Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bianka Gelačíková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/83/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218429
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515218429.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
M. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., G. 1, otcovstvo
neurčené, o zrušenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Z. súdu Bratislava V,
č.k. 17P/202/2015-21 zo dňa 30.11.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým M., nar.
XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nedošlo k zániku dôvodov, pre ktoré bola nariadená
ústavná starostlivosť, pretože matka zo zdravotných dôvodov nie je spôsobilá starať sa o maloletého.
Skutočnosť, že matka sa subjektívne cíti dobre pravidelne navštevuje lekára a údajne má chorobu pod
kontrolou, nemôžu mať vplyv na ukončenie ústavnej starostlivosti, keďže s ohľadom na jej predošlú
nedisciplinovanosť, nedodržiavaním ambulantnej liečby, nie je predpoklad, že by sa udržal jej zdravotný
stav kompenzovaný dlhodobejšie, ako sa to uvádza aj v správe psychiatrického oddelenia nemocnice,
kde už bola 12 krát za posledných 13 rokov hospitalizovaná a dokonca v roku 2015, 2 krát. Keďže v čase
dekompenzácie ochorenia matky je reálna možnosť ohrozenia maloletého, pričom nemožno predvídať,
kedy k takémuto stavu dôjde, nie je možné pristúpiť k zrušeniu ústavnej starostlivosti nad maloletým
a jeho odovzdaniu do osobnej starostlivosti matky, s ktorou maloletý od svojho narodenia ešte nebol.
Prísľub matky, že jej pri starostlivosti o dieťa pomôžu príbuzné je bezpredmetný, keďže matka žije v
spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej matkou, ktoré majú obe rovnaké duševné ochorenia, ako
ona. Zrušenie ústavnej starostlivosti nie je v záujme maloletého, z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 146 osd. 1 psím. a/ O.s.p..
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, kde namietala, že bolo rozhodované
podľa starého znaleckého posudku. Žiadala vyhotovenie nového znaleckého posudku z odboru
psychiatrie. Chce sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ďalej C.m.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalejC.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu
matky maloletého nie je možné vyhovieť.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti.
7. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.11.2015,
č.k. 17P/202/2015-21 zamietol návrh matky maloletého M., nar. XX.XX.XXXX, o zrušenie ústavnej
starostlivosti.
9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletého, ako nedôvodné. Z obsahu spisu, ako aj
vykonaného dokazovania vyplýva, že neboli splnené podmienky pre zrušenie ústavnej starostlivosti a
vzhľadomnazdravotnýstavmatkymaloletéhoniejemožnéjehoodovzdaniedojejosobnejstarostlivosti.
Námietku matky o vypracovaní nového znaleckého posudku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú,
keď odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
29.01.2015, č.k. 20P/22/2014 bol taktiež zamietnutý návrh matky na zrušenie ústavnej starostlivosti
nad maloletým, kde bolo vykonané matkou spochybňované znalecké dokazovanie súdnym znalcom
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. V jeho záveroch sa uvádza, že matka trpí duševným
ochorením paranoidnou schizofréniou, ochorenie u nej prebieha v atakoch s postupným defektom
osobnosti, pričom uvedené ochorenie je trvalé, ireverzibilné. Matka sa nedokáže o dieťa postarať úplne
sama, je nutná pomoc okolia, ktoré jej tiež z obdobného psychického ochorenia takúto pomoc nedokáže
zabezpečiť. Vzhľadom na charakter ochorenia, kde sa konštatuje v znaleckom posudku, že je ochorenie
nezvratné, ide o stav trvalý, odvolací súd vyhodnotil námietku a požiadavku matky na vypracovanie
nového znaleckého posudku za nedôvodnú. Z uvedených dôvodov odvolací súd poukazuje na správne
dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p.. Čas, ktorý uplynul od
rozhodovania súdu prvej inštancie vo vyššie citovanom konaní a rozhodovaní súdu prvej inštancie
napadnutýmrozhodnutímnepotvrdilskutočnostiuvádzanématkou,keďvzhľadomnatrvalosťochorenia,
charakter ochorenia a stanovisko psychiatra, nemohlo dôjsť u matky k takému zlepšeniu zdravotného
stavu, aby jej bolo možné zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387
ods. 1 C.s.p..
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.