Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209099
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715209099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov I. I., nar. X.X.XXXX, bytom E., J. D. XXX/XX
a I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. mieru XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Darinou Kučerovou,
advokátkou, AK Považská Bystrica, Železničná 90/12, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 14. októbra 2015, č.k. 7P/64/2015-15, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok mení tak, že výživné na maloletého I. zvyšuje s účinnosťou od 1.9.2015 do

15.3.2016 z doterajších 100 eur mesačne na 130 eur mesačne a s účinnosťou od 16.3.2016 na sumu
110 eur, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám matky vždy do posledného dňa predchádzajúceho
mesiaca.

II. Dlh na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 26.10.2016 vo výške 270 eur sa otcovi p o
v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 10 Eur mesačne, popri bežnom výživnom, s tým, že
nesplnením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh.

III. Týmto sa v časti výživného m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6P/85/2014-25
zo dňa 20.11.2014.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca na maloletého z doterajších
100 Eur mesačne na 130 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2015. Zameškané výživné za obdobie

od 1.9.2015 do 31.10.2015 vo výške 60 Eur uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodol tak na základe právneho posúdenia § 62 Zákona o rodine a ust. § 75 a § 78 Zákona o
rodine. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane oboch rodičov k zmene
pomerov spočívajúcej v tom, že v mesiaci marec 2015 rodičia prerušili vzájomné spolužitie v spoločnej
domácnosti, v dôsledku čoho sa matka s dieťaťom odsťahovala bývať do rodinného domu svojej matky,
ktorého časť za tým účelom prestavala, čerpala hypotekárny úver, ktorý mesačne spláca v 80,- eurových
splátkach. Rodičia maloletého teda prestali spoločne uhrádzať náklady spojené s bývaním a tieto

nákladypresebaapremaloletéhovsúčasnejdobeuhrádzaužlenmatkasama.Otecmaloletéhodieťaťa
sa po prerušení spolužitia s matkou maloletého oženil, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie býval v
spoločnej domácnosti so svojou manželkou v jej byte a obaja tak spoločne uhrádzali náklady spojené s
vedením spoločnej domácnosti. Spoločný byt účastníkov otec prenechal do užívania tretej osobe, z čohomožno podľa súdu prvej inštancie dôvodne predpokladať, že uvedená osoba otcovi poukazuje platby
súvisiace s prevádzkou a užívaním tohto bytu. Otec maloletého pritom dosahuje neporovnateľne vyšší
zárobok (774 eur) ako matka (470 eur). Napriek uplynutiu iba jedného roka od posledného rozhodnutia

o výživnom a v zásade nezmeneným pomerom na strane maloletého tak prerušenie spolužitia rodičov
predstavovalo podľa súdu prvej inštancie významnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a určiť nižšie výživné. Nesúhlasil so záverom o zmene pomerov na strane rodičov a poukázal na

krátke obdobie (10 mesiacov) od posledného rozhodnutia o výživnom. Poukázal na intenzívny kontakt
s maloletým zo svojej strany, či zo strany svojich rodičov, v rámci ktorého sa nemalou mierou podieľa on
a jeho rodičia na plnení vyživovacej povinnosti. K nákladom bývania zo strany matky uviedol, že aj pred
odchodom zo spoločnej domácnosti sa matka musela podieľať na splácaní úveru v celkovej splátke 202,
18 eur mesačne a na nákladoch bývania, takže pokiaľ v súčasnosti spláca úver po 80 eur mesačne, sú
jej náklady nižšie ako počas spolužitia. V súčasne domácnosti matky žijú aj ďalšie dve dospelé osoby,

ktoré by sa mali podieľať na nákladoch bývania, čo tiež znižuje záťaž matky súvisiacu s bývaním. Otec
ďalej poukázal na skutočnosť, že zmena bývania bola vôľou matky, pričom v spoločnom byte mohla
ostať. Napokon otec poukázal na skutočnosť, že sa medzičasom oženil, čím mu vznikla vyživovacia
povinnosť voči manželke, v čase odvolania PN, ako aj na skutočnosť, že spolu čakajú narodenie dieťaťa.
Zvýšenie výživného o 30 eur mesačne považoval preto za neprimerané a súhlasil so zvýšením o sumu

10 eur mesačne.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že zo spoločného
bytu sa odsťahovala po nátlaku, keď otec maloletého hľadal nájomníkov ešte v čase keď v byte
bývala aj s maloletým. Vzhľadom na jej zárobkové pomery nebola schopná financovať trojizbový byt

s hypotékou a uživiť pritom dieťa. Bytovú otázku preto riešila presťahovaním sa do domu, ktorý však
pre užívanie aj pre matku s maloletým vyžadoval investície. Tie financovala hypotékou. Čo sa týka
ostatných osôb bývajúcich v dome s matkou (jej matka a brat jej matky), ich možnosti podieľať sa na
nákladoch rekonštrukcie sú minimálne, pretože matka je na invalidnom dôchodku a jej brat bol dlhodobo
nezamestnaný a v súčasnosti spláca zo zamestnania exekúcie. Matka poukázala na skutočnosť, že otec

dal byt, ktorý predtým spolu užívali do prenájmu a má z toho zisk. Napokon tiež uviedla, že náklady
maloletého sa neustále zvyšujú.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388.

6. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba

vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov
(ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len
na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Napriek krátkemu obdobiu od
posledného rozhodnutia o výživnom súd prvej inštancie prijal správny záver, že k významnej zmene
pomerov v danom prípade došlo a spočíva v zmene riešenia bytovej otázky matky s maloletým, ale aj

otca. Je potrebné sa stotožniť s matkou maloletého, že pri jej príjmových pomeroch (470 eur) by nebola
schopná financovať bývanie v byte, ktorý užívali účastníci do ukončenia spolužitia, keď len splátka
hypotéky na jeho obstaranie bola cca 200 eur mesačne. V dôsledku uvedeného boli oprávnené výdavky
matky na zabezpečenie bývania pre seba a maloletého. Tie v súčasnosti musí vynakladať sama, a
neobstojí argument otca, že náklady bývania sa matke nezvýšili od času ich spolužitia, keďže podľa

neho bola v tom čase ich polovica pripadajúca na matku vyššia ako súčasné náklady. Vzhľadom na vyšší
príjem otca oproti matke nebolo v čase ich spolužitia dôvodné, aby sa na úhrade nákladov spolužitia, a
teda aj bývania podieľali polovicou, ale približne pomerom svojich príjmov. Rovnako nemožno súčasné
bývanie matky považovať za menej nákladné pre spoločné zdielanie s ďalšími osobami, keď ich finančné
možnosti neumožňovali podieľať sa na potrebnej rekonštrukcii bývania, ktorá matku významne úverovo

zaťažila. Nárast výdavkov matky na zabezpečenie bývania bol preto správnym zistením súdu prvej
inštancie odôvodňujúcim zvýšenie výživného. Pre toto zvýšenie je tiež významná zmena spočívajúca v
možnosti otca dosahovať príjem z prenechania bytu do užívania tretej osobe. Významná je tu možnosť
dosahovať príjem aj týmto spôsobom a nie skutočný stav, pretože na schopnosti, možnosti a majetkovépomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 veta druhá pred bodkočiarkou Zákona o
rodine).

7. V priebehu odvolacieho konania však došlo na strane otca k zmene, ktorá má dopad na výšku
výživného a túto novú skutočnosť bolo potrebné v rozhodnutí o odvolaní zohľadniť. Otec sa už v konaní
pred súdom prvej inštancie zmienil, že očakáva narodenie dieťaťa. Podľa rodného listu vyžiadaného
odvolacím súdom sa otcovi a jeho manželke narodila dňa 16.3.2016 dcéra P.. Táto nová vyživovacia

povinnosť na strane otca predstavuje nárast výdavkov na jeho strane, ktoré majú rovnakú mieru priority
akovýdavkynamaloletéhoI.,apretoodnarodeniadcéryP.nebolomožnéuvažovaťozvýšenívýživného
na mal. I. v pôvodne zvýšenom rozsahu o 30 eur mesačne.

8. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a výživné na maloletého I.

zvýšilo30eurmesačneodpodanianávrhu,tedatotožneakosúdprvejinštancie,avšaklendonarodenia
maloletej P. (XX.X.XXXX). Od 16.3.2016 zvýšil výživné na mal. I. o 10 eur mesačne na sumu 110 eur
mesačne, tak ako to navrhoval otec vo svojom odvolaní.

9. V dôsledku uvedenej zmeny bolo zmenené aj rozhodnutie o nedoplatku na výživnom. Podľa zhodných

vyjadrení rodičov vyžiadaných odvolacím súdom, platil otec od rozhodnutia súdu prvej inštancie na
výživu maloletého I. sumu 100 eur mesačne k rukám jeho matky. Otec tiež uviedol, že okrem uvedeného
výživného platí maloletému poistku 15,50 eur mesačne a matke prispieval aj na polovicu nákladov na
ošatenie, pomôcky a iné potreby podľa požiadaviek matky v priemere 25 eur mesačne. Za platenie
výživného však považoval odvolací súd iba sumu pravidelne poukazovanú k rukám matky bez ďalšieho

účelu (100 eur mesačne) a prípadné ostatné plnenia predstavujú plnenia nad rámec výživného.
Vzhľadom na zvýšenie výživného na 130 eur mesačne od 1.9.2015 do 15.3.2016, tak v tomto období
vznikol otcovi dlh na výživnom po 30 eur mesačne, t.j. 195 eur (6,5 mes. x 30 eur). V nasledujúcom
období od 16.3.2016 bolo výživné zvýšené na 110 eur mesačne a otcovi tak do rozhodnutia odvolacieho
súdu 26.10.2016 vznikol dlh výživnom po 10 eur mesačne za polovicu mesiaca marec 2016 a mesiace,

apríl, máj, jún, júl, august, september a október 2016, t.j. 75 eur. Vzhľadom na určenie splatnosti
výživného do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca nebolo v čase rozhodnutia odvolacieho súdu
(26.10.2016) ešte splatné výživné na mesiac november 2016, a preto bol nedoplatok na zvýšenom
výživnom vyčíslený len do októbra 2016 vrátane. Celková výška nedoplatku otca na zvýšenom výživnom
tak predstavuje 270 eur, ktorej splácanie povolil odvolací súd otcovi v splátkach po 10 eur mesačne

spolu s bežným výživným, čím je táto vyššia jednorazová záťaž dostatočne rozložená.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).