Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/541/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513202946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513202946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v spore žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska
4, 6, 8, Bratislava, IČO: 00 681 156, právne zastúpeného: Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Futbalový klub ŠVS Bradlan Brezová pod

Bradlom, so sídlom Športová 723, Brezová pod Bradlom, IČO: 36 115 479, právne zastúpenému: HKP
Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 117.000 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.
8Cb/106/2013-208 zo dňa
16. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 117.000
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 14.08.2011 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania vo výške 100 %. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ uzatvorili dňa 25.02.2010 Zmluvu o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/XXXX-IZ-X.X/V, ktorej neoddeliteľnou súčasťou

boli Všeobecné zmluvné podmienky
k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Podľa čl. 1 bod 1.3. zmluvy, zmluvné strany
uzatvorili zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. ako aj podľa § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.
o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. V zmysle
zmluvných dojednaní sa práva a povinnosti zmluvných strán mali tiež spravovať príslušnou Príručkou
pre žiadateľa nenávratného finančného príspevku, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, príslušnou

Výzvou na predkladanie žiadostí nenávratného finančného príspevku,
príslušnou schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu na programové obdobie 2007-2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013. Na základe predmetnej zmluvy a žiadosti o platbu
č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2010 žalobca vyplatil žalovanému nenávratný finančný príspevok
vo výške 117.000 Eur, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že listom zo dňa 17.06.2011 žalobca odstúpil od predmetnej
zmluvy s poukazom na čl. 9. všeobecných zmluvných podmienok bod 2. ods. 2.4 písmeno d), písmeno j)
a písmeno h). Odstúpenie od predmetnej zmluvy bolo odôvodnené tým, že žalovaný nepredložil dokladpotvrdzujúci príjem finančnej čiastky 15.000 Eur, ako sumy 5 % celkových oprávnených výdavkov titulom
vlastného spolufinancovania (zmluva
o pôžičke zo dňa 03.01.2010). Ďalej sa v odstúpení od zmluvy konštatovalo, že dňa 24.05.2010 bol

uskutočnený výber hotovosti vo výške 5.000 Eur, že neboli predložené originály účtovnej dokumentácie
k nahliadnutiu za účelom vykonania kontroly, či sú
v účtovnom systéme zaúčtované všetky skutočnosti týkajúce sa projektu, čím nebolo umožnené
kontrolnej skupine výkon kontroly a žalovaný nepreukázal dodržanie podmienok poskytnutia
nenávratného finančného príspevku. Ďalej bol zistený nesúlad údajov deklarovaných v monitorovacích

správach s aktuálnym stavom daného projektu, neboli predložené prezenčné listiny, príp.
fotodokumentácia z uskutočnených aktivít. Žalovaný prevzal predmetné odstúpenie od zmluvy dňa
24.06.2011. Dňa 12.07.2011 bola vypracovaná správa o zistenej nezrovnalosti, v ktorej sú popísané
zistené nezrovnalosti. Zo strany žalobcu bola žalovanému zaslaná žiadosť o vrátenie finančných
prostriedkov zo dňa 20.06.2011. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 343, § 349
ods. 1, 2, 3, §351 ods. 1, 2, § 365, §369 ods. 1 Obch. zák., podľa § 14 ods. 1, 2 , § 15 ods. 1, 2 ,3, 4, §

24 ods. 1 zák. č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie, podľa § 2 písm.
a), § 20 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 2, § 31 ods. 3, 4, 5, 6, 9 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby. Uviedol, že žalobca predloženými listinnými
dôkazmi preukázal, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu povinností vyplývajúcich
mu zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku

č. XXX/XXXX-IZ-4.0/V, tak ako sú tieto popísané v čl. 9. bod 2.4 predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide o
podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného ako prijímateľa definované v čl. 9. bod 2.4 písmeno
d) ako porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít projektu a/alebo
nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo zmluvy (najmä nezabezpečenie
verejného obstarávania, resp. obchodnej verejnej súťaže alebo inej závažné porušenie zmluvných

povinností), žalobca porušenie týchto záväzkov preukázal predložením Monitorovacej správy č. 1 zo
dňa 12.08.2010 (Harmonogram činností pre nasledovné monitorovacie obdobie) a správy z kontroly na
mieste zo dňa 12.11.2010 vrátane prílohy, z ktorých nepochybne vyplynulo, že žalovaný mal v období
od 23.10.2010 do 28.01.2011 vykonávať školenia, v čase vykonania kontroly dňa 06.11.2010 školenie
vykonávané nebolo, resp. školenia neboli vykonávané vôbec. Porušenie záväzkov vyplývajúcich z

časovej a vecnej realizácie aktivít projektu a nesplnenie podmienok vyplývajúcich žalovanému z
predmetnej zmluvy žalobca ďalej preukázal predložením Harmonogramu činností zo dňa 05.03.2010
a priebežnej monitorovacej správy č. 2 zo dňa 15.02.2011, ako aj správy z kontroly na mieste zo dňa
07.03.2011, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nevykonával aktivity - programy vzdelávania a prípravy pre
trh práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, že žalovaný pri kontrole dňa 28.02.2011 nevedel

preukázať realizáciu týchto aktivít, a že doklady žalovaný nepredložil žalobcovi ani dodatočne. Ďalej
žalovaný nezabezpečil vlastné zdroje financovania projektu v súlade
s článkom 3. bod 3.1 písmeno d) predmetnej zmluvy. I keď žalovaný žalobcovi predložil zmluvu o pôžičke
zo dňa 03.01.2010 vrátane dodatku, následne nepredložil doklad potvrdzujúci príjem uvedenej sumy
15.500 Eur, tento doklad nebol predložený ani dodatočne. Napokon žalovaný žalobcovi nepreukázal

existenciu riadneho vedenia účtovnej dokumentácie (kontrola u žalovaného zo dňa 28.02.2011 a správa
z kontroly na mieste zo dňa 07.03.2011); ďalej boli u žalovaného zistené nedostatky vo vedení a
uchovávaní projektovej dokumentácie, ktorá povinnosť mu vyplýva z čl. 17. všeobecných podmienok
(kontrolaužalovanéhozodňa28.02.2011,správazkontrolynamiestezodňa07.03.2011).Žalovanýtiež
neoprávnene použil časť finančných prostriedkov určených na realizáciu aktivít projektu, túto skutočnosť

žalobcapreukázalpredloženímsprávyzkontrolynamiestezodňa07.03.2011.Žalovanýďalejpodstatne
porušil predmetnú zmluvu tým, že neprijal opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou na
mieste v zmysle správy z kontroly na mieste v lehote stanovenej oprávnenými osobami (čl. 9. bod 2.4
písmenom)všeobecnýchpodmienok).Žalobcatútoskutočnosťpreukázalpredloženímsprávyzkontroly
na mieste zo dňa 12.11.2010, urobenej na základe kontroly zo dňa 06.11.2010. Na základe uvedenej

správy bola žalovanému uložená povinnosť predložiť doklad potvrdzujúci práceneschopnosť lektora,
doklad o tom, že účastníci skupiny boli informovaní o zrušení školenia, ako aj písomnú dokumentáciu
o výbere cieľovej skupiny; ďalej predložením správy z kontroly na mieste zo dňa 03.01.2011 (kontrola
vykonanádňa15.12.2010),pričomnazákladetejtosprávybolažalovanémuuloženápovinnosťpredložiť
kompletnú dokumentáciu projektu, dokumentáciu súvisiacu

s charakterom a postavením žalovaného - stanovy, ako aj účtovnú evidenciu za posledné
3 roky. Porušenie uvedenej povinnosti žalovaným žalobca ďalej preukázal preložením správy z
kontroly na mieste zo dňa 07.03.2011, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť predložiť do 7
dní bankový výpis zo dňa 24.05.2010 ohľadom výberu sumy 5.000 Eur, kópie vyplnených testov zvýberu frekventantov, ako aj kópie prezenčných listín, projektovú dokumentáciu k overeniu kompletnosti
dokladov a kópiu dokladu potvrdzujúceho príjem finančnej čiastky vo výške 15.500 Eur, ako aj účtovnú
dokumentáciu k nahliadnutiu. Žalovaný si však uvedené povinnosti nesplnil, predloženie žiadaných

dokladov žalobcovi nepreukázal ani v predmetnom konaní. Tým bola porušená zmluva podľa čl. 9.
bod 2.4 písmeno m) všeobecných zmluvných podmienok v spojení s čl. 12. bod 6. a s poukazom s
čl. 3. bod 6. všeobecných zmluvných podmienok, ako aj s poukazom na čl. 12. bod 6. všeobecných
zmluvných podmienok, podľa ktorého bol žalovaný bezodkladne povinný prijať opatrenia na nápravu
nedostatkov zistených kontrolou v zmysle správy z kontroly v lehote stanovenej oprávnenými osobami

na výkon kontroly. Žalobca tiež preukázal predložením správy z kontroly na mieste zo dňa 07.03.2011
ako aj správy zo dňa 12.11.2010, že žalovaný mu poskytoval nepravdivé a zavádzajúce informácie, keď
v priebežnej monitorovacej správe uvádzal skutočnosti ohľadne vykonávania školení v rámci realizácie
projektu
v období od 23.10.2010 do 28.01.2011, pričom tieto tvrdenia žalovaného neboli pravdivé. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že vykonával aktivity - programy vzdelávania a prípravy pre trh práce znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie, kontrolou zo dňa 28.02.2011 bolo zistené, že žalovaný nepreukázal
realizáciutýchtoaktivít.Žalovanýďalejnepreukázalreálneposkytnutiefinančnýchprostriedkovzostrany
F.. F. L. na základy Zmluvy
o pôžičke zo dňa 03.01.2010 v znení dodatku č. 1. Všetky tieto skutočnosti znamenajú porušenie
predmetnej zmluvy v zmysle čl. 9. bod 2.4 písmeno h) všeobecných podmienok.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný porušil predmetnú zmluvu spôsobom, ktorý
je považovaný za nezrovnalosť v zmysle čl. 2 ods. 7 Nariadenia Rady ES č. 1083/2006,
pričom žalobca stanovil, že táto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Žalobca
túto skutočnosť preukázal predložením správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 12.07.2011, v ktorej sa
konštatuje dôvodné podozrenie na uplatňovanie neoprávnených výdavkov, nepreukázanie povinného

spolufinancovania zo strany žalovaného, neoprávnené použitie finančných prostriedkov zo zálohového
účtu, nepredloženie projektovanie účtovnej dokumentácie, ako aj zistený nesúlad údajov deklarovaný
v monitorovacích správach s aktuálnym stavom projektu, pričom žalobca považoval vyššie uvedené
konanie žalovaného za nezrovnalosť. Žalobca tak preukázal viacnásobné porušenia povinností z
predmetnej zmluvy zo strany žalovaného, ktoré sú podľa zmluvy považované za podstatné porušenie

zmluvy, na základe ktorých mohol od predmetnej zmluvy odstúpiť. Podmienky uvedené v § 14 ods. 2
zák. č. 528/2008 Z.z. bolo aj podľa § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskej únie potrebné spĺňať počas platnosti a účinnosti zmluvy. Je nepochybné, že zo
strany žalobcu došlo k riadnemu odstúpeniu od predmetnej zmluvy, v súlade s podmienkami zmluvy
a to dňom 24.06.2011, kedy žalovaný predmetné odstúpenie prevzal. Tým v súlade s § 351 ods. 1

Obchodného zákonníka zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán z predmetnej zmluvy a v
súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť plnenie, ktoré mu
žalobca poskytol v súlade s predmetnou zmluvou. Ide o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
vo výške 117.000 Eur. Lehotu na vrátenie plnenia mali účastníci dohodnutú v čl. 10. bod 6. všeobecných
zmluvných podmienok, a to do 50 dní odo dňa doručenia žiadosti

o vrátenie finančných prostriedkov. Žiadosť bola podľa tvrdení žalobcu žalovanému doručená dňa
24.06.2011, žalovaný túto skutočnosť nenamietal. Splatnosť vrátenia predmetnej sumy teda nastala
dňa 13.08.2011 a dňom 14.08.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením sumy 117.000 Eur
žalobcovi. Žalobca úrok podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka voči žalovanému neuplatnil, uplatnil
však úrok z omeškania, ktorý žalobcovi súd prvej inštancie priznal v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9,5 % ročne. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, ktorý poukazoval
na skutočnosť, že
v predmetnej veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by bolo konštatované
porušenie § 31 ods. 1 Zákona č. 523/2004 Z.z. a ktorým by mu bola zároveň uložená povinnosť

vrátiť nenávratný finančný príspevok, súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného sú
irelevantné a účelové. Zdôraznil, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka, teda podľa predpisov súkromného práva. Zmluva obsahuje riadne vymedzenie práv a
povinností účastníkov zmluvy, účastníci si v nej riadne dohodli podmienky pre odstúpenie od zmluvy,
pričom zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností, pre porušenie ktorých bolo odstúpenie od

zmluvy dohodnuté. Porušenie týchto povinností zo strany žalovaného žalobca v konaní preukázal vyššie
uvedenýmilistinnýmidôkazmi.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalovanývkonanínepreukázalžiadne
skutočnosti, ktoré by boli na jeho obranu. Dospel preto k záveru, že predmetné odstúpenie od zmluvy zo
dňa 17.06.2011 je platné a žaloba je opodstatnená. Zdôraznil, že nie je potrebné žiadne konštatovanieporušenia povinnosti podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Zákon o rozpočtových
pravidlách je predpisom verejného práva, pričom porušenie povinností uložených žalovanému týmto
zákonom, nemá žiadny vplyv na platnosť, resp. neplatnosť predmetného odstúpenia. Poukázal na to, že

za porušenie finančnej disciplíny sa ukladá podľa § 31 zák. č. 523/2004 Z.z. odvod, pokuta resp. penále
a to podľa povahy porušenia, uviedol, že taký postup nie je v rozpore z citovanými ust. zák. č. 523/2004
Z.z. a zák. č. 528/2008 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. platným v čase rozhodovania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že už
v priebehu konania na súde prvej inštancie argumentoval tým, že z dôvodu absencie správneho
rozhodnutia vydaného príslušnou správou finančnej kontroly, resp. Ministerstva financií Slovenskej
republiky, v ktorom by bolo konštatované porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n)
zák. č. 523/2004 Z.z. z jeho strany, teda že porušil pravidlá a podmienky, za ktorých mu bol nenávratný

finančný príspevok poskytnutý, neboli splnené hmotnoprávne podmienky na podanie žaloby o vrátenie
tohto príspevku. Zdôraznil, že bezpochyby existuje rozdiel medzi rozhodnutím, ktoré konštatuje, že
došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa skutkovej podstaty obsiahnutej v § 31 ods. 1 písm. n) a
rozhodnutím, ktoré konštatuje, že došlo k porušeniu § 31 ods. 1 písm. n), nakoľko hypotéza ust. § 31
ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004 Z.z. nestanovuje žiadnu povinnosť, a teda objektívne nie je možné

porušenie predmetného ustanovenia. Poukázal na skutočnosť, že práve žalobca porušil ustanovenia
verejných predpisov, a to napríklad § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z., čo súd prvej inštancie vôbec
neskúmal, aj keď citovaný zákon označil ako súčasť právneho základu rozsudku, a neskúmal ani
splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu v zmysle § 31 od.s 10 zák. č. 523/2004 Z.z., hoci § 28 ods.
8 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 31 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z. spája povinnosť vrátiť finančné

prostriedky jednoznačne s inštitútom finančnej disciplíny. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že
oznamovacia povinnosť a následný postup podľa § 31 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z. sa vzťahuje na
akúkoľvek povinnosť prijímateľa vrátiť finančné prostriedky, a to bez ohľadu na právny titul, vrátane
titulu odstúpenia od zmluvy. Z citovaných ustanovení zák. č. 528/2008 Z.z. a č. 523/2004 Z.z. teda
nepochybne vyplýva, že o vrátení poskytnutých prostriedkov môže rozhodnúť iba správa finančnej

kontroly, resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V dôsledku nesprávneho vyhodnotenia jeho
námietky o absencii správneho rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny z jeho strany, ktorú otázku
mal súd prvej inštancie vyriešiť ako predbežnú otázku, avšak vyhodnotil ju nesprávne, následne vec
nesprávne právne posúdil. Žalovaný tiež uviedol, že jeho vzťah so žalobcom je nepochybne zmiešaný,
lebo obsah tohto vzťahu je upravený nielen predpismi súkromného práva, ale aj predpismi verejného

práva, preto ani z tohto hľadiska jeho argumentáciu nie je možné považovať za irelevantnú a účelovú.
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v jeho liste zo
dňa 01.07.2011, v ktorom spochybnil závery kontroly na mieste a ich odôvodnenosť, ani nevypočul
p. P. ako svedka v rámci dodržania zásady materiálnej pravdy, aj keď nebol jej výsluch navrhnutý.
Nevykonaním týchto dôkazov však súd prvej inštancie vychádzal potom len z jednostranných tvrdení

žalobcu, a to bez ohľadu na rozporné tvrdenia z jeho strany, naviac list zo dňa 01.07.2011 vôbec v
odôvodnenírozhodnutianespomenul.Žalovanýzdôraznil,ženakoľkodokumentáciu,ktorátvorilazáklad
pre odstúpenie od zmluvy, vypracoval sám žalobca, a nie nezávislý subjekt, sú dôvodné pochybnosti o
nestrannosti výsledkov kontroly i v nadväznosti na obsah jeho listu zo dňa 01.07.2011 spochybňujúci
odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že odhliadnuc od pochybností

pravdivosti informácií zistených kontrolnou skupinou podľa ktorých nebolo vykonané dňa 06.11.2010
školenie, resp. že školenia neboli vykonávané vôbec, tieto závery kontrolnej skupiny zo dňa 06.11.2010
nijako nesúvisia s dôvodmi odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, lebo samotné odstúpenie od
zmluvy zo dňa 17.06.2011 označuje iba závery vykonanej kontroly na mieste, ktorá sa uskutočnila dňa
28.02.2011, a nie kontroly na mieste, ktorá bola vykonaná dňa 06.11.2010. Aj keď závery kontroly na

mieste zo dňa 06.11.2010 sú vo vzťahu posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy irelevantné, súd si ich
osvojil a vychádzal z nich. Okrem toho, samotná správa z kontroly na mieste zo dňa 28.02.2011 na ktorej
záveroch je odôvodnené odstúpenie od zmluvy, len konštatovala, že mohlo dôjsť k porušeniu zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, avšak nekonštatovala, že k skutočnému porušeniu
tejto zmluvy aj došlo. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že odstúpenie od zmluvy nie je platné, lebo

neoznačuje ani jediné ustanovenie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, ktorého porušenia sa
mal dopustiť, v dôsledku čoho je tento právny úkon (odstúpenie od zmluvy) neurčitý a teda neplatný.
Taktiež poukázal na skutočnosť, že nakoľko v zmysle zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku
bol zmluvnou stranou žalobca, s obsahu odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.06.2011 vyplýva, že tenod zmluvy neodstúpil, ale od nej odstúpil Fond sociálneho rozvoja a to vo svojom mene. Zdôraznil,
že Fond sociálneho rozvoja v zmluvnom vzťahu vystupoval ako zástupca žalobcu, pričom má právnu
subjektivitu a je odlišným subjektom od žalobcu. V danom právnom vzťahu založenom zmluvou o

nenávratnom finančnom príspevku však mohol vystupovať tento fond len v mene a na účet žalobcu.
Pokiaľ Fond sociálneho rozvoja vystupuje v odstúpení od zmluvy ako poskytovateľ, teda ako zmluvná
strana zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku aj napriek tomu, že zmluvnou stranou
nie je, je zrejmé, že od zmluvy o nenávratnou finančnom príspevku odstúpil iný subjekt ako ten, ktorý
je zmluvnou stranou. Dôsledkom uvedených skutočností je absolútna neplatnosť takéhoto odstúpenia,

resp. takéto odstúpenie nie je spôsobilé vyvolať akékoľvek účinky, v dôsledku čoho absentuje právny titul
nároku žalobcu uplatneného v spore, a teda žaloba je nedôvodná. Žalovaný poukázal tiež na procesné
pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý vyhlásil dokazovanie za skončené bez vypočutia svedka ním
navrhnutého. Uviedol, že jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 06.05.2014 výslovne uviedol, že v
navrhnutom termíne ďalšieho pojednávania dňa 27.08.2014 sa nebude môcť zúčastniť pojednávania z
dôvodu starostlivosti o manželku vo vysokom stupni tehotenstva, prípadne už aj z dôvodu starostlivosti

o novonarodené dieťa. Právny zástupca svoju neúčasť aj ospravedlnil e-mailovou správou zo dňa
26.08.2014, ospravedlnenie skôr nemohlo byť realizované z dôvodu nepredvídateľnosti zdravotného
stavu jeho manželky. Žalovaný zdôraznil, že právny zástupca by účasť navrhnutého svedka zabezpečil,
a to aj bez predvolania súdom, pričom nepovažoval za hospodárne, ak by sa bol dostavil len svedok a nie
aj právny zástupca, ktorý svedkovi mienil klásť otázky. Z týchto dôvodov vyjadril žalovaný presvedčenie,

že neboli dôvody na vyhlásenie dokazovania za skončené, ale na odročenie pojednávania. Keďže súd
prvej inštancie takto nepostupoval, odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Žalovaný preto žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny

a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal,
že podmienkou vzniku jeho nároku na vrátenie nenávratného finančného príspevku je existencia
správneho rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy v zmysle § 31 zák. č. 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tieto jeho námietky
a argumenty sú zavádzajúce a vychádzajú zo svojvoľného výkladu zákona. Zdôraznil, že ani zákon

o rozpočtových pravidlách, ani zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie,
ale ani iný všeobecne záväzný právny predpis účinný na území Slovenskej republiky nevyžaduje na
odstúpenie od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku rozhodnutie príslušnej správy finančnej
kontroly. Správa finančnej kontroly totiž nerozhoduje o tom, či bola alebo nebola zo strany žalovaného
porušená zmluva o nenávratnom finančnom príspevku, a teda či žalobca má alebo nemá dôvod

odstúpiť od takej zmluvy. Správa finančnej kontroly ako štátny orgán rozhoduje o porušení finančnej
disciplíny, a nie o porušení zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Posúdenie platnosti odstúpenia
žalobcu od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku patrí výlučne do právomoci súdov Slovenskej
republiky, ktoré posudzujú splnenie hmotnoprávnych podmienok na odstúpenie, okrem iného aj to,
či došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Iné orgány nemajú

zákonom danú právomoc na posúdenie tejto otázky a to s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Opačný záver by viedol k svojvoľnému rozširovaniu právomoci štátnych orgánov, v danom
prípade správy finančnej kontroly, resp. Ministerstva financií Slovenskej republiky a k odmietnutiu
spravodlivosti súdom, čo by bolo v príkrom rozpore so základnými ústavnými princípmi právneho
štátu. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný účelovo zamieňa pojmy porušenie finančnej disciplíny

podľa § 31 ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách a porušenie zmluvy
o nenávratnom finančnom príspevku, pričom porušenie finančnej disciplíny a porušenie zmluvy o
nenávratnom finančnom príspevku sú rozdielne právne skutočnosti s odlišnými právnymi účinkami.
Zdôraznil, že z hľadiska charakteru právneho vzťahu porušenie finančnej disciplíny má verejnoprávny
charakter, lebo vyplýva zo zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý je verejnoprávnym predpisom a

porušenie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku má súkromnoprávny charakter, lebo vyplýva
zo súkromnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku. Z hľadiska
bezprostredných právnych následkov porušenie finančnej disciplíny má spravidla za následok uloženie
peňažnej sankcie (odvod, penále alebo pokuta), naproti tomu porušenie zmluvy o nenávratnom
finančnom príspevku má za následok vznik práva žalobcu odstúpiť od zmluvy (právo nepeňažného

charakteru). Z hľadiska postupu pri vyvodzovaní právnych následkov pri porušení finančnej disciplíny
štátny orgán (správa finančnej kontroly) koná z úradnej povinnosti v rámci správneho konania a
povinne ukladá sankcie, avšak pri porušení zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku je žalobca na
základe vlastnej vôle oprávnený odstúpiť od zmluvy a uplatniť si z tohto dôvodu vrátenie finančnýchprostriedkov, pričom ak záväzok zodpovedajúci tomuto nároku nie je dobrovoľne splnený, žalobca je
oprávnený uplatniť si ho v súdnom konaní. Z hľadiska rozsahu, resp. výšky vzniknutých právnych
následkov, pri porušení finančnej disciplíny uložená sankcia je buď stanovená vo výške porušenia

finančnej disciplíny, či v percentuálnej výške (penále) alebo pevnou sumou (pokuta), avšak v prípade
odstúpenia od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku nárok na vrátenie finančných prostriedkov
zodpovedá výške poskytnutých peňažných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že výška sankcie
pri porušení finančnej disciplíny a výška nároku na vrátenie finančných prostriedkov spravidla nie sú
zhodné. Nie je vylúčené, že jedno konanie môže napĺňať znaky podstatného porušenia zmluvy o

nenávratnom finančnom príspevku, a aj znaky porušenia finančnej disciplíny, avšak charakter týchto
právnych následkov je potrebné rozlišovať. Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave zo dňa 28.07.2014 č. k. 25Co/78/2013-245 vydaného v obdobnej veci, ktorým bol zrušený
rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 28.05.2013
č. k. 26C/32/2013-179, obsah ktorého vzal žalovaný za základ svojej argumentácie o potrebe
predchádzajúceho rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného

o procesných pochybeniach súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav z predložených dôkazov, pričom postupoval v súlade s dispozičnou zásadou, zásadou
kontradiktórnosti a prejednacou zásadou. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v podanom odvolaní
bráni tvrdeniami a poukazuje na informácie, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nepoužil
- napríklad p. P. ako svedka vôbec nenavrhol vypočuť, hoci súd prvej inštancie mu opakovane uložil

povinnosť oznámiť meno a adresu svedka, ktorého žalovaný chcel vypočuť. Tvrdenia žalovaného preto
označil za účelové, rozporujúce zásade koncentrácie konania a hospodárnosti a efektívnosti konania s
cieľom oddialiť právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej. V súvislosti s tvrdením žalovaného o odňatí
možnosti konať pred súdom z dôvodu neodročenia pojednávania dňa 27.08.2014 žalobca zdôraznil, že
právnym zástupcom žalovaného je spoločnosť s ručením obmedzeným, v rámci ktorej pôsobí niekoľko

advokátov a advokátskych koncipientov, prostredníctvom ktorých mohla byť zabezpečená účasť na
uvedenom pojednávaní aj inak ako prostredníctvom advokáta Z.. S. L.. Súd prvej inštancie dôvodne
vyhodnotil jeho ospravedlnenie tak, že nespĺňa náležitosti v zmysle § 119 O.s.p. a konal správne, keď
vec prejednal i v jeho neprítomnosti. V súvislosti s námietkou žalovaného o neplatnosti odstúpenia
od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku z dôvodu, že podľa jeho názoru tento právny úkon

vykonal na to neoprávnený subjekt Fond sociálneho rozvoja, žalobca zdôraznil, že túto námietku
žalovaný neuplatnil v základnom konaní, v dôsledku čoho by na ňu odvolací súd s poukazom na
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nemal prihliadnuť. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť, však poukázal na
to ,že odstúpiť od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku bol oprávnený aj Fond sociálneho
rozvoja ako sprostredkovateľský orgán v zmysle § 8 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore

poskytovanej z fondov Európskej únie, nakoľko tento fond bol podľa uznesenia vlády Slovenskej
republiky č. 1023 zo dňa 06.12.2006 sprostredkovateľským orgánom pôsobiacim pod žalobcom ako
riadiacim orgánom. V zmysle § 8 ods. 2, 3 citovaného zákona sprostredkovateľský orgán plní úlohy v
súlade so splnomocnením, zodpovedá riadiacemu orgánu za plnenie týchto úloh a vzťahujú sa naňho
práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v rozsahu určenom v splnomocnení.

Žalobca udelil Fondu sociálneho rozvoja splnomocnenie o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu
zo dňa 02.11.2007 a v zmysle časti 4.3.5 bod 5 tohto splnomocnenia bol Fond sociálneho rozvoja
oprávnený odstúpiť od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku po predchádzajúcom súhlase
žalobcu, ktorý vzhľadom na odstúpenie od zmluvy bol udelený dňa 02.06.2011. Žalovaný bol o obsahu
splnomocnenia riadne upovedomený a počas realizácie predmetného projektu celý čas komunikoval len

sFondomsociálnehorozvoja,aniesMinisterstvompráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepubliky.
V odstúpení od zmluvy bola pritom uvedená presná špecifikácia zmluvy o nenávratnom finančnom
príspevku,presnášpecifikáciapredmetnéhoprojekturealizovanéhonazákladezmluvypodľakóduITMS
ako jedinečného identifikátora. Žalobca zdôraznil, že oprávnenie Fondu sociálneho rozvoja odstúpiť od
zmluvy bolo žalovanému od začiatku zrejmé, po vykonaní tohto úkonu odstúpenie nenamietal, a to ani

v konaní pred súdom prvej inštancie a pokiaľ túto námietku vzniesol až v odvolaní, postupoval v rozpore
so zásadou koncentrácie konania. Žalobca k vyjadreniu k odvolaniu pripojil uznesenie Slovenskej
republiky č. 1023 zo dňa 06.12.2006, splnomocnenie o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu zo dňa
02.11.2007 a žiadosť o predchádzajúci súhlas na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku - odpoveď zo dňa 02.06.2011 a uviedol, že tieto dôkazy nemohli byť bez jeho

viny predložené v konaní pred súdom prvej inštancie keďže žalovaný vzniesol námietku neplatnosti
odstúpenia od zmluvy až v odvolacom konaní.4. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu doručenom odvolaciemu súdu dňa 02.12.2014 k vyjadreniu, v
ktorom žalobca argumentuje porušením prejednacej zásady a zásady koncentrácie konania a tvrdí, že
odvolací súd by nemal na jeho námietku týkajúcu sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nenávratnom

finančnom príspevku prihliadať, uviedol že je potrebné striktne rozlišovať medzi právnou argumentáciou
a skutkovými tvrdeniami. Z uvedeného dôvodu teda nie je možné posudzovať jeho argumentáciu, ktorou
spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy za nové skutkové tvrdenie. Zdôraznil, že je úlohou súdu
posúdiť, či odstúpenie od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku bolo vykonané platne alebo nie a
v tomto nie je viazaný právnou argumentáciou účastníkov. Je totiž úlohou súdu vyvodiť príslušné právne

závery a subsumovať skutkový stav pod príslušné právne normy. Uviedol, že v odvolaní poukázal na
nesprávne právne závery súdu prvej inštancie a na nesprávne skutkové zistenia bez toho, aby označil
nové skutkové okolnosti a svoju argumentáciu oprel len o obsah dôkazných prostriedkov, ktoré boli v
rámci konania vykonané a to najmä o obsah zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a o obsah
od odstúpenia zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Je teda zrejmé, že svoju argumentáciu
spochybňujúcu platnosť odstúpenia od zmluvy neoprel o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by neboli

vykonané súdom pred vyhlásením uznesenia v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Za nedôvodnú a irelevantnú
označil argumentáciu žalobcu o oprávnení Fondu sociálneho rozvoja odstúpiť od zmluvy nenávratnom
finančnom príspevku, pretože zmluvnou stranou v rámci zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku bol
žalobca,tedaMinisterstvopráce,sociálnychvecíarodinySRpričomFondsociálnehorozvojabolvrámci
zmluvy označený len ako zástupca. Od zmluvy pritom môže odstúpiť len zmluvná strana, nie iný subjekt.

Pokiaľ fond sociálneho rozvoja odstúpil od predmetnej zmluvy, hoci nebol poskytovateľom nenávratného
finančného príspevku, je zrejmé, že takéto odstúpenie vykonal subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou
a toto odstúpenie je nulitné a nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalovaný uviedol, že na uvedenú
argumentáciu nemá vplyv ani to, že žalobca udelil Fondu sociálneho rozvoja súhlas na odstúpenie
od zmluvy. Takýto súhlas totiž nebol adresovaný jemu, žalovanému, preto nemôže vyvolať právne

účinky priamo smerujúce k zrušeniu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Argumentácia žalobcu
spočívajúca v poukázaní na § 8 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. o tom, že na sprostredkovateľský orgán
sa vzťahujú práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v rozsahu určenom v
splnomocnení, je irelevantná, lebo v zmysle gramatického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé,
že najskôr je potrebné identifikovať práva a povinnosti samotného riadiaceho orgánu stanovené priamo

zákonom č. 528/2008, ktoré môžu byť následne transformované do splnomocnenia, a to či už v plnom
rozsahu alebo obmedzenom rozsahu. Zdôraznil, že zák. č. 528/2008 Z.z. upravuje možnosť odstúpenia
riadiaceho orgánu, teda žalobcu ako poskytovateľa od zmluvy iba v zmysle § 15 ods. 3, a to v súvislosti
s porušením podmienok uvedených v § 14 ods. 2 zák. č. 528/2008 Z.z.., avšak je nepochybné, že Fond
sociálneho rozvoja neodstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia podmienok uvedených v § 14 ods. 2 zák.

č. 528/2008 Z.z. Keďže právo riadiaceho orgánu odstúpiť od zmluvy
o nenávratnom finančnom príspevku v iných prípadoch nie je stanovené, v zmysle znenia § 8 ods. 3
nemôže byť ani predmetom splnomocnenia. Uvedené ustanovenie (4.3.5 bod 5) splnomocnenia je preto
contra legem a preto je neplatné. Žalovaný uviedol, že nepopiera, že z dôvodov uvedených v odstúpení
od zmluvy nemôže odstúpiť ani sám žalobca, nemohol však z uvedených dôvodov od zmluvy odstúpiť

Fond sociálneho rozvoja, a to bez ohľadu na neplatnosť odstúpenia z dôvodov uvedených vyššie. V
dôsledku neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku je nárok žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy nedôvodný.

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 22.12.2014 k stanovisku žalovaného

uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznil, že
odstúpenieodzmluvyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkubolovykonanériadnenazáklade
splnomocnenia o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu zo dňa 02.11.2007. Dôvody odstúpenia
od zmluvy boli súdom prvej inštancie riadne preskúmané a vyhodnotené ako opodstatnené, z čoho
vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal dôvodnosťou a platnosťou odstúpenia od zmluvy

o nenávratnom finančnom príspevku. Za absurdné označil tvrdenie žalovaného, že ustanovenie bodu
4.3.5 splnomocnenia je contra legem a z tohto dôvodu je neplatné, lebo podľa tvrdenia žalovaného
zák. č. 528/2008 Z.z. údajne neupravuje možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy z dôvodov, pre ktoré
došlo k odstúpeniu od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Žalobca zdôraznil, že jeho
oprávnenie odstúpiť od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku vyplýva predovšetkým zo samotnej

zmluvy uzavretej podľa Obch. zák., a nie zo zák. č. 528/2008 Z.z., ktorý upravuje len veľmi čiastočne
obsah právnych vzťahov medzi prijímateľom príspevku a riadiacim orgánom. V zmysle § 15 ods. 4
citovaného zákona zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii
pomoci a podpory tak, že celkový obsah právnych vzťahov a teda aj spôsob ukončenia zmluvy jevytvorený zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Z uvedených dôvodov je § 8
ods. 3 zák.č. 528/2008 Z.z. potrebné vyhľadať tak, že na sprostredkovateľský orgán sa vzťahujú
všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené v splnomocnení. Takýto záver vyplýva z

logického a teleologického výkladu zákona, pričom opačný gramatický výklad použitý žalovaným by
znamenal, že sprostredkovateľské orgány by fakticky nemohli vykonávať prevažnú časť svojej činnosti,
lebo práva a povinnosti pri poskytovaní pomoci a podpory z fondov Európskej únie sú stanovené
predovšetkým v zmluvách o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalobca zdôraznil, že Fond
sociálneho rozvoja bol plne oprávnený konať namiesto neho, a teda bol aj oprávnený odstúpiť od

zmluvy, pretože takéto oprávnenie je uvedené v splnomocnení. Uviedol, že uvedený záver vyplýva
okrem iného aj z dôvodovej správy § 8 zák. č. 528/2008 Z.z. podľa ktorého návrh zákona vymedzuje
zakotvenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom v inštitucionálnom, právnom a
politickom systéme SR a sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je v zmysle právnej úpravy
povinný plniť úlohy, ktoré na neho delegoval riadiaci orgán v splnomocnení, preto všetky práva a
povinnosti riadiaceho orgánu sa vzťahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak sú tieto práva a povinnosti

obsiahnuté v splnomocnení riadiaceho orgánu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že námietka o
údajnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy vznesená žalovaným v odvolacom konaní má hmotnoprávny
charakter, preto nespĺňa podmienky prípustnosti, nakoľko ide o novú skutočnosť, resp. skutkové
tvrdenie. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 205a O.s.p. sú prípustné len námietky procesného
charakteru a uviedol, že žalobca svojim účelovým namietaním neplatnosti odstúpenia sleduje oddialenie

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a špekulatívnym výkladom zákona sa snaží odkloniť pozornosť
od veci samej.

6. Odvolací súd zaslal toto vyjadrenie žalobcu dňa 19.09.2016 žalovanému, ktorý ho prostredníctvom
právneho zástupcu prevzal dňa 22.09.2016, písomne na toto vyjadrenie až nereagoval.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len O.s.p.).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10.Odvolacísúdpreskúmalvecpodľa§380CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujenedôvodné,

a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď vo veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 470 ods. 2 CSP odvolací súd posudzoval
procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Predovšetkým sa zaoberal skúmaním, či postupom
súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednával dňa 27.08.2014 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu a pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na deň 16.09.2014, došlo k odňatiu možnosti

žalovanému konať pred súdom.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol s termínom pojednávania určeným na deň
27.08.2014 riadne oboznámený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to na pojednávaní
konanom dňa 06.05.2014, na ktorom zároveň navrhol výsluch svedka s tým, že jeho meno a adresu
oznámi súdu prvej inštancie v lehote 5 dní. Žalovaný i napriek následnej urgencii zo strany súdu zo dňa

04.08.2014 meno a adresu osoby, ktorú navrhoval vypočuť ako svedka, súdu prvej inštancie neoznámil a
svoju neprítomnosť on, a ani jeho právny zástupca neospravedlnil spôsobom stanoveným v § 119 ods. 2,
3 O.s.p. platným v čase konania na súde prvej inštancie. Ospravedlnenie advokáta Z.. S. L. pôsobiaceho
v obchodnej spoločnosti HKP Legal s.r.o. ako právneho zástupcu žalovaného z dôvodu starostlivosti omanželku vo vysokom štádiu tehotenstva však neobstojí ani z dôvodu, že v HKP Legal s.r.o. pôsobí
viacero advokátov i koncipientov, prostredníctvom ktorých mohla byť účasť na pojednávaní konanom
dňa 27.08.2014 zabezpečená. Za uvedenej situácie, keď naviac súdu prvej inštancie nebolo zo strany

žalovaného ani na výzvu oznámené meno a adresa osoby, ktorú žiadal v konaní vypočuť, odvolací súd
v procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol také pochybenie majúce za následok odňatie
možnosti žalovanému konať pred súdom, ktoré by zakladalo dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa §
389 ods. 1 písm. a), b) CSP.

13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacím dôvodom žalovaného spočívajúcim
v tvrdení o vyvodení nesprávnych právnych záverov v otázke posúdenia, či boli zo strany žalobcu
splnené hmotnoprávne podmienky na podanie žaloby za situácie, že absentuje rozhodnutie vydané
príslušnou správou finančnej kontroly, resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, v ktorom by bolo
konštatované porušenie finančnej disciplíny ním, žalovaným v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zák. č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, teda v ktorom by bolo konštatované, že porušil pravidlá a

podmienky,zaktorýchmubolposkytnutýnenávratnýfinančnýpríspevokvzmyslezmluvyonenávratnom
finančnom príspevku podľa § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. Žalovaný v tejto súvislosti súdu prvej
inštancie vytýkal, že neskúmal splnenie oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu v zmysle
§ 31 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z., hoci ust. § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskej únie spája povinnosť vrátiť finančné prostriedky jednoznačne s

inštitútom finančnej disciplíny, v dôsledku čoho je zrejmé, že o vrátení poskytnutých prostriedkov môže
rozhodnúť iba správa finančnej kontroly, resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky a až existencia
takého rozhodnutia podmieňuje možnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy.

14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil túto argumentáciu žalovaného ako

právne irelevantnú a účelovú. Z obsahu listu zo dňa 17.06.2011 je totiž zrejmé, že žalobca od
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku odstúpil podľa článku 9 VZP bod 2 ods.
2.4 písm. d), písm. j) a písm. h) Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/
XXXX-IZ-4.0/V zo dňa 25.02.2010 z dôvodov, že žalovaný nepredložil doklad potvrdzujúci príjem
finančnej čiastky 15.000 Eur, ako sumy 5 % celkových oprávnených výdavkov titulom vlastného

spolufinancovania (zmluva o pôžičke zo dňa 03.01.2010), že dňa 24.05.2010 bol uskutočnený výber
hotovosti vo výške 5.000 Eur, že neboli predložené originály účtovnej dokumentácie k nahliadnutiu
za účelom vykonania kontroly, či sú v účtovnom systéme zaúčtované všetky skutočnosti týkajúce sa
projektu, čím nebolo umožnené kontrolnej skupine výkon kontroly a žalovaný nepreukázal dodržanie
podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku. Okrem toho bol zistený nesúlad údajov

deklarovaných v monitorovacích správach s aktuálnym stavom daného projektu, neboli predložené
prezenčné listiny, príp. fotodokumentácia z uskutočnených aktivít. Je teda nepochybné, že odstúpenie
od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebolo odôvodnené porušením finančnej
disciplíny zo strany žalovaného, ale k odstúpeniu došlo z dôvodov porušenia zmluvných povinností
žalovaným vymedzených v predmetnej zmluve, pre porušenie ktorých bolo odstúpenie dohodnuté.

Odvolací súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zmluva
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka ako
predpisu súkromného práva, preto pre odstúpenie od nej nebolo potrebné žiadne konštatovanie
porušenia povinnosti podľa zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách ako predpisu verejného
práva, ale len naplnenie dôvodov umožňujúcich odstúpenie v nej vymedzených, pričom nie je vylúčené,

že ak konanie žalovaného, ktoré bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, zároveň naplní aj skutkovú
podstatu správneho deliktu, môže byť v správnom konaní postihnuté podľa § 31 zák. č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách aj uložením administratívnoprávnej sankcie.

15. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o tom, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal,

či skutočné došlo k porušeniu zmluvných povinností z jeho strany, odvolací súd uvádza, že žalovaný
napriek výzve nepredložil, a ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy spochybňujúce žalobcom
konštatované pochybenia, na čo poukázal v odôvodnení rozsudku aj súd prvej inštancie.

16. Žalovaný v odvolaní ďalej namietol platnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančnéhopríspevku,keďpoukázalnaskutočnosť,žeodzmluvyneodstúpilžalobcaakozmluvnástrana
v predmetnom záväzkovom vzťahu, ale odstúpil od nej Fond sociálneho rozvoja, ktorý vystupoval len
ako zástupca žalobcu, a teda v tomto vzťahu mohol vystupovať a konať len v mene a na účet žalobcu, a
nie vo vlastnom mene. Žalovaný dôvodil, že odstúpenie vykonané Fondom sociálneho rozvoja nemohloz uvedených dôvodov vyvolať právne účinky, že k odstúpeniu žalobcu od zmluvy teda nedošlo, a preto
žalobca nemá právny titul na vrátenie peňažného plnenia.

17. Vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, odvolanie podané v čase
platnosti O.s.p. bolo v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. možné odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 ,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V zmysle ods.3 citovaného ustanovenia, rozsah, v akom sa rozhodnutie

napadlo a dôvody odvolania mohol odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

18. Podľa ust. § 205a ods. 1, 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i v čase podania
odvolania, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní
proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 , d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije

v konaniach podľa § 120 ods. 2 .

19. Zo znenia ustanovenia § 205 O.s.p. je zrejmé, že v sporovej agende boli v čase platnosti
O.s.p. stanovené odvolacie dôvody taxatívne, a to v snahe posilniť neúplný apelačný systém, pričom
obmedzovanie odvolacích dôvodov platilo len pre rozhodnutie vo veci samej.

20. Zo znenia ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v čase platnosti O.s.p. skutočnosti a dôkazy v
odvolacom konaní, v ktorom sa napadlo rozhodnutie vydané v sporovom konaní na súde prvého stupňa,
resp. na súde prvej inštancie, sa pripúšťali iba
v obmedzenom rozsahu a účastník (teda strana sporu) nemohol uplatniť v odvolacom konaní tie

skutočnosti a dôkazy, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak, v konaní pred súdom prvej inštancie.
Také skutočnosti a dôkazy odvolací súd nemôže vziať do úvahy. Uvedený postup stanovený v § 205a
ods. 1 O.s.p. vytvoril základ neúplného apelačného systému, keďže v sporovom konaní sa súd prvej
inštancie považuje za súd, ktorý zisťuje skutkový stav veci a vedie strany sporu k tomu, aby sa pred ním
vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných

skutkových tvrdení. Dôkazy a skutočnosti, ktoré mohli byť v zmysle citovaného ustanovenia odvolacími
dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, boli preto výnimočné a viazali sa na
procesné situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, tak, ako to vyplýva z ods. 1 písm. a) až d)
uvedeného ustanovenia.

21. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že skutočnosti týkajúce sa neplatnosti, resp.
neúčinnosti aktu odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z dôvodu,
že odstúpenie bolo vykonané iným subjektom než žalobcom, neboli v konaní pred súdom prvej
inštancie vôbec uplatnené. Žalovaný v žiadnom zo svojich ústnych či písomných vyjadrení nespochybnil
skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy realizované Fondom sociálneho rozvoja (ktorý konal v zmysle

zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na základe splnomocnenia o delegovaní
právomoci riadiaceho orgánu zo dňa 02.11.2007 a na základe písomného poverenia k podpisu zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 04.01.2010) nevyvolalo účinky skončenia
zmluvného vzťahu, lebo Fond sociálneho rozvoja nemohol v danom právnom vzťahu vystupovať vo
vlastnom mene, ale len v mene a na účet žalobcu. V priebehu celého konania pred súdom prvej

inštancie žalovaný uplatňoval len námietky o nesplnení predpokladov pre dané odstúpenie od zmluvy z
dôvodu absencie rozhodnutia správy finančnej kontroly, resp. Ministerstva financií Slovenskej republiky
o porušení finančnej disciplíny z jeho strany a tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy nemohlo dôjsť bez
rozhodnutia správneho orgánu konštatujúceho porušenie finančnej disciplíny. Námietku neúčinnosti,resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy založenú na skutkovom tvrdení o akte odstúpenia od predmetnej
zmluvy inou osobou než tou, ktorá by na taký úkon bola oprávnená, žalovaný uplatnil po prvýkrát až
v odvolaní.

22. Za uvedenej situácie, vzhľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov v zmysle § 205
a § 205a O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel
k záveru, že skutočnosť tvrdenú žalovaným v odvolaní o neúčinnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od
zmluvy z dôvodu jeho vykonania Fondom sociálneho rozvoja, a nie samotným žalobcom, nemožno vziať

do úvahy. Je totiž nepochybné, že žalovaný uvedenú skutočnosť mohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie, avšak ju neuplatnil, preto odvolací súd na ňu v odvolacom konaní neprihliadol a vecne
sa s ňou nezaoberal. Z rovnakého dôvodu sa potom nezaoberal ani skúmaním žalobcom predložených
listín pripojených k vyjadreniu k odvolaniu - uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1023 zo dňa
06.12.2006, splnomocnením o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu zo dňa 02.11.2007
a žiadosti o predchádzajúci súhlas na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku - odpovede zo dňa 02.06.2011, ktorými žalobca mienil preukazovať oprávnenie Fondu
sociálneho rozvoja vykonať v rámci delegovanej právomoci aj odstúpenie od predmetnej zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

23. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup podľa vtedy platných a účinných právnych

predpisov, jeho postupom nedošlo k odňatiu možností žalovanému konať pred súdom, dokazovanie
vykonal v potrebnom rozsahu so zachovaním práva oboch sporových strán na predloženie a označenie
dôkazov a zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov vo veci vyvodil správny
právny záver o dôvodnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy podľa § 343 a § 349 ods. 1 Obch. zák. v
dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným a o povinnosti žalovaného vrátiť sumu rovnajúcu

sa výške poskytnutého nenávratného finančného príspevku spolu so zákonným úrokom z omeškania
podľa § 351 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom od 15.01.2009.

24. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením,

na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

25. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).