Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/778/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203248
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813203248.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu B., zastúpený S. proti žalovaným 1)
B.,2) G., zastúpení U., o zaplatenie 4.485,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. mája 2015, č.k. 8C/95/2014-108 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 23. júla 2015, č.k. 8C/95/2014-117, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1), 2) m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovaným 1), 2) povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.737,63
Eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne z 55,87 Eur od 21.02.2009 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne z 55,87 Eur od 21.03.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne z 55,87 Eur od
21.04.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne z 55,87 Eur od 21.07.2009 do zaplatenia,
z 55,87 Eur od 21.08.2009 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.09.2009 do zaplatenia, z

55,87 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.11.2009 do zaplatenia, z
55,87 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.01.2010 do zaplatenia, z
55,87 Eur od 21.02.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.03.2010 do zaplatenia, z 55,87
Eur od 21.04.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.05.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur
od 21.06.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur

od 21.08.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur
od 21.10.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.11.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur od
21.12.2010 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia, z 55,87 Eur od
21.02.2011 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 %
ročne z 55,87 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia, z 55,87 Eur od
21.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne z 55,87 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia,

z 55,87 Eur od 21.08.2011 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, z
55,87 Eur od 21.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne z 55,87 Eur od 21.11.2011
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne z 55,87 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.01.2012
do zaplatenia, z 55,87 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 60 Eur mesačne,
splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná do konca mesiaca, v

ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a omeškanie čo i len s jednou splátkou, má za
následok zročnosť celého plnenia s tým, že povinnosť každého zo žalovaných voči žalobcovi zaniká
v rozsahu plnenia ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti konanie zastavil . O trovách konania
vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovanou 1)

uzavrel zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a so žalovaným 2)uzavrel dohodu o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Pri posúdení splatnosti
žalobcom uplatneného dlhu vychádzal len zo splatnosti tých splátok úveru, ku splatnosti ktorých došlo
v dôsledku plynutia času a neplnenia žalovanej 1). Preto vyhovel žalobe v rozsahu 49 splátok, ktorých

splatnosť nastala od 21.02.2009 do 21.02.2013, a to vždy v dohodnutej výške 55,87 Eur, čo spolu
predstavuje 2.737,63 Eur, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná
1) ako dlžník a žalovaný 2) ako ručiteľ dohodnuté splátky žalobcovi nezaplatili. Námietku premlčania,
vznesenú žalovanými 1), 2), nepovažoval za dôvodnú, nakoľko na daný právny vzťah dopadá ust. §
397 Obchodného zákonníka. Poskytnuté peňažné prostriedky mala žalovaná 1) vrátiť spolu s úrokom

v mesačných splátkach vo výške 1.683,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to
pri splatnosti prvej splátky dňa 20.04.2005 a poslednej dňa 20.02.2013. Z tohto skutkového zistenia je
zrejmé, že k začatiu plynutia premlčacej doby dochádzalo podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka
samostatnevovzťahukukaždejzosplátokúveru.Pretouž ododňasplatnostikaždejsplátkysamostatne
mohol právny predchodca žalobcu podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatniť dlh z každej
splátkyprotižalovanýmnasúde,apretovždy20.deňmesiacazačalaplynúťštvorročnápremlčaciadoba

podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula vždy do štyroch rokov odo dňa splatnosti splátok.
Žalobca podal návrh dňa 21.02.2013, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby ku všetkým
uplatneným splátkam. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal len z jednotlivých splátok, pričom
pri jeho vyčíslení vychádzal vždy zo žalobného návrhu žalobcu a toho, že z vykonaného
dokazovaniaatvrdenístránsporunevyplynuloosobitnédojednanieosadzbeúrokuzomeškania.Pretoo

výške sadzby úrokov bolo rozhodnuté podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s
§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca zavinil, že konanie bolo v časti o

zaplatenie 1.748,03 Eur zastavené, čo predstavuje 38,97 % predmetu konania. Preto hoci bolo jeho
žalobe po uvedenom späťvzatí žaloby vyhovené, žalobca podaním v časti zjavne nedôvodnej žaloby
a jej následným späťvzatím spôsobil zastavenie konania v jeho časti 38,97 % predmetu konania. Pri
rozhodnutí o náhrade trov konania súd prvej inštancie podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku zohľadnil aj to, že žalobca v tomto konaní neuviedol všetky rozhodné skutočnosti v žalobe,

žalobu postupne dopĺňal o ďalšie dôkazy, ktoré mohol predložiť spolu so žalobou, pričom svoje tvrdenia
menil. Preto i pri jeho relatívnom úspechu mu nemožno priznať náhradu trov konania, a preto rozhodol
tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu prizná trovy
konania podľa pomeru úspechu a neúspechu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a rozhodne o priznaní
úroku z omeškania v súlade s jeho podaním zo dňa 18.07.2014, označeným ako „čiastočné späťvzatie
návrhu na začatie konania“. Vytýkal súdu prvej inštancie, že zrejme v dôsledku technického pochybenia
vo výroku súdneho rozhodnutia mu nepriznal úrok z omeškania zo splátok splatných dňa 20.05.2009 a

20.06.2009 vo výške 9 % ročne zo sumy 55,87 Eur od 21.05.2009 do zaplatenia a 9 % ročne
zo sumy 55,87 Eur od 21.06.2009 do zaplatenia s tým, že s poukazom na § 163 O.s.p. sa
domáhal opravy tejto zrejmej chyby v písaní. Z opatrnosti podával odvolanie i v tejto časti. Nesúhlasil s
nepriznaním uplatnených trov konania a aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že k žalobe v danej
veci pristúpil až po vyčerpaní možnosti mimosúdneho vymáhania. Opakovane vyzýval žalovaných na

dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy a upozornil ich na možnosť riešenia súdnou cestou, ak
mu pohľadávka nebude uhradená. Napriek tomu žalovaný dlžnú sumu uhradil len čiastočne vo výške
25 Eur. Mal za to, že trovy, tak ako vyčíslil, boli nepochybne účelne vynaložené a boli nevyhnutné na
dosiahnutie úspechu v tomto konaní. Poukázal na znenie ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a dôvodil, že v tomto
prípade prichádza do úvahy pomerné rozdelenie náhrady trov konania, a to tak, že úspech strany sporu,

ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, sa odpočíta od úspechu strany sporu, ktorému vznikla
povinnosť nahradiť trovy, čo v danom prípade znamená, že miera jeho úspechu bola 61,03 % a miera
úspechu žalovaných vo výške 38,97 %, čiže jeho čistý úspech vo veci bol 22,06 %, a preto mu titulom
zaplateného súdneho poplatku vznikol nárok na zaplatenie vo výške 59,34 Eur a titulom trov
právneho zastúpenia vo výške 89,39 Eur (súdny poplatok zaplatený vo výške 269 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 405,16 Eur).

5. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 23.07.2015, č.k. 8C/95/2014-117 opravil s poukazom na
§ 164 O.s.p. výrok rozsudku zo dňa 18.5.2015, č.k. 8C/95/2014-108 tak, že za slová „od 21.4.2009do zaplatenia, vo výške 9 % ročne“ sa dopĺňajú slová „z 55,87 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, z 55,87
eur od 21.6.2009 do zaplatenia,“.

6. Žalovaní 1), 2) k podanému odvolaniu uviedli, že vzhľadom na opravné uznesenie súdu prvej inštancie
sa k vytýkanej pisárskej chybe vyjadrovať nebudú. Pokiaľ ide o aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p., považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne
a žiadali ho potvrdiť, uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že aplikácia citovaného
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je dôvodná aj s ohľadom na nevýrazný čistý úspech žalobcu v konaní, ktorý

uplatňuje nedôvodné nároky po použití nekalých obchodných praktík.

7. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore.

V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie, nepriznanie, alebo
krátenie trov konania podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie

(dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonaniavšakpodobneupravujeajCSP).
Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP vo výroku o trovách prvoinštančného konania,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku o trovách konania je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

9. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo uložené žalovaným 1), 2) zaplatiť žalobcovi 2.737,63
Eur s príslušenstvom a výrok, ktorým v prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené, neboli odvolaním
strán sporu spochybnené (opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.07.2015, č.k.

8C/95/2014-117 bola opravená zrejmá chyba v písaní rozhodnutia), v týchto výrokoch rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ich
nedotýkal.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa proti žalovaným 1), 2) domáhal zaplatenia 4.485,66

Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 2.737,63 Eur s
príslušenstvom a v prevyšujúcej časti konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. ( účinného
do 30.06.2016) a konštatoval, že v časti o zaplatenie 1.748,03 Eur bolo konanie zastavené, pričom
zastavenie zavinil žalobca, čo predstavuje 38,97 % predmetu konania, pričom v tejto časti považoval

žalobu za zjavne nedôvodnú, zohľadnil, že žalobca neuviedol všetky rozhodné skutočnosti v žalobe,
svoje tvrdenia v priebehu konania menil, a preto i pri jeho relatívnom úspechu mu nemožno priznať
náhradu trov konania a rozhodol preto za použitia § 150 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) tak, že žiadnej
zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

11. V občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) sa o náhrade trov konania rozhoduje
podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp
zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) bol zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účinnom do
30.06.2016), v dôsledku ktorého účastníkovi (strane sporu), ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

12. Čiastočný úspech vo veci zakladal nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p. účinný do
30.06.2016). Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladalo, že sa

predmet konania dal vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov
konania, bolo potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch
sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov
sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť. Súd však i v tomto prípade mohol vysloviť, žežiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. V prípade neúspechu účastníka (strany sporu)
v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia závisle od znaleckého posudku
alebo od úvahy súdu, mohol súd priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi (strane sporu), aj keď

mal vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p. účinný do 30.06.2016).

13. Výnimka zo zásady stanovenej v ust. § 142 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) bola upravená v § 146
O.s.p. (účinného do 30.06.2016). Podľa tohto zákonného ustanovenia nemal žiaden z účastníkov (strán
sporu) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146

ods. 2 veta prvá O.s.p. (účinného do 30.06.2016) platil náhradu trov konania ten z účastníkov (strana
sporu), ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené (zodpovednosť za zastavenie konania). Toto
zavinenie bolo možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania
je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto v otázke, či účastník
konania (strana sporu) zavinil, že konanie muselo byť zastavené, bol z pohľadu relevancie významný iba
procesnývýsledok.Zapredpokladu,žekspäťvzatiunávrhu,ktorýbolpodanýdôvodne,došlo pre

správanie sa odporcu (žalovaného), je povinný hradiť náklady konania odporca (žalovaný) podľa§ 146
ods. 2 veta druhá O.s.p., účinného do 30.06.2016.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal v danej veci pri rozhodovaní o trovách konania zo skutočností,
že žalobca sa domáhal proti žalovaným 1), 2) zaplatenia 4.485.66 Eur s príslušenstvom,

úspešný bol v časti o zaplatenie 2.737,63 Eur s príslušenstvom (vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené
v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu) a ako úspech žalovaných 1), 2) posúdil čiastočné zastavenie
konania s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (účinného do 30.06.2016) v časti o zaplatenie
1.748,03 Eur s príslušenstvom a pri čiastočnom úspechu každej zo strán sporu vyslovil,
že žiadna zo strán sporu (účastníkov) nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods.

2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), odvolací súd nemôže jeho rozhodnutiu nič vytknúť,
považuje ho za správne.

15. Žalobca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd v danej veci rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že pomerne trovy konania rozdelí a poukazoval na výšku úspechu a neúspechu strán

sporu v tomto súdnom konaní. Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do
30.06.2016), z ktorého vyplýva, že ak mal účastník (strana sporu) vo veci úspech len čiastočný (čo je i
prípad danej veci), súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Pokiaľ žalobca poukazoval len na prvú možnosť pre rozhodnutie súdu ohľadne
trov konania pri čiastočnom úspechu účastníkov (strán sporu) s tým, že súd má náhradu trov pomerne

rozdeliť, odvolací súd poukazuje práve na druhú časť tohto zákonného ustanovenia, z ktorej vyplýva
pre súd možnosť vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý postup
zvolil súd prvej inštancie. Odvolací súd považuje toto rozhodnutie súdu prvého stupňa za legitímne, v
súlade so znením ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016). Použitie
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) nebolo v danej veci dôvodné a nekorešponduje s

jeho aplikáciou ani znenie výroku o trovách prvoinštačného konania (žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania). Táto vada však nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie o trovách konania.

16. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne

správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP tak,
že žalovaní 1), 2) majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní
plný procesný úspech.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).