil navrhovateľ úrok z omeškania vo výške 8,75% od 08.03.2013 a náhradu trov konania.

Na návrh navrhovateľa súd vydal dňa 07.08.2013 platobný rozkaz pod sp.zn. 26Ro/2419/2013, voči
ktorému odporca podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že odporca nezavinil svojim konaním vznik škody v

byte poškodeného a neporušil žiadnu svoju zákonnú
ani zmluvnú povinnosť a preto nie je za vzniknutú škodu zodpovedný. Návrh žiadal v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi založenými do
spisu, predovšetkým hlásením škodovej udalosti zo dňa 10.10.2012 (č.l. 4-5); Zápisom z obhliadky

a prejednania škody z 15.10.2012 (č.l. 6-7); Vyjadrením likvidátora PÚ: XXXXXXXXXX a stanovenie
výšky poistného plnenia z 11.12.2012 (č.l. 8-9); Oznámením ukončenia likvidácie poškodenému listom
z 11.12.2012 a výpisom z účtu navrhovateľa preukazujúcim poukázanie poistného plnenia na účet
poškodeného dňa 12.12.2012 (č.l. 11); Výzvou navrhovateľa odporcovi zo dňa 07.02.2013 na zaplatenie
pohľadávky 250,27 € doručenou odporcovi dňa 12.02.2013 uložením na pošte; Výpisom z registra
obyvateľov SR na potvrdenie trvalého pobytu odporcu; Záznamovým listom Havarijnej služby zo dňa

03.10.2012; Návrhom na začatie konania vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 7C/244/2013; s
obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/244/2013, pripojenom na pojednávaní a predovšetkýmRozsudkom č.k. 7C 244/2013-31 zo dňa 22.10.2013, právoplatným dňom 06.12.2013 a ostatným
spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec a zistil skutkový stav nasledovne.

V predmetnom konaní nebola sporná výška poistného plnenia vyplatená na základe poistnej zmluvy
zo strany navrhovateľa poškodenému, ani skutočnosť, že vlastníkom bytu, v ktorom došlo k prasknutiu
potrubia ústredného kúrenia a v príčinnej súvislosti ku škodovej udalosti a vzniku škody, je odporca.
Túto skutočnosť preukazuje aj výpis z katastra nehnuteľností, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 2810,
katastrálne územie Nivy, (č.l. 7 sp.zn. 7C 244/2013) na ktorom je odporca zapísaný ako vlastník bytu

č. XX na X.p. bytového domu so súpisným číslom XXXX na H. XX v G. titulom Darovacej zmluvy V-
XXXXX/XX z 09.08.2012. Podľa záznamu Havarijnej služby zo dňa 03.10.2012 (č.l. 53) boli vykonané
práce „zisťovanie závady, prasknutá prípojka k radiátoru v podlahe. Skorodovaná. Pri úprave podlahy sa
korózia uvoľnila. Zabezpečenie odstávky OST. Uzatvorenie hl.uz.ÚK“. Závadu odstraňovala havarijná
služba na privolanie p. Z., ktorý havarijnú službu vpustil do bytu odporcu a svojim podpisom potvrdil
prevzatie práce. Rovnako v Zápise z obhliadky a prejednania škody je preukázané, že zásah havarijnej

službybolvykonanývbyteodporcusuvedením„vpodlahepraskolprehnitýrozvodÚK“,ktorúskutočnosť
mal uviesť aj p. Z.. Odporca nepoprel, že p. Z. bol v jeho byte s jeho vedomím.

Odporca však tvrdil, že za škodu spôsobenú poškodenému, vlastníkovi bytu pod bytom odporcu v
dôsledku zatečenia z prasknutej prípojky zodpovedá výlučne len p. Z., ktorý na základe ústnej zmluvy

o dielo s odporcom robil v byte stavebné úpravy. Rozsah stavebných úprav, skutočne vykonaných p.
Z. je konštatovaný v znaleckom posudku znalca: Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. XX/XXXX zo dňa
31.01.2013 (sp.zn. 7C 244/2013). V byte podľa výkresovej dokumentácie z 24.09.2012 sa mali vykonať
búracie práce a modernizácia. V časti búracích prác sa jednalo o búranie priečky, otlčenia omietok,
demontáž podláh a modernizácia zahŕňala v sebe murárske práce, omietkárske práce, poter, tepelnú

izoláciu, kanalizáciu, vodovod. Jeden radiátor mal byť odstránený a nahradený rebríkovým na inom
mieste. Súčasťou znaleckého posudku nie je rozhodnutie stavebného úradu o povolení modernizácie
bytu. Zo strany odporcu, znaleckej organizácií nebolo poskytnuté ako podklady pre vypracovanie
znaleckého posudku takéto povolenie.

Odporca vo svojom výsluchu tvrdil, že na základe zmluvy vykonával rekonštrukčné práce v byte a do
dnešného dňa nie je preukázané akým spôsobom došlo ku vzniku škody nakoľko v záznamovom liste
je uvádzané uvoľnenie korózie pri úprave podlahy a v zázname z obhliadky miesta škodovej udalosti
je uvádzané prasknutie prehnitého rozvodu ÚK. Rekonštrukčné práce si odporca objednal u p. Z. Z..
Jednalo sa o starší dom a zdevastovaný byt, kde boli nutné opravy celého zariadenia. Odstraňovali sa

omietky na stenách až na tehlu, betón z podláh a kachličky. Odporca tvrdil, že vo veci rekonštrukcie
bytu podal ohlásenie prác stavebnému úradu a práce vykonával p. Z.. Osobne nebol odporca prítomný
v byte keď došlo k škodovej udalosti, čo bolo poškodené, resp. čo bolo príčinou zatečenia bytov pod
bytom odporcu uviesť nevedel. Zo strany p. Z. mu bolo oznámené, že došlo k vytopeniu v súvislosti s
prehnitým potrubím a vytopeniu sa nedalo zabrániť. Rozsah zatečenia si odporca bol pozrieť u p. A.,

k akému rozsahu poškodenia došlo u pani O. - X. uviesť nevedel, lebo v čase keď tam bol, nebola
doma. P. Z. odporcovi mal uviesť, že čiastočne z jeho viny došlo k zatečeniu a čiastočne z dôvodu
prehnitého potrubia a mal sa dohodnúť s poškodenými, že škodu odstráni. Či došlo k odstráneniu
škôd p. Z. osobne odporca nepreveroval. Odporca nemal ani vedomosť o tom, čo vykonala havarijná
služba. Podľa odporcu za škodu spôsobenú treťou osobou nezodpovedá. Povinnosť hlásiť vykonávanie

rekonštrukčných prác správcovi domu mal dodávateľ rekonštrukčných prác a vo vchode bol vyvesený
oznam, že sa budú vykonávať rekonštrukčné práce. Na tieto ohlásenia odporca ústne splnomocnil
dodávateľa.

Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) Každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 OZ - (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. ....... (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 440 OZ - Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Podľa § 442 ods. 1 OZ - (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa § 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (BytZ) (1) Ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov
Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. (2) Právne vzťahy

k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ustanovenia
osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.

Podľa § 11 BytZ - (1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt

a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať
údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu
alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým
priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a
spoluužívacích práv. (2) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a
poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach

domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho
byt alebo nebytový priestor užívajú. (3) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný
umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového
priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom
vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí

domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na
meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník
bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté
takýmto konaním. (4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu
alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu

alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný
súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných
predpisov nie sú tým dotknuté. (5) Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním
zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto
dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo

poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné
nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov,
ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím
súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru. (6) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v

dome má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky,
údržby a opráv.

Podľa § 813 OZ - (1) Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. (2)

Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane
ustanovenie § 450.

Vzhľadom na tesné susedstvo bytov ustanovenie § 11 BytZ, vychádzajúc zo
všeobecnej právnej úpravy susedských vzťahov (§ 127 OZ), stanovuje vlastníkovi bytu povinnosť konať

tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, prenajatí bytu, príp. jeho časti, ako aj pri inom nakladaní s
bytom nerušil a neohrozoval ostatných vlastníkov pri výkone ich vlastníckych práv. Široko definovaná
povinnosťbymalapokrývaťvšetkymožnéprípady,priktorýchsavlastníciprivýkonesvojhovlastníckeho
práva k bytom a nebytovým priestorom v dome pri vzájomnej interakcii majú vyvarovať. Toto ustanovenie
má výslovne prevenčný charakter, keď ukladá vlastníkovi povinnosť správať sa tak, aby výkonom

svojho práva neohrozoval iných vlastníkov. Rovnako je vlastník bytu voči ostatným vlastníkom v dome
zodpovedný aj za konanie osôb, ktoré s jeho dovolením majú prístup do bytu, či nebytového priestoru
s cieľom výkonu určitých činností, alebo s jeho dovolením užívajúcich byt. Vzhľadom na dikciu § 125
ods. 1 OZ, podľa ktorého osobitný zákon upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov je zrejmé,
že na vlastníkov bytov sa vzťahuje aj ust. § 127 OZ.

Podľa § 127 OZ - (1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, žeby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. (2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému
využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného
úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. (3) Vlastníci susediacich pozemkov
sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne

na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich
pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil,
povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Z vykonaného dokazovania a s poukazom na cit. ustanovenia právnych predpisov, je preukázané, že
napriek skutočnosti, že odporca osobne nezavinil, ani neporušil žiadny právny predpis, prípadne ani nič

nezanedbalaleboaninemoholtaktovzniknutejškodezabrániť,napriektomuakovlastníkbytuobjektívne
zodpovedá (§ 11 BytZ) za škodu spôsobenú zavinením tretej osoby, ktorá mala prístup s odporcovým
dovolením do bytu za účelom výkonu rekonštrukčných stavebných prác na byte na základe ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo s treťou osobou. Je preukázané, že k závade - prasknutiu prehnitého potrubia
ústredného kúrenie v byte odporcu, resp. uvoľneniu korózie v súvislosti s výkonom modernizácie bytu,

došlo k úniku vody ÚK a spôsobeniu škody zatečením bytov pod odporcovým bytom. Poškodení uplatnili
hlásením škodovej udalosti u navrhovateľa ako poistiteľa náhradu škody. V súlade s § 813 OZ prešlo
právo na náhradu škody na poistiteľa/navrhovateľa. Navrhovateľ riadne zabezpečil obhliadku miesta
a prejednanie škody za poškodenie bytu, stavebných súčastí priliehajúcich k vnútornému priestoru
poškodeného bytu a likvidoval poistnú udalosť vedenú pod PÚ: XXXXXXXXXX priznaním poistného

plnenia vo výške 250,27 €, ktorá suma bola poškodeným aj preukázateľne vyplatená.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodne podaný a preto návrhu
vyhovel.

Spolusistinoupriznalnavrhovateľoviajúrokzomeškaniapodľa§517ods.2OZvspojenís§3nar.vlády
č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,25% ročne od 08.03.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po vrátení sa výzvy na
zaplatenie žalovanej sumy adresovanej odporcovi, vrátenej s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote
(uloženie na pošte dňom 12.02.2013). Vo zvyšku uplatňovaného úroku z omeškania presahujúceho
5,25% ročne návrh zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (OSP). Zamietnutie návrhu v časti úroku z omeškania súd posúdil ako nepatrný neúspech a
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

3 Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)