Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/735/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711206585
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3711206585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu O., zastúpeného D. proti žalovanému
P., zastúpenému D., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica, č.k. 7C/257/2014-307 zo dňa 17. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) rozhodol o povinnosti žalovaného
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia zverejniť a minimálne po dobu 30 dní ponechať zverejnené na
internetovej stránke V. v časti „Mesto H. T.“ nasledovnú informáciu: „OSPRAVEDLNENIE“ Registrátor
a prevádzkovateľ www stránky s názvom V. sa ospravedlňuje O.. E. J. za zverejnenie
nepravdivých informácií na stránke V. v rámci zverejnených článkov: „H.: Združenie Z. a šport chce

kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom“ zo dňa 26.01.2010. „Združenie podnikateľov vyzýva
poslancov a spoluobčanov: zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom
mesta!“ zo dňa 16.02.2010, ktoré informácie „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude mať
väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“, „so J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch
H. T. a schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“, sú nepravdivé a nepriaznivo zasahujú
do osobnostných práv O.. E. J. (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia odstrániť z internetovej stránky V. v časti „Mesto H. T.“ v rámci zverejnených článkov:
„H.: Združenie Z. a šport chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom“ zo dňa 26.01.2010. „Združenie
podnikateľov vyzýva poslancov a spoluobčanov: zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom
mesta!“ zo dňa 16.02.2010, nasledovné výrazy: „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude
mať väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“, „so J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch H.
T. a schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“ (výrok II.), žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5.000 Eur, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok III.), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.346,41
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu, advokáta D.. D. A. (výrok
IV.). Uviedol, že žalovaný je prevádzkovateľ webovej stránky s názvom V.. Stránka obsahuje aj diskusné
fórum umožňujúce anonymné príspevky do diskusie. Ako prevádzkovateľ fóra komunikačnej linky je
žalovaný oprávnený diskusiu moderovať, blokovať komunikačnú prevádzku a tiež má právo odstraňovať
nepohodlné príspevky. Výlučne žalovaný má oprávnenie uvážiť, či informáciu, uvedenú v anonymnom

diskusnom príspevku, uverejní, alebo neuverejní, a to na rozdiel od užívateľa, prípadne
anonymného diskutujúceho, ktorý túto možnosť priamo nemá. Dospel k záveru, že informácie, uvedené
v anonymných príspevkoch diskutujúcich v diskusnom fóre k článkom uverejnených na internetovejstránke V.: Združenie Z. a šport chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom zo dňa 26.01.2010 a Združenie
podnikateľov vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom
mesta! zo dňa 16.02.2010, ktoré obsahujú výrazy „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude

mať väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“ a „So J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch H.
T. a schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“, sú informáciami, ktoré možno vyhodnotiť
ako protiprávne, spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, teda žalobcu, a hoci
autori v týchto diskusných príspevkoch vo svojich hodnotiacich úsudkoch vyjadrujú svoje subjektívne
názory k uverejneným článkom ohľadne prevodu majetkových práv Mesta H. T., ich hlavným cieľom je

zneuctenie a poníženie osoby žalobcu. Zverejnením a ponechaním týchto výrazov na
internetovej stránke žalovaný porušil ust. § 6 ods. 4 a 5 zákona č. 22/2004 Z. z., ktoré sa na neho
ako registrátora a prevádzkovateľa webovej stránky jednoznačne vzťahujú podľa ust. § 1 písm. a), § 2
písm. a), § 2 písm. c) zákona č. 22/2004 Z. z. Keďže bolo v konaní ustálené, že príslušné informácie,
zverejnené na internetovej stránke, boli spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu
jeho osobnosti a zároveň preukázané, že žalovaný napriek svojej zákonnej povinnosti tieto informácie,

o protiprávnosti ktorých mal vedomosť, neodstránil a nezamedzil k nim prístup po značne dlhú dobu,
tak potom jednoznačne žalovaný zodpovedá podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka za
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Uviedol, že výrazy spojené s priezviskom konkrétnej
osoby, ak sú verejne prístupné, sú spôsobilé vyvolať v značnej miere zníženie dôstojnosti postihnutej
fyzickej osoby. Žalobca v minulosti nebol trestne stíhaný, ani odsúdený, nie je politik, nepôsobí v

komunálnej politike, nie je poslancom mestského, ani obecného zastupiteľstva, ani samosprávneho
kraja, jeho členstvo v komisiách nevzišlo z hlasovania a volieb občanov. Nemožno ho preto
považovať za verejného činiteľa. Vzhľadom na to, že sa angažuje v občianskych združeniach
zameraných na šport, čo vyplýva zo samotného vyjadrenia žalobcu pred odvolacím súdom, možno ho
považovať za tzv. „verejnú osobu“, z dôvodu čoho vo vzťahu k žalobcovi, podľa názoru súdu, miera

slobody prejavu nemôže byť rovnaká ako voči politikom, resp. iným voleným funkcionárom, ktorí majú aj
iné mocenské oprávnenia. Uvedenými výrazmi, zverejnenými na internetovej stránke žalovaného, ktoré
žalovaný protiprávne neodstránil, došlo k hrubému zásahu do osobnostných práv žalobcu, chránených
ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že konaním žalovaného išlo
o zásah značnej intenzity a rozsahu, ktorým došlo k zníženiu občianskej cti a dôstojnosti žalobcu a jeho

vážnosti v spoločnosti a tento zásah pre neodstránenie uvedených príspevkov z internetovej stránky
zo strany žalovaného pretrváva až do súčasnej doby, dospel súd jednoznačne k
záveru, že zadosťučinenie formou ospravedlnenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je
dostatočné. Z uvedeného dôvodu v zmysle návrhu žalobcu súd zaviazal žalovaného nielen k povinnosti
sa žalobcovi ospravedlniť a odstrániť z internetovej stránky V. pretrvávajúci protiprávny stav, ale súd

pristúpil tiež k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Výšku tejto náhrady, prihliadajúc na najrozmanitejšie okolnosti konkrétneho
prípadu, stanovil na sumu 5.000 Eur, ktorú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi, v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Namietal odňatie
možnosti konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., a to postupom, ktorým
je nezrozumiteľnosť a nejasnosť skutkových a predovšetkým právnych záverov súdu prvej inštancie,
keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súdu

prvého stupňa vytýkal, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol chronológiu postupu v konaní od
svojho rozhodnutia zo dňa 31.10.2011, ktorý rozsudok bol zrušený, z právneho hľadiska neexistuje, teda
nemožno vychádzať z toho, že podstatné náležitosti odôvodnenia boli uvedené v prvšom rozsudku súdu
prvej inštancie. V rozsudku absentuje, že počas konania predložil súdu listinné dôkazy, a to výpisy z
internetových stránok V., z ktorých vyplýva, že o žalobcovi boli zverejnené aj na tejto stránke výrazy

charakterizujúce žalobcu ako „parazita“, osobu, ktorá „podpláca, kšeftuje, obabráva“ s tým, že nie je
zrejmé,čisúdprvejinštancietietolistinnédôkazyvyhodnotil,ačiichvôbecvykonal.Odvolacímdôvodom
podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. súdu prvej inštancie vytýkal, že sa neriadil záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co 618/2013-281
zodňa20.11.2014,vktoromsaokreminéhouvádza,žepokiaľideožalobcomuplatnenýnárok na

ospravedlnenie za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a nárok na zaplatenie nemateriálnej
ujmy v sume 5.000 Eur, je povinnosťou súdu zaoberať sa nielen tým, do práv koho bolo neoprávnene
zasiahnuté, ale tiež tým, kto sa zásahu dopustil. Odvolanie vyvodzoval aj z ust. § 205 ods. 2 písm.
d), f) O.s.p., keď namietal nesprávne skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie. Aj keď sa súdnestotožnil s obranou žalovaného o tom, že uvedené výrazy sú hodnotiacimi úsudkami, sám súd ich
považuje za výrazy, ktoré sa používajú na hodnotenie konkrétnej osoby a hodnotenie povahových a
charakterových vlastností. Poukazuje na existenciu zásadného rozlíšenia výrokov na adresu fyzickej

osoby na konštatovanie faktov a hodnotiace úsudky. Žiadal zohľadniť použitie namietaných výrazov vo
verejnej diskusii, týkajúcej sa záležitosti verejného záujmu. Uviedol, že žalobca mohol očakávať, že v
súvislosti s jeho postupom v tejto veci budú obyvateľmi Mesta H. T. vyjadrované negatívne postoje, a
to aj spôsobom, ktorý nie je neškodný, alebo indiferentný. Uvedené výrazy nezasiahli do osobnostných
práv žalobcu, preto žalobcovi nemožno poskytnúť žiadnu formu ochrany a pochopiteľne ani ochranu

vo forme náhrady nemajetkovej ujmy. Na predmetnú vec nemožno vzťahovať zákon č. 22/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov s ohľadom na ust. § 2 písm. a) citovaného zákona, Smernice Európskeho
parlamentu Rady č. 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na
vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, č. 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v
oblasti technických noriem a predpisov a č. 98/48/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti
technických noriem a predpisov, ktoré boli podľa prílohy tohto právneho predpisu týmto prevzaté. Súd

prvej inštancie nedôvodne založil zodpovednosť žalovaného za predmetné výrazy na ust. podľa zákona
č. 22/2004 Z. z., keďže zodpovednosť žalovaného za uvedené výroky z týchto ustanovení vyvodiť
nemožno, nakoľko sa na prevádzkovanie internetovej stránky nevzťahuje a neexistuje ani iný právny
dôvod, na ktorom by bolo možné založiť zodpovednosť žalovaného za výrazy, ochrany pred
ktorými sa žalobca domáha.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň zaviazal žalovaného
k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie spĺňa všetky zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a postup súdu prvej

inštancie, ktorým v odôvodnení poukázal na doterajší priebeh celého konania v tejto veci, vrátane
predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového, odvolacieho, ako aj dovolacieho súdu, je správny a
opodstatnený. V odôvodnení napadnutého rozsudku je obsiahnutý rozsah dokazovania, ktoré súd prvej
inštancie vykonal, ako aj všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli
a tiež to, aké skutkové a právne závery súd prvej inštancie zo zistených skutočností vyvodil. Za

nedôvodnú označil námietku, týkajúcu sa toho, že sa súd prvého stupňa neriadil právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý je v zmysle § 226 O.s.p. pre prvostupňový súd záväzný. Pokiaľ súd prvej
inštancie vychádzal z toho, že zverejnením uvedených výrazov o osobe žalobcu na internetovej
stránke, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný, došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu, postupoval tak jednoznačne v súlade s § 226 O.s.p. a plne rešpektoval záväzný právny názor

odvolacieho súdu k tejto veci, ktorý v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia výslovne uviedol,
že zotrváva na názore, že výrazy „zlodej J.“, „zlodej a podvodník J.“ a podobne možno vyhodnotiť ako
neoprávnený - protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcu, nakoľko podstatnou
skutočnosťou, pre ktorú došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci,
bolo, že súd neskúmal vec z hľadísk, ktoré sú určujúce pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za

zásah do osobnostných práv žalobcu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku
na ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvolací súd uviedol, že je povinnosťou
súdu prvej inštancie sa zaoberať nielen tým, do práva koho bolo neoprávnene zasiahnuté, ale tiež tým,
kto sa zásahu dopustil a len, ak by žalovaný bol subjektom, ktorý zásah spôsobil, bola by daná jeho
zodpovednosť za vzniknutý zásah. Aj tou časťou právneho názoru odvolacieho súdu sa súd riadil. Je

totiž nepochybné, že išlo o skutočnosti týkajúce sa výlučne právneho posúdenia veci a nie ďalšieho
dokazovania. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že predmetné zverejnené výrazy o osobe žalobcu
sú hodnotiacimi úsudkami, nakoľko týmto výrazom zjavne chýba hodnotiaci charakter a tieto výrazy
majú nepochybne skôr charakter skutkových tvrdení o osobe žalobcu, ktoré závery sú napriek tomu
bezpredmetné, keďže odvolací súd zaujal v tomto smere jednoznačný právny názor, že tieto výrazy

možno vyhodnotiť ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Žalobca nesúhlasil ani s
námietkami žalovaného ohľadne právneho posúdenia veci. Na rozdiel od žalovaného zastáva názor, že
z aplikácie ust. zákona č. 22/2004 Z. z. (§ 1 písm. a), § 2 písm. a/, c/) jednoznačne vyplýva, že tieto
sa vzťahujú aj na poskytovanie služby bez úhrady a aj bez žiadosti príjemcu. Za nedôvodný považoval
aj poukaz žalovaného na znenie príslušných Smerníc Európskeho parlamentu a Rady označených

v odvolaní žalovaného, nakoľko tieto boli do právneho poriadku Slovenskej republiky transportované
práve zákonom č. 22/2004 Z. z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že tento právny predpis sa na činnosť
žalovaného pri prevádzkovaní označenej internetovej stránky vzťahuje v celom znení svojej úpravy, do
ktorejbolipríslušnéprávneeurópskenormyprevzaté.Súhlasilajsaplikáciouust.§6ods.4a5zákonač.22/2004 Z. z. na zodpovednosť žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalovaného, v
dôsledku čoho žalobcovi opodstatnene boli priznané uplatnené nároký z tohto zásahu v zmysle zákona
č. 22/2004 Z. z. a jednak v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Vo

svojom vyjadrení podporne poukázal na rozhodnutie I. sekcie Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Delfi AS proti Estónsku č. 64569/09 zo dňa 10.10.2013.

4. Po podaní odvolania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd
prvej inštancie meritórne rozhodol v predmetnom spore. CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že
ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd postupoval v predmetnom spore vo veci odvolania
žalovaného podľa príslušných ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky
vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej
inštancie sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje.

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel uplatneným nárokom žalobcu za
zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu. V dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne

vyhodnotil v dôvodoch napadnutého rozsudku. Rešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu,
že uvedené výrazy o osobe žalobcu predstavujú neoprávnený - protiprávny zásah do osobnostných
práv žalobcu a zaoberal sa právnym posúdením zodpovednosti žalovaného za zásah do osobnostných
práv žalobcu, bez relevantnej potreby ďalších skutkových zistení, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie netrpí žiadnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

tak ako to v odvolaní namieta žalovaný, ktorý v odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. d) CSP. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku, že nezrozumiteľnosť a nejasnosť
skutkových a predovšetkým právnych záverov súdu prvej inštancie bola postupom, ktorým súd prvej
inštancie odňal žalovanému možnosť konať v občianskom súdnom konaní (odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b) CSP). Nedôvodne žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že pokiaľ bol jeho skorší

rozsudok zo dňa 31.10.2011 odvolacím súdom zrušený, nemôže súd z neho vychádzať a odkazovať
na podstatné náležitosti odôvodnenia uvedeného vo svojom skoršom rozsudku. Nedôvodná je tiež
námietka, že žalovanému nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil, a či vôbec vykonal v priebehu konania ním
predložené listinné dôkazy - výpisy z internetových stránok V..

8.Odvolacísúdnázoržalovanéhoonepreskúmateľnostirozsudkusúduprvejinštancienezdieľa,naopak
zastáva názor, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v súlade s § 220 ods. 2
CSP, ktoré ustanovenie upravuje zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku. Nedôvodná je námietka,
že z rozsudku nie je možné zistiť „ani to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, ako sa vyjadril žalovaný, z
ktorýchdôkazovvychádzal,aleanito,akédôkazyvykonal“,leboskoršírozsudoksúduprvejinštanciebol

zrušený, neexistuje a súd nemôže z neho vychádzať. Preskúmavaný rozsudok, ktorému predchádzali
viaceré rozhodnutia prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho súdu, obsahuje chronologický priebeh
doterajšieho konania, s doterajšími rozhodnutiami totiž tvorí jeden celok, a tak je zrejmá odpoveď na to,
čo žalobca žiada, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. K tvrdeným listinným dôkazom - výpisom z internetových stránok V., o ktorých

nie je zrejmé, ako boli vyhodnotené, a či boli vykonané, odvolací súd uvádza, že aj tieto námietky sú
neopodstatnené, nakoľko existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu bola už
rozhodnutiami odvolacieho súdu opakovane konštatovaná, preto nevyvstala potreba vykonávať ďalšie
dokazovanie ohľadne údajov žalobcu zverejnených na iných internetových stránkach.9. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, čím uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Tvrdí, že
pri hodnotiacom úsudku žiadna fyzická osoba nemá právo na to, aby bola chránená pred negatívnym
hodnotením alebo názormi na svoje konanie, povahové vlastnosti, či charakterové vlastnosti. Uvádza, že
použitie „daných výrazov“ nebolo posudzované s ohľadom na ich použitie vo verejnej diskusii, týkajúcej
sa záležitosti verejného záujmu.

10.Kzásahomdoosobnostnýchprávmôžedôjsťslovom,písmom,obrazomiakýmkoľvekinýmkonaním
difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto
porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti „konkrétnych“ výrokov v prvom rade
odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky, kladené
na prípustnosť každej z týchto kategórií, sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne

existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na
rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to
na základe vlastných (subjektívnych) kritérií.

11. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že citované výrazy, v rozhodnutí konkrétne
vymedzené, vykazujú znaky neoprávneného zásahu a pri zohľadnení ich použitia článkom ohľadne
prevodu majetkových práv Mesta H. T. sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na osobnostných právach.
Uviedol, že výrazy ako zlodej, podvodník, chrapúň a podobne sa v spoločnosti vo všeobecnosti považujú
na hodnotenie konkrétnej osoby z hľadiska spôsobu zadovažovania si finančných prostriedkov, prípadne

hodnotenia povahových a charakterových vlastností danej osoby, a pokiaľ takéto výrazy sú spojené s
priezviskom konkrétnej osoby, ak sú verejne prístupné, sú spôsobilé vyvolať zásah do
vymedzených osobnostných práv žalobcu. Odvolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
uviedol a zotrváva na názore, že pokiaľ v elektronickej komunikácii, resp.
anonymnej diskusii je obsiahnutá informácia, ktorá porušuje individuálne, oprávnené záujmy, porušuje

práva tretej osoby, zasahuje do osobnostných práv, je protiprávna. Uviedol, že informácie, uvedené
v anonymných príspevkoch diskutujúcich v diskusnom fóre, v článkoch uverejnených na internetovej
stránke V.: Združenie Z. a šport chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom zo dňa 26.01.2010 a Združenie
podnikateľov vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom mesta zo
dňa 16.02.2010, ktoré obsahujú výrazy „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude mať

väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“ a so „J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch v H.
T. a schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“ sú informáciami, ktoré možno považovať
za protiprávne. Dané výrazy sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, preto odvolací
súd zotrváva na tom, že výrazy, obsiahnuté v daných článkoch, predstavujú neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobcu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím došlo k porušeniu práva

žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Žalovaný je prevádzkovateľ webovej stránky s názvom V., stránka
obsahuje diskusné fórum umožňujúce anonymné príspevky do diskusie. Žalovaný ako prevádzkovateľ
fóra komunikačnej linky je oprávnený diskusiu moderovať a blokovať komunikačnú prevádzku. Ako
prevádzkovateľ internetových fór má právo odstraňovať nepohodlné príspevky. Žalovaný odstraňuje
príspevky s vulgárnym obsahom a príspevky, s ktorými sa napádajú rodinní príslušníci verejne činných

osôbapríspevkystakýmtoobsahombuďvymazáva,alebopresúvadočastiseptik,ktorániejeverejnosti
prístupná. Výlučné žalovaný ako prevádzkovateľ webovej stránky V. je oprávnený uvážiť, či informáciu,
uvedenú v anonymnom diskusnom príspevku, uverejní, alebo neuverejní, a to na rozdiel od
užívateľa, prípadne anonymného diskutujúceho, ktorý túto možnosť priamo nemá.

12. Odvolací súd, na rozdiel od žalovaného, súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnej
právnej veci je použitie zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode na činnosť žalovaného
opodstatnené, nakoľko služba informačnej spoločnosti je služba poskytovaná spravidla za úhradu, čím
nemožno uzavrieť, že pokiaľ nie je poskytovaná za úhradu, nie je službou informačnej
spoločnosti; a pokiaľ ide o tvrdenie, že nie je poskytovaná na žiadosť príjemcu, zo zákonnej úpravy

vyplýva, že príjemcom služby informačnej spoločnosti je fyzická alebo právnická osoba, ktorá služby
informačnej spoločnosti využíva, vyhľadáva, alebo poskytuje informácie (§ 2 písm. a), c) citovaného
zákona). V súlade s ust. § 6 ods. 4, 5 zákona č. 22/2004 Z. z. je tak daná zodpovednosť žalovaného za
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, a to vo vzťahu k uplatnenému reparačnému, akoaj uplatneným satisfakčným nárokom žalobcu. Žalovaný totiž má o protiprávnosti uloženej informácie
nepochybnú vedomosť a výlučne žalovaný ako prevádzkovateľ internetového fóra má oprávnenie a
technické možnosti tieto informácie z elektronickej komunikačnej siete odstrániť.

13. Popri nároku na odstránenie žiadaných výrazov z elektronickej komunikačnej siete žalobca v
zmysle § 13 Občianskeho zákonníka žiadal primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia za
neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a nemateriálnu ujmu. Žalovaný, hoci mal na to technické
možnosti, nezamedzil verejnosti prístup k príspevkom, resp. neodstránil výrazy, ktoré neoprávnene

zasiahli do osobnostných práv žalobcu. Podľa vyjadrenia zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa
27.05.2015 žalovaný predmetné príspevky presunul až po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 26.04.2012 do časti, ktorá nie je verejne prístupná, do časti septik, s tým, že žalovaný má stále
možnosť tieto príspevky presunúť do časti internetovej stránky, ktorej je prevádzkovateľom, a ktorá
je verejnosti prístupná. Nakoľko žalovaný ako prevádzkovateľ webovej stránky s názvom V. umožnil
anonymnú diskusiu, ktorá svojím obsahom nielenže porušila štandard kultivovanej a vecnej diskusie,

ale anonymným autorom umožnil použitie urážlivých, ponižujúcich výrazov, ktorými bolo zasiahnuté do
osobnostných práv žalobcu a tieto výrazy ponechal sprístupnené širokej verejnosti na prevádzkovanej
internetovej stránke niekoľko rokov (od roku 2010), odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že za tieto protiprávne výroky, obsiahnuté v internetovej diskusii prevádzkovanej žalovaným,
je daná jeho občiansko-právna zodpovednosť. Je totiž na vôli prevádzkovateľa internetovej diskusii

nastaviť také ochranno-preventívne opatrenia, ktorými budú zamedzené, alebo aspoň minimalizované
účinky neoprávnených zásahov do osobnostných práv fyzickej osoby. Žalovaný ako prevádzkovateľ
internetovej stránky poskytol priestor na anonymnú diskusiu, preto zodpovedá za protiprávny obsah
predmetných príspevkov, keďže ich z tejto diskusie neodstránil, resp. po takmer piatich rokoch presunul
do časti pre verejnosť neprípustnej.

14. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, keď zohľadnil, že žalobca mal plný procesný úspech v odvolacom konaní. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

16. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).